Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-37-2017.pdf
PDF · 125.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v spore žalobcov: 1. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, L., 2. H.. H.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Bratislava, obidvaja zastúpení Mgr. Ladislav Hrubčín, advokát, Wolkrova 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XB, L., zastúpený JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, Bratislava, 2. Mgr. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XB, L., o určenie, že vecné bremeno neexistuje, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalovanej v 2. rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 05.06.2017 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 registrovaná na katastrálnom odbore Okresného úradu v Bratislave rozhodnutím o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností zo dňa 23.11.2009 pod č. vkladu V 26219/2009 je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava -mestská časť Z., zapísanej na LV č. XX, pozemok parcely registra ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 377 m2, v podiele 1. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava -mestská časť Z., zapísaných na LV č. XX, pozemok parcely registra ,,C“ č. 1526/2, druh pozemku - záhrady o výmere 562 m2, pozemok parcely registra ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - vinice o výmere 116 m2, pozemok parcely registra ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - záhrady o výmere 598 m2 v celosti. Dňa 20.11.2009 podal žalovaný 1 na vtedajšiu Správu katastra pre hl. mesto SR Bratislavu návrh na vklad vecného bremena: ,, právo prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX, a parc. č. XXXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 90/2009 úradne overenom pod č. 2520/09 v prospech vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. 1528“. (pozemok parc. č. XXXX zanikol na základe GP č. 20/2016) na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 19.11.2009 medzi účastníkmi Zuzana Kinčíková ako povinný z vecného bremena na základe plnomocenstva a Ivan Kinčík ako povinný z vecného bremena a Michal Nahálka ako oprávnený z vecného bremena). Vklad bol povolený pod č. V 26219/09 dňa 23.11.2009 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že preverením dokladov predložených žalovaným k návrhu na vklad vecného bremena na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava bola zistená skutočnosť, že predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvoril
žalobca v 2. rade na základe plnomocenstva zo dňa 19.06.2009. Toto plnomocenstvo bolo vyhotovené za účelom predpokladanej zámeny pozemkov. K zámene nedošlo, takže plnomocenstvo sa stalo v rozsahu splnomocnencovho oprávnenia nepoužiteľným. Rozsah vecného oprávnenia je v ňom v zmysle § 31 ods. 1 C.s.p. zrozumiteľne a jednoznačne zadefinovaný ako ,, právne úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností parc. čísla...“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca v 2. rade ako splnomocnenec žalobkyne v 1. rade nebol o zriadení vecného bremena oprávnený konať a žiadne takéto oprávnenie mu splnomocnením udelené nebolo. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 2. rade pri podpise predmetnej zmluvy prekročil plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou 1 a na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena v mene žalobkyne v 1. rade nebol oprávnený, takto uzatvorená zmluva je neplatným právnym úkonom.
2. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že z plnomocenstva z 19.06.2009 z prvej časti prvej vety jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa 1 udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc, keďže ho splnomocnila: ,,aby ma v plnom rozsahu zastupoval pred všetkými štátnymi inštitúciami v SR, ako aj pred všetkými tretími osobami,...“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca 2 bol splnomocnený zastupovať ju tak vo vzťahu ku žalovanému (pri uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena), ako aj katastrálnemu odboru Okresného úradu Bratislava (v rámci konania o povolení vkladu). Danému svedčí aj skutočnosť, že katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava po preverení potrebných dokladov (vrátane plnomocenstva z 19.062009 a zmluvy o zriadení vecného bremena z 19.11.2009) dňa 23.11.2009 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností (č. V 26219/09). