Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-220-2016.pdf
PDF · 65.8 KB
Case nature
Subarea
18Er/220/2016
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Humenné, Námestie slobody 58, 066 57 Humenné, IČO: 30 807 484 proti povinnému: H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, XXX XX F. X. M. (do 29.10.2013 vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Martin Kostrej, IČO: 40 123 456) o vymoženie 1527,87 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi vo vzťahu k oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 01.6.2016 na exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1527,87 eur na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov
- rozhodnutia číslo:700-291045913-GC04/13 zo dňa 24.5.2013, č. 700-2910765313-GC04/13 zo dňa 19.8.2013, č. 700-2910172314-GC04/14 zo dňa 18.02.2014 a č. 700-2910580914-GC04/14 zo dňa 18.6.2014 vydaných oprávneným.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 782 868 poverením číslo 5702 093028 zo dňa 07.6.2016 sp. zn. 18Er/220/2016-8.
3. Dňa 04.6.2018 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku a návrh na priznanie náhrady trov exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že lustráciou povinného zistil, že povinný je nemajetný, a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Lustrovaním majetku povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá vedený účet v žiadnej banke, má dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 5678,11 eur (stav k 28.5.2018) a dlh na daniach vo výške 734,40 eur (stav k 30.4.2018). Ďalej bolo zistené, že povinný má celkom 21 exekučných konaní od roku 2000, nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V čase od 07.9.2015 do 20.10.2015 bol zamestnaný, v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 123,90 eur, z ktorého nie je možné vykonávať zrážky.
4. Návrh exekútora na zastavenie exekúcie bol zaslaný na vyjadrenie oprávnenému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2018 uviedol, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, pretože povinný je fyzickou osobou, ktorá ešte môže nadobudnúť majetok (napr. dedením, prípadne poberať dávku), alebo sa môže zamestnať.
5. Podaním zo dňa 06.3.2019 i zo dňa 19.10.2020 súdny exekútor opakovane navrhol rozhodnúť o zastavení predmetnej exekúcie pre nemajetnosť. Povinný nevlastní žiaden majetok, od roku 2000 má
celkom 10 exekučných konaní, t. j. už v čase začatia exekúcie bol povinný bezmajetný a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 123,90 eur, z ktorého nie je možné vykonávať zrážky, nakoľko suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú možno z mesačnej sumy dôchodku zraziť.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Z exekučného spisu súd zistil, že šetrením súdneho exekútora bola zistená nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, sú postačujúce k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, je dôvodný. Exekučný súd je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu predkladá. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V danej veci súd zistil, že voči povinnému je na tunajšom súde vedených väčší počet exekučných konaní a s poukazom na zistené skutočnosti súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
8. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa odseku 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).