Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-131-2019.pdf
PDF · 103.99 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/131/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. Ž., nar. XX.X.XXXX a Š. Ž., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky: W.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava - Petržalka, t.č. T. D. K., D. X, J., a otca: G. Ž., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom J. - K.Í. L. E., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Maloleté deti G. Ž., nar. XX.X.XXXX a Š. Ž., nar. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 9.00 hod do 13.00 hod za prítomnosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. Ž., nar. XX.X.XXXX sumou 30,- eur mesačne od 4.9.2019 do 31.5.2020 a sumou 60,- eur mesačne od 1.6.2020 a na výživu mal. Š. Ž., nar. XX.X.XXXX sumou 30,- eur mesačne od 4.9.2019 do 31.5.2020 a sumou 60,- eur mesačne od 1.6.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné k mal. G. Ž., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 4.9.2019 do 30.11.2020 vo výške 507,33 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2020 pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné k mal. Š. Ž., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 4.9.2019 do 30.11.2020 vo výške 507,33 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2020 pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 4.9.2019, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s výlučným právom matky zastupovať deti a spravovať ich majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 150,- eur mesačne a na maloletého Š. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi navrhovala upraviť asistovanou formou v zariadení určenom súdom, a to jedenkrát týždenne.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sa zoznámila v lete roku 2015, pričom následne sa k nej nasťahoval aj do spoločnej domácnosti. Postupne vystriedali niekoľko nájmov v rôznych mestách, pričom nájomné vždy uhrádzala matka zo svojich príjmov. Zo spoločného vzťahu sa im v roku 2017 narodil maloletý G. a následne, avšak už po odsúdení otca, sa v roku 2018 narodil maloletý Š.. Spočiatku bol ich partnerský vzťah harmonický, čo sa zmenilo tehotenstvom. Otec začal matku opakovane slovne napádať, začal matke poškodzovať jej osobné veci a bezdôvodne rozbíjal interiérové zariadeniu bytu. Matka nikdy nedala k takémuto správaniu dôvod, naopak bol to práve otec, ktorý inicioval konflikty. Otec svojim agresívnym správaním vzbudzoval u matky strach, že by mohol ublížiť jej a vtedy ešte nenarodenému dieťaťu. Po narodení maloletého G. sa takéto agresívne správanie otca len zintenzívnilo. Otec jej neustále opakoval, aká je neschopná matka, ktorá sa sama nedokáže postarať o maloletého, vsugerovával jej, že má laktačnú psychózu, zobral matke platobnú kartu bez jej súhlasu, míňal peniaze určené na nákup kočíka, kontroloval matku kde chodí a na čo míňa peniaze, zakazoval jej kontakt s rodinou a kamarátkami, kontroloval jej telefón, matke vulgárne nadával, vyhadzoval ju z izby a nútil ju spať na zemi, vyžadoval si pohlavný styk aj proti jej vôli, vyhrážal sa jej zabitím a tiež ju viackrát aj fyzicky napadol. V dôsledku takéhoto násilného správania sa otca došlo u matky k rapídnej strate hmotnosti, pričom sa to celkovo podpísalo nielen na zhoršení jej zdravotného, ale aj psychického stavu. V marci 2018 matka podala na otca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, za ktoré bol následne aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 3,6 roka. K takémuto správaniu otca voči matke dochádzalo aj za prítomnosti maloletého dieťaťa. Otec svoje agresívne, impulzívne výbuchy nikdy racionálne nekontroloval a to bez ohľadu na to, či matka mala maloleté dieťa pri sebe. Otec maloletého G. síce nikdy fyzicky nenapadol, ale keďže bol pri tom prítomný, agresívne správanie otca voči matke bolo pre maloletého silne traumatizujúce, čo sa prejavovalo v jeho nadmernom usedavom plači, nekľude, pomočovaní, nadmernom vyhľadávaní fyzickej blízkosti matky, na ktorú je maloletý silne citovo naviazaný. Maloletý, aj napriek svojmu nízkemu veku, správanie otca vnímal. Otec sa pritom o maloletého G. nikdy de facto nezaujímal, nikdy matke nepomáhal so starostlivosťou o neho, a to ani po finančnej stránke. Maloletý Š. sa narodil až po odsúdení otca v čase, keď si otec už odpykával výkon trestu. Celkovú starostlivosť o obe deti znáša výhradne matka, čo bolo aj v období, keď rodičia ešte žili v spoločnej domácnosti. Otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ neposiela žiadne výživné, avšak po prepustení mu nič nebráni riadne sa zamestnať a dosahovať vyššie