Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/69/2020

Potvrdené rozhodnutím 2To/15/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom J., t.č. A. A., S. XX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. februára 2022 odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. novembra 2020, sp. zn. 1T/69/2020 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného sa z a m i e t a, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O b ž a l o v a n ý : A. A. , nar. XX.XX.XXXX v R.J., okres R., trvale bytom J. t. č. A. S., okres A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry M. V., predtým A., nar. XX.XX.XXXX a M. V., predtým A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn..XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bol zaviazaný platiť na dcéru M. sumu vo výške 86,30,-eur (2600,-Sk) a na dcéru M. sumu vo výške 79,67,- eur (2400,-Sk) matke detí C. V., teraz C. K. V. mesačne vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred súčinnosťou od 01.06.2005, následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod č. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.03.2013 bola vyživovacia povinnosť na dcéru M. zvýšená na sumu 120,-eur a na dcéru M. na sumu vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky súčinnosťou od 01.12.2011, vyživovaciu povinnosť si neplnil v K., v J. ako i všade tam, kde sa nachádzal v období od 17.01.2011 do 10.05.2011, od 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ tým, že v období od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ je samostatne zárobkovo činná osoba so živnostenským menom A. A. - BB-Z. a miestom podnikania S. ulica XX, A. A., čím ostal dlhovať poškodenej C. K. V. za zavinené obdobie od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 do 23.11.2020 na F. sumu vo výške 11.543,88,-eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , číslo v znení zákona číslo ,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa , , , k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 28 (dvadsať osem) mesiacov.

Podľa , sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich schopností a možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

.

O d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., vypočul svedkyňu C. K. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom z registra trestov.

Y. A. A. tak ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX XXP XX/ XXXX mu bolo určené výživné na maloletých detí, tak ako je to uvedené v obžalobe. Uviedol, že je pravdou, že na výživu maloletých detí neprispieval výživné stanovené súdom v stanovenom termíne, avšak matke maloletých detí v roku 2005 daroval nehnuteľnosti s tým, že tak bude pokryté výživné do budúcnosti, ďalej uviedol, že deťom posielal peniaze aj nejaké darčeky. Ďalej poukazoval na to, že počas celého obdobia nemohol si zohnať prácu, resp. po vykonaní práce mu zamestnávatelia mzdu nevyplatili. Ďalej uviedol, že on si hľadal zamestnanie, čo sa mu nepodarilo aj preto, že mu exekútor vzal vodičské oprávnenie, preto si on založil živnosť, avšak vzhľadom na ekonomickú situáciu sa mu v podnikaní nedarí. Uviedol, že je pravdou, že počas celej doby nebol evidovaný na úrade práce a ani nepoberal sociálne dávky. Na záver ešte uviedol, že on platil výživné len tak, ako mal finančné prostriedky a od podania obžaloby poslal na výživu dcér celkovo okolo 300,-eur. . Svedkyňa C. K. V. svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX bol obžalovaný zaviazaný k plateniu výživného na dcéry, pričom posledným rozsudkom mal na maloletú M. platiť výživné vo výške 120,-eur a na dcéru Viktóriu výživné vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Uviedla, že obžalovaný neplatil výživné v určenej výške a ani v stanovenej lehote, výživné jej za obžalovaného vyplácal úrad práce a sociálnych veci vo výške ako to je zaprotokolované vo vyšetrovacom spise, pričom obžalovaný na výživu detí k podaniu obžaloby dlhoval na výživnom sumu 11.033,88,-eur, po podaní obžaloby jej obžalovaný na výživu dcér zaslal sumu 340,-eur. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že maloleté deti počas celej doby netrpeli núdzou, pretože ona bola schopná zabezpečiť im všetky základné potreby, pričom poukázala na to, že ani určené výživné nepostačuje na pokrytie potrieb dcér vzhľadom na to, že študujú, a náklady na ich štúdium sú vysoké.

