Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/360/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. T.L., nar. XX.XX.XXXX, T. D. XX/XXX, XXX XX Z. P., 2. O. W., nar.: XX.XX.XXXX, P. D. X/XXX, XXX XX Z. P., o zaplatenie 2.580,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 1.750,00 Eur.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd n e p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava (ďalej tiež len „Veriteľ“) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 02.05.2017, ktorému bola pridelená spisová značka , domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu vo výške 2.580,80 Eur s úrokmi vo výške 232,92 Eur, s úrokmi vo výške 19,00 % ročne zo sumy 2.580,80 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.580,80 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými dňa 16.10.2013 uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným ako spoludlžníkom úver vo výške 4.000,00 Eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za jeho poskytnutie úroky, poplatky a iné dohodnuté peňažné plnenia, poskytnutý úver však riadne nesplácali, v dôsledku čoho pristúpil pôvodný žalobca dňa 05.06.2014 k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti bol úver ďalej čiastočne splatený, ako je uvedené v listine Aktuálny stav úveru. Posledná čiastková úhrada bola vykonaná dňa 17.01.2017.

2. Uznesením č.k. -44 zo dňa 22.04.2020 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil žalobca, a to pre postúpenie pohľadávky po podaní žaloby.

3. Žalovaní sa k veci napriek výzve súdu doručenej do vlastných rúk nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli.

4. Dňa 03.09.2020 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby, kde uviedol, že žalovaní po podaní žaloby uhradili žalobcovi sumu 1.510,00 Eur, ktorú započítal na dlžnú istinu. V tejto časti preto zobral žalobu späť.

5. Súd vyzval žalobcu, aby mu zaslal amortizačnú tabuľku, resp. plán splátok k úveru a uviedol, z akého dôvodu sa súčin počtu splátok podľa Zmluvy o úvere a ich dohodnutej výšky nerovná v Zmluve uvádzanej celkovej výške nákladov spotrebiteľov spojených s úverom. Žalobca sa mal vyjadriť aj k otázkam, či bol v Zmluve nesprávne uvedený údaj o celkovej výške nákladov, aká bola výška každej jednotlivej splátky, či bola konštantná alebo bola výška niektorej splátky iná. Žalobca na výzvu súdu odpovedal vyjadrením, v ktorom doložil amortizovaný výpis úveru s tým, že nie je možné tvrdiť, že by splátky boli dohodnuté konštantne. Z výpisu doloženého žalobcom vyplýva, že splátky 1-47 mali byť vo výške 120,76 Eur a splátka 48 vo výške 111,07 Eur. Žalobca poukázal na to, že žiaden zákon v čase uzavretia Zmluvy neurčoval, že celková čiastka na zaplatenie musí byť násobkom počtu a výšky splátok. Interný systém právneho predchodcu žalobcu neumožňoval dohodnúť so žalovanými mesačné splátky v sume na desatinné čísla (pokiaľ išlo o výšku splátky uvedenú v zmluve), z čoho vyplýva, že mesačné splátky boli zaokrúhlené smerom nahor. Predmetné zaokrúhlenie potom spôsobilo, že výška poslednej splátky nebola v sume totožnej s ostatnými splátkami úveru, ale v sume nižšej. Značne výšku nákladov ovplyvnila požiadavka žalovaných o splácanie splátok v hotovosti, v zmysle čoho sa im účtoval poplatok 0,76 eur za splátku. Systém v prípade žiadosti spotrebiteľa o úhradu splátok v hotovosti predpokladá splácanie v hotovosti počas celého obdobia splatnosti úveru.

6. Žalobca následne súdu doručil ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby, a to v časti o zaplatenie sumy 240,00 Eur, ktoré žalovaní uhradili od predchádzajúceho čiastočného späťvzatia. O čiastočných späťvzatiach žalobcu rozhodol súd tak, že v tejto časti konanie v súlade s ust. zastavil. Na prípadný nesúhlas žalovaných by sa neprihliadalo, keďže čiastočné späťvzatia došli súdu skôr ako sa začalo prvé pojednávanie.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 23.11.2020, na ktorom vec za neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlnených žalovaných prejednal. Na pojednávaní sa súd oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: všeobecné obchodné podmienky účinné 23.06.2012, obchodné podmienky účinné 10.06.2013, výňatok zo sadzobníka poplatkov, Zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 16.10.2013, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.05.2014 s podacím hárkom a vrátenou obálkou, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.06.2014 s doručenkami, uznanie dlhu zo dňa 17.10.2014, aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2017, zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2017 s prílohou. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaní nepopreli, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:

8. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa a je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

21. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

24. Podľa Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaní ako spoludlžníci uzavreli s pôvodným žalobcom dňa 16.10.2013 Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 4.000,00 Eur pri úrokovej sadzbe 19,00 % p.a. a žalovaní sa zaviazali ho splatiť v 48 mesačných splátkach po 120,00 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2017. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 1.786,79 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 21,16 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 20,83 %.