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa 1 udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc, domnieva sa, že zmluva o zriadení vecného bremena nepredstavuje relatívne neplatný právny úkon a už vonkoncom nie absolútne neplatný právny úkon. Ak by aj žalobca prekročil pri podpise zmluvy o zriadení vecného bremena plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou 1, bol by v súlade s § 33 Občianskeho zákonníka z predmetného právneho úkonu sám zaviazaný. Takto uzavretá zmluva by preto aj naďalej predstavovala platný právny úkon. Tiež, vzhľadom na to, že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená dňa 19.11.2009 domnieva sa, že právo žalobcov dovolávať sa neplatnosti zmluvy je premlčané. Ďalej žalovaný 1 uviedol, že si dovoľuje uviesť, že podľa jeho názoru je žaloba vykonštruovaná a predstavuje snahu o obštrukcie zo strany žalobcov. Žalobcov totiž opakovane žiadal, aby mu umožnili vykonávať jeho právo prechodu a prejazdu, vyplývajúce z vecného bremena in rem na pozemku parc. č. XXXX druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku
- záhrady o výmere 347 m2, vedeného Okresným úradom, katastrálnym odborom Bratislava, okres Bratislava IV, obec BA - m.č. Z., katastrálne územie Z.. Žalobcovia mu dlhodobo a opakovane (od roku 2009 do súčasnosti) neumožňujú resp. znemožňujú výkon jeho práv zodpovedajúcich vecnému bremenu in rem, t.j. neumožňujú mu realizáciu práva prechodu (peší vstup) a prejazdu (motorovými a nemotorovými vozidlami) cez povinné nehnuteľnosti. Na povinných nehnuteľnostiach sa okrem zátarás, stromov, násypov a žumpy po suchom záchode nachádza aj uzamykateľná brána, ku ktorej nemá kľúč. Brána je pritom situovaná v mieste trasy, ktorú musí prejsť, pokiaľ chce vykonať právo, vyplývajúce z vecného bremena. Neochota zo strany žalobcov ho prinútila k tomu, aby na tunajšom súde proti žalobcom podal žalobu o strpenie výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, ktorú podpísal 14.03.2017.
3. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 28.12.2017 uviedli, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa 1 udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc je zavádzajúce v celom rozsahu. K uvedenému citátu z plnomocenstva ,, aby ma v plnom rozsahu zastupoval pred všetkými štátnymi inštitúciami v SR, ako aj pred všetkými tretími osobami“ je potrebné doplniť pokračovanie tak ako je v plnomocenstve uvedené ,,a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevodom výmery m 2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností“. Takže rozsah vecného oprávnenia udelený plnomocenstvom žalobkyňou 1 žalobcovi 2 je v zmysle § 31 ods. 1 Obč. zák. zrozumiteľne a jednoznačne zadefinovaný ako ,, právne úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností“. V plnomocenstve je to zdôraznené tiež v závere: Splnomocnenec je v rozsahu tohto plnomocenstva oprávnený vykonať všetky potrebné právne úkony s vyššie uvedenou vecou súvisiace“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k zastupovaniu žalobkyne 1 vo veci zmluvy o zriadení vecného bremena žiadne oprávnenie žalobcovi 2 nebolo udelené. Zmluva o zriadení vecného bremena je právne neúčinný dokument, nakoľko nie je platne a účinne podpísaná oboma vlastníkmi. V súvislosti s premlčaním dovolania sa neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena je domnienka žalovaného mylná. Absolútne neplatný právny úkon nemôže byť nikdy premlčaný. K obštrukciám zo strany žalobcov zameraných na marenie práv prechodu a prejazdu žalovaného cez pozemky parc. č. XXXX a parc. č.
XXXX/X súdu dávajú do pozornosti písomnú korešpondenciu medzi žalobcami a žalovaným vedenú splnomocneným zástupcom žalobcov ich otcom Ing. F.om I.om. Snaha žalobcov umožniť žalovanému výkon jeho práv je zrejmá z jeho listu žalovanému zo dňa 14.12.2016. Snaha žalobcov umožniť žalovanému výkon jeho práv je zrejmá z listu jeho právnemu zástupcovi JUDr. Hnátovi zo dňa 13.01.2017 ,,Stávajúci zámok si bude môcť výlučne osobne nahradiť vlastným visiacim zámkom, od ktorého odovzdá jeden kľúč mne ako zástupcovi. V súvislosti so žalobou so strpenie výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, ktorú žalovaný podal 14.03.2017 na Okresný súd Bratislava IV a je vedená pod sp. zn. 22C/14/2017 je potrebné uviesť, že okresný súd v tejto veci vydal uznesenie, ktorým konanie prerušil.
