Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_6P-47-2019.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/47/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, Y., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - Z.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, Y., otec - Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Y.S., toho času bytom Y.. M. XX, Z. Š., o návrhu na určenie styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
I. Styk otca Y. Č., nar. XX.XX.XXXX s maloletým Y.T. Č., nar. XX.XX.XXXX sa z a k a z u j e .
II. Otec je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 225,52 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.08.2019 bol tunajšiemu súdu predložený návrh otca na určenie styku s maloletým dieťaťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9P/19/2018 zo dňa 15.06.2018 súd manželstvo navrhovateľa s matkou rozviedol a maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať výživným na maloletého vo výške 50,--Eur mesačne, pričom styk nebol upravený. S matkou maloletého otec uzavrel ústnu dohodu, kedy si myslel, že styk bude prebiehať bezproblémovo. V súčasnej dobe otec žije spolu so svojou priateľkou v Z. Š.. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Matka odmieta dať maloletého na dlhší čas a vyžaduje si pri svojom stretnutí so synom svoju prítomnosť. Syn má 12 rokov, je študentom X. ročníka Gymnázia Z.. M.. G. O. Y. a nerozumie, prečo s maloletým nemôže tráviť čas a zabezpečiť mu tak spoločný program. O maloletého sa dokáže postarať po všetkých stránkach, pričom má záujem stretávať sa s maloletým okrem bežného styku aj počas prázdnin a sviatkov. Je zamestnaný ako vodič v G. M. „J.-“ v Z. Š. a jeho mesačný príjem je v čistom približne 500,--Eur. S matkou maloletého sa o styku nevie dohodnúť a preto žiada o jeho úpravu súdnou cestou. Má za to, že pre ďalší rast maloletého je potrebný aj mužský vzor a preto chce s maloletým tráviť viac času a vplývať na jeho duševný rozvoj.
2. Dňa 24.09.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom. Bola ochotná vyhovieť návrhu navrhovateľa a umožniť mu stretnutia v jej prítomnosti, aby ochránila maloletého a jeho ďalší psychický vývoj. Stretnutia, ktorých sa otec domáha by mali negatívny vplyv na maloleté dieťa, pretože sa ho bojí a v konečnom dôsledku sa s ním nechce v budúcnosti stretávať. Stretávanie sa otca s maloletým nie je vhodné, pretože maloletý trpí a má diagnostikovaný F. M.. Užíva lieky určené na liečbu depresie a hyperaktivity, z toho dôvodu aj navštevuje pedopsychiatričku MUDr. Z. O. W.. Maloletý si vyžaduje celodennú starostlivosť a nie je ho možné nechať samostatne bez dozoru. Zároveň maloletý navštevuje pravidelne školského psychológa. Maloletý nechce o svojom otcovi hovoriť a neberie ho vôbec ako svojho otca. Od navrhovateľa bol od útleho veku psychicky týraný a bol krutý nielen k nemu ale aj k jeho sestre Y. R., ktorú nielen psychicky, ale aj fyzicky týral. Maloletý bol jeho
správaniu a konaniu svedkom. Dodnes má psychické následky z jeho konania a zhoršuje to fakt, že má fotografickú pamäť a všetko si pamätá od útleho veku. Pokiaľ otec napíše SMS- správu, v maloletom to vyvolá nervozitu, podráždenosť a agresivitu. Maloletý všetky SMS- správy vymazáva, nechce ich ukázať ani matke. Ďalej má maloletý svoj režim, o ktorom otec nevie a ak tento režim nie je dodržaný od rána do večera, maloletý je nervózny, afektívny a agresívny. Maloletý má problémy s integráciou do spoločnosti, má problémy nadviazať kontakty s deťmi a cudzími ľuďmi, robia mu problémy aj cudzie miesta. Otec chce maloletého odviezť do Z. Š., kde žije so svojou partnerkou a jej maloletými deťmi, pričom maloletý ich vôbec nepozná. Matka predpokladá, že takéto stretnutie by negatívne pôsobilo na psychiku maloletého. Navrhovateľ ako aj jeho partnerka by nezvládli negatívny dopad konania maloletého v novom prostredí ako sú výbuchy hnevu, agresivitu a nervozitu maloletého. Zároveň je obava zo zhoršenia psychického a zdravotného stavu maloletého. V zmysle uvedeného matka požaduje, aby bol styk otca s maloletým dieťaťom zamedzený, resp. úplne zakázaný.
3. Vo veci bolo dňa 25.11.2019 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka, otec ako aj kolízna opatrovníčka.
4. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa chce s maloletým stretávať možno nie v takých intenciách ako to navrhoval pôvodne, stačilo by mu aj pár hodín. Chcel by rozvíjať vzťah otca a syna. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané ohľadom týrania maloletého, nie je to pravda, maloletého nikdy netýral. On sa s maloletým nemôže stretávať, takisto sa stretávať s maloletým nemôže ani matka navrhovateľa.
5. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že matka stále neprekonala rozchod s navrhovateľom. Svoje city prenáša na maloleté dieťa, ktoré je vychovávané k nenávisti voči otcovi a sú mu vsugerované názory matky. Keďže maloletý žije v domácnosti s troma ženami, potrebuje aj mužský vzor, ktorý by ho viedol k inému pohľadu na vec. Uviedla, že otec v súčasnosti žije s novou partnerkou, ktorá sa stará o dve maloleté deti. Otec by však chcel začať budovať vzťah v postupných intervaloch s maloletým bez prítomnosti matky. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že maloletý nepozná jeho partnerku, v tejto súvislosti uvádza, že matka nevytvorila priestor, nakoľko sama odmieta umožniť otcovi styk s maloletým.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že keď sa maloletý narodil, tak sa navrhovateľ o neho staral, pomáhal jej, avšak neskôr sa začal venovať futbalu, ktorý mu bol prednejší ako maloletý a ona samotná. Pred notebookom zvykol tráviť celé dni a večery. Potom čo sa notebook pokazil, začal požívať alkoholické nápoje a vznikli problémy. Pokiaľ ide o maloletého, tak ho nevedú k nenávisti voči otcovi. Je pravdou, že ho nespomínajú, avšak maloletý sa nechce s otcom stretávať, nakoľko si pamätá obdobie predtým ako žili v spoločnej domácnosti. Sám otec sa zaslúžil o to, že sa s ním maloletý stretávať nechce. Keďže maloletý trpí F. syndrómom, tak má zaužívané aktivity, z ktorých nie je možné vybočiť, pretože potom je nervózny. Matka má za to, že nie je možné, aby sa maloletý stretával s otcom aj s poukazom na to, že v jeho domácnosti sa nachádzajú maloleté deti. Maloletý si vie vytvoriť vzťah s dospelými osobami, avšak nerozumie správaniu detí. Má problém adaptovať sa na nový kolektív. Matka má záujem, aby sa maloletý stretával s otcom, avšak iba výlučne pod jej dohľadom.
7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že prešetrením pomerov bolo zistené, že obaja rodičia majú vhodné podmienky pre zabezpečení starostlivosti o maloletého. S maloletým bol vykonaný pohovor, avšak pokiaľ išlo o otázky týkajúce sa bežného fungovania, na to čo mu bolo príjemné odpovedal bezprostredne. Na to čo nechcel odpovedať, tak to bolo vidno z mimiky, že sa mu to nepáči. Maloletý sa vyjadril, že v súčasnosti sa nechce stretávať s otcom. Na to, aby bolo možné zistiť či je to vhodné alebo nie, je potrebné odborné vyjadrenie zabezpečené psychológom.
8. Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo dňa 23.11.2020, ktorého sa zúčastnila matka, otec ako aj kolízny opatrovník.
9. Otec na pojednávaní neuviedol žiadnu ďalšiu skutočnosť a vzdal sa práva záverečnej reči.
10. Matka sa taktiež nevyjadrila k ďalším skutočnostiam a vzdala sa práva záverečnej reči.
11. Rovnako aj kolízna opatrovníčka nemala k veci čo dodať a vzdala sa práva záverečnej reči.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Manželstvo navrhovateľa a matky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 9P/19/2018- 42 zo dňa 15.06.2018. Maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 50,--Eur mesačne. Styk otca s maloletým upravený nebol.
13. Z prešetrenia pomerov bolo zistené, že nie je pravdou, že matka bráni otcovi v kontakte so synom, ale otec o to neprejavil záujem. Momentálne by sa otec chcel so synom stretávať, avšak nechce pochopiť argumenty, ktoré uvádza matka. Matka uviedla, že bola ochotná byť účastná na ich spoločných stretnutiach, ale otec to odmietal. V súčasnosti už ochotná nie je. Podľa vyjadrenia matky je syn po akejkoľvek komunikácii s otcom nervózny, agresívny, vystresovaný, bez nálady čo signalizujú a vidia aj v škole. Maloletý na pohovore uviedol, že nechodí na krúžky lebo nechce, po vyučovaní chce ísť domov, kde je mu najlepšie. Nevie si predstaviť ísť niekde inde po škole a už vôbec nie k otcovi. Maloletý s otcom nemá dobrý vzťah. Otec hovoril, že je menejcenný, že prečo on má takého syna a že chcel radšej dcéru. Často ho bil, išiel do neho päsťou. Pokiaľ ho chcela sestra zastaviť zbil aj ju. S otcom si pamätá len veľmi zlé veci. Keď otec prichádzal domov opitý, búchal so všetkým a so starkou sa on zamykal v izbe. Zobral mu aj peniaze, ktoré mal našetrené na knižke, lebo ho oklamal, že to bolo na chlieb. Odmieta akékoľvek stretnutia s otcom, dokonca ani za prítomnosti matky. Uviedol, že keď sa mal raz stretnúť s otcom, tak si chcel zlomiť ruku, aby sa mu to nepodarilo. Rok alebo dva sa s otcom nevideli a ani to nechce. Otec mu píše SMS dosť často a ohovára veľmi mamu a starkú, snaží sa, aby si myslel, že je dobrý. On však vie, že to tak nie je. Odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, lebo ho často bil, ponižoval, bil aj matku, robil im zle, často pil, on mu raz pod vankúšom našiel alkohol. Rovnako ubližoval aj sestre a to viac ako jemu. Vyhýbal sa spolužitia s otcom, lebo vedel, že otec ho nemá rád. Nemá žiadnu dobrú spomienku s otcom.
