Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-285-2015.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/285/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu B. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. H.. B. XXX/XX, Jasov zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Birošom, so sídlom Rázusova 1, Košice proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody 1.628,48 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.628,48 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.628,48 eura od 15.5.2015 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalovaného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie ( ďalej aj „súd“) 12.3.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.628,48 eur titulom náhrady škody, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.628,48 eur od 11.3.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že voči žalovanej si uplatňuje náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., náhradu trov obhajoby v trestnom konaní 1.628, 48 eur, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby
- východ, ČVS: SKIS-213/IS-4-V-2010 z 22.11.2011, ktorým bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, keď jeho sťažnosť voči citovanému uzneseniu bola zamietnutá ako nedôvodná, prokuratúra podala na neho obžalobu pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a rozsudkom súdu bol spod obžaloby právoplatne oslobodený. Jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 3.11.2014 príslušné orgány - Generálna prokuratúra SR ani Ministerstvo spravodlivosti SR - neprejednali. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu listinné dôkazy, a to uznesenie Ministerstva vnútra SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - východ z 22.11.2011 ČVS: SKIS-213/IS-4-V-2010 z 22.11.2011, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice - okolie z 20.12.2011 sp. zn. 2Pv 905/11-9, rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 5.12.2013 č. k. 2T 128/12-453, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 3.11.2014, vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR z 24.11.2014 a 17.12.2014, vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR z 2.12.2014 a 23.12.2014, faktúru č. 13/2014 zo 17.9.2014, príjmový pokladničný doklad z 18.9.2014.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobou uplatnený nárok neuznáva a navrhuje žalobu zamietnuť, pretože prokurátor sa pri výkone dozoru v prípravnom konaní a pri svojom rozhodnutí podať žalobu opieral o všetky získané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Obžaloba nie je rozhodnutím, ktoré by konečným a nemeniteľným spôsobom potvrdzovalo určitý právny stav. Na rozhodnutie o vine, či nevine obžalovaného bol príslušný okresný súd, ktorý na základe výsledkov prípravného konania a súdneho dokazovania rozhodol podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pričom prokurátor pri existujúcom stave dokazovania (výsluchy svedkov na hlavnom pojednávaní) pre zrejmú neúspešnosť odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku nepodal. Zo strany orgánov prokuratúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal zakladať nárok na náhradu škody. Uznesenia o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa z rôznych dôvodov nepotvrdila. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 201/2007.
3. Žalobca v replike uviedol, že s právnym názorom žalovanej nesúhlasí. Má za to, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa citovaného zákona účinného od 1.7.2004. K otázke zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdna prax dospela k jednoznačnému právnemu názoru, že ak bolo voči konkrétnej fyzickej osobe začaté trestné stíhanie vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré následne bolo skončené zastavením trestného stíhania alebo oslobodením spod obžaloby, je daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorá fyzickej osobe nezákonným rozhodnutím vznikla. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ncdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/93 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/593/2015. Navrhol ako dôkazný materiál pripojiť trestný spis Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T 128/2012 na preukázanie vykonania úkonov právnej služby svojho advokáta JUDr. Juraja Biroša v trestnom konaní a vykonať dokazovanie jeho výsluchom ako strany sporu.
4. Na pojednávaní konanom 23.11.2020 zástupca žalobcu uviedol, že žalobca netrvá na návrhu na vykonanie dokazovania jeho výsluchom a na návrhu na oboznámenie listinných dôkazov z trestného spisu sp. zn. 2T/128/2012, nakoľko žalovaná nenamieta rozsah a výšku žalobou uplatnenej náhrady škody teda trov jeho obhajoby v trestnom konaní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
6. Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - východ z 22.11.2011 ČVS: SKIS-213/IS-4-V-2010 bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ v období od 1.11.2010 do 17.1.2011 práp. B. L. ako policajt OO PZ SR Moldava nad Bodvou vyšetroval priestupok fyzického napadnutia E. U. pod č. ORPZ-KS-OPP5-P-501/2010 tak, aby počas vyšetrovania vyvinil stržm. D. U. zo spáchania skutku, pričom práp. B. L. úmyselne vykonal úkony iba formálne, neobjektívne, niektoré výpovede sám vopred napísal a vypočúvanej osobe ich dal iba podpísať a 2/ dňa 21.5.2011 v čase okolo 2:00 hod. na mieste verejnosti prístupnom, pred barom Twister v Moldave nad Bodvou, okres Košice - okolie, D. U.Á. fyzicky napadol Š. E., ktorého päsťou udrel do oblasti tváre, pričom práp. B. L. vykonávajúci služobnú činnosť na OO PZ SR Moldava nad Bodvou v čase medzi 2:18 hod až 5:48 hod. úmyselne neprijal oznámenie poškodeného Š.X. E. o jeho fyzickom napadnutí a konal tak aj napriek tomu, že sám bol svedkom uvedeného fyzického napadnutia, v úmysle vyviniť stržm. D. U. zo spáchania trestného činu (citované uznesenie vyšetrovateľa).
