Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-859-2013.pdf
PDF · 89.41 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/859/2013
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: ALIANCIA ADVOKÁTOV, a.s., IČO: 35 744 715, Podtatranského 1, 811 05 Bratislava, zastúpený: alianciaadvokatov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, proti povinnému: C. C., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, U., o vymoženie XXX,XX eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, exekútorský úrad so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, Zvolen, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že došlo k zastaveniu exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 22.08.2013 poveril súdneho exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 10C/84/2008 zo dňa 09.06.2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 140,87 eur s prísl.
2. Dňa 27.12.2019 bol súdu doručený návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie v časti o vymoženie 1 eur.
3. Dňa 17.02.2020 súd oznámil súdnemu exekútorovi, že o návrhu oprávneného z 10.12.2019, doručenom súdu 27.12.2019, na čiastočné zastavenie exekúcie v sume 1 eur, súd nebude rozhodovať, nakoľko v predmetnom konaní potrebné postupovať v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis a vzhľadom na uplynutie rozhodnej doby 5 rokov od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi bol a vec postúpená súdnemu exekútorovi na postup podľa zákona č. 233/2019 Z. z.
4. V podaní z 20.2.2020, doručenom súdu 24.02.2020, súdny exekútor uviedol, že dňa 09.12.2019 mu bolo doručené podanie účastníka exekučného konania (oprávneného), a to návrh na zastavenie exekúcie v časti, ktoré súdny exekútor následne bezodkladne postúpil súdu na rozhodnutie. Súdny exekútor poukázal, že do exekučného spisu bol zo strany účastníka konania doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie exekúcie v časti, a síce procesné podanie účastníka konania doručené do konania pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. a o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je preto potrebné v intenciách Exekučného poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa zákona č. 233/2019 toho času nezastavuje, t.j. toho času neexistujú podmienky v zmysle zákona č. 233/2019 na podklade ktorých by malo dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže spôsobom stanoveným zákonom č. 233/2019 došlo k predĺženiu rozhodnej doby. Predmetná exekúcia sa z dôvodu existencie tzv. relatívnej výnimky stanovenej ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 nezastavuje. Výklad zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 zo strany súdu považuje súdny exekútor za svojvoľné dotváranie práva, ktoré nemá oporu v litere zákona, a rovnako tak ani v existujúcej dôvodovej správe zákona č. 233/2019. Súdny exekútor zastáva názor,
že výkladové prostriedky je potrebné podľa právneho názoru súdneho exekútora aplikovať tam, kde je zákonná norma nejasná, vágna a/resp. dostatočne neupravená, pričom sudcovská normotvorba je akceptovateľná v prípadoch, kde znenie zákona neexistuje prípadne existuje tzv. medzera v zákone (napríklad časť právnej úpravy zostala po legislatívnom procese otvorená a právne nevyriešená pro futuro). Uvedené ale nie je prípadom právnej normy - ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019, ktorý je zákonodarcom formulovaný jednoznačne a nezameniteľne ako jedna z taxatívne určených podmienok, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby starej exekúcie. Pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie v časti, rozhoduje o predmete konania (o merite veci), a to o rozsahu vymáhaného nároku, ktorý musí byť v exekučnom konaní ustálený, pretože je nevyhnutné, aby poverený súdny exekútor mal vedomosť o predmete exekúcie - pokiaľ je táto odlišná od vymáhaného nároku určeného v poverení na vykonanie exekúcie. V prípade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 sa nejedná ani o tzv. medzeru v zákone, keďže zákonné znenie je upravené spôsobom, že sa vzťahuje na všetky procesné situácie, v rámci ktorých exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie. V § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019 zákonodarca expressis verbis stanovil, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, uvedený stav predstavuje výnimku z aplikácie zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 výlučne vtedy, ak súd rozhoduje len o určitom type návrhov na pripustenie zmeny účastníkom, a teda vylučuje tým všetky procesné situácie, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhoch na pripustenie zmeny účastníkov exekučných konaní na strane oprávnených. Z uvedeného vyplýva, že v rámci štruktúry právnej normy
- ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 je jedna z podmienok „oklieštená“ len na určité procesné situácie, avšak pri podmienke deklarovanej bodom b) absentuje akékoľvek tzv. „oklieštenie/ohraničenie/ zúženie“, čím sa tento prípad musí vzťahovať na všetky prípady, kedy exekučný súd rozhoduje v rámci starej exekúcie o zastavení starej exekúcie (na podklade návrhu jedného z účastníkov konania), a to aj o zastavení exekúcie v časti. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle určité procesné situácie z jeho normatívneho pôsobenia vylúčiť (napríklad rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti alebo rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh oprávneného podaného súdu do účinnosti zákona č. 233/2019) explicitne by tak urobil obdobným spôsobom ako v ustanovení § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019. Vyššie uvedený právny názor súdneho exekútora je v korelácii so základným princípom konania deklarovaným článkom 3 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku kedy výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Pokiaľ existoval dôvod na zastavenie exekúcie pred účinnosťou zákona 233/2019 (aj prípad kedy oprávnený navrhoval zastaviť exekúciu a ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 súd o predmetnom návrhu nerozhodol), dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 nemohol nikdy nastať z dôvodu existencie relatívnej výnimky stanovenej ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. nemohli nastať prezumované účinky z dôvodu, že v rámci predmetného exekučného konania sa rozhoduje o podanom návrhu na zastavenie exekúcie účastníka konania (oprávneného), pričom zákonodarca nekonkretizuje zastavenie exekúcie výlučne na rozhodovanie exekúcie v celosti, a tým je nevyhnutné pod danú zákonnú podmienku (tzv. výnimku aplikovanú pri predĺžení rozhodnej doby) zahrnúť aj rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti, poukazujúc, že zákonný termín „rozhoduje o zastavení exekúcie“ predstavuje širší pojem než „rozhoduje o zastavení exekúcie v časti“, a preto je nevyhnutné tento procesný stav ipso facto zahrnúť ako súčasť termínu „rozhoduje o zastavení exekúcie“. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k účastníkom konania, čím sa predmetné ustanovenie vzťahuje tak na rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie podaného zo strany povinného, ako aj na rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného. Súd reštriktívnym výkladom predmetného ustanovenia zužuje dôvod zákonnej výnimky predĺženia rozhodnej doby na úkor zákonného znenia zákona. Procesná situácia, ktorá existuje v predmetnom konaní jednoznačne „spadá“ pod zákonnú limitáciu zákona č. 233/2019, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, v opačnom prípade by dané zákonné ustanovenie malo odlišnú legálnu formuláciu, doplnenú o výnimky (napríklad v rozsahu doplnenia „rozhoduje o zastavení exekúcie v celosti“ respektíve „toto sa vzťahuje na rozhodovanie o zastavení exekúcie len v časti“ respektíve „rozhoduje o zastavení starej exekúcie iba na návrh povinného“ respektíve „rozhoduje o zastavení starej exekúcie iba na návrh oprávneného“ a podobne) obdobne ako je tomu v zákonnom ustanovení § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019. Preto je nevyhnutné akékoľvek rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie, a to aj len o zastavení exekúcie v časti považovať v súlade so zákonom č. 233/2019 za rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie a na to nadväzujúci účinok predĺženia rozhodnej doby, nakoľko daná procesná situácia spadá pod procesno-právne situácie jazykovo vyjadrené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 a práve argumentácia opaku protirečí tomu, čo je v predmetnom zákonnom ustanovení nezameniteľne
gramaticky vyjadrené a dané. Z výkonu exekučnej činnosti je zrejmé, že právny názor tohto súdu nezdieľajú aj ostatné prvostupňové súdy sídliace na území SR, ktoré v skutkovo a právne identických procesných veciach rozhodujú o zastavení exekúcie v časti na podklade podaného návrhu oprávneného pred účinnosťou zákona č. 233/2019, a síce v takýchto prípadoch vydali rozhodnutia o zastavení exekúcie v časti aj v takých prípadoch konaní, ktoré by sa za iných okolností zastavili uplynutím rozhodnej doby ku dňu 01.01.2020. Právny výklad súdu považuje súdny exekútor v celom rozsahu za arbitrárny a vymykajúci sa rozhodovacej praxi súdov SR. S poukazom na všetky vyššie deklarované skutočnosti a v záujme zachovania princípu právnej istoty preto súdny exekútor žiadal, aby súd rozhodol o riadnom procesnom návrhu účastníka exekučného konania v súlade s de lege lata, ktorý bol súdu preukázateľne doručený pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. a vydal rozhodnutie podľa zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
5. Súd vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa 02.10.2020 na oznámenie, či podľa § 5 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zároveň bol poučený, že ak v lehote 15 dní neoznámi súdu uvedené skutočnosti, súd bude postupovať podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK a uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
