Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-215-2019.pdf
PDF · 176.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/215/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu Y. L. L. L. C. T. Y. L. - W.., s T. L. Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102291739/2019 zo dňa 3. októbra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 12.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 100611122/2019 zo dňa 12.03.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 832,20 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017.
2. Žalobca namietal ukrátenie svojich práv rozhodnutím a postupom správneho orgánu z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svojim postupom, kedy prenáša na žalobcu dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré nevie ovplyvniť (žalobca nemá zákonnú možnosť kontrolovať ekonomickú činnosť iného daňového subjektu), presahuje svoje právomoci správcu dane. Žalobcovi bol dodaný tovar od dodávateľa, spoločnosti MESAX s.r.o. so sídlom Sládkovičova 5, 934 01 Levice , IČO: 46 011 897 (ďalej len „MESAX s.r.o.“), pričom žalovaný svoje pochybnosti o obchodnej spolupráci žalobcu s uvedeným dodávateľom opiera okrem iného o skutočnosť, že uvedený dodávateľ nevedel preukázať nadobudnutie tovaru. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že v žiadnom prípade nemá možnosť kontrolovať účtovné a daňové doklady spoločnosti MESAX s.r.o. a taktiež preverovať skutočnosti ohľadom obstarávania tovarov pred ich následným predajom a preto je neprípustné, aby uvedené skutočnosti boli pričítané na jeho ťarchu.
3. Žalobca poukázal na to, že dokazovane vedie správca dane, ktorý je zodpovedný za úplnosť a správnosť dokazovania. Žalobca si splnil svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly, predložil všetky dôkazy a upozornil správcu dane na dôkazy, ktoré má k dispozícií, a ktoré mu musia byť známe z jeho činnosti. V danom prípade sa správca dane so všetkými skutočnosťami nevysporiadal a nedostatočne zistil skutkový stav a to tým, že ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru a riadne vystavenie faktúry. Podľa žalobcu § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti, pričom z nich vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný spoločnosťou MESAX s.r.o. a k tomuto tvrdeniu sa vzťahovalo aj dôkazné bremeno. Žalobca za týmto účelom predložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to najmä faktúru a výpoveď svedka Y. W. (ďalej len „J. W.“). Správca dane právne závery o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno založil výlučne len na zisteniach, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť dôkazy. Správca dane nespochybňoval dodanie tovaru, ani predložené dôkazy. Samotný žalovaný konštatuje, že N.. Y. T. (ďalej len „N.. T.“) potvrdil dodanie tovaru, vystavenie faktúry, ako aj podpis na faktúre. Správca dane nespochybňoval dodanie tovaru a ani predložené dôkazy. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Nemožno sa preto stotožniť so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď práve naopak žalobca predložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom tvrdenia žalobcu potvrdil aj konateľ spoločnosti MESAX s.r.o. Podľa správcu dane v procese správy daní, ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení vierohodnými prostriedkami. Žalobca zdôrazňuje, že tieto svoje povinnosti si splnil a to nie len predložením faktúry, ale najmä výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili a objasnili skutkový stav, tak ako ho popisoval žalobca. Žalovaný tak príliš extenzívne vykladá dôkazné bremeno žalobcu a takýmto šikanóznym spôsobom na neho prenáša povinnosti, ktoré sú nad rámec jeho zákonných povinností.
4. Žalobca ďalej v žalobe zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly nevznikli pochybnosti ohľadom dodania tovaru, čo je zrejmé aj zo zápisnice č. 100064642/2019. Správca dane preukázateľne potvrdil, že u neho nevznikli pochybnosti o obstaraní tovaru žalobcom a teda o reálnej existencii tovaru. Od spísania predmetnej zápisnice správca dane nevykonal žiadne dôkazy z vlastnej iniciatívy, ktoré by vyvracali skutočnosti ohľadom obstarania a reálnosti dodania tovaru žalobcovi. Napriek uvedenému správca dane v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že dodanie tovaru bolo fiktívne. Postup správcu dane, ako aj jeho rozhodnutie potom pôsobí nezrozumiteľne a zmätočne, keď správca dane najprv v konaní potvrdzuje dodanie tovaru žalobcovi, pričom spochybňuje dodávateľa a následne už bez náležitého odôvodnenia spochybňuje aj samotné dodanie a existenciu tovaru, ktorý mal byť dodaný. Závery žalovaného sú nesprávne a neudržateľné, nakoľko v podstate núti žalobcu, aby preukazoval, akým spôsobom a od koho nadobudol tovar jeho dodávateľ, spoločnosť MESAX s.r.o. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 ako aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen uvádza, že ak vznikli pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľa, spoločnosti MESAX s.r.o., nie je možné tieto nejasnosti v obchodných vzťahoch subdodávateľov subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom a tieto teda nemajú žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci samej. Žalobca vyslovil názor, že je neprípustné, aby správca dane v daňovom konaní spochybňoval právo na odpočítanie DPH len na základe svojich neopodstatnených pochybností, bez ďalších relevantných dôkazov, ktoré vyžaduje daňový poriadok (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010).