Obžalovaný je okrem výpovede svedkyne K. V. z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným. V spise sa nachádzajú rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, výpis zo živnostenského registra, doklady o úhrade výživného, darovacia zmluva, správy z úradu práce, správy z úradu práce a sociálnych vecí.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou svedkyne C. K. V. a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol naposledy zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Prievidzi prispievať na výživu maloletej M. sumou 120,-eur a na maloletú M. sumou 130,-eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie na výživu neposlal výživné tak ako to bolo určené rozhodnutím súdu a ani v stanovenej lehote. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére, súd preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , . Podľa názoru súdu obrana obžalovaného, že si vyživovaciu povinnosť si nemohol plniť, je len účelová, pretože z prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný pracoval, má založenú živnosť, nikdy nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, z čoho by súd mohol dospieť k záveru, že si vyživovaciu povinnosť, aká mu bola určená nemohol plniť, t. j., že súd by mohol vychádzať z toho, že by sám určil výživné aké mohol obžalovaný na výživu maloletých detí prispievať. Pokiaľ obhajoba namietala znenie právnej vety v obžalobe, že správne má byť, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o pokračujúci trestný čin, a že došlo ohľadne tohto trestného činu k zmene jeho znenia, preto prokurátor správne uviedol znenie právnej vety v obžalobe. Pokiaľ sa obžalovaný bránil

tým, že v roku 2005 daroval nehnuteľnosť matke maloletých detí vysokej hodnote, a že tým bolo výživné uhradené, súd poukazuje na to, že už viacerými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ústavného súdu bolo deklarované, že zaplatenie výživného vopred nie je možné a že výživné sa musí platiť v stanovenej lehote určené príslušným rozhodnutím orgánu, pričom súd poukazuje aj na to, že tieto nehnuteľnosti neboli darované maloletým deťom.

Y. A. A. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že už v minulosti bol za obdobnú trestnú činnosť odsúdený.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol 6 krát súdne trestaný, naposledy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia , , trest odňatia slobody s probačným dohľadom v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní 24 mesiacov a podľa mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podľa svojich schopností a možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Pokiaľ obhajoba žiadala obžalovaného s pod obžaloby oslobodiť, resp. upustiť od uloženia trestu vzhľadom na malú nebezpečnosť konania, súd obhajobe nemohol vyhovieť, pretože prevedeným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaným svojim konaním naplnil znaky prečinu, ktorý mu bol kladený za vinu, čiže skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný, obžalovaný je trestne zodpovedný, trestnosť činu nezanikla a ani prokurátor na hlavnom pojednávaní neustúpil od obžaloby, pričom vzhľadom na dĺžku neplatenia výživného a jej výšku neprichádza do úvahy od upustenia ďalšieho trestu, resp. nie sú splnené ani podmienky na upustenie od potrestania. .

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest spolu s príslušnou povinnosťou, bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V Prievidzi dňa 23. novembra 2020

Mgr. Vojtech Chmelan

samosudca

Knac.: doruč rozsudok:

1) obžalovaný

2) Okresná prokuratúra Prievidza

3) obhajca

4) poškodená

Prievidza, 7. decembra 2020

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : A. nar. XX.XX.U. v R. okres R., trvale bytom J., S. XX, okres P.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry M. V., predtým A., nar. XX.XX.XXXX a M. V., predtým A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn..XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2006 bol zaviazaný platiť na dcéru M. sumu vo výške 86,30,-eur (2600,-Sk) a na dcéru M. sumu vo výške 79,67,-eur (XXXX,-Sk) matke detí C. V., teraz C. K. V. mesačne vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred súčinnosťou od 01.06.2005, následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod č. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.03.2013 bola vyživovacia povinnosť na dcéru M. zvýšená na sumu 120,-eur a na dcéru M. na sumu vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky súčinnosťou od 01.12.2011, vyživovaciu povinnosť si neplnil v K., v Ihráči ako i všade tam, kde sa nachádzal v období od 17.01.2011 do 10.05.2011, od 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ tým, že v období od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ je samostatne zárobkovo činná osoba so živnostenským menom A. A. - A.-Z. a miestom podnikania S. ulica XX, A. A., čím ostal dlhovať poškodenej C. K. V. za zavinené obdobie od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 do XX.XX.XXXX na dcéry sumu vo výške 11.543,88,-eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , číslo v znení zákona číslo ,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa , , , k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 28 (dvadsať osem) mesiacov.

Podľa , sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich schopností a možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., vypočul svedkyňu C. K. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom z registra trestov.

