Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/107/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo PRIETRŽ-PODHORIE, Podhorie 367, Prietrž, IČO: 46 726 152, zastúpeného: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, proti žalovanej: Emil Krajčík Agro, s.r.o., Dlhá 1424/47, Senica, IČO: 44 222 947, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 18. februára 2020 č. k. -69, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 23.10.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej zdržať sa užívania pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. V., obec V., okres Senica, v diele pôdneho bloku - LPIS kód 3103/1, v diele pôdneho bloku - LPIS kód 3302/1, v diele pôdneho bloku - LPIS kód 3402/1, resp. ich častí, zapísaných v katastri nehnuteľností (ďalej len „KN“) na LV č. XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, X, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (bližšie v návrhu špecifikované ako parcela registra „C“, druhom pozemku a výmerou). Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je nájomcom/podnájomcom týchto pozemkov, na ktorých vykonáva poľnohospodársku činnosť, pričom žalovaná dňa 18.9.2019 prostredníctvom ňou poverených osôb neoprávnene vstúpila a začala vykonávať poľnohospodársku činnosť a napriek ústnej výzve žalobcu žalovaná neupustila od tejto protiprávnej činnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by tvrdenia žalobcu boli pravdivé, išlo by o veľmi závažný zásah do užívacieho práva žalobcu a v takom prípade by mal podať žalobu na ochranu svojho práva proti žalovanej a podrobiť sa riadnemu dokazovaniu. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalobca požadoval upraviť právny vzťah medzi ním a žalovanou len nariadením neodkladného opatrenia, bez širšieho dokazovania a preukázania relevantných skutočností. Žalobca súdu predložil len zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, avšak v spise absentuje akékoľvek preukázanie vlastníckeho práva k týmto pozemkom, informácie o týchto pozemkoch, spôsob a účel ich využitia a podobne. Ohrozenie práva žalobcu musí mať reálnu podobu, pretože práve navrhované neodkladné

opatrenie môže zásadným spôsobom ovplyvniť výkon práv žalovanej. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa vychádza z vymedzenia návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený. Rovnako sú dôležité skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv sporových strán. Uvedené tvrdenia žalobcu neboli dostatočné vo vzťahu k odôvodneniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre žalobcu a teda ani dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh žalobcu preto súd prvej inštancie zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne , vecne úspechom žalovanej v tomto konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol zmenu napadnutého uznesenia vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil , , , . Uviedol, že uznesenie je nepreskúmateľné. Nie je úplne zrejmé, čím sa prvostupňový súd spravoval pri jeho rozhodnutí a na čom založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia nevyplýva, že by sa súd oboznámil s rozhodnutiami Pôdohospodárskej platobnej agentúry za roky 2017, 2018 a 2019. V odôvodnení uznesenia chýba akékoľvek hodnotenie dôkazov. Žalobca pomerne rozsiahlym spôsobom, či už uvádzaním skutkových a právnych tvrdení, ako aj predložením dôkazov, jednoznačne osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uviedol len právnu teóriu ochrany vlastníckeho práva, z ktorej však nemožno vyvodiť, ako sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu, či si ich osvojil alebo nie. Žalobca vykonáva poľnohospodársku činnosť na pozemkoch, ktoré má v nájme alebo podnájme na základe písomných zmlúv o nájme alebo podnájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Poľnohospodárske podniky neužívajú poľnohospodárske pozemky v zmysle údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ale užívajú ich v rámci tzv. dielov pôdnych blokov

- LPIS, a to najmä z dôvodu nastavenia systému prideľovania dotácií zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“). Mapy s vyznačenými dielmi pôdnych blokov LPIS v katastrálnom území V. sú verejne dostupné, a teda má k nim prístup aj žalovaná. Žalobca je na základe nájomných zmlúv, ktoré súdu predložil, opraveným užívateľom pozemkov (resp. ich častí) nachádzajúcich sa v k. ú. V., obec V., okres Senica (presne špecifikovaných). Oprávnenosť užívania pozemkov v LPIS 3103/1, LPIS 3302/1 a LPIS 3402/1 žalobca okrem vyššie uvedených skutočností podložil aj rozhodnutiami PPA. Dôvodom, pre ktorý žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že žalovaná dňa 18.9.2019 prostredníctvom ním poverených osôb neoprávnene vstúpila a začala vykonávať poľnohospodársku činnosť na LPIS 3103/1, LPIS 3302/1 a LPIS 3402/1 za použitia traktorov EČV: SE404YG a EČV: SE834YF. Napriek ústnej výzve žalobcu, žalovaná neupustila od protiprávnej činnosti. Na miesto bola privolaná hliadka Policajného zboru Slovenskej republiky, po odchode ktorej žalovaná naďalej pokračovala vo výkone neoprávnenej poľnohospodárskej činnosti. Žalovaná na LPIS 3103/1, LPIS 3302/1 a LPIS 3402/1 neoprávnene zasiala neznámu plodinu. Žalobca za pozemky, ktoré užíva na základe nájomných zmlúv, riadne platí vlastníkom nájomné (na rok vopred) a riadne platí obci V. daň z nehnuteľností. Ani s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Ešte predtým, ako žalovaná neoprávnene vstúpila a neoprávnene vykonávala poľnohospodárske činnosti na pozemkoch v LPIS 3103/1, LPIS 3302/1 a LPIS 3402/1, žalobca uskutočnil v súlade s plánom poľnohospodárskych činností prípravné práce, na čo vynaložil peňažné prostriedky vo výške 1.917,96 eur. S pribúdajúcim časom, ktorý má mimoriadny význam v prípade tak špecifického odvetvia, akým je poľnohospodárstvo, kedy jednotlivé poľnohospodárske činnosti na seba nadväzujú a sú vzájomne prepojené, narastá nebezpečenstvo vzniku ďalších škôd. Z dôvodu, že žalobca nemôže pokračovať vo vykonávaní jednotlivých poľnohospodárskych činností smerujúcich k úrode, vznikne mu ďalšia ujma, resp. škoda v podobe ušlého zisku z predaja budúcej úrody. V prípade, ak bude žalovaná naďalej brániť žalobcovi v pokojnom užívaní pozemkov v LPIS 3103/1, LPIS 3302/1 a LPIS 3402/1, nebude môcť žiadať žalobca dotácie od PPA na tieto pozemky a tým sa mu škoda navýši. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani vyhláseniami niektorých vlastníkov, resp. podielových spoluvlastníkov pozemkov, konkrétne Ing. Q. B., Ing. X. X., ktorí zhodne vyhlasujú, že nesúhlasia, aby pozemky, ktoré prenajali žalobcovi, užívala žalovaná. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej ochrany. Skutočnosťou vzniku a navyšovania škody je jednoznačne daná opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žaloba z dôvodu, že súdy nemajú žiadnu lehotu na rozhodnutie, ako aj vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania, nie