5. Žalobca tvrdenie ohľadom zodpovednosti za výber svojho obchodného partnera nespochybňuje, avšak odmieta že si nesplnil svoje povinnosti a nedostatočne preveril svojho obchodného partnera. N.. T. potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, potvrdil dodanie tovaru a zároveň zaplatenie sumy za dodaný tovar. Správca dane ale uvedený dôkaz spochybňuje s odôvodnením, že výpoveď N.. T. nie je do detailov totožná s výpoveďou žalobcu. Správca dane tak účelovo vyberá určité fragmenty oboch výpovedí a snaží sa ich spochybniť. Ako príklad možno uviesť výpoveď N.. T. o mieste odovzdania tovaru alebo zaplatenie tovaru. Takéto účelové spochybňovanie obchodnej spolupráce považuje žalobca za nezákonné a je zrejmé, že vzhľadom na hodnotu a množstvo odoberaného tovaru si nemusí svedok N.. T., aj s ohľadom na odstup času, pamätať detaily obchodnej spolupráce so žalobcom. Žalobca uviedol, že poskytol správcovi dane opakovane informácie a vysvetlenia k výkonu jeho podnikateľskej
činnosti, pričom tieto potvrdil vo svedeckej výpovedi aj svedok J. W., ktorý pracoval pre žalobcu ako živnostník. Uvedený svedok konkrétne potvrdil aj spoluprácu so spoločnosťou MESAX s.r.o. a nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa svedok J. W. nevedel vyjadriť k dodávateľovi žalobcu. Žalobca má zo to, že v danom prípade správca dane pochybil, nakoľko sa nijakým spôsobom nevysporiadal s vykonanými dôkazmi - výsluchom N.. T., ktorý potvrdil dodanie tovaru, zaplatenie kúpnej ceny, ale z uvedenej výpovede zámerne vybral len určité časti odpovede a taktiež so svedeckou výpoveďou J. W..
6. Žalobca ďalej zastáva názor, že protokol vypracovaný správcom dane neobsahuje všetky zákonom požadované údaje, keďže zo strany správcu dane neboli žalobcovi oznámené záverečné kontrolné zistenia (po vykonaní všetkých dôkazov), na základe ktorých vznikli u správcu dane relevantné pochybnosti, ku ktorým správca dane pri výkone daňovej kontroly dospel a žalobcovi tak bolo odňaté právo vyjadriť sa k zisteniam správcu dane, prípadne odstrániť pochybnosti správcu dane. V závere žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs 15/2010 zo dňa 17.09.2010 v ktorom súd konštatoval, že daňovému subjektu nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v zmysle § 24 daňového poriadku primárne nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil závažnými vadami. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že správca dane porušil základné zásady daňového konania a to zásadu právnej istoty, proporcionality a daňovej neutrality a to tým, že neumožnil žalobcovi ako účastníkovi daňového konania sa včas vyjadrovať ku skutočnostiam zisteným správcom dane v priebehu daňovej kontroly, čím mu odoprel možnosť vyvrátenia pochybnosti zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s takýmto postupom stotožnil. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho posúdenia veci a nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto žiada rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v priebehu daňovej kontroly žalobca podal vysvetlenie správcovi dane, na akom princípe funguje jeho podnikanie, akým spôsobom mu je ponúkaný spotrebný materiál. Uviedol, že obchodník zabúcha na bránu a prezentuje mu konkrétny spotrebný materiál aj so vzorkou na odskúšanie. Ak mu materiál vyhovuje, potom sa s ním skontaktuje. Uvedené obchodné praktiky posúdil správca dane a poukázal na to, že pri takto zakúpenom tovare nemôže žalobca vedieť a vierohodne preukázať od koho vlastne tovar zakúpil, keďže spomenutý obchodník sa iba predstavil, pričom jeho právny vzťah k dodávateľskej spoločnosti uvedenej na faktúre ďalej neoveril. V prípade svedka J. W. bolo zistené, že preberanie tovaru prebiehalo od náhodných obchodníkov. Týchto obchodníkov nepoznal, nevedel presne kto tovar doviezol, zapamätal si iba meno pána L.. Svedok J. W. potvrdil, že dodávateľmi tovaru pre žalobcu bola spoločnosť MESAX s.r.o., ale nevedel a nepoznal osoby oprávnené konať v mene tejto spoločnosti. O preberaní tovaru či faktúry sa nevyjadroval, o to sa nestaral. Správca dane preveroval fakturované dodávky tovaru od dodávateľa MESAX s.r.o., pričom bývalý konateľ N.. T. ako svedok potvrdil, že faktúru pre žalobcu vystavil, podpísal a bola zaúčtovaná, ale meno účtovníčky si už nepamätal. Doklady už nemal, lebo ich stratil.