Obžalovaný A. A. tak ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX XXP XX/XXXX mu bolo určené výživné na maloletých detí, tak ako je to uvedené v obžalobe. Uviedol, že je pravdou, že na výživu maloletých detí neprispieval výživné stanovené súdom v stanovenom termíne, avšak matke maloletých detí v roku 2005 daroval nehnuteľnosti s tým, že tak bude pokryté výživné do budúcnosti, ďalej uviedol, že deťom posielal peniaze aj nejaké darčeky. Ďalej poukazoval na to, že počas celého obdobia nemohol si zohnať prácu, resp. po vykonaní práce mu zamestnávatelia mzdu nevyplatili. Ďalej uviedol, že on si hľadal zamestnanie, čo sa mu nepodarilo aj preto, že mu exekútor vzal vodičské oprávnenie, preto si on založil živnosť, avšak vzhľadom na ekonomickú situáciu sa mu v podnikaní nedarí. Uviedol, že je pravdou, že počas celej doby nebol evidovaný na úrade práce a ani nepoberal sociálne dávky. Na záver ešte uviedol, že on platil výživné len tak, ako mal finančné prostriedky a od podania obžaloby poslal na výživu dcér celkovo okolo 300,-eur. . Svedkyňa C. K. V. svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX bol obžalovaný zaviazaný k plateniu výživného na dcéry, pričom posledným rozsudkom mal na maloletú M. platiť výživné vo výške 120,-eur a na dcéru M. výživné vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Uviedla, že obžalovaný neplatil výživné v určenej výške a ani v stanovenej lehote, výživné jej za obžalovaného vyplácal úrad práce a sociálnych veci vo výške ako to je zaprotokolované vo vyšetrovacom spise, pričom obžalovaný na výživu detí k podaniu obžaloby dlhoval na výživnom sumu 11.033,88,-eur, po podaní obžaloby jej obžalovaný na výživu dcér zaslal sumu 340,-eur. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že maloleté deti počas celej doby netrpeli núdzou, pretože ona bola schopná zabezpečiť im všetky základné potreby, pričom poukázala na to, že ani určené výživné nepostačuje na pokrytie potrieb dcér vzhľadom na to, že študujú, a náklady na ich štúdium sú vysoké.

Obžalovaný je okrem výpovede svedkyne K. V. z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným. V spise sa nachádzajú rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, výpis zo živnostenského registra, doklady o úhrade výživného, darovacia zmluva, správy z úradu práce, správy z úradu práce a sociálnych vecí.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou svedkyne C. K. V. a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol naposledy zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Prievidzi prispievať na výživu maloletej M. sumou 120,-eur a na maloletú M. sumou 130,-eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie na výživu neposlal výživné tak ako to bolo určené rozhodnutím súdu a ani v stanovenej lehote. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére, súd preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , . W. názoru súdu obrana obžalovaného, že si vyživovaciu povinnosť si nemohol plniť, je len účelová, pretože z prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný pracoval, má založenú živnosť, nikdy nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, z čoho by súd mohol dospieť k záveru, že si vyživovaciu povinnosť, aká mu bola určená nemohol plniť, t. j., že súd by mohol vychádzať z toho, že by sám určil výživné aké mohol obžalovaný na výživu maloletých detí prispievať. Pokiaľ obhajoba namietala znenie právnej vety v obžalobe, že správne má byť, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o pokračujúci trestný čin, a že došlo ohľadne tohto trestného činu k zmene jeho znenia, preto prokurátor správne uviedol znenie právnej vety v obžalobe. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že v roku 2005 daroval nehnuteľnosť matke maloletých detí vysokej hodnote, a že tým bolo výživné uhradené, súd poukazuje na to, že už viacerými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ústavného súdu bolo deklarované,

že zaplatenie výživného vopred nie je možné a že výživné sa musí platiť v stanovenej lehote určené príslušným rozhodnutím orgánu, pričom súd poukazuje aj na to, že tieto nehnuteľnosti neboli darované maloletým deťom.

Obžalovaný A. A. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že už v minulosti bol za obdobnú trestnú činnosť odsúdený.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol 6 krát súdne trestaný, naposledy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia , , trest odňatia slobody s probačným dohľadom v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní 24 mesiacov a podľa mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podľa svojich schopností a možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Pokiaľ obhajoba žiadala obžalovaného s pod obžaloby oslobodiť, resp. upustiť od uloženia trestu vzhľadom na malú nebezpečnosť konania, súd obhajobe nemohol vyhovieť, pretože prevedeným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaným svojim konaním naplnil znaky prečinu, ktorý mu bol kladený za vinu, čiže skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný, obžalovaný je trestne zodpovedný, trestnosť činu nezanikla a ani prokurátor na hlavnom pojednávaní neustúpil od obžaloby, pričom vzhľadom na dĺžku neplatenia výživného a jej výšku neprichádza do úvahy od upustenia ďalšieho trestu, resp. nie sú splnené ani podmienky na upustenie od potrestania. .

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest spolu s príslušnou povinnosťou, bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V Prievidzi dňa 23. novembra 2020

Mgr. Vojtech Chmelan

samosudca

Prievidza, 7. decembra 2020