Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-18-2020.pdf
PDF · 88.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9P/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: G. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., Z. XXXX/X a I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Obec J., prechodne Y., Q. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletú K. zo sumy 150,- € na sumu 250,- € mesačne, s účinnosťou od 01.02.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. za obdobie od 01.02.2020 do 30.11.2020 vo výške 2.250,- € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 80,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
III. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica, číslo konania 7P/137/2016-64 zo dňa 15.06.2017 v časti bežného výživného na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.2.2020 domáha, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa K. X., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne, a to počnúc dňom 1.2.2020. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá má kvôli diabetu elektronickú pumpu, čo je finančne náročnejšie a má teda za to, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej. Doplnila, že otec so zmenou výživného súhlasí.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, písomnými vyjadreniami účastníkmi konania, potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdením sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjme matky, zoznamom trvalých príkazov, zmluvou o splátkovom úvere, poistkou, poistnou zmluvou, predpisom úhrady poistného, výpisom zo živnostenského registra, oznámeniami daňového úradu, daňovým priznaním, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 7P/137/2016 a zistil tento skutkový stav veci:
3. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P/137/2016-64 zo dňa 15.6.2017 mal súd preukázané, že súd zvýšil výživné otcovi na maloletú K. zo sumy 90,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od 26.8.2016; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2017. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 17.4.2020 súd zistil, že účastníci konania za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko
Skalica zo dňa 8.4.2020 vyplýva, že matka poberá prídavky na dieťa spolu vo výške 49,80 €, pričom do 31.1.2020 poberala rodičovský príspevok, naposledy vo výške 270,- € mesačne. Z potvrdenia o príjme matky mal súd preukázané, že jej priemerný čistý príjem za obdobie február 2020 až september 2020 bol vo výške 772,- €. Z oznámení Daňového úradu Žilina súd zistil, že otec maloletého dieťaťa na rok 2019 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.
4. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že maloletej bola v novembri 2019 zo strany poisťovne preplatená inzulínová pumpa, finančne náročné je však zabezpečovanie príslušenstva, a to najmä kaníl, senzorov, pásikov na meranie a zásobníkov na inzulín, celkové mesačné výdavky na maloletú sú asi vo výške 300,- €. Ďalšie výdavky navrhovateľky spočívajú v nákladoch na cestovanie a ubytovanie na odborné vyšetrenia do Trnavy a Ľubochne. Jej priemerný mesačný čistý príjem je asi vo výške 700,- €, pričom výdavky na domácnosť sú vo výške 550,- €. Žije spolu s manželom, ktorého mesačný príjem je vo výške 560,- €. Navrhovateľka dodala, že otec výživné riadne neplatí, dlžné výživné je vymáhané prostredníctvom exekútora.
5. Z písomného vyjadrenia otca vyplýva, že so zvýšením výživného na sumu 250,- € súhlasí.
6. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 7. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
8. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení účinnom od 1.7.2020 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 214,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.
9. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola
podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
14. Súd konštatuje, že u maloletej došlo k zmene pomerov, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Súd má preukázané, že k zmene pomerov došlo na strane maloletej K., a to z dôvodu nákladov súvisiacich s jej zdravotným stavom, nakoľko má cukrovku a zo strany ošetrujúceho lekára jej bola doporučená inzulínová pumpa, ktorej používanie je spojené so zvýšenými výdavkami na zabezpečovanie príslušenstva. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že navrhovateľke nepochybne vzrástli náklady na starostlivosť maloletej, jej osobné potreby a celkový rozvoj (napr. poistné). Uvedené skutočnosti možno považovať za objektívne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine.
15. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 772,- € a jej výdavky sú vo výške asi 550,- €, pričom okrem maloletej K. zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú K.. Zmena pomerov na strane matky spočíva vo vyššom príjme, nakoľko pri poslednej úprave výživného poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve maloleté deti.
16. Súd uvádza, že keďže nemal preukázaný príjem otca maloletej, postupoval podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec podniká na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Z oznámenia daňového úradu súd zistil, že za rok 2019 otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Súd teda vychádzal z citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého sa v prípade nepreukázania príjmu predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu rodiča predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V súčasnosti je suma životného minima fyzickej osoby vo výške 214,83 € a jej dvadsaťnásobok predstavuje sumu 4.296,60 €. Otec má ako pri poslednej úprave pomerov okrem maloletej K. ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú K. zo sumy 150,- € na sumu 250,- € mesačne, a to s účinnosťou od 1.2.2020, t.j. od zmeny pomerov na strane maloletej, nakoľko mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považoval zdravotný stav maloletej vyžadujúci si používanie zdravotníckej pomôcky, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na jej starostlivosť a všestranný vývoj maloletej. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné otca na maloleté dieťa je možné zvýšiť o sumu 100,- € mesačne (t.j. na sumu 250,- € mesačne), s ktorou výškou otec súhlasil a návrhu matky tak vyhovel v celom rozsahu. Súd už len dodáva, že hoci takto určené
výživné nedosahuje 20 % z príjmu otca, súd má za to, že je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletej.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 1.2.2020, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.2.2020 do 30.11.2020 vo výške 2.250,- € (t.j. 1.000,- € + nedoplatok na bežnom výživnom vo výške 1.250,- €), nakoľko za uvedené obdobie zaplatil na výživnom len sumu 250,- € (a to dňa 20.5.2020 sumu 30,- €, dňa 5.11.2020 sumu 150,- € a dňa 20.11.2020 sumu 70,- €). Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach vo výške 80,- €, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na jeho osobné a zárobkové možnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že povinný má okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej K. ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe.
19. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 7P/137/2016-64 zo dňa 15.6.2017 naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).