8. Žalovaný je toho názoru, že spôsob obchodovania žalobcu s dodávateľmi a údaje o úhrade na dokladoch k dodávateľskej faktúre (ktoré boli v rozpore s tvrdením na ústnom pojednávaní) vyvolali dôvodné pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení práve osobou uvedenou na dodávateľskej faktúre. Faktúra, príjemka či doklad o úhrade samé o sebe nepreukazujú skutočné dodanie tovaru či služby, a následne ani nárok na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Predložením účtovných dokladov ku kontrole žalobca dostatočne nepreukázal uskutočnenie dodávok tovaru (spotrebného materiálu) práve osobou uvedenou na dodávateľskej faktúre. V priebehu daňovej kontroly preverovaním predložených dokladov a tvrdení žalobcu nadobudol správca dane pochybnosti o uskutočnení a existencií zdaniteľných plnení fakturovaných deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou MESAX s.r.o. Výzvou č. 100842910/2018 zo dňa 27.04.2018 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal opodstatnenosť zaúčtovania vybranej faktúry. Zároveň správca dane v tejto výzve oboznámil žalobcu so zisteniami skutkového stavu v priebehu preverovania dôkazov. Výzvu žalobca prevzal, ale na ňu nereagoval. Ak žalobca tvrdil, že faktúrou deklarované zdaniteľné plnenia sa reálne uskutočnili, bolo jeho povinnosťou pred správcom dane pri daňovej kontrole označiť a predložiť relevantné dôkazy preukazujúce danú skutočnosť.
9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že konateľ dodávateľskej spoločnosti MESAX s.r.o. N.. T. uviedol, že faktúru vystavil a podpísal, tovar nakupoval cez internet a odovzdal ho žalobcovi aj s faktúrou pred obchodným centrom. Avšak fakturovaný tovar nezdokladoval príslušnými relevantnými dokumentmi - účtovnými ani daňovými, pretože už takými dokladmi nedisponoval. Správca dane výpoveď tohto svedka v kontexte k ostatným preukázaným skutočnostiam nepovažoval za relevantný dôkaz preukazujúci reálnu existenciu obchodného vzťahu medzi MESAX s.r.o. a žalobcom, pretože svedok svoje tvrdenia nevedel nijakým spôsobom preukázať argumentujúc, že doklady k faktúre už nemá. Ak žalobca tvrdil, že faktúrou deklarované zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo, bolo jeho povinnosťou pred správcom dane pri daňovej kontrole označiť a predložiť relevantné dôkazy preukazujúce danú skutočnosť. Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
10. Žalovaný konštatoval, že podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku má daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v predložených pripomienkach a vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly nenavrhol správcovi dane, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102176224/2018 zo dňa 07.11.2018 (Výzva č. 102178088/2018 - doručená dňa 14.11.2018). V tomto prípade ide o právo daňového subjektu navrhnúť, aby bolo jeho vyjadrenie uvedené do protokolu, nie je povinnosť správcu dane vyzvať k tomu daňový subjekt. Správca dane toto právo žalobcovi neuprel. Vyjadrenia žalobcu i jeho zástupcu k zisteným skutočnostiam sú uvedené v zápisniciach z ústneho pojednávania alebo v predložených odpovediach na výzvu správcu dane v priebehu daňovej kontroly, preto sú aj v protokole z daňovej kontroly uvedené. Vyjadrenie a pripomienky žalobcu k Protokolu č. 102176224/2018 doručené elektronicky dňa 04.12.2018 (ev.č. 6/15755791/2018) boli prerokované dňa 08.01.2019 (Zápisnica č. 10064642/2019 zo dňa 08.01.2019) so záverom, že nemajú vplyv na zmenu výsledkov, ktoré boli zistené už v priebehu daňovej kontroly. K tomu sa vyjadril žalobca a ešte navrhol vypočuť svedka - spolupracovníka J. W.. Výsluch svedka sa uskutočnil 06.02.2019 (Zápisnica č. 100378309/2019) a následne dňa 05.03.2019 bolo ústne pojednávanie so žalobcom o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe jeho pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly (Zápisnica č. 100561326/2019 zo dňa 05.03.2019 - považovaná za poslednú zápisnicu). Priebeh a závery správcu dane z dokazovania vo vyrubovacom konaní sú obsiahnuté aj v rozhodnutí správcu dane č. 100611122/2019 zo dňa 12.03.2019.
11. Žalovaný záverom uviedol, že v odvolacom konaní zistil, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol podstatný obsah zistení, vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, i akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako aj posúdil skutkový stav podľa príslušných zákonných ustanovení. Žalovaný sa pridržiava zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie napadnutého rozhodnutia, trvá na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a navrhuje, aby správny súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol, pretože žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými právnymi predpismi.
12. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného v tom zmysle, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentov uvedených v podanej žalobe a má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, arbitrárne, vychádza z nesprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. Žalobca v replike uvádzajúc zákonné ustanovenia daňového poriadku v podstate len zopakoval svoju argumentáciu k nemožnosti vytýkať neunesenie dôkazného bremena u žalobcu zo strany žalovaného, resp. správcu dane a k porušeniu zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci vo vzťahu ku protokolu o daňovej kontrole, pričom záverom žiadal správny súd, aby v zmysle žaloby zrušil napadnutého rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalovaný sa už písomne (duplikou) k replike žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov), keď účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
15. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102291739/2019 zo dňa 03.10.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100611122/2019 zo dňa 12.03.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 832,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017.
16. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 07.02.2018 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100115073/2018 zo dňa 12.01.2018 a dňa 07.11.2018 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102176224/2018, ktorým na základe zistení pri daňovej kontrole za uvedené zdaňovacie obdobie bol vyčíslený rozdiel DPH vo výške 832,20 eur pre porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti MESAX s.r.o.
17. Žalobca si v zdaňovacom období január 2017 uplatnil odpočet DPH z faktúry od dodávateľskej spoločnosti MESAX s.r.o., a to konkrétne z faktúry č. 030117006 s dátumom dodania dňa 03.01.2017 vystavenej v celkovej sume 4.993,20 eur so základom dane v sume 4.161,00 eur, DPH vo výške 20 % v sume 832,20 eur a predmetom fakturácie - dodanie tovaru (plátok).
18. Z dôvodu preverovania reálnosti zdaniteľných obchodov uvedených na spornej faktúre, na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť MESAX s.r.o. - od 08.09.2017 CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., so sídlom Čsl. armády 6/68, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 305 645 (ďalej len „CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o.“), zaslal správca dane uvedenému dodávateľovi výzvu na predloženie faktúry vystavenej pre žalobcu v zdaňovacom období január až júl 2017, avšak písomnosť sa vrátila s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane zistil, že konateľom spoločností 06.11.2017 bol N.. T., bytom O.. Posledné podané daňové priznanie na DPH bolo za zdaňovacie obdobie júl 2017.
19. V súvislosti s preverovaním dodávateľsko - obchodných vzťahov žalobcu sa správca dane oboznámil s písomnosťami, ktoré sú vedené daňovou správou v jej informačnom systéme. Z miestneho zisťovania zo dňa 03.07.2017 zameraného na overenie sídla dodávateľa vyplynulo, že na uvedenej adrese U. sa nachádza budova, na ktorej sa nachádza poštová schránka s označením spoločnosti. V čase vykonania miestneho zisťovania bolo označenie názvu spoločnosti prelepené páskou. V schránke sa nachádzali nevyzdvihnuté oznámenia o doručovaní a uložení poštových zásielok, ktoré správca dane vedel identifikovať cez priezory poštovej schránky. Správca dane sa telefonicky skontaktoval s účtovníčkou dodávateľa MESAX s.r.o. pani X. Y., ktorá je evidovaná v registri dodávateľa na elektronické doručovanie a ktorá uviedla, že daňovému subjektu MESAX s.r.o. nevedie účtovníctvo a doklady odovzdala bývalému konateľovi pánovi N. U.. O skutočnosti, že je u daňového subjektu MESAX s.r.o. stále registrovaná na elektronické doručovanie vedomosť nemá. Od 18.05.2016 je konateľom spoločnosti N.. T., ktorý podľa vyjadrenia operačného strediska KUFS má trvalý pobyt od 17.12.2013 mesto Trenčín. Právnym nástupcom spoločnosti MESAX s.r.o. sa od 08.09.2017 stala spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., kde konateľom je tak isto N.. T.. Z miestneho zisťovania zo dňa 27.09.2017 na adrese K. bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza pasáž spájajúca ulicu K., v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., prevádzkovala v uvedenej pasáži kaviareň s reštauráciou, ktorá je už dlhšie zatvorená. Na uvedenej adrese sa nikde nenachádza označenie spoločnosti.
20. N.. T., konateľ spoločnosti MESAX s.r.o. vo výpovedi zo dňa 17.05.2018 uviedol, že za uvedenú spoločnosť konal iba on sám, spoločnosť sa zaoberal nákupom a predajom tovaru, so žalobcom obchodoval, ale nepamätá si kedy. Ako sa skontaktoval so žalobcom si nepamätá, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, predmetnú faktúru vystavil a uviedol, že podpis na faktúre je jeho. Tovar nakupoval cez internet, skladové priestory nemal a priviezol ho na požičanom aute. So žalobcom sa asi stretli pred TESCOM v Trenčíne alebo pred TESCOM v Novom Meste nad Váhom, to si presne nepamätá. Úhrada prebehla v hotovosti, ale či cez ERP alebo príjmovým pokladničným dokladom si nepamätá, pri preberaní tovaru odovzdal žalobcovi faktúru a on vtedy za tovar zaplatil. Ďalej uviedol, že faktúra bola zaúčtovaná v účtovníctve a daň bola odvedená, o čo sa starala účtovníčka, ktorej meno si nepamätá. Účtovníctvo spoločnosti k dispozícii nemá, nakoľko ho pri sťahovaní stratil.