6. Súdny exekútor k výzve súdu dňa 07.10.2020 uviedol, že trvá v celom rozsahu na vyjadrení z 20.02.2020.
7. Podľa § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.4.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017 upravuje osobitný zákon.
8. Dňa 1. januára 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoUNEK“). Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2019/233/20200101> f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie“. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK (Predĺženie rozhodnej doby) ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí,
f) schválení príklepu,
g) schválení rozvrhu výťažku. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK (Upovedomenie o zastavení starej exekúcie) ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Podľa § 10 ods. 1a 2 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). Podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
9. Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení § 2 ods. 1 ZoUNEK sa týka dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako päť rokov (t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda k 1.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) a v posledných 18 - tich mesiacoch - v období od 1.6.2018 do 31.12.2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur), a súčasne nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4). Druhou skupinou sú staré exekúcie, ktoré budú zastavené zo zákona, ak po účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Ide o tie staré exekúcie, v ktorých po účinnosti ZoUNEK nastane niektorá zo skutočností predpokladaná v § 2 ods. 1.
10. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.07.2013, poverenie na vykonanie exekúcie z 22.08.2013 bolo súdnemu exekútorovi doručené 28.08.2013, t.j. od prvotného doručenia poverenia súdnemu exekútorovi tak k 01.01.2020 uplynula rozhodná doba 5 rokov (rozhodná doba podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK).
11. Právna úprava ZoUNEK, je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Vzhľadom k tomu, že dňa 1. januára 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoUNEK“) a nakoľko podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK vznikol k 01.01.2020 dôvod na zastavenie predmetnej starej exekúcie, je v predmetnom konaní potrebné postupovať v zmysle ZoUNEK.
12. Jedným z predpokladov zastavenia starej exekúcie ex lege k 1.1.2020 je neexistencia relatívnej výnimky podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, ktorá sa však „logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože ak aj oprávnený má za to, že stará exekúcia sa má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogickému záveru - pokračovaniu exekúcie. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. Je potrebné rozlišovať dve situácie. Ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný oprávneným pred účinnosťou ZoUNEK, a súčasne sa nejedná o starú exekúciu, ktorá ex lege zastavuje účinnosťou zákona [najmä § 2 ods. 1 písm. a)], súd zastaví starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3.2017. Ak ide o návrh oprávneného na zastavenie starej exekúcie po účinnosti ZoUNEK, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK.“ (Informácie k zastaveniu starých exekúcií zverejnené MS SR, www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk>).
13. V tejto exekúcii uplynula k 01.01.2020 rozhodná doba, nakoľko odo dňa prevzatia poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom uplynulo 5 rokov, pričom súd z exekučného spisu nezistil žiaden
dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k predĺženiu rozhodnej doby na základe dôvodov uvedených v § 4 ods. 1 a ods. 2 ZoUNEK a súd nemal preukázané ani existenciu absolútnej výnimky podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, a preto mal súdny exekútor v exekúcii ďalej postupovať podľa § 5 ZoUNEK.
14. Do dňa vydania tohto uznesenia nemal súd preukázané, že by súdny exekútor odoslal oprávnenému Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote do 180 od nadobudnutia účinnosti zákona ZoUNEK a preto v súlade s § 8 ods. 2 ZoUNEK vydal toto uznesenie, ktorým určil, že došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko súd ustálil, že boli splnené podmienky jej zastavenia zo zákona v zmysle ZoUNEK.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.