príjmy. Je zdravý a už aj v minulosti bol riadne zamestnaný a dosahoval vyššie príjmy. Otec ani nikto z jeho rodiny žiadnym spôsobom finančne neprispieva na výživu oboch maloletých detí. Maloletý Š. svojho otca nepozná, je preňho cudzia osoba a maloletý G. má k otcovi chladný vzťah, ktorý sa len prehĺbil dlhým odlúčením. Medzi otcom a maloletými deťmi teda neexistujú žiadne väzby resp. tieto väzby sú značne porušené a je potrebné na nich pracovať, najmä po prepustení otca z výkonu trestu, a to za predpokladu, že otec sa vôbec o svoje maloleté deti bude zaujímať. Matka nemá záujem brániť otcovi stýkať sa s maloletými deťmi, avšak v rozsahu a spôsobe primeranom zachovaniu záujmu maloletých detí a to tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich ďalšieho mravného vývinu.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že vzhľadom na svoje súčasné finančné pomery a zaradenie do výkonu trestu nie je možné, aby hradil požadovanú sumu výživného. Vo výkone trestu je síce pracovne zaradený, avšak finančná odmena za prácu je iba symbolická cca 17,- eur, čo nepostačuje ani na úhradu jeho základných potrieb. Na maloletých synov je schopný platiť iba minimálnu sumu výživného, ktorá je cca 30,- eur. Okrem nich má ešte vyživovacie povinnosti k ďalším deťom z predchádzajúcich vzťahov - k dcére C. C. vo výške 80,- eur mesačne a ďalšej dcére E. D. V.. Po skončení výkonu trestu nemá zabezpečené bývanie, je bez práce, na čo by mal súd prihliadnuť pri určovaní výšky výživného. Po skončení výkonu trestu a zabezpečení svojich základných životných potrieb bude schopný platiť výživné aj vo vyššej sume.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, rozúčtovaním pracovnej odmeny, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Maloleté deti G. a Š. sa narodili z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Bývajú spoločne s matkou. Výdavky na maloletého G. sa podľa matky pohybujú okolo 80,- eur mesačne (strava, hygiena,
ošatenie) a na maloletého Šimona vo výške cca 100,- eur mesačne (plienky, strava, ošatenie, hygiena). Mesačné náklady na lieky pre deti predstavujú cca 15,- eur.
6. Matka maloletých detí je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s oboma maloletými synmi. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 270,- eur mesačne a prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur mesačne. Spolu s deťmi býva v krízovom stredisku, náklady na bývanie v zariadení predstavujú sumu 43,- eur. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá.
7. Otec maloletých detí bol v čase začatia súdneho konania vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený. Za obdobie 9/2019 až 12/2019 mu bola z pracovnej odmeny zrazená suma určená na výživné pre jeho maloleté deti v celkovej výške 103,94 eur. Od júna 2020 je zamestnaný v spoločnosti R. S., ako agentúrny zamestnanec pracuje pre spoločnosť Volkswagen. Otec býva na ubytovni, za ktorú uhrádza cca 200,- eur mesačne. Okrem maloletých synov má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti - k maloletej C. C., L.. XXXX vo výške 80,- eur mesačne a maloletej E. D. V., nar. XX.X.XXXX vo výške 50,- eur mesačne.
8. Matka maloletých detí vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu a žiadala, aby boli maloleté deti zverené do jej starostlivosti. Čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletých detí by súhlasila aj s tým, že toto právo by mali obidvaja rodičia. Navrhla určitú sumu výživného na maloleté deti, ale bola ochotná diskutovať aj o inej sume. Zdravotný stav detí je dobrý. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- eur mesačne a prídavky vo výške 49,90 eur mesačne. Náklady na bývanie v krízovom stredisku má 43,- eur. Do júna 2020 mala v zariadení zabezpečenú aj stravu, teraz si varí sama. Plienky pre maloletého Š. má zadarmo, občas aj nejaké hygienické potreby. Náklady na každé z maloletých detí sú cca 80,- eur mesačne. Na výživu maloletých detí jej otec poslal 66,- eur na obidve. Od podania návrhu jej prišli nejaké sumy aj z ústavu na výkon trestu. V období od 14.10.2019 do 14.4.2020 jej prišli na účet príspevky od otca v celkovej sume 91,35 eur. Vedela o tom, že otec už má dve vyživovacie povinnosti. Výživné žiadala matka určiť od podania návrhu. Súhlasila by so sumou výživného 60,- eur a 70,- eur mesačne s tým, že od podania návrhu žiadala sumu 50,- eur mesačne na každé dieťa. Ohľadne otcom navrhovanej úpravy styku s maloletými deťmi sa vyjadrila, že 7 hodín je veľa, deti musia poobede spať. Ona navrhovala upraviť stretnutie otca s deťmi v sobotu od 15.00 hod do 17.00 hod., mohlo by to byť aj do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do 13.00 hod.