21. Dňa 14.03.2018 bol správcom dane vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že so spoločnosťou MESAX s.r.o. obchodoval a predmetom obchodu bol nákup plátkov, závitkov a niekedy nakupoval aj vrtáky a frézky. Pri uzatváraní obchodu jednal asi s N.. T. (pozn.: správne meno bolo N.. T.), ktorý mu aj tovar doviezol na osobnom aute na adresu T. a faktúry hradil pri odbere tovaru. Predložené doklady o nákupe tovaru od dodávateľa MESAX s.r.o. považoval správca dane za nevierohodné a dostatočným spôsobom nepreukazujúce vznik nároku na odpočítanie DPH žalobcom. Dňa 27.04.2018 bola žalobcovi zaslaná výzva na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia týkajúce sa nákupu od spoločnosti MESAX s.r.o. spornou faktúrou a zároveň správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená dňa 15.05.2018, avšak žalobca na ňu nereagoval a nepredložil žiadne dôkazy.
22. Dňa 07.11.2018 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102176224/2018, ktorý bol zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniami uvedeným v predmetnom protokole. Uvedená výzva a protokol boli žalobcovi doručené dňa 14.11.2018, pričom žalobca sa k nemu vyjadril v stanovenej lehote. Pri ústnom pojednávaní dňa 08.01.2019, na ktorom boli prerokovávané pripomienky k protokolu, žalobca navrhol správcovi dane vypočuť svedka J. W.. Správca dane dňa 06.02.2019 vypočul navrhovaného svedka, pričom z jeho výpovede vyplýva, že pre žalobcu vykonával strojárske práce ako živnostník na jeho prevádzke. K spoločnosti MESAX s.r.o. sa svedok vyjadril, že je to dodávateľ žalobcu, ktorý dodáva vrtáky, frézy a pod. Ľudia, ktorí tovar doviezli sa len predstavili, nijako ich nelegitimoval a keďže prišli viackrát, tak si ich zapamätal, avšak meno konateľa uviesť nevedel, pričom k spoločnosti MESAX s.r.o. sa nijako bližšie nevyjadril.
23. Následne dňa 12.03.2019 vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie č. 100611122/2019 s odôvodnením, že na základe zistených skutočností nadobudol pochybnosti o nákupe tovaru od spoločnosti MESAX s.r.o. Dodanie tovaru uvedenou spoločnosťou a tým aj pravdivosť predložených dokladov ku kontrole boli spochybnené najmä výpoveďou žalobcu, ktorý tvrdil, že tovar mu bol dovezený do prevádzky na adresu T., pričom N.. T. tvrdil, že tovar bol odovzdaný asi pri TESCU v Trenčíne alebo v Novom Mesto nad Váhom. Žalobca taktiež nesprávne uviedol meno dodávateľa, neskôr vo svojej výpovedi uviedol iba „ten pán“, z toho vyplýva, že svojho dodávateľa nepoznal, nevedel jeho meno, nepreveril si ho, dôvod nákupu od neznámeho dodávateľa neuviedol, podľa vyjadrenia úhrada faktúry mala prebehnúť pri dodaní tovaru, avšak predložené doklady tomu tak nenasvedčujú, a výpoveďou konateľa spoločnosti MESAX s.r.o., N.. T. (je zároveň aj konateľom nástupcu spoločnosti MESAX s.r.o.), ktorý je od roku 2013 bezdomovcom a ktorý si nepamätal podstatné skutočnosti týkajúce sa obchodných vzťahov, nepamätal si spôsob kontaktu s odberateľom, typ tovaru, čas obchodovania, spôsobom prepravy tovaru, miesto odovzdania tovaru, spôsob odovzdania úhrady, meno účtovníčky. Svoje tvrdenia nevedel podložiť žiadnymi hodnovernými dôkazmi, nakoľko účtovníctvo stratil, uviedol, že tovar nakúpil cez internet, bližšieho dodávateľa nešpecifikoval. Spoločnosť MESAX s.r.o. zanikla zlúčením, právnym nástupcom sa od 08.09.2017 stala spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., ktorej konateľom je rovnaká osoba - N.. T., ktorý nedisponuje účtovníctvom, so správcom dane nespolupracuje, zamestnancov nemá, posledný prehľad podal za máj 2015 a daňové priznanie na daň z príjmu právnických osôb za rok 2015. Posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za zdaňovacie obdobie jún 2016. Daňovému subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. bola ukončená registrácia platiteľa DPH ku dňu 30.09.2016. Ďalšími okolnosťami, ktoré vzbudili pochybnosti o reálnosti transakcií boli, že dodávateľská spoločnosť MESAX s.r.o. vykazovala v podaných daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jeden zo znakov nárazníka, sídlo spoločnosti je virtuálne, konateľom spoločnosti je bezdomovec, hotovostné platby (doklady vystavené z elektronickej pokladnice) preukazujú rovnaké znaky (pokladničné doklady vystavené v jeden deň, s minútovým rozdielom, alebo
aj v jednej a tej istej minúte, platby mali však prebehnúť pri dodávke tovaru) a výpoveď konateľa dodávateľa a žalobcu sa líšia. Na základe zisteného skutkové stavu správca dane spochybnil dodanie tovaru od spoločnosti MESAX s.r.o., nakoľko žiadne doklady správcovi dane neboli predložené, nebolo mu umožnené nahliadnuť do účtovnej a daňovej evidencie dodávateľa, z ktorých by bolo možné posúdiť, či uvedený dodávateľ svoje dodanie, resp. zdaniteľné plnenia vykonal v súlade so zákonom o DPH a preto správca dane vyhodnotil plnenia uvedené na spornej faktúre ako fiktívne. Daňový subjekt si musí z dôvodu opatrnosti preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby mal v každej situácii dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal vznik nároku na odpočítanie dane, resp. daňovú povinnosť v zmysle zákona o DPH.
