Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Csp-43-2020.pdf
PDF · 88.58 KB
No categories available
27Csp/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, A. X/ XXX, S., o zaplatenie sumy 199,56 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 146,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 35,40 € od 19.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,65 € od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,65 € od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,65 € od 19.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,65 € od 19.05.2017 do zaplatenia a zo sumy 18,79 € od 20.06.2017 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.11.2019 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 384,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 35,40 € od 19.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,65 € od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 32,64 € od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 52,44 € od 19.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 32,64 € od 19.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 18,79 € od 20.06.2017 do zaplatenia z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty 185,42 €. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy poskytol Slovak Telekom a.s. žalovanej plnenie riadne a včas. Faktúry za poskytnuté služby žalovaná neuhradila.
2. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Následne vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a oznámil, že zotrváva na návrhu v celom rozsahu. V zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z.z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrhom na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd.
3. Podľa § 144 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Po výzve súdu podaním doručeným dňa 11.09.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 185,42 € bez uvedenia dôvodu. V súlade s ustanovením § 145 ods. 3 CSP súd
rozhoduje o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanej.
5. Žalovaná prevzala žalobu s poučením a výzvou na vyjadrenie dňa 14.09.2020, k žalobe sa nevyjadrila.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a obsahom listinných dôkazov predložených s žalobe a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.09.2015 spolu s Dodatkom k tejto Zmluve o pripojení zo dňa 20.10.2015 a Zmluvy o poskytovaní služieb spolu s dodatkom zo dňa 30.11.2016. Právny predchodca žalobcu vystavil faktúry č. 9792932944 na sumu 36,40 € splatnú 18.01.2017, faktúru č. 2793887772 na sumu 27,65 € splatnú 20.02.2017, faktúru č. 4794851406 na sumu 32,64 € splatnú dňa 20.03.2017 z čoho 4,99 € za upomienku oneskorenej platby, ktorá je súčasťou faktúry, faktúru č. 6795821701 na sumu 52,44 € splatnú dňa 18.04.2017 z čoho suma 19,80 je poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a 4,99 € za upomienku oneskorenej platby, ktorá je súčasťou faktúry, faktúru č. 7796795945 na sumu 32,64 € splatnú dňa 18.05.2017 z čoho 4,99 € za upomienku oneskorenej platby, ktorá je súčasťou faktúry, faktúru č. 0797773341 na sumu 18,79 € splatnú dňa 19.06.2017 z čoho 19,80 € je poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie.
9. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalobcom Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej dňa 04.07.2018 postúpila vyššie uvedené pohľadávky žalobcovi a postúpenie pohľadávky oznámila žalovanej 15.08.2018.
10. Zmluvné podmienky upravené uzatvorenými zmluvami, ktoré majú charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od dňa 18.01.2017 bola vo výške 0,0%.
12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh je podaný sčasti dôvodne. Právny predchodca žalobcu a žalovaná platne uzavreli zmluvy, ktoré sú svojím charakterom spotrebiteľské a ako také nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je čiastočne dôvodný. Žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostala do omeškania od splatnosti faktúr. V tejto časti súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal i príslušný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade so vyššie citovanými ustanoveniami tak, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku.
13. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie dvoch poplatkov za obmedzenie služby a za prerušenie služby pre neplatenie po 19,80 € vrátane DPH. V konaní nebolo žalobcom preukázané, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na obmedzenie a na prerušenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu obmedzenie a ani prerušenie služby nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Ide o určitý nástroj právneho predchodcu žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov spotrebiteľom, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Obmedzenie a prerušenie služby je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech spotrebiteľa, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
14. Súd zamietol návrh v časti poplatku za tri upomienky za oneskorené platby po 4,99 €, nakoľko upomienku nemožno považovať za službu poskytujúcu žalovanej, z ktorej by mala určitý prospech, za ktorý by teda bola povinná platiť. Nebolo preukázané, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Poplatok za upomienku, rovnako ako poplatky uvedené v predchádzajúcom odseku majú charakter zmluvnej pokuty a ako taký nebol individuálne dojednaný.
15. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti uplatneného poplatku za obmedzenie a prerušenie a upomienky a vzhľadom na nepriznanie práva na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
16. Podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2) Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2) Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, konanie bolo zastavené bez rozhodnutia súdu v časti istiny 185,42 € bez uvedenia dôvodu a teda nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. V zostávajúcej časti mal žalobca úspech v
konaní v časti istiny s príslušenstvom a v zostávajúcej časti uplatneného nároku, ktorý bol zamietnutý bola úspešná žalovaná. Žalobca bol v konaní úspešný v 38% a žalovaná bola úspešná v 62% t. j. v zastavenej a aj v zamietnutej časti istiny s príslušenstvom. Žalovaná mala celkový úspech v konaní vo výške 24% (62% - 38%).
18. Súd prevažne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015, uznesení č. 15 z 9.10.2018 občianskoprávne kolégium NS SR).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).