Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-119-2020.pdf
PDF · 104.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/119/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Janou Macalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Z., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné nám. 9, 042 00 Košice, dieťa rodičov: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, E. a Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, E., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e mal. B. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. B. výživným vo výške 130 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 7.10.2020 opakovane do budúcna.
IV. Dlžné výživné otca voči mal. B. za obdobie od 7.10.2020 do 30.11.2020 vo výške 163,92 eur je otec p o v i n n ý uhradiť matke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Styk otca s mal. B. n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 7.10.2020 matka žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu.
2. Otec maloletého so zverením mal. B. do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Žiadal o možnosť spolupodieľať sa na výchove syna odprevádzaním do a zo škôlky, v budúcnosti na krúžky a upraviť styk so synom cez víkendy, prázdniny, Vianoce. Poukázal na svoje majetkové pomery, príjmy a výdavky. Na preukázanie príjmov predložil výpis z účtu a rozhodnutie sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok. Uviedol, že z príjmu prispieva svojej matke, u ktorej býva na domácnosť sumou 150,- eur mesačne. Spláca úver vo výške 225,- eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k dcére G. Z., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieva výživným určeným vo výške 133,- eur mesačne. Dcére taktiež mesačne uhrádza poistné vo výške 13,45 eur. Za telefón uhrádza dva paušály, a to jeden matke dieťaťa. Táto paušál nevyužíva, nakoľko po tom, čo sa rozišli jej zablokoval telefónne číslo. Vzhľadom na viazanosť zo zmluvy je povinný paušál naďalej uhrádzať. Mesačne uhrádza 65,- eur. Na výživu syna uhrádzal od 8/2020 do 11/2020 výživné vo výške 35,- eur mesačne.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolíznej opatrovníčky a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
4. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do 30.7.2020. Po odchode zo spoločnej domácnosti býva s mal. B. a so svojím starším synom v nájomnom 2-izbovom byte. Je zamestnaná s čistým mesačným príjmom do 600,- eur. Poberá prídavky na dve deti a výživné uhrádzané otcom staršieho syna v zmysle rozhodnutia súdu vo výške 100,- eur mesačne. V marci a apríli 2020 poberala ošetrovné v výške 350,- eur mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza nájomné vo výške 450,- eur mesačne, poplatok za TV a internet vo výške 25,- eur mesačne. K úhrade paušálu za jej mobilný telefón, na ktorý poukazuje otec vo svojom vyjadrení uviedla, že tento výdavok nie je aktuálny. Kartu SIM, ku ktorej sa viaže tento výdavok ona nevyužíva, nakoľko túto otec zablokoval. V súčasnej dobe za svoj telefón ona uhrádza paušál vo výške 20,- eur mesačne. V roku 2018 zakúpila osobné motorové vozidlo, v súvislosti s čím uhrádza lízingovú splátku vo výške 50,- eur mesačne. Spláca pôžičku poskytnutú nebankovým subjektom B. splátky vo výške 1 000,- eur. Túto si musela vziať z dôvodu úhrady depozitu a nájmu za byt, v ktorom býva, nakoľko prenajímatelia požadovali úhradu nájmu za jeden a pol mesačné obdobie dopredu. Uvedenú pôžičku spláca sumou 37,- eur mesačne. Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva na výživu mal. B. sumou 35,- eur mesačne. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, kde uhrádza školné vo výške 7,- eur mesačne. Taktiež uhrádza škôlke poplatky. Ide o jednorazové finančné čiastky pri rôznych príležitostiach vo výške od 5-10 eur. Stravné v škole maloletému neuhrádza, nakoľko je predškolák. Syn je zdravý. K otcovi nemá vytvorený stabilný vzťah, viac je citovo naviazaný na ňu. Musí ho presviedčať, aby išiel k otcovi. Deň pred pojednávaním strávil u otca 3 hodiny bez jej prítomnosti. V čase keď žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti uhrádzali spoločne výdavky na základe vzájomnej dohody. Nemajú žiadne spoločné záväzky.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a s určením výživného z jeho strany vo výške 100,- eur. mesačne. Od 1.7.2020 je práceneschopný. Poberá nemocenské dávky vo výške cca 800,- eur mesačne. Z tohto príjmu spláca úver sumou 229,- eur mesačne. Ide o spotrebný úver poskytnutý K. K., a.s. vo výške 4 000,- eur. Býva u svojej matky v byte, vlastníkom ktorého je jeho brat. Matke prispieva na výdavky spojené s bývaním sumou 150,- eur mesačne. Ďalej zo svojho príjmu uhrádza paušály za dva mobilné telefóny vo výške 80,- eur mesačne. Okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k dcére G. Z., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej uhrádza výživné v určenej výške 133,- eur mesačne. Taktiež jej mesačne uhrádza poistné vo výške 13,- eur, ktoré končí vo februári 2021. K 30.6.2020 ukončil pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa Z. S. Z. E.. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru z jeho strany bola skutočnosť, že v pracovnej dobe bolo uňho zistené požitie alkoholických nápojov, nakoľko nafúkal zostatkový alkohol. V období od 17.8. 2020 do 17.11.2020 absolvoval protialkoholické liečenie. U predchádzajúceho zamestnávateľa dosahoval čistý mesačný príjem cca 1 100,- eur. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. S matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti do 30.7.2020. Od augusta do novembra 2020 uhrádzal na maloletého výživné vo výške 35,- eur mesačne. Nad rámec tejto sumy na jeho výživu ničím neprispel. Zo strany bývalého zamestnávateľa mu bolo prisľúbené, že po absolvovaní protialkoholického liečenia zváži jeho opätovné zamestnanie.