24. Správca dane ďalej uviedol, že ak daňový subjekt požaduje zo štátneho rozpočtu vrátiť daň, musí bezvýhradne svoj právny nárok preukázať. Faktúry, dodacie listy, zmluvy a iné doklady však samé o sebe nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj osobou uvedenou na dokladoch uskutočnené. Správca dane šetrením vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal hlavne skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z predložených dokladov. Čo sa týka spornej faktúry správca dane zistil, že v prípade dodávateľa MESAX s.r.o., sa jedná o spoločnosť, ktorá na adrese registrovaného sídla reálne nesídli, poštu nepreberá, so správcom dane nekomunikuje, na výzvy správcu dane nereaguje, doklady ku kontrole nepredkladá a konateľom spoločnosti je bezdomovec. V prípade tejto spoločnosti sa jedná o fiktívne usadenie, ktoré nie je možné klasifikovať ako sídlo hospodárskej (ekonomickej) činnosti. Keďže správcovi dane nebolo umožnené nahliadnuť do účtovnej a daňovej evidencie tejto spoločnosti, z ktorej by bolo možné posúdiť, či spoločnosť zdaniteľné obchody vykonávala v súlade so zákonom o DPH, nebolo objektívne preukázané, či podané daňové priznanie k DPH a ich obsah priamo súvisí so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovanej dodávke a jej pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa je prakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že tovar skutočne dodal, čo v uvedenom prípade u dodávateľa ani u odberateľa - žalobcu potvrdené nebolo. Žalobca predložením dodávateľských faktúr, evidencie DPH a iných dokladov síce formálne naplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ale na základe skutočností zistených správcom dane v priebehu kontroly, ktoré preukázateľne spochybnili vierohodnosť a pravdivosť predložených dokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tieto oprávnené pochybnosti správcu dane vyvrátil a preukázal tak reálne dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi.
25. Podľa správcu dane v predmetnej veci žalobca nielenže nepreukázal, že spoločnosť MESAX s.r.o. mu reálne dodala predmetný tovar popísaný na spornej faktúre, ale práve naopak správca dane svojim šetrením jednoznačne preukázal, že faktúra, ktorá deklaruje dodanie sporného tovaru, je len dokladom, ktorý neodráža reálnosť zdaniteľného plnenia uvedeného na tejto faktúre. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane vyhodnotil, že neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, a to aj napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH. Uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenie, ktorého existenciu je žalobca povinný preukázať. Správca dane v protokole uviedol všetky zistené skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, t. j. všetky priame a nepriame dôkazy, pričom na záver konštatoval, že pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a vyjadrenie svedka J. W. nemajú vplyv na zmenu výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu kontroly a ktoré sú uvedené v predmetnom protokole. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, pričom správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z predmetnej faktúry od spoločnosti MESAX s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
26. Na odvolanie žalobcu žalovaný dňa 03.10.2019 rozhodnutím č. 102291739/2019 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ak žalobca tvrdil, že faktúrou deklarované zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo, bolo jeho povinnosťou pred správcom dane pri daňovej kontrole označiť a predložiť relevantné dôkazy preukazujúce danú skutočnosť, pričom základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená právo štátu na daň aj keď úhrada tejto dane je odložená na neskoršie obdobie. Avšak nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti
v intenciách § 19 zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo poskytnutia služby, pričom táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH. Samotný vzniku daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie dane u kupujúceho však nestačí, pretože na strane daňového subjektu ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť dostatočne preukázané aj uplatnenie dane iným platiteľom, ktorý dodanie tovaru skutočne zrealizoval. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaných obsahom, ale v znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pretože si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet DPH je opodstatnené, aby už od začiatku bral do úvahy, ako toto právo obhájiť v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti daný obchod patrične zdokumentovať.
27. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ podnikateľ uzatvára nové obchodné vzťahy, je v priebehu daňovej kontroly nutné od neho rozumne očakávať, že si preveril svojich nových obchodných partnerov, či ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenie osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami (aspoň vo verejne prístupnom obchodnom registri) Podľa zistení správcu dane žalobca žiadne podobné opatrenia nevykonal, nepredložil správcovi dane či vôbec nejaký kontrolný mechanizmus vo vzťahu k posudzovaným transakciám uplatnil a ako sa v jeho konaní prejavil. Všeobecne platí, že daňový subjekt nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať subdodávateľov svojich dodávateľov, rozhodne však má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým obchoduje.
28. Podľa žalovaného daňový subjekt pri uplatnení nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne preukázať pri daňovej kontrole správcovi dane, že deklarované dodanie tovaru bolo skutočne zrealizované a práve tento dodávateľ zdaniteľný obchod pre neho aj uskutočnil. V posudzovanom prípade žalobca predložil ku kontrole dodávateľskú faktúru vystavenú dodávateľom MESAX s.r.o., avšak s nimi súvisiace listinné dôkazy o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom dostatočne hodnoverné neboli. Preto správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z faktúry a dokladov predložených žalobcom, ale za týmto účelom správca dane aktívne vykonal ďalšie dokazovanie skutkového stavu. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Znalosť svojich obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Pokiaľ teda žalobca uplatnil odpočet dane za zdaňovacie obdobie január 2017 na základe dodávateľskej faktúry, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré nárok na odpočítanie dane zákon o DPH stanovil. Povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnenia, ktoré bolo fakturované predmetnou faktúrou, skutočne došlo a realizovala ich práve označená dodávateľská spoločnosť MESAX s.r.o., spočívala na žalobcovi. Preto, ak žalobca svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemôže byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako oprávnený. V záujme predchádzania právnej neistote mali byť uzatvorené jasné obchodné transakcie tak, aby sa pri ich uzatváraní odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Následky nejasných a nekorektných záväzkov právnych vzťahov pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi sa neskôr prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce z daňového konania.
29. Žalovaný záverom uviedol, že daňovou kontrolou sa vykonala nielen formálna kontrola predložených dokladov (faktúry), ale šetrenie bolo zamerané predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňového rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a uviedol, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie, či prvostupňové rozhodnutie a postup správcu dane predchádzajúci jeho vydaniu je v súlade so zákonom, a to najmä pri zohľadnení námietok uvedených v odvolaní. Rozsah, v akom žalovaný posúdil rozhodnutie správcu dane teda určuje žalobca vo svojom odvolaní. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v spojení so spisovým materiálom k odvolaniu žalovaný konštatoval, že boli dodržané všetky zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca na základe svojej podnikateľskej činnosti a v spolupráci so svojimi obchodnými partnermi v rámci daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nezabezpečil pre svoje tvrdenia relevantné dôkazy, čím nepreukázal oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane za zdaňovacie obdobie január 2017 vo výške rozdielu dane 832,20 eur.
30. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
34. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
35. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
38. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
40. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
41. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu ako aj vyjadrení žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový
stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ žalobcu dodal žalobcovi tovar uvedený na spornej faktúre (faktúra č. 030117006 zo dňa 03.01.2017) je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.
42. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.
43. Správny súd konštatuje, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť MESAX s.r.o. bol bez materiálneho a personálneho vybavenia a bez reálneho sídla, rizikovým, ekonomicky nečinným, problémovým, nedôveryhodným a nekontaktným subjektom. V rozhodnom období bol konateľom dodávateľa MESAX s.r.o., ktorý si nepamätal podstatné skutočnosti týkajúce sa obchodných vzťahov, nepamätal si spôsob kontaktu so žalobcom, typ tovaru, čas obchodovania, meno účtovníčky. Svoje tvrdenia nevedel podložiť žiadnymi hodnovernými dôkazmi, nakoľko účtovníctvo stratil, pričom uviedol, že tovar nakúpil cez internet bez bližšej špecifikácie svojho dodávateľa. Výpovede konateľa dodávateľa a žalobcu sa nezhodujú, resp. sú v nich zrejmé rozporuplné a odlišné skutočnosti ohľadne predmetného zdaniteľného plnenia. Dodávateľ MESAX s.r.o. zanikla zlúčením, právnym nástupcom sa od 08.09.2017 stala spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., ktorej konateľom je rovnaká osoba - N.. T., ktorý nedisponuje účtovníctvom ani tejto spoločnosti, so správcom dane nástupnícka spoločnosť nespolupracovala, zamestnancov nemá, posledný prehľad podala za máj 2015 a daňové priznanie na daň z príjmu právnických osôb za rok 2015. Posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za zdaňovacie obdobie jún 2016, pričom nástupnickej spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. bola ukončená registrácia platiteľa DPH ku dňu 30.09.2016. Samotné zdaniteľné plnenie ako výsledok obchodovania na princípe „nákupu tovaru od náhodných obchodníkov“ nie je práve najpresvedčivejšou a najpreukázateľnejšou formou obchodovania a to o to viac, že dokonca sám žalobca ako účastník tohto obchodu popísal priebeh dodania tovaru a jeho úhrady v rozpore s účtovnými dokladmi keď tvrdil, že k úhrade za tovar došlo v hotovosti pri preberaní tovaru, avšak z účtovných dokladov vyplýva celkom odlišný dátum úhrady, a to konkrétne pri spornej faktúre č. 030117006 s dodaním dňa 03.01.2017 bola úhrada realizovaná až 27.01.2017, z čoho vyplýva viac ako trojtýždňové oneskorenie realizácie úhrady faktúry. Navyše sám žalobca tvrdil, že tovar mu bol dodaný dodávateľom MESAX s.r.o. do sídla jeho prevádzky, čo je v rozpore s tvrdením konateľa dodávateľa, N.. T., podľa ktorého tovar odovzdával žalobcovi pred TESCOM v Trenčíne alebo v Novom Meste nad Váhom, pričom presné miesto odovzdania tovaru si nepamätal. A dokonca sám žalobca nevedel uviesť presné meno konateľa dodávateľa N.. T. (vo výpovedi uviedol meno T.), s ktorým mal jednať.