27. Žalovaní úver čerpali v dohodnutej výške 4.000,00 Eur, avšak nesplácali ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnili. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.05.2014 a z predloženého podacieho hárku a obálky súd zistil, že Veriteľ žalovaných vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým boli viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ich upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude Veriteľ oprávnený využiť ustanovenie a vyhlásiť úver predčasne splatným. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.06.2014, doručenej obom žalovaným dňa 09.06.2014, súd zistil, že Veriteľ žalovaným doručil oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ich informoval o tom, že sa ich dlh zo Zmluvy stal splatným ku dňu 05.06.2014.

28. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 13.06.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.

29. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah ( ), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v ) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti , a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a žalovaných založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).

30. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaní majú s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľov, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovaným poskytnutý na účel povolania či podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanými vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

31. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.

32. Zmluva o úvere v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 120,00 Eur. Ako však vyplýva z tvrdení žalobcu v jeho odpovedi na výzvu súdu, splátka č. 48 mala byť žalovanými zaplatená v odlišnej výške ako 120,00 Eur (konkrétne 111,07 Eur), čo bolo Veriteľovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ, síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú sú žalovaní povinní platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve o úvere neuvedie výšku poslednej splátky napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že bude iná ako je výška predchádzajúcich splátok. Takéto nastavenie interného bankového systému, na ktoré poukazuje žalobca (aj keby následne bola spotrebiteľovi oznamovaná výška poslednej splátky či prípadný preplatok vrátený), nie je v súlade s kogentnými ustanoveniami Zákona o SÚ a rozhodne nemôže byť pričítané na ťarchu spotrebiteľa.

33. Ak by súd vychádzal z toho, že žalovaní mali povinnosť zaplatiť 48 splátok po 120,00 Eur, potom by nebola v Zmluve o úvere správne uvedená celková výška nákladov, ani RPMN, pri ktorých výpočte v Zmluve bolo Veriteľom evidentne počítané s tým, že posledná splátka bude platená v nižšej sume.

34. Podľa názoru súdu Zmluva o úvere nie je v súlade ani s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ, v zmysle ktorého sa musia v Zmluve uviesť všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Súčasťou Zmluvy (tej časti, ktorú spotrebitelia podpísali) však nie je uvedenie údaju o odlišnej výške poslednej splátky, ktorá podľa tvrdení žalobcu do výpočtu RPMN bola zahrnutá, ani údaj o poplatkoch spojených s hotovostnou úhradou úveru, ktoré žalobca taktiež uviedol, že boli do výpočtu zahrnuté.

35. Zmluva o úvere napokon vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Takáto formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo

požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o SÚ.

36. Keďže Zmluva o úvere:

a) vôbec neuvádza výšku splátky č. 48, ktorá mala byť odlišná od splátok č. 1-47, b) vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a c) neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN,

sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní tak boli povinní vrátiť žalobcovi / jeho právnemu predchodcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 4.000,00 Eur. Ako vyplýva z nepopretých tvrdení žalobcu, žalovaní na úhradu svojich dlhov do podania žaloby zaplatili celkovo sumu 5.653,80 Eur, teda podstatne viac, ako boli povinní. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. a . Žalovaní procesne zavinili zastavenie konania v rozsahu o zaplatenie 96,20 Eur, keďže touto sumou uhradili po podaní žaloby zvyšok istiny úveru (do podania žaloby uhradili celkom 3.903,80 Eur). Vo zvyšnej časti (1.653,80 Eur) zavinil zastavenie konania žalobca, pretože zobral späť žalobu síce formálne pre úhradu zo strany žalovaných, avšak súd bral do úvahy, že v tejto časti sa jednalo o žalobu podanú nedôvodne. Inak boli vo veci plne úspešní žalovaní, keďže súd žalobu proti nim v celom rozsahu zamietol. Náhrada trov by v zmysle vyššie uvedeného náležala žalovaným ako procesne úspešnej strane, ktorej možno pričítať len malú časť zavinenia na zastavení konania. Žalovaným však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd im preto nárok na náhradu (neexistujúcich) trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).