7. Žalobca voči hore uvedenému uzneseniu podal 22.11.2011 sťažnosť, ktorá bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie z 20.12.2011 sp. zn. 2Pv 905/11-9 (citované uznesenie okresnej prokuratúry).
8. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 5.12.2013 č. k. 2T 128/12-453 právoplatným 21.12.2013 žalobcu oslobodil spod obžaloby , nakoľko nebolo dokázané, že sa stali zhora uvedené skutky, pre ktoré bol stíhaný.
9. Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR žiadosťou z 3.11.2014 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 1.628,48 eur titulom náhrady trov obhajoby advokátom JUDr. Jurajom Birošom v hore uvedenom trestnom konaní (žiadosť žalobcu z 3.11.2014).
10. Ministerstvo spravodlivosti SR listami z 24.11.2014 a 17.12.2014 vrátilo Generálnej prokuratúre SR žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody ( listy MS SR z 24.11.2014 a 17.12.2014).
11. Generálna prokuratúra SR listami z 2.12.2014 a 23.12.2014 opätovne postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( listy GP SR z 2.12.2014 a 23.12.2014).
12. Faktúrou č. 13/2014 vystavenou 17.9.2014, splatnou 30.9.2014, advokát JUDr. Juraj Biroš, so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 31 267 866 fakturoval žalobcovi právne služby pri jeho obhajobe v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 2T 128/12 podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nasledovne: 23.11.2011 - prevzatie a príprava obhajoby 61,75 eura + 7,41 eura, 3.1.2012
- podanie návrhov na vykonanie dokazovania 63,58 eura + 7,63 eura, 8.2.2012 - účasť pri výsluchu svedkov: U., C., L. 2 x 63,58 eura, 2 x 7,63 eura t. j. 127,15 eura + 15,26 eura, 23.2.2012 - ďalšia porada s klientom 1/3 úkon 21,19 eura + 7,63 eura, 24.2.2012 - účasť pri výsluchu svedkov: Y., L., L., 63,58 eura + 7,63 eura, 4.5.2012 - účasť pri oboznámení sa výsledkami vyšetrovania 63,58 eura + 7,63 eura, 27.11.2012 ďalšia porada s klientom 1/3 úkon 21,19 eura + 7,63 eura, 28.11.2012 - podanie odporu proti trestnému rozkazu 63,58 eura + 7,63 eura, 28.5.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 65,08 eura + 7,81 eura, 18.6.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní - 2 úkony 130,16 eura + 15,62 eura, 8.8.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 57,95 eura + 6,95 eura, 17.9.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 57,95 eura + 6,95 eura, 15.10.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 57,95 eura + 6,95 eura, 11.11.2013 - ďalšia porada s klientom 1/3 úkon 19,32 eura + 6,95 eura, 12.11.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 57,95 eura + 6,95 eura, 19.11.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 57,95 eura + 6,95 eura, 4.12.2013 - ďalšia porada s klientom 1/3 úkon 19,32 eura + 6,95 eura a 5.12.2013 - účasť na hlavnom pojednávaní 57,95 eura + 6,95 eura t. j. odmena a paušálna náhrada hotových výdavkov spolu bez DPH 1.357,07 eura a 20 % DPH zo sumy 1.357,07 eura 271,41 eura spolu s DPH 1.628,48 eur (faktúra č. 13/2014 zo 17.9.2014).
13. Žalobca uhradil advokátovi JUDr. Jurajovi Birošovi 18.9.2014 sumu 1.628,48 eura titulom úhrady faktúry č. 13/2014 (príjmový pokladničný doklad vystavený advokátom JUDr. Jurajom Birošom z 18.9.2014).
14. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodnom pre právne posúdenie veci teda od 1.1.2011 do 31.12.2012 ( ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z.z.“ alebo „ citovaný zákon“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
17. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
20. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
22. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
24. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
26. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a následne vedeným trestným stíhaním, ktoré skončilo rozhodnutím súdu o jeho oslobodení spod obžaloby. O predbežné prerokovanie žalobou uplatneného nároku žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR. Z dôvodu kompetenčného sporu predmetnú žiadosť žalobcu Generálna prokuratúra SR ani Ministerstvo spravodlivosti SR neprejednali.
28. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú : 1/ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo právoplatne zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom ( § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov ( alebo sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa jeho podanie nevyžaduje), okrem prípadu, že škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku, 3/ vznik škody a 4/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd hore uvedenými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní preukázané, že žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - východ z 22.11.2011 ČVS: SKIS-213/IS-4-V-2010 vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za hore uvedené skutky, voči ktorému uzneseniu podal žalobca
22.11.2011 sťažnosť, ktorá bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie z 20.12.2011 sp. zn. 2Pv 905/11-9. Následne bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice - okolie podaná na žalobcu obžaloba, trestná vec bola vedená Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 2T 128/12 a tento rozhodol vo veci rozsudkom z 5.12.2013 č. k. 2T 128/12-453 právoplatným 21.12.2013, ktorým žalobcu oslobodil spod obžaloby , nakoľko nebolo dokázané, že sa stali zhora uvedené skutky, pre ktoré bol žalobca stíhaný.
30. Podľa ustálenej judikatúry, z hľadiska uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z., poškodený, ktorý bol spod obžaloby oslobodený, nie je povinný preukazovať v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným trestným stíhaním, že orgán štátu porušil pri vznesení obvinenia právnu povinnosť. Oslobodenie spod obžaloby má rovnaký následok ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, pretože predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti ( zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
31. Vzhľadom k uvedenému je treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi za nezákonné rozhodnutie, bez ohľadu na to, ako sa vec javila vyšetrovateľovi, keďže žalobca bol rozhodnutím súdu oslobodený spod obžaloby. Preto je štát povinný reparovať žalobcovi následky spôsobené nezákonným rozhodnutím a nahradiť mu vzniknutú škodu.
32. Medzi stranami nebolo sporné, že v trestnom konaní, ktoré bolo vyvolané uznesením o vznesení obvinenia, bol žalobca zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Birošom, a rovnako medzi stranami nebol sporný rozsah a výška trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní. Žalobca preukázal, že trovy obhajoby 1.628,48 eur uhradil advokátovi JUDr. Birošovi 18.9.2014, išlo o účelne vynaložené trovy, preto súd podľa vyššie cit. ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu škody vo výške uplatnených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní špecifikovaných v odseku 12 odôvodnenia v sume 1.628,48 eur, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu ( 489 Občianskeho zákonníka) dostáva do omeškania, a tak najneskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania.
37. Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR ( ďalej aj „ GP SR“), konajúcu v mene štátu, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom z 3.11.2014. Kedy bola predmetná žiadosť doručená GP SR žalobca nepreukázal, avšak z listu Ministerstva spravodlivosti SR ( ďalej aj „ MS SR“) z 24.11.2014 adresovaného GP SR bolo zistené, že predmetná žiadosť bola GP SR doručená najneskôr 14.11.2014, nakoľko v tento deň GP SR predmetnú žiadosť postúpila MS SR. Za deň doručenia predmetnej žiadosti GP SR teda súd považoval 14.11.2014. Márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňom 14.5.2015 ( štvrtok), sa dňom nasledujúcim t.j. 15.5.2015 žalovaná dostala do omeškania s plnením. Preto súd zaviazal žalovanú podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení zaplatiť žalobcovi aj žalovaný úrok z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne z priznanej náhrady škody 1.628,48 eur od 15.5.2015 do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda k 15.5.2015 bola 0,05 % a úrok z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyšší.
38. Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.628,48 eur od 11.3.2015 do zaplatenia, preto v prevyšujúcej časti žalovaného úroku z omeškania súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. Podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP súd na žiadosť žalovanej, odôvodnenú administratívnym postupom pri plnení, určil žalovanej na splnenie v rozsudku uloženej povinnosti lehotu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže pre účel zistenia pomeru úspechu a neúspechu pri náhrade trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo ( úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil v podanej žalobe ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2008 sp. zn. 6 Obo 243/2007), preto mu súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.