44. Podľa správneho súdu pri existencii vyššie uvedených skutočností sú potom pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru práve dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa MESAX s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.
45. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Naopak, správny súd je toho názoru, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom deklarovaným na spornej faktúre. Preto, pokiaľ si žalobca z tejto faktúry uplatňoval odpočítanie dane, išlo zo strany žalobcu o zneužívajúce konanie a získanie neoprávnenej daňovej výhody. Správne preto žalovaný potvrdil právne závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočet DPH. Za tejto situácie, keď dôvody rozhodnutia správneho orgánu sú zrejmé, nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
46. Taktiež nie je podľa názoru správneho súdu dôvodná ani námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vychádzajúc z administratívneho spisu je nadovšetko zrejmé, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré je v každom ohľade dostatočné a v tomto smere mu skutočne nie je čo vyčítať a už vôbec nie to, žeby skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnym spisom alebo by v ňom nemal oporu.
47. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
48. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej
v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
49. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky SD EÚ z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
50. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný prenášal na žalobcu dôkazné bremeno, že nesprávne vykladá zákonné ustanovenie o rozložení dôkazného bremena, že nevyhodnotil dôkazy tak, ako mu to ukladá zákon a správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že si dostatočne preveril svojho dodávateľa. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.
51. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na spornej faktúre, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornou faktúrou, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na spornej faktúre. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.
K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa opiera o nedostatky v prostredí jeho dodávateľa MESAX s.r.o. správny súd poznamenáva, že v tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku (rozsudky SD EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04 a Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch, a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
52. Žalobnú námietku o zmätočnosti postupu správcu dane, keď najprv spochybňoval len dodávateľa žalobcu a neskôr i samotné dodanie a existenciu tovaru, nepovažuje správny súd za opodstatnenú. Ako vyplýva nielen z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale i z rozhodnutia správcu dane, v predmetnom prípade nebola spochybňovaná existencia tovaru ako tvrdí žalobca, ale to, že tento tovar dodala žalobcovi práve spoločnosť MESAX s.r.o. uvedená na spornej faktúre.
53. Podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že protokol neobsahuje všetky zákonom požadované údaje. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne poukázal na znenie ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt má právo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k protokolu. Ide o právo daňového subjektu, a pokiaľ toto právo nevyužije, ako v posudzovanom prípade, potom nemôže namietať, že jeho vyjadrenia k protokolu v ňom absentujú. Žiadne právo v tomto smere nebolo žalobcovi zo strany správcu dane upreté. Taktiež z administratívneho spisu správny súd nezistil, žeby správca dane porušil základné zásady daňového konania ako to tvrdí žalobca, a to zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality tým, že by neumožnil žalobcovi včas sa vyjadrovať ku skutočnostiam zisteným správcom dane v priebehu daňovej kontroly a tým odoprel žalobcovi možnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane o zistených skutočnostiach. Je nesporné, že žalobca sa k protokolu vyjadril, vzniesol pripomienky, pričom tieto správca dane prerokoval. K návrhu žalobcu vypočuť svedka J. W. správny súd uvádza, že žalobcovi bolo v tomto smere vyhovené a tento svedok bol správcom dane vypočutý a následne bolo uskutočnené ústne pojednávanie so žalobcom o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok žalobcu k protokolu. Správny súd je toho názoru, že žalobca mal dostatočný priestor a možnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane o zistených skutočnostiach.
54. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
55. Podľa § 190 SSP zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
56. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
58. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).