4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 04.03.2018 uviedol, že z plnomocenstva z 19.06.2009, z prvej časti prvej vety jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa 1 udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc. Žalovaný 1 ďalej uvádza, že v ďalšom texte plnomocenstva sa uvádza špecifikácia, za akým účelom bolo plnomocenstvo udelené, t.j. ,, úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností“. V tejto súvislosti uvádza, že zriadenie vecného bremena založeného na práve prechodu a prejazdu cez dotknuté pozemky bolo jedným a nie jediným úkonom uskutočnených v rokoch 2009 a 2010 za účelom ,, spojených s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnteľností“. Z uvedeného dôvodu Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi zmluvnými stranami H.ou I.ovou a F.om I.om ako ,,povinní“ a X.om Xom ako ,,oprávnený“ je platný právny úkon, aj keď bol zo strany povinných podpísaný iba jedným účastníkom konania, keďže udelením práva prechodu a prejazdu sledoval iba jeden cieľ spočívajúci v prevode výmery m2 a zámeny výmery m2 predmetných nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené jednoznačne vyplýva, že oprávnenie k zastupovaniu žalobkyne 1 vo veci zmluvy o zriadení vecného bremena bolo žalobcovi 2 udelené, preto považuje zmluvu o zriadení vecného bremena za právne účinný dokument, nakoľko bol podpísaný jedným z povinných, ktorý mal v čase podpisu plnomocenstvo od druhého povinného (žalobkyne 1). Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže byť premlčaný. Naopak, ide o platný právny úkon, za účelom dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa, ktorý nespochybnil ani kataster nehnuteľností v rámci konania o povolení vkladu. Zároveň uviedol, že v zmysle Zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 19.06.2009 termín na uzavretie zámennej zmluvy o vzájomnej zámene nehnuteľností po obštrukciách zo strany žalobcov márne uplynul koncom roku 2010. Preto podanie žaloby o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena po viac ako šiestich rokoch po márnom uplynutí termínu na uzavretie zámennej zmluvy o vzájomnej zámene nehnuteľností a niekoľko mesiacov po podanej žalobe o strpenie výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu považuje za účelové, umelo vykonštruované a predstavuje snahu o obštrukciu zo strany žalobcov. Žalobcami predložené listinné dôkazy sú v príkrom rozpore s podanou žalobou. Na jednej strane navodzujú dojem, že ,,umožňujú“ výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena, na strane druhej podali žalobu kvôli neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je zmätočná, pretože je podložená protichodnými dôkazmi - listinnými aj skutkovými. Po nadobudnutí inkriminovaných pozemkov, na ktoré žalobcovia dlhodobo neumožňujú vstup a vjazd, bez jeho a manželkinho dovolenia začiatkom roku 2010 odstránili časť ich plotu, vyrezali ich stromy a kríky a betónové stĺpiky pre vinič. Predpokladal, že tak urobili za účelom pripravovanej zámeny pozemkov. Zároveň vymenili pôvodný visiaci zámok FAB, ktorý tam bol daný v roku 2009 po ich kúpe predmetných pozemkov, za starý, od ktorého mu nedali kľúče. V súčasnosti tam nie je už ani starý visiaci zámok. Žalobcovia v trase prechodu a prejazdu neupravili potrebný terén ale kopcovito navozili odpadovú zeminu, zasadili nové stromy a kríky, ktoré je možné prekonať iba ťažkým mechanizmom. Uvedenou činnosťou zámerne a účelovo zdevastovali predmet vecného bremena. Žalobcovia vo svojej činnosti pokračujú v zamedzení práva prechodu a prejazdu tak, ako znemožnili právo prechodu predchádzajúcej majiteľke, ktorej toto právo vyplývalo zo súdneho rozhodnutia. Avšak súdne rozhodnutie v časti vecného bremena bolo zo strany manželov I.ových odignorované a táto povinnosť nebola do listu vlastníctva zaznamenaná.
5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 29.08.2018 žalobcovia navrhli, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania a to, ako žalovanú v 2. rade I.u Xovú, nar. X. Podaním, bytom XX.XX.XXXX, Bratislava.
6. Uznesením zo dňa 10.10.2018, č.k. 9C/37/2017-108 súd pristúpenie I.e Xovej do konania na strane žalovaného, ako žalovanú v 2. rade pripustil.
7. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetná žaloba je účelová, nepravdivá a zjavne nedôvodná. Navrhla vyzvať žalobcov na jej späťvzatie.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva č. 13 a XX, Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 23.11.2009, plnomocenstvom zo dňa 19.06.2009, žalobou zo dňa 14.03.2017, uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.10.2017, č.k. 22C/14/2017-42, výzvou žalovaných zo dňa 13.01.2017, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 súd zistil, že v uvedený deň žalobca v 2. rade na základe plnej moci udelenej mu žalobkyňou v 1. rade ako ,,povinný“ uzavrel so žalovaným v 1. rade ako ,,oprávneným“ Zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena a to, právo prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 90/2009, úradne overenom pod č. 2520/09 v prospech vlastníka pozemkov parc. č. 1526/2, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 23.11.2009 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 23.11.2009. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že žalobca v 2. rade nebol oprávnený uzavrieť so žalovaným zmluvu o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa 1 žije 15 rokov v Taliansku, má dve deti. Potom, ako sa dozvedela, že žalobca 2 uzavrel so žalovaným 1 predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena podala túto žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Jedná sa o stavebný pozemok. Dispozícia s ním by bola iná v prípade, ak by tam to vecné bremeno nebolo.
10. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Už len z tohto dôvodu je potrebné predmetnú žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o hmotné právo, jedná sa o generálnu - všeobecnú plnú moc. Akcentoval, že zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu je tam proste nutné a je potrebné ho rešpektovať, iná možnosť tam neexistuje.
11. V priebehu konania podaním zo dňa 12.09.2019 žalobcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby. Uviedli, že sa aktuálne domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. CKN XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 90/2009 v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. CKN 1526/2 a CKN 1528 evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. Z., k.ú. Z., v časti C: Ťarchy neexistuje.
12. Uznesením zo dňa 30.12.2019, č.k. 9C/37/2017-161 zmenu žaloby pripustil.
13. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu 10.02.2020 poukazoval na to, že petit určovacej žaloby je nevykonateľný, nie je v súlade s obsahom ustanovenia § 137 C.s.p.
14. Žalovaná v 2. rade podaním doručeným súdu 13.08.2020 uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť ako účelovú, nepravdivú a zjavne nedôvodnú.
15. Predmetom konania tak bola žaloba o určenie, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. CKN XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 90/2009 v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. CKN XXXX/X a CKN 1528 evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. Z., k.ú. Z., v časti C: Ťarchy neexistuje.
16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na aktuálne požadovanom určení keď, ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvu o zriadení vecného bremena musia uzavrieť všetci spoluvlastníci. Nakoľko táto zmluva nebola uzavretá, momentálne je obmedzené vlastnícke právo žalobcov, a práve v tom spočíva naliehavý právny záujem. Vzniknutú situáciu treba riešiť súdne. Žalobca v 2. rade bol v roku 2009 študentom 2. ročníka vysokej školy. V roku 2017 mal záujem čerpať si hypotekárny úver. Vtedy sa zistilo, že na pozemku je zriadené vecné bremeno, následkom čoho bola jeho možnosť čerpania a využitia jeho ekonomického zámeru znížená a v tom spočíva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, t.j. obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobcovia majú záujem s pozemkom, ktorý je zaťažený vecným bremenom disponovať.
17. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 137 C.s.p., ktorý vymedzuje, kedy, a akou žalobou je možné požadovať, aby súd rozhodol. Žalobcovia neodôvodnili naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukazoval na článok V., bod 5.7. zmluvy o zriadení vecného bremena, podľa ktorého zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu prečítali a táto zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú si vzájomne, vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili.
18. Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaní zriadené vecné bremeno nevyužívali. Nebol oprávnený za sestru - žalobkyňu v 1. rade podpísať predmetnú zmluvu. So žalobkyňou 1 chcú teraz dosiahnuť stav, že predmetné vecné bremeno neexistuje. Respektíve, má so sestrou vôľu zriadiť v prospech žalovaných vecné bremeno, avšak v podstatne menšom rozsahu.
19. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pozemok v susedstve žalobcov kupovali aby ich zamenili a vytvorili dva hodnotnejšie pozemky, čo sa týka pôdorysov. Podmienkou ich kúpy bolo vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu. Aj banka im peniaze na kúpu pozemku uvoľnila až po zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností. Uvádza to aj preto, lebo jednaní bola prítomná aj žalobkyňa 1, aj žalobca 2. Bolo to niekoľko stretnutí a mesiacov prípravy. Dňa 19.06.2009 sa podpisovala aj zmluva o budúcej zmluve o zámene nehnuteľností. Teda, nie je pravdou, že sa žalobkyňa 1 údajne po 11. rokoch dozvedela o tom, že bolo zriadené vecné bremeno. Nie je pravdou, že 11 rokov vecné bremeno nevyužívali, ale, využívať ho nemohli. Na mieste, kde je zriadené vecné bremeno sa nedá prejsť ani fyzickej osobe, nie to ešte motorovému vozidlu. Tam nie je možnosť prechodu cez tento priestor.
20. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že na uvedenom pozemku bolo zriadené vecné bremeno aj v minulosti, keď pozemok od pani Adámkovej kupovali, a v roku 2009 sa rozširovalo aj na prejazd. Žiaľ vecné bremeno nebolo zaznamenané v katastri nehnuteľností, preto sa muselo zriaďovať znovu. Poukazovala na list z roku 20XX, adresovaný žalovanému 1, kde žalobca v 2. rade predmetné vecné bremeno uznával. Napriek tomu voči nim bola podaná táto žaloba.
21. Dňa 11.11.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobkyne v 1. rade. Uvádza v ňom, že už viac ako 13 rokov žije v Taliansku so svojim manželom a dvomi deťmi v H., na predmestí mesta J.. V súčasnej pandemickej situácií, ktorá pretrváva v Európe a zvlášť je vyostrená v V. nepredpokladá, že jej bude umožnené bezpečne vycestovať na Slovensko a zúčastniť sa plánovaného pojednávania. Čo sa týka samotnej veci niekedy v lete roku 2009 som splnomocnila brata MDDr. Mgr. F.a I.a - spoluvlastníka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie Z., aby ju zastupoval vo veci spojenej „s prevodom výmery m2 a zámenou výmery predmetných nehnuteľnosti" - pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, k. ú. Z.. Už nevie presne prečo, ale prevod a zámena predmetných nehnuteľností sa neuskutočnili. V roku 2016 ju jej brat F. I. požiadal o súhlas so zamýšľaným čerpaním hypotéky viazanej na nehnuteľnosti, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve každý v 1/2. Pri tejto príležitosti sa dozvedela, že podľa listu vlastníctva č. XX je pozemok pare. č. XXXX a XXXX/X zaťažený vecným bremenom právom prechodu a prejazdu a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech p. Xu a p. Xovej. Brat ju informoval, že zmluvu o vecnom bremene skoncipoval a vybavoval v roku 2009 p. Xa. Ju ako spoluvlastníčku nehnuteľnosti vôbec neoslovil. Dodnes nevie, akým spôsobom mohol byť urobený vklad na katastrálnom odbore v Bratislave. V tejto veci oslovila kataster prostredníctvom ich otca F.a Kinčika so žiadosťou o nápravu. Odpoveďou katastra bolo, že nemá zo zákona opravné prostriedky v tejto veci a riešenie je možné len dohodou alebo súdnou cestou. Nakoľko komunikácia s p.Nahálom a p.Xovou ohľadne dohody nebola z ich strany možná, k dohode nedošlo. V tejto situácii videla spolu s bratom len jedno riešenie a to podať žalobu na Okresnom súde Bratislava IV.
22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z., okrem iných aj parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 377 m2 v podiele každý v 1.
23. Z výpisu z listu vlastníctva č. 14 súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z., a to parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o
výmere 562 m2, pozemku parc. reg. ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - vinice o výmere 116 m2, a pozemku parc. reg. ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - záhrady o výmere 598 m2.
24. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 súd zistil, že žalobcovia, ako ,,povinní“ uzavreli so žalovaným v 1. rade ako ,,oprávneným“ zmluvu, predmetom ktorej je zriadenie vecného bremena na nehnuteľnostiach uvedených v článku II. bod 2.1 v prospech nehnuteľností uvedených v článku II. bod 2.2 tejto zmluvy za podmienok uvedených v ďalšom texte zmluvy.
