Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-185-2020.pdf
PDF · 71.63 KB
Case nature
Subarea
14CoE/185/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice
- Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: T. X., B.. X.X.XXXX, X. XXXX/XX, XXX XX W., O.. Č.. Ú., J. Š. XX, XXX XX J. B. P., o vymoženie 15,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 942/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/1374/2014-9 zo dňa 9.8.2019 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, trovy exekúcie v sume 41,32 eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu vydaného Mestskou políciou Košice - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície v Košiciach č. bloku 116894 zo dňa 23.9.2013 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 25.4.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 15,00 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 29.1.2018 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 41,32 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného kde zistil, že povinný je nemajetný, nevlastní majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z Katastra nehnuteľností vyplývalo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Súčinnosťou s bankami nebol zistený jediný účet povinného s disponibilným zostatkom a povinný nemá príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Celkovo je voči povinnému vedených 97 exekučných konaní a nepodarilo sa vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu na uspokojenie trov exekúcie. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 41,32 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo
výške 41,32 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov v sume 1,25 eur a 20 % DPH z odmeny v sume 6,88 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote proti výroku I. o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený a navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2, § 243j, § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, na judikatúru súdov SR a na európsku judikatúru, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov voči oprávnenému.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 10.8.2020.
6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 7.4.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 9.8.2019 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 21.10.2020.
10. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je odvolanie prípustné.
11. Oprávnený v podanom odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 9.8.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
14. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).