Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-49-2020.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. novembra 2020 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
K.. E. J., R.. X. XX. XXXX, T. D. Š. XX, N.,
je vinný, že
- dňa 08.02.2020 v čase o 14:25 hod. viedol ako vodič po ulici I. C. N. osobné motorové vozidlo zn. A. Q., E.: J.-XXXMF, kde počas obchádzania tam zaparkovaného osobného motorového vozidla prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky, kde prednou stranou vozidla narazil do prednej strany protiidúceho osobného motorového vozidla zn. I. F., E.: N.-XXXGG, ktoré v tom čase viedol vodič D.. K. F., kde následkom dopravnej nehody došlo k zraneniam spolujazdkyne nachádzajúcej sa v čase dopravnej nehody na sedadle spolujazdca vpredu vedľa vodiča v osobnom motorovom vozidle zn. A. Q., a to Q. Z. v rozsahu - podvrtnutiu krčnej chrbtice, pomliaždeniu mostíka a ľavého prsníka, pomliaždeniu brušnej steny v pravom podbrušku s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 28 - 30 dní, a zároveň došlo následkom predmetnej dopravnej nehody aj k zraneniam spolujazdca nachádzajúceho sa v čase dopravnej nehody na sedadle spolujazdca vzadu v osobnom motorovom vozidle zn. A. Q., a to K.. S. A. Z., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu - pomliaždenie pravej nadočnicovej oblasti, pomliaždenie a krvnú podliatinu pravého predkolenia a pomliaždenie a krvnú podliatinu ľavého predkolenia s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 10 až 12 dní, čím obvinený týmto konaním ako vodič porušil ustanovenie §-u 14 ods. 1 a §-u 18 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal
- prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených: I. N., B.. XX. O. X O. XX, XXX XX, D., B. U. N., O.. I.., I. I.Í. D., J. XX, X.: XX XX XX XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 27.7.2020 obžalobu na obvineného K.. E. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný K.. E. J. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Vo vzťahu k uplatnenej náhrady škody Sociálnej poisťovne ako aj B. U. N. O..I.., boli oboznámené doklady týkajúce sa uhradených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom B. - Q. Z. ako aj S. A. Z..
Z oboznámenej EKV je zrejmé, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie B1 dňa 1.5.2004, vodičské oprávnenie B a AM dňa 14. 2. 1994. Z EKV plynie, že mu bolo uložených 14 blokových pokút a tiež je evidované zadržanie vodičského preukazu a zákaz činnosti na dobu 8 mesiacov, uložený od 22.6.2019, s jeho upustením dňa 24. 10. 2019, kde zo strany obžalovaného došlo k porušeniu povinnosti podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č 372/1991 Zb. v platnom znení a § 4 ods. 2 písm. d) zákona. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je evidovaných viacero priestupkov, ktoré následne aj boli premietnuté do EKV.
Obžalovaný K.. E. J. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný K.. J. doposiaľ viedol riadny život a skutok oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písm. j, písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 158 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby, a to v trvaní 4 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Na posilnenie účelu trestu v tomto prípade a na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku, charakter skutku, ako aj jeho následok a predovšetkým vzhľadom na údaje plynúce z EKV ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, kde vzhľadom na samotný postoj obžalovaného k skutku je súd toho názoru, že na uvedomenie si následkov konania obžalovaným postačí aj trest pri spodnej hranici v trvaní 18 mesiacov, ktorý v tomto prípade považoval za dostatočný. Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Súd sa zaoberal aj otázkou náhrady škody spôsobenej konaním obžalovaného K.. E. J. poškodeným stranám. Poškodení Q. Z., A. Z. a spoločnosť W..I.. J., I..W..V.. si nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania neuplatnili. V súvislosti s nárokom na náhradu škody poškodených B. U. N., O..I.., O. I. N., týchto s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces., nakoľko by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, najmä v prípade, keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom, z vyjadrenia splnomocnenca Sociálnej poisťovne plynie, že vyčíslená výška nemocenských dávok nie je konečná. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.