14. Zo zhodnotenia konzultačnej a poradenskej činnosti je zrejmé, že maloletý otca z vlastnej iniciatívy a v rozhovoroch nikdy nespomenul. Pokiaľ ho spomína tak nie v dobrom. O otcovi hovoriť nechce, s tým korešpondujú jeho neverbálne prejavy správania sa ako uzavretosť, odmietanie, prerušenie očného kontaktu. Nie je však zrejmé, čo v minulosti alebo v súčasnosti spôsobuje u Y. traumu a taký aktívny odpor k otcovi, že ho odmieta.
15. Zo záverov znaleckého posudku č.XX/XXXX zo dňa 31.08.2020 vypracovaného znalkyňou Mgr. T. X. vyplynulo, že citové väzby maloletého k matke sú pozitívne, majú sa radi a matku pokladá za osobu, ktorá sa mu od narodenia najviac venovala. K otcovi prejavuje maloletý negatívny postoj, necíti sa pri ňom dobre. Posledné 4 roky bol kontakt s otcom výrazne obmedzený. Dieťa dlhodobo odmieta kontakt s otcom. Vzťah medzi matkou a otcom je už neutrálny, pričom súčasné vzťahy rodičov nemajú výraznejší vplyv na postoj maloletého k niektorému z rodičov. Osobnostné predpoklady otca pre prípad osobnej starostlivosti o maloletého počas výkonu styku sú menej vhodné vzhľadom k jeho emočnej nevyváženosti v záťažových situáciách. Dieťa pri svojej diagnóze si vyžaduje trpezlivého, obetavého a láskavého rodiča. Citové väzby maloletého k otcovi sú narušené, maloletý otca odmieta. Narušenie citových väzieb pramení z minulosti, kedy dieťa bývalo svedkom otcovho nevhodného správania, voči nemu aj ostatným členom rodiny, ktoré boli vyvolávané vplyvom alkoholu. Väzby otca maloletého by sa dali zlepšiť za predpokladu, že by dieťa o to prejavovalo záujem. Maloletý však odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, nemá záujem pracovať na ich vzťahu a s otcom sa jednoznačne stretávať nechce. Kontakt proti vôli dieťaťa by nebol v prospech maloletého vzhľadom na jeho diagnózu. Vzhľadom na výsledky znalkyňa odporúča zakázať styk otca s dieťaťom.
16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
19. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov, pričom dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Právo na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič v čase styku s dieťaťom. Pokiaľ otcovi s dieťaťom nie je umožnené stýkať sa, resp. sa stýkajú len zriedka, môže vzťah medzi rodičom a dieťaťom úplne zaniknúť. V zmysle Európskej judikatúry má dieťa právo, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová vs. Turecko). Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby toto stretávanie s jedným rodičom bolo obmedzené, resp. úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko vážne, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre obmedzenie, resp. zákaz je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s maloletým dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa si zväčša vyžaduje dokazovanie predovšetkým na základe znaleckých posudkov.
20. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa odporúča úplne zakázať styk otca s maloletým dieťaťom a to s poukazom na to, že maloletý sa nechce s otcom stretávať. Poukázala nato, že násilné nútenie maloletého k stretávaniu sa s otcom by nebolo v jeho prospech, vzhľadom na jeho diagnózu F. M.. Súd hodnotí styk rodiča s maloletým dieťaťom počas celého konania, pričom s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o rodine je oprávnený, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, tento styk buď obmedziť alebo zakázať. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorého vzťahy otca s maloletým sú vážne narušené, pričom maloletý otca odmieta. Narušenie citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom pramení už z minulosti, pričom nie je vhodné maloletého nútiť na styk, pokiaľ on sám o tento nebude prejavovať záujem. Vzhľadom na to, že maloletý v súčasnosti odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, aj napriek tomu, že zákaz predstavuje zásah do základného práva tak rodiča ako aj maloletého, súd styk otca s maloletým zakázal. Súd má za to, že zamedzenie styku otca s maloletým je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bol maloletý ochránený a bol zachovaný jeho najlepší záujem.
21. V konaní zároveň vznikli trovy v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č.XX/XXXX znalkyňou Mgr. T. X.. Znalkyni bolo vyplatené znalečné vo výške 475,52 Eur, pričom matka zložila svoju časť preddavku a otec preddavok nezložil. Štát tak musel za otca zaplatiť trovy vo výške 225,52 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd z daného dôvodu zaviazal otca povinnosťou, aby peňažné prostriedky, ktoré boli hradené štátom na výkon znaleckého dokazovania v prospech otca boli štátu uhradené, keďže bol v konaní neúspešný.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).