25. Z Rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 23.11.2009 súd zistil, že bol povolený vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností . Vecné bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX a parc. XXXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 90/2009, úradne overenom pod č. 2520/09 v prospech vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX , parc. č. XXXX. Vklad bol povolený pod č. V 26219/09.
26. Z plnomocenstva zo dňa 19.06.2009 súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade splnomocnila žalobcu v 2. rade, aby ju zastupoval pred všetkými štátnymi inštitúciami v SR, ako aj pred všetkými tretími osobami, a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností a to pozemku parc. č. 1536, druh pozemku - záhrady, pozemku parc. č. XXXX,, druh pozemku - vinice, pozemku parc. č.XXXX,, druh pozemku - záhrady, pozemku parc. č. 1539, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV pre okres Bratislava IV, obec 529 419 BA - m.č. Z., kat. úz. 806 005 Z..
27. Z výzvy žalovaných zo dňa XX.01.2017 súd zistil, že vyzývajú žalobcov umožniť im vykonávanie predmetného vecného bremena.
28. Zo žaloby zo dňa 14.03.2017 súd zistil, že žalovaní sa na tunajšom súde domáhajú proti žalobcom vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu, t.j. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcom a nimi označeným osobám akýmkoľvek spôsobom (bránkou, oplotením, zátarasami, násypmi, stromami, priekopami a pod.) znemožnil vstup na nehnuteľnosti v okrese: Bratislava IV, obci: BA m.č. Z., katastrálnom území Z., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX ako pozemok parc. č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2 a pozemok parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 347 m2, a to v rozsahu vecného bremena určenom v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, vyznačenom v geometrickom pláne č. 90/2009 zo dňa 23.11.2009 (vklad do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pod V - 2619/09 v prospech žalobcov. Žalovaní sú povinní žalobcom odovzdať kľúč od uzamykateľnej brány, ktorá znemožňuje žalobcom výkon ich práv (právo prechodu a prejazdu), vyplývajúcich z vecného bremena.
29. Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2017, č.k. 22C/14/2017-42 súd zistil, že konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/37/2017.
30. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd posudzoval žalobcami uplatnený návrh o požadované určenie z hľadiska jeho procesnej prípustnosti.
31. Podľa § XX7 písm. c) a d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
- určení, či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
- určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa dôvodovej správy, citované ustanovenie obsahuje úplne novú koncepciu, zakotvenú práve v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba, a žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Písmeno c) citovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., avšak s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.
33. V kontexte s novou zákonnou úpravou procesnej prípustnosti určovacej žaloby bolo nevyhnutné posúdiť, či žalobcami uplatnený určovací návrh môže byť procesne prípustným prostriedkom žaloby, tj. návrh o určenie, že vecné bremeno neexistuje.
34. Súd musí posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov a či snáď po takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh spravidla nie je opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či ti je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
35. Inými slovami základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, žalovaným je popieraná neexistencia práva, či právneho pomeru u žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
36. Vzhľadom k tomu, že žalobcami uplatnený nárok je určovacou žalobou, súd sa v zmysle § XX7 písm. c) C.s.p. ako otázkou predbežnou, zaoberal otázkou existencie procesnej podmienky žalovateľnosti uplatneného nároku.
37. Naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno neexistuje žalobcovia odôvodňovali tým, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 je neplatný právny úkon. Majú naliehavý právny záujem na určení, že predmetné vecné bremeno neexistuje, keď stav právnej neistoty môže byť odstránený jedine súdnym rozhodnutím a tým definitívne vyriešená sporná situácia medzi stranami sporu. Jedná sa o stavebný pozemok. Dispozícia s ním by bola iná v prípade, ak by tam to vecné bremeno nebolo.
38. Po posúdení nároku žalobcov súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na nich požadovanom určení, že predmetné vecné bremeno neexistuje.
39. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava po preverení potrebných dokladov (vrátane plnomocenstva z 19.062009 a zmluvy o zriadení vecného bremena z 19.11.2009) dňa 23.11.2009 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností (č. V 26219/09). Ďalej mal súd preukázané, že žalobca 2 uzavrel v mene svojom i v mene žalovanej 1 predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena. Ako uviedol, vychádzal zo splnomocnenia zo dňa 19.06.2009, ktoré ho podľa neho oprávňovalo k uzavretiu uvedenej zmluvy. Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá 19.11.2009. Súd zastáva názor, že v súčasnosti, po ôsmych rokoch od uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena domáhať sa určenia, že predmetné vecné bremeno neexistuje, je minimálne nenáležité. Ak by aj žalobca 2 prekročil pri podpise zmluvy o zriadení vecného bremena plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou 1, bol by v súlade s § 33 Občianskeho zákonníka z predmetného právneho úkonu zaviazaný sám. Takto uzavretá zmluva by preto aj naďalej predstavovala platný právny úkon. Ak by sa aj jednalo o neplatný právny úkon, keď žalobca 2 vedel, že žalobkyňa 1 ho nesplnomocnila na uzavretie predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena, takýto právny úkon by bol relatívne neplatný. Takejto neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (žalobca v 2. rade). Právne následky by bolo možné uplatniť iba vtedy, ak by neplatnosť vyvolal druhý účastník zmluvy, alebo toto muselo byť druhému účastníkovi zmluvy známe. Muselo by ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane právneho úkonu než účastník, ktorý sa neplatnosti dovoláva. Zmluva o zriadení vecného bremena bola
uzavretá 19.11.2009, nárok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti by tak bol premlčaný, keď právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. V kontexte vyššie uvedeného nemožno tiež nepoukázať na článok V. bod 5.7 zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, podľa ktorého zmluvné strany prehlásili, že si túto zmluvu prečítali, a že táto tak, ako bola vyhotovená, zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú si vzájomne vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy. V ďalšom súd uvádza, že aj napriek tomu, že plnomocenstvo zo dňa 19.06.2009 neobsahuje jednoznačné splnomocnenie žalobkyne 1 žalobcovi 2 na uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, vzhľadom na to, že za pomerne dlhé časové obdobie ani jedna zo zmluvných strán nenapadla, resp. neriešila, aj bez ohľadu na to, že predmetné vecné bremeno nebolo využívané, bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty čl. 2 C.s.p. a aj čl. 5 C.s.p., aby sa súd v tomto konaní stotožnil s argumentáciou žalobcov že sa jedná o neplatnú dohodu o zriadení vecného bremena. Napokon, vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie podľa § XX7 písm. a) C.s.p. vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § XX7 písm. c) C.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobou zo dňa 14.03.2017 sa v tomto konaní žalovaní na tunajšom súde domáhajú proti v tomto konaní žalobcom vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu, t.j. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcom a nimi označeným osobám akýmkoľvek spôsobom (bránkou, oplotením, zátarasami, násypmi, stromami, priekopami a pod.) znemožnil vstup na nehnuteľnosti v okrese: Bratislava IV, obci: BA m.č. Z., katastrálnom území Z., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX ako pozemok parc. č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2 a pozemok parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 347 m2, a to v rozsahu vecného bremena určenom v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, vyznačenom v geometrickom pláne č. 90/2009 zo dňa 23.11.2009 (vklad do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pod V - 2619/09 v prospech žalobcov. Žalovaní sú povinní žalobcom odovzdať kľúč od uzamykateľnej brány, ktorá znemožňuje žalobcom výkon ich práv (právo prechodu a prejazdu), vyplývajúcich z vecného bremena. Vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/14/2017-42. Konanie je t.č. prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 9C/37/2017. Napokon, naliehavý právny záujem ako už bolo vyššie uvedené nie je daný ani spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § XX7 písm. a) C.s.p.
40. S poukazom na uvedené, súd predmetnej žalobcov vyhovieť nemohol.
41. Súd zamietol návrh žalovanej v 2. rade zabezpečiť rozhodnutie v spore Ing. F. I. a manž. c/ aJC., rO.lová, vedenom na tunajšom súde, týkajúce sa nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, kat. územie Z., keď zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za právne významné pre posúdenie predmetu sporu.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade ako úspešným v spore priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.