Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/44/2020

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ V. B., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX/XX, XXX XX B., Š. Y. B. T., 2/ Q. B., T.. V., N.. XX.XX.XXXX, A.: S. XXX/XX, XXX XX B., Š.Á. Y. B. T., o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd ukladá žalovaným 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území: X., obec: X., okres: Poprad, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Poprad, a to pozemky:

- orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 3 721 m2,

- orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 40 854 m2,

a aby sa zdržali prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

II. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 12.11.2020 dožadoval voči žalovaným 1/ a 2/ vydania neodkladného opatrenia a to zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území: X., obec: X., okres: Poprad, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Poprad, a to: pozemky: orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 3721 m2, orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 40854 m2. Žalobca zároveň podal odporovaciu žalobu voči žalovaným 1/ a 2/.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.4.2013 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou M.S.I. Slovakia, s.r.o., Štúrova 15, 059 21 Svit, IČO: 36 492 205 zmluvu o financovaní č. XXXX XXX XXX (ďalej aj „zmluva o úvere“). Zmluva o financovaní bola modifikovaná dodatkami 1-4. Na základe tejto zmluvy poskytol spoločnosti M.S.I. Slovakia, s.r.o. kontokorentný úver vo výške 750.000,- €, s úrokovou sadzbou predstavujúcou súčet referenčnej úrokovej sadzby 1M EURIBOR a marže 2,90 % p. a. (čl. 2.4 zmluvy o úvere v znení dodatku č. 4). Na zabezpečenie úverovej pohľadávky vystavil dlžník v prospech žalobcu, ako remitenta, dňa 26.5.2016 vlastnú zmenku. Za jej zaplatenie sa v zmysle čl. I § 30 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) zaručil pre celú zmenkovú sumu C. B., N.. X.XX.XXXX, C.. A.: S. XXX/XX, XXX XX B.. Zmenkový ručiteľ bol v čase poskytnutia úveru spoločníkom a konateľom úverového dlžníka. Keďže úverový dlžník svoj dlh v stanovenej lehote nesplnil, pristúpil veriteľ k jeho vymáhaniu. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.6.2017 č. k. -49 bola zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 719.297,45 € s prísl. Proti platobnému rozkazu podal zmenkový ručiteľ odpor a súd v zmysle platobný rozkaz zrušil. Okresný súd

Trenčín následne rozsudkom zo dňa 9.11.2018, sp. zn. zaviazal zmenkového ručiteľa v celom rozsahu. Krajský súd v Trenčíne potvrdil toto rozhodnutie rozsudkom zo dňa 12.5.2020 č.k. -208. Následne veriteľ pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekučného konania.

3. Žalobca ďalej uviedol, že C. B., previedol v čase po vydaní platobného rozkazu, proti ktorému podal odpor, na svojich rodičov - žalovaného v I. rade a žalovanú v II. rade, kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2017, evidovanou Okresným úradom Poprad pod V 6323/2017, nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, nachádzajúce sa v katastrálnom území: X., obec: X., okres: Poprad, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to: pozemky: orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 3721 m2, orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 40854 m2. Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor povolený dňa 9.1.2018. Žalobca ďalej uviedol, že sa v dôsledku namietaného prevodu vlastníckeho práva nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku zmenkového ručiteľa C. B., preto voči žalovaným podal súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu.

4. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia ďalej žalobca odôvodnil tým, že žalovaní budú podľa jeho názoru po tom, ako sa dozvedia o podaní tejto žaloby, mimoriadne motivovaní previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu, čím bude popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by sa mohlo právne postavenie žalobcu zhoršiť do takej miery, že sa mu už neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v tomto konaní. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde podľa názoru žalobcu k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných. Požadované neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaných výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľným majetkom, v záujme nevyhnutného zachovania súčasného právneho stavu, a nezasahuje do ich práva tento majetok nerušene užívať. Žalobca napokon uviedol, že pokiaľ v úmysle žalovaných nie je nehnuteľnosti ďalej scudziť alebo zaťažiť počas prebiehajúceho súdneho sporu, neodkladné opatrenie bude vo vzťahu k nim bez zásadného právneho významu. Na druhej strane, stav, keď by bol žalobca vystavený riziku ničím neobmedzenej zmluvnej voľnosti žalovaných počas súdneho sporu, môže reálne viesť k zmareniu celkovej súdnej ochrany v merite veci.