je prostriedkom, ktorým možno zabezpečiť bezprostrednú, naliehavú a nevyhnutnú ochranu pred navyšovaním už vzniknutých škôd.

3. Žalovaná navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Žalobca svoje užívacie právo k predmetným pozemkom žiadnym spôsobom nepreukázal. (predloženie podnájomných zmlúv je nepostačujúce). Žalobca teda nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Do pozornosti súdu dala skutočnosť, že na prenajímateľa bol vyhlásený konkurz, pričom možno predpokladať výmaz tohto subjektu a tým aj zánik zmlúv, ak tieto nezanikli už vyhlásením konkurzu. Žalovaná je vlastníčka, výlučná alebo podielová, pozemkov v dotknutých dieloch pôdneho bloku, o čom svedčí príloha č. 1. Naviac má žalovaná ako nájomca uzavretú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) č. 00418/2019-PNZP40104/18.00 z 15.4.2019. Na základe tejto zmluvy je práve žalovaná oprávneným užívateľom časti predmetných pozemkov. Každý poľnohospodársky subjekt vykonáva činnosť na viacerých pôdnych blokoch LPIS. Ak iný poľnohospodársky subjekt (žalovaná) získa užívacie právo k poľnohospodárskemu pozemku (na základe vlastníckeho práva alebo nájomnej zmluvy), je pôvodný poľnohospodársky subjekt (žalobca) povinný vydať druhému takúto pôdu v tzv. náhradnom užívaní v rozlohe zodpovedajúcej pozemkom, ku ktorým bolo užívacie právo nadobudnuté. Žalovaná je oprávnená užívať z plochy obhospodarovanej žalobcom 99,5 ha. Predmetné pôdne bloky majú spolu výmeru 73 ha, teda žalovaná obhospodaruje menšiu plochu, ako je oprávnená. PPA sa nepredkladajú listy vlastníctva, ani zmluvy a táto pri prideľovaní dotácii neskúma užívacie právo. Teda argumentácia ohľadom PPA užívacie právo žalobcu nepreukazuje. To isté platí aj o platení dane z nehnuteľností. Takýto predmet konania nemožno riešiť čiastkovo výberom len troch pôdnych dielov. Neodkladné opatrenie by neprimerane zasiahlo do práv žalovanej, ktorej by vznikla škoda. K objasneniu veci by prispelo pripojenie vyšetrovacích spisov OO PZ Jablonica, ktoré navrhuje pripojiť.

4. Žalobca zotrval na odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

5. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

10. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

11. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne

nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

12. V posudzovanej veci nemal súd prvej inštancie jednoznačne za osvedčené žalobcove užívacie právo. Je zrejmé, že žalobca neodkladným opatrením primárne sleduje ochranu svojho tvrdeného užívacieho práva.

13. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa , ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

15. Ustanovenie výslovne umožňuje nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre prípustnosť takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla ide o prípady špecifických zdržovacích nárokov, typických pre ochranu vlastníckeho práva, kedy je vlastník vystavený nevyhnutnej potrebe domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí.

16. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesnú situáciu, keď sa navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Môže ísť o návrh počas konania, v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku, alebo aj o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ takéhoto výroku domáhať. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1123 - 1124 s.).

17. Oprávnený držiteľ má voči iným osobám právo domáhať sa súdnej ochrany v takom rozsahu, akoby bol vlastník. V danej veci je sporné, kto je oprávneným držiteľom uvádzaných nehnuteľností, resp. ich častí.

18. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, a preto nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, pretože rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2019 sp. zn. ).

19. Rozsiahlosť dokazovania, ktoré je potrebné za účelom posúdenia oprávnenosti nároku žalobcu vykonať, vzhľadom na námietky žalovanej (ktorá rovnako súdu uviedla relevantné skutkové tvrdenia a predložila súdu dôkazy, z ktorých odvodzuje zákonnosť svojho postupu; vyhlásenie konkurzu na majetok prenajímateľa, ktorá skutočnosť mohla mať vplyv na trvanie nájomných a podnájomných zmlúv a teda ide o námietky vyvolávajúce vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy), presahuje rámec možností súdu v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Je potrebné dodať, že uvedený prostriedok procesnej ochrany nemá slúžiť stranám sporu výlučne k tomu, aby si zabezpečili rozhodnutie v zákonom stanovených skrátených lehotách (vyplývajúcich z na rozhodnutie o návrhu, v danom prípade 30 dní).

21. Odvolací súd preto podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a samostatnými odvolacími námietkami nespochybneného výroku o trovách prvoinštančného konania.

22. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa a , . Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o

rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.