Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6CoCsp-7-2020.pdf
PDF · 104.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724803, proti žalovanému: D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U., Y. X, zastúpený Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Karpatská 804/10, o zaplatenie 5.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21. októbra 2019 sp.zn. 42Csp 201/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 21.10.2019 č.k. 42Csp 201/2018-342 vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o nároku na náhradu trov konania .
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 21.10.2019 č.k. 42Csp 201/2018-342 konanie v časti o zaplatenie 200 € zastavil, žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 5.000 € s príslušenstvom titulom dlhu z úverovej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), pričom pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 9.5.2013 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000 €, ktorý úver sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť spolu s príslušenstvom v 96 mesačných splátkach vo výške 105,99 €, splatných vždy k 12. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.5.2021. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,9 % ročne, RPMN bola určená vo výške 20,94 % pri priemernej hodnote RPMN 18,86 % a celková čiastka spojená s úverom predstavovala 9.829,95 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému titulom vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 6.794,97 €, z toho istina úveru predstavovala 4.781,53 €. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 30.6.2017 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Listami Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 14.5.2015 a 25.11.2016 banka oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky v určenej výške, vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenie výzvy na určený účet a informovala žalovaného, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka a žalovaný stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. Listom zo dňa 24.1.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že ku dňu
29.12.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere a vyzvala ho na úhradu celej pohľadávky do 15 dní na určené číslo účtu. Výzvou zo dňa 22.3.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že v dôsledku vyhlásenia mimoriadne splatnosti pohľadávky sa stala splatnou celá pohľadávka, ktorá ku dňu 21.3.2017 je nezaplatená vo výške 6.465,20 €. Zároveň vyzvala žalovaného uhradiť dlžnú sumu na určený účet s tým, že ak túto sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
4. Na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie tejto žaloby. Uzavrel, že predmetom konania je pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou zo dňa 23.6.2017 postúpila na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky však Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyzvala žalovaného na úhradu. V konaní síce bola predložená písomná výzva zo dňa 22.3.2017 pred postúpením pohľadávky žalobcovi (čl. 117 spisu), avšak bez toho, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom preukázal jej doručenie, či odoslanie žalovanému. Žalobcom predložené podacie hárky, ktoré mali preukazovať odoslanie tejto písomnosti, sa týkali odoslania pokusu o zmier, ktorý žalovanému odosielal už žalobca, a to dňa 6.7.2018. Ani predložená kópia druhej strany obálky (do vlastných rúk) s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ túto skutočnosť nepreukazuje, lebo z nej nie je zrejmý adresát písomnosti (ide len o druhú stranu bližšie neurčenej obálky - poznámka odvolacieho súdu).
5. Na základe týchto skutočností uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. a z tohto dôvodu žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Súd zdôraznil, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je aj to, aby ohľadom tejto pohľadávky bol klient v omeškaní až po dobu 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu došlo k postúpeniu pohľadávky, je takéto postúpenie neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní nebolo preukázané, že banka žalovaného pred postúpením pohľadávky účinne vyzvala na jej splnenie, súd aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyhodnotil ako neplatný právny úkon a z tohto dôvodu žalobu zamietol.
6. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby ohľadne sumy 200 € súd v zmysle ust. § 144 a nasl. CSP konanie v tejto časti zastavil.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CCSP a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.
8. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zastavení konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (do omeškania sa dostal najneskôr dňom 17.12.2015, kedy naposledy uhradil plnenie, pričom k postúpeniu došlo až dňa 23.6.2017) a opakovane bol vyzývaný na úhradu omeškaných splátok výzvami zo dňa 14.5.2015 a 25.11.2016, ako aj oznámením o vyhlásení mimoriadne splatnosti zo dňa 24.1.2017 a výzvou zo dňa 22.3.2017. Nesúhlasil so záverom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní od doručenia písomnej výzvy banky. Doručenie výziev na úhradu omeškaných splátok úveru žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel. Zároveň podľa obálky k výzve zo dňa 22.3. 2017 bolo preukázané, že predmetná výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného a postupca splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z.. Žalobca teda preukázal splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 pre platné postúpenie pohľadávky a svoju aktívnu legitimáciu preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok.
9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 os. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.11.2020 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.11.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
13. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017 je neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, konkrétne pre nedodržanie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky tretej osobe v zmysle § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, ako to správne a výstižne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť má za následok zamietnutie žaloby.
21. Predmetom konania v prejednávanom spore je zaplatenie sumy 4.800 € s prísl. titulom dlhu žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), pričom žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 23.6.2017. Žalobca je pritom nebankovým subjektom. Správne preto súd skúmal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. správne skúmal platnosť zmluvy o postúpení žalobou uplatnenej pohľadávky z hľadiska tohto zákonného ustanovenia.
22. Podľa § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
24. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. 1Obdo/92/2018 etc).
25. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.7) zák. 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.
26. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.7) zák. 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
27. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do
aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.
28. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.7) zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta cit. ust. definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.
29. V danom prípade žalobca ako postupník v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie, teda vlastníctva pohľadávky, z ktorej odvodzuje svoj nárok.
30. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby v čase postúpenia pohľadávky dlžník bol nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky.
31. Výzva na zaplatenie už splatnej pohľadávky musí byť doručená žalovanému aspoň 90 dní pred postúpením pohľadávky. Splnenie tejto podmienky vyplýva priamo z ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z., a preto odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom výklade citovaného zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie je nedôvodná.
32. V prejednávanej veci práve existencia písomnej výzvy na úhradu splatného záväzku najmenej 90 dní pred dňom postúpenia pohľadávky preukázaná nebola.
33. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému na žalobcu došlo zmluvou zo dňa 23.6.2017. Nepochybne v tom čase žalovaný bol v omeškaní s plnením, keďže omeškanie nastalo najneskôr dňa 17.12.2015, v dôsledku čoho došlo následne k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v konaní preukázal aj tú skutočnosť, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 29.12.2016 listom zo dňa 24.1.2017. Žalobca ale nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na jej úhradu, ktorá skutočnosť nepochybne vyplynula z vykonaného dokazovania.
34. Uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 23.6.2017 predchádzala výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.3.2017, adresovaná žalovanému, na zaplatenie celej splatnej pohľadávky banky vo výške 6.465,20 €, avšak doručenie a ani odoslanie tejto výzvy žalovanému v konaní nebolo preukázané.
35. Žalobca teda v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy na plnenie žalovanému v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku o zastavení konania, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).