5. Žalobca k návrhu pripojil dôkazy: zmluva o úvere č. XXXX XXX XXX zo dňa 23.4.2013 vrátane dodatkov 1-4, zmenka zo dňa 26.5.2015, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 13.2.2017, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.11.2018 č.k. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.5.2020 č.k. -208, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 5.8.2020 sp. zn. 409EX 378/20, výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. X., kúpna zmluva zo dňa 11.12.2017, V 6323/2017, úplný výpis z obchodného registra spoločností JOMI + M, s. r. o. a SOLUN s.r.o. 6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,

9. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných navrhovateľom v návrhu. Návrh preto musí nevyhnutne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie

práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení a súčasne, či v návrhu je osvedčená potreba dočasnej úpravy. Súd ďalej skúmal či žalobca tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, či existuje nebezpečenstvo odôvodňujúce neodkladný zásah.

10. Jedným z neodkladných opatrení, ktoré zákonodarca vymenúva v ust. , je i neodkladné opatrenie, ktorým súd môže strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami ( ). Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto neodkladného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu SR, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a pod., pričom neužívaním veci žalovanému nevznikne neprimeraná ujma.

11. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska dôvodov, pre ktoré je možné nariadiť neodkladné opatrenie a z hľadiska zistenia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd preto skúmal, či v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, resp. či sa neodkladné opatrenie netýka dôvodu, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd teda skúmal, či žalobca dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd samozrejme v neskoršom konaní viazaný a môže rozhodnúť aj inak. 12. Súd mal na základe návrhu a jeho príloh za preukázané, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: X., obec: X., okres: Poprad, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to: pozemky: orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 3721 m2, orná pôda parc. reg. „C“ č. XXXX výmera 40854 m2 sú žalovaní 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/1, pričom vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 2018 a vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor povolený dňa 9.1.2018.

13. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní o neodkladnom opatrení je daná práve podaním odporovacej žaloby voči žalovaným 1/ a 2/, ktorou sa má predchádzať vzniku alebo rozširovaniu škody či inej ujmy, porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, ak hrozí zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že syn žalovaných 1/ a 2/ bol ručiteľom záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o financovaní č. XXXX XXX XXX, pričom Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 9.11.2018, sp. zn. zaviazal zmenkového ručiteľa - syna žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi 719.297,45 eur v celom rozsahu. Krajský súd v Trenčíne potvrdil toto rozhodnutie rozsudkom zo dňa 12.5.2020 č.k. -208. Následne veriteľ pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekučného konania. Syn žalovaných 1/ a 2/ previedol v čase po vydaní platobného rozkazu na svojich rodičov

kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2017, evidovanou Okresným úradom Poprad pod V 6323/2017, žalované nehnuteľnosti.

14. V predmetnej veci bezprostredne hroziacu ujmu zistil súd v tom, že žalovaní 1/ a 2/, ktorých vlastnícke právo napadol žalobca aj podaním žaloby vo veci samej, nie sú v dispozícii s týmito nehnuteľnosťami nijako zásadne obmedzovaní, a teda ich môžu ďalej prevádzať na tretie osoby, resp. zaťažovať ich a pod., čím by bol výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní nielen ohrozený, ale úplne zmarený. Žalobca teda reálne osvedčil obavu z ohrozenia a potrebu vydania neodkladného opatrenia, pretože existuje stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu a súd mal za preukázané, že žalobca, resp. navrhovateľ dôkazmi osvedčil obavu z ohrozenia a potrebu vydania tohto neodkladného opatrenia.

15. Súd sa ďalej stotožnil aj s tvrdením žalobcu, že pre prípad prevodu nehnuteľnosti žalovanými bude popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka a zároveň toto neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaných výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľným majetkom, v záujme nevyhnutného zachovania súčasného právneho stavu, a nezasahuje do ich práva tento majetok nerušene užívať, preto pokiaľ v úmysle žalovaných nie je nehnuteľnosti ďalej scudziť alebo zaťažiť počas prebiehajúceho súdneho sporu, neodkladné opatrenie vo vzťahu k nim je bez zásadného právneho významu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené treba teda uviesť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán, podmienkou pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tie podľa súdu boli splnené. 17. Keďže súd na základe návrhu dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

18. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Súd o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.