6. V priebehu pojednávania boli rodičia dieťaťa ochotní pristúpiť k rodičovskej dohode, v zmysle ktorej bude maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadali upraviť.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že výživné na mal. B. vo výške 100,- eur v zmysle navrhovanej rodičovskej dohody oboch rodičov nepovažuje za dostatočné vzhľadom na skutočnosť, že otec prišiel sám o svoj príjem. Matkin príjem je oveľa nižší. Poukázal na to, že výdavky matky na nájomné sú značne vyššie než suma, ktorú prispieva otec na bývanie svojej matke. Taktiež dodal, že mal. B. od septembra 2021 začne navštevovať I. stupeň základnej školy, v súvislosti s čím matke vzniknú zvýšené výdavky.
8. Výsledky šetrenia kolízneho opatrovníka zodpovedajú skutočnostiam uvedeným na pojednávaní. Miestne šetrenie vykonal s matkou, nakoľko otec sa nachádzal na liečení v X. F. Ú. S., H..X.. S. D. a telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Príjmy a výdavky matka pri šetrení špecifikovala v rovnakom rozsahu ako na pojednávaní súdu. Úrad vykonal pohovor s maloletým dieťaťom. Konštatoval, že maloletý má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin.
9. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky E. K. Q. N..X..K.. C. v roku 2019 matka dosahovala priemerný čistý príjem vo výške 549,41 eur. Za obdobie od 1/20, 2/20, 5/20-10/20 jej priemerný čistý mesačný príjem dosiahol 591,19 eur.
10. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.11.2020 matka poberá na mal. B. prídavok v mesačnej výške od 1.1.2020 24,95 eur.
11. Podľa oznámenia zamestnávateľa otca Z. S. Z. E. zo dňa 5.11.2020 otec dňa 30.6.2020 ukončil pracovný pomer dohodou. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 01-06/20 predstavoval 1 059,96 eur. V roku 2019 otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 912,34 eur.
12. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice otcovi dieťaťa boli vyplatené nemocenské dávky, a to v 7/20 vo výške 642,80 eur, v 8/20 vo výške 817,80 eur, v 9/20 vo výške 791,40 eur, v 10/20 vo výške 817,80 eur. V marci 2020 mu bolo vyplatené ošetrovné vo výške 237,50 eur.
13. Podľa rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C/132/2010-35 zo dňa 6.10.2010 súd rozviedol manželstvo účastníkov A. Z. a Z. Z., schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej na čas po rozvode zveril mal. G. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. G. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 133,- eur mesačne. Rodičia sa dohodli, že otec sa bude s dcérou stýkať po rozvode tak, že si ju každý druhý víkend v sobotu o 9.00 hod. prevezme v byte matky a v nedeľu o 20.00 hod vráti k matke. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol dňa 2.11.2010 právoplatnosť.
14. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
15. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
16. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
17. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
18. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
19. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
21. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. V zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine súd neupraví styk rodiča s maloletým dieťaťom ak rodičia žiadajú styk neupraviť.
23. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Súd má z vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželmi a nežijú spolu. Osobnú starostlivosť o maloletého reálne vykonáva od júla 2020 matka, maloletý má u nej vytvorené vhodné prostredie pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Matka aj maloletý sú zdraví, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil, rovnako kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke. Z uvedených dôvodov súd, prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
28. Pokiaľ ide o právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, ide o základné rodičovské práva a povinnosti, ktoré majú obaja rodičia. Súd preto uvedené právo priznal obom rodičom.
29. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému súd tento určil predovšetkým vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, za použitia všeobecných zásad pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Žiadny právny predpis neurčuje rodičovi povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoju pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ust. 62 Zákona o rodine. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby. Maloletý B. navštevuje materskú školu, za čo matka uhrádza školné a poplatky pri príležitosti jednotlivých akcií. Maloletý je predškolák a v septembri 2021 začne navštevovať 1. ročník základnej školy. Súd má za to, že v tomto konaní je v tejto súvislosti možné okrajovo zohľadniť túto skutočnosť a prihliadnuť na to, že matka bude mať zvýšené výdavky v súvislosti so zakúpením školských potrieb a pomôcok, ktoré je potrebné zakúpiť
už pred nástupom do školy. Pri určení výšky výživného však súd predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že matka maloletého má značné výdavky spojené s bývaním, nakoľko za prenájom uhrádza 450,- eur mesačne a spláca pôžičku poskytnutú na zaplatenie nájomného a depozitu sumou 37,- eur mesačne, čo predstavuje 82,38 % z jej priemerného mesačného príjmu (591,19 eur). Nepriaznivá sociálna a finančná situácia matky vyplýva i zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v jej domácnosti, z ktorej vyplýva, že matka spí na matraci na zemi. Keďže okrem zabezpečenia bývania si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť i osobnou starostlivosťou o dieťa a domácnosť, súd má za to, že matka plní svoju vyživovaciu povinnosť v značne vyššom rozsahu ako otec, a preto súd nepovažoval za primeranú výšku navrhovaného výživného v sume 100,- eur mesačne. Taktiež súd prihliadol na nehospodárne a neúčelné konanie otca, ktorý uhrádza paušály za 2 telefóny, za čo podľa výpisu z účtu v novembri 2020 uhradil sumu 73,45 eur. Jeden z paušálov je viazaný na SIM-kartu používanú matkou, ktorý matka nevyužíva, nakoľko otec jej zablokoval telefónne číslo. V dôsledku toho bola matka nútená zaobstarať si novú kartu a za telefón uhrádza paušál vo výške 20,- eur mesačne.
30. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine na to, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, teda aj zárobku, čím sa sám zapríčinil o zníženie svojho príjmu. V súčasnej dobe poberá nemocenské dávky, ktoré mu boli v 7/20 vyplatené vo výške 642,80 eur, 8/20 vo výške 817,80 eur, 09/20 vo výške 791,40 eur a 10/20 vo výške 817,80 eur. Pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil dohodou dňa 30.6.2020 po tom, čo bolo uňho v pracovnej dobe zistené požitie alkoholických nápojov. U tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01-06/20 vo výške 1 059,96 eur. V marci 2020 bolo otcovi vyplatené sociálnou poisťovňou i ošetrovné vo výške 237,50 eur. Po započítaní tejto sumy jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01-06/2020 predstavoval 1 099,54 eur. Toto zákonné ustanovenie je namierené na ochranu maloletých detí, ktoré nemôžu byť obmedzované v uspokojovaní ich potrieb v dôsledku nezodpovedného správania sa povinnej osoby, ktorá má zodpovednosť a povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Ústavne zaručený princíp ochrany práv dieťa zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v Zákone o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, v akej miere sa osobne stará každý z obidvoch rodičov o svoje deti (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV US 1181/2007 zo dňa 6.2.2008). Otec od ukončenia spolužitia s matkou maloletého prispieval na jeho výživu minimálnou sumou vo výške 35,- eur mesačne. Nad rámec tejto sumy neprispieval na výživu maloletého žiadnym spôsobom. Pri určení výživného súd neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Neprihliadol tak na splátku spotrebného úveru vo výške 225,- eur mesačne, nakoľko výživné má pred týmto výdavkom prednosť. Otec na pojednávaní súhlasil s určením výživného na maloletého vo výške 100,- eur mesačne, pričom vychádzal zo svojej aktuálnej situácie, kedy sú jeho príjmom nemocenské dávky vo výške do 800,- eur mesačne. Nakoľko súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádza z príjmu otca dosahovaného u predchádzajúceho zamestnávateľa vo výške 1 099,54 eur, má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výživným vo výške 130,- eur mesačne, čo predstavuje sumu 4,33 eur denne. Pri určení výživného súd prihliadol i na skutočnosť, že otcovi v krátkej dobe ubudne výdavok týkajúci sa mesačnej úhrady poistného dcére.
31. Určením výživného od podania návrhu od 7.10.2020 do 30.11.2020 vznikla otcovi povinnosť zaplatiť za uvedené obdobie dlžné výživné k rukám matky v celkovej výške 163,92 eur. Zo zhodných vyjadrení oboch rodičov mal súd preukázané, že v rozhodnom období otec prispieval na výživu mal. B. sumou 35,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené vznikol otcovi po započítaní uhradeného výživného (2 x 35,- eur) za obdobie od 07.10.2020 do 30.11.2020 dlh na výživnom vo výške 163,92 eur (alikvótna časť za október 2020 vo výške 24 dní x 4,33 eur + 130 eur výživné za november 2020). Vzhľadom na skutočnosť, že otec je v súčasnej dobe práceneschopný a jeho príjmom sú nemocenské dávky súd predĺžil zákonnú lehotu na splatenie dlhu a otca zaviazal uhradiť matke dlžné výživné do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
32. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval, nakoľko tento rodičia nežiadali upraviť.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné (povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).
Účastníkom, ktorí sa svojho práva voči rozsudku účinne vzdali toto právo nepatrí.