9. Otec maloletých detí pred súdom vypovedal, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby bol upravený aj jeho styk s maloletými deťmi, pričom nemal výhrady proti tomu, aby to bolo za prítomnosti matky. Navrhoval každú druhú sobotu aj nedeľu od 10.00 do 17.00 hod. Napokon súhlasil aj s takým rozsahom styku s maloletými deťmi, ako navrhla matka, i keď sa mu to zdalo málo. Otec momentálne býva na ubytovni, za ktorú uhrádza cca 200,- eur mesačne. Ubytovňu mu poskytol zamestnávateľ. Pracuje vo Volkswagene ako agentúrny zamestnanec, zamestnaný je od júna 2020. Celá mzda mu bola vyplatená až v mesiaci september za august a bolo to 650,- eur netto. Zamestnávateľ mu poskytuje gastrolístky v hodnote 80,- eur. Zaplatil mu vozičkársky preukaz, za ktorý mu ešte strhávajú. Navrhované sumy výživného na maloleté deti považoval za likvidačné. Vyjadril sa, že si môže dovoliť platiť tak 200,- eur mesačne na všetky 4 svoje deti. Od novembra 2020 by mal prejsť na inú pozíciu, kde je vyšší plat. Mal by mať príjem 2100,- eur brutto. V tom prípade by aj prispieval na deti viac, ako navrhoval. Pozíciu team lídra sa mu však napokon nepodarilo obsadiť. Nakoniec na tej pozícii ostala jeho kolegyňa, ktorá ju vykonávala. V novembri 2020 mal príjem 458,- eur po tom, čo už mu bola strhnutá exekúcia.
10. Na súdnom pojednávaní rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý G. a maloletý Š. zverujú do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 9.00 hod do 13.00 hod za prítomnosti matky.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval zveriť deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obidvaja rodičia. Styk otca s maloletými deťmi navrhoval upraviť v zmysle dohody rodičov. Výživné na maloletého G. navrhoval určiť vo výške 90,- eur mesačne a na maloletého Š. vo výške 70,- eur mesačne.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V časti zverenia maloletých detí súd schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní, nakoľko bola v záujme maloletých detí. Súčasťou dohody bola aj úprava styku otca s maloletými deťmi.
20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
21. V časti výživného nedošlo medzi rodičmi k dohode, súd preto autoritatívne určil vyživovaciu povinnosť otca. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti rodičov. Otec bol v čase podania návrhu vo výkone trestu odňatia slobody, v čase rozhodovania už bol na slobode, hľadanie zamestnania je však v jeho prípade touto skutočnosťou negatívne ovplyvnené. I keď si otec tento stav zapríčinil vlastným konaním, jeho možnosti sú aktuálne obmedzené a limitované ochotou zamestnávateľa prijať do zamestnania aj osobu, ktorá nie je bezúhonná. Z tohto dôvodu súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a určil vyživovaciu povinnosť na pomyselnej dolnej hranici, ktorá sa ale až tak zásadne od matkiných vyjadrení na pojednávaniach nelíšila. Na druhej strane nie je možné ponechať celú ťarchu vyživovacej povinnosti na matke. Otec síce má štyri vyživovacie povinnosti, je však jeho povinnosťou nielen deti splodiť ale sa aj o ne postarať. Navyše otec nie je znevýhodnený celodennou starostlivosťou o deti a môže tak zvyšovať svoj príjem aj brigádnou činnosťou. Otcov návrh na výživné cca 70 eur mesačne na obidve deti je neprijateľný, ide v podstate o minimálne výživné a nie je na strane otca dôvod, aby bolo určené tak nízke výživné. Otec je mladý, zdravý, ako už uviedol súd, je síce možné, že je momentálne čiastočne znevýhodnený ale len , čo sa týka výberu pracovných možností, naviac je predpoklad, že ide o časovo ohraničené obdobie. Situácia v akej sa rodičia nachádzajú, kladie nároky na nich obidvoch a hlavne na deti, do tohto stavu sa však rodičia dostali slobodným konaním. Obidvaja si museli byť vedomí počtu už existujúcich detí ( matka to aj potvrdila ) a teda si museli byť aj vedomí a obzvlášť pri ich možnostiach a nie vysokých príjmoch, aj zníženého finančného príspevku na jedno dieťa. Súd poukazuje na to, že rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery, na základe ktorých bolo určené. Otec si v budúcnosti, keď sa stabilizuje, bude môcť nájsť lepšie platenú prácu a prispievať na deti vyššou sumou. Súd pripúšťa, že uvedená situácia kladie na matku nároky, či už v podobe finančnej záťaže ako aj administratívnej ( znovu podať návrh), v každom prípade je vhodnejšie zohľadniť aktuálnu situáciu otca, umožniť mu po ukončení trestu odňatia slobody pracovať a prispievať na výživu vyšším výživným, ako ho vystaviť hrozbe ďalšieho trestu odňatia slobody, ktorý by sa opätovne negatívne prejavil na výške výživného.
22. Zročné výživné ku každému z maloletých detí tvorí súčin plnení za obdobie od 4.9.2019 do 31.5.2020 ( 8 mesiacov + alikvótna časť za mesiac september 2019), za obdobie od 1.6.2020 do 30.11.2020 ( 6 mesiacov ) a dosahuje výšku u každého z maloletých detí sumu 628,- eur ( 8 mesiacov x 30,- eur = 240,- eur, 6 mesiacov x 60 eur =360 eur + alikvótna časť za mesiac september 2019 vo výške 27,- eur, spolu zročné 627,- eur ) po započítaní plnení otca zročné výživné činí 507,33 eur u každého maloletého dieťaťa.
23. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
24. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti tomuto rozsudku v časti I. výroku o schválení rodičovskej dohody nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. ( § 122 CMP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.