Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-189-2020.pdf
PDF · 71.89 KB
Case nature
Subarea
14CoE/189/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice
- Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: U. D., R.. XX.X.XXXX, T. X, XXX XX J., o vymoženie 33,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 1721/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 35Er/1900/2010-8 zo dňa 27.11.2019 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 52,74 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu vydaného Mestskou políciou Košice - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície v Košiciach č. bloku 102925 zo dňa 5.6.2009 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 11.11.2010 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 33,00 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 8.8.2019 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 52,74 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243b ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného kde zistil, že povinný je nemajetný, povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla a je zamestnaný v spoločnostiach u Slona s.r.o. od 20.10.2014 a spoločnosti Limbašské pohostinské služby Sučanská a spol. s.r.o. od 1.4.2008. Súdny exekútor sa teda pokúsil vykonať exekúciu spôsobom zrážkami zo mzdy povinného, avšak tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný z dôvodu nízkeho príjmu povinného. V ďalšom priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil ďalších zamestnávateľov povinného, avšak zrážky zo mzdy povinného sa vykonať nepodarilo, pretože pracovné pomery boli ukončené, alebo čistá mzda povinného nedosahovala ani sumu životného minima. Ďalšími šetreniami súdny exekútor zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodkových dávok, dávok v nezamestnanosti, úrazovej dávky, ani nemocenských dávok, nie je vlastníkom nehnuteľností a je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní majúcich prednosť. Súčinnosťou s bankami súdny exekútor zistil, že povinný má vedené účty v bankách, na ktorých ale nie je dostatočné finančné krytie a rezervovaná vysoká suma. Nepodarilo sa teda vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu na uspokojenie trov exekúcie. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by
bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 52,74 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 52,74 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov v sume 10,75 eur a 20 % DPH (z odmeny 43,94 eur) v sume 8,80 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote proti výroku I. o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený a navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2, § 243j, § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, na judikatúru súdov SR a na európsku judikatúru, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov voči oprávnenému.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 31.7.2020.
6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 5.11.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 27.11.2019 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 22.10.2020.
10. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je odvolanie prípustné.
11. Oprávnený v podanom odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 27.11.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
14. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).