Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-40-2024.pdf
PDF · 124.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/40/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, dieťa rodičov: matka - B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. - E., zastúpená: Márton & Partners, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, Senec, IČO: 47 242 019 a otec - F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, o návrhu matky a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 22.01.2024, č.k. 26P/3/2024-32, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým dieťaťom m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je oprávnený stretávať s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 12.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 12.00 hod. do pondelka do 10.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme od matky v čase určenom v mieste bydliska matky a maloletú odovzdá matke v čase určenom v mieste jej bydliska.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi v čase určenom odovzdať.
II. Vo zvyšku v napadnutom výroku III., ktorým súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Senica uznesením zo dňa 22.01.2024, č.k. 26P/3/2024-32, vo výroku I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo výroku II. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. III. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 § 329 ods. 1, 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“). V súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Zákona o rodine ustanovil maloletému dieťaťu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica za opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v návrhu matky a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu spisu, dospel k záveru, že nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov.
Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje opatrenie smerujúce k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté dieťa a prichádza do úvahy vtedy, keď dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby túto starostlivosť prevzala iná osoba spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. Z obidvoch návrhov a správ kolízneho opatrovníka zistil, že rodičia maloletej sú manželia, nežijú spolu od 08.01.2024, keď sa matka spolu s maloletou od otca odsťahovala a od tejto doby sa rodičia nevedeli dohodnúť na zabezpečení starostlivosti o maloletú a styk s maloletou. Prihliadol na to, že za súčinnosti kolízneho opatrovníka sa rodičia dokázali dohodnúť na tom, u ktorého z nich a po akú dobu sa bude dieťa zdržiavať. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplynulo, že aktuálne obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletú, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Obavy otca a strach o maloletú z dôvodu, že matka je (podľa udania otca) psychiatrický pacient a trpí hraničnou poruchou osobnosti, vyhodnotil ako ničím nepodložené, pretože otec nepredložil žiadnu lekársku správu ohľadom zdravotného stavu matky, ani na žiadosť polície a kolízneho opatrovníka. Za nepreukázané vyhodnotil aj otcom tvrdené skutočnosti o nevhodnom správaní matky voči maloletej berúc do úvahy vykonané šetrenia kolíznym opatrovníkom a skutočnosť, že ani poznatky kolízneho opatrovníka doposiaľ takémuto stavu nenasvedčujú. Prihliadol na to, že otec napokon poprel svoje tvrdenie, že matka maloletú bije prútikom po rukách. Mal za to, že podstata odchodu matky zo spoločnej domácnosti rodičov v Smolinskom spočívala v nevhodnom správaní otca k nej, čo by prípadné (navrhované) neodkladné opatrenie o dočasnom zverení maloletej neriešilo. Za podstatu návrhov rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia považoval ich nezhody, čo však nezakladá naliehavú potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú. Uzavrel, že ohrozenie maloletej zo správ kolízneho opatrovníka nevyplynulo, pričom obaja rodičia prejavujú záujem o maloletú a majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o ňu. Uviedol, že na zistenie, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o dieťa sa vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania, ktoré presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré bude súdom vykonané v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Prihliadajúc na dohodu rodičov, že maloletá bude v čase od 19.1. do 22.1. u otca a následne sa vráti k matke uzavrel, že za tohto stavu nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného (okamžitého) zásahu súdu bez riadneho dokazovania. Matkou uvádzané tvrdenia ohľadom potreby uloženia povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú vo výške 350 eur mesačne vyhodnotil ako neosvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy. Poukázal na to, že je v záujme maloletej, aby na jej výživu prispieval aj otec, pričom súd môže podľa § 366 CMP neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere. V danom prípade maloletá nenavštevuje predškolské zariadenie od októbra 2023, šetrením nebolo zistené, že by jej výživa nebola zabezpečená, navyše v zmysle ostatnej dohody rodičov maloletá bude u otca od 19.1. do 22.1., kedy náklady na jej starostlivosť bude znášať otec. Konštatoval, že hoci matka nie je zamestnaná, finančné prostriedky na úhradu výdavkov používa z jej dedičstva. Zdôraznil, že vo veci samej v konaní o rozvod, resp. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej súd rozhodne aj o výživnom. V danom prípade nezistil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v otázke výživného prihliadajúc na to, že v súčasnosti je maloletá v kontakte s oboma rodičmi. Za nedôvodný považoval tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletou s prihliadnutím na charakter neodkladného opatrenia a jeho výnimočnosť. Uzavrel, že pre vyhovenie návrhu matky a návrhu otca nemal osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, navrhujúc napadnutý výrok uznesenia zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky, upraví styk otca s maloletou na každý nepárny piatok v čase od 12.30 hod. do 17.00 hod. a každý párny víkend v čase od 10.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v nedeľu, pričom otec si dieťa prevezme od matky a matke ho zasa odovzdá v detskom centre LAPKY s.r.o., H. I. J. X, XXX XX D., matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Zároveň žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia až do jeho zrušenia vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky. Navrhla, ponechať neodkladné opatrenie v platnosti až do rozhodnutia vo veci samej. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Uviedla, že o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu žiadala z dôvodu jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. Svoju požiadavku považovala za prirodzenú a vyjadrila snahu o zachovanie práv oboch rodičov na styk s maloletou a zabezpečenie jej výživy. Namietala, že súd sa neriadil dôkazmi a tvrdeniami uvedenými v ňou podanom návrhu, ale správou ÚPSVaR Senica zo
dňa 18.01.2024 vychádzajúc z formulácie, že rodičia sa nakoniec dohodli a dohoda medzi nimi je možná. Skutočnosť je však opačná. S otcom sa po odchode zo spoločnej domácnosti pokúsila dohodnúť a navrhla mu, aby si maloletú prevzal dňa 13.01.2024 s tým, že ju vráti dňa 14.01.2024 s prísľubom, že dohodu dodrží. Dňa 17.01.2024 jej otec odmietol maloletú odovzdať a snažil sa ju odpojiť od komunikácie s ňou, neumožnil jej ani telefonický kontakt a reagoval agresívne. Z dôvodov obavy o svoju integritu maloletú išla prevziať spolu s matkou a jej sestrou a pri odovzdávaní dieťaťa nedošlo k žiadnemu incidentu. Otec kvôli svojmu osobnému záujmu a získaniu prevahy nad ňou, privolal policajnú hliadku, dostavila sa aj kolízna opatrovníčka a podľa tvrdenia otca konštatovali, že otec má navarené a upratané. V tejto súvislosti poukázala na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že v domácnosti otca bol neporiadok, nahádzané krabice, veľa rôznych vecí, pretože otec je zberateľ. Maloletá sa v prítomnosti všetkých vyjadrila opakovane, že chce ísť matkou, preto sociálne pracovníčky apelovali na otca, aby rešpektoval vôľu dieťaťa. Otec svoj návrh odôvodňuje jej duševným ochorením, k čomu nemá jediný dôkaz a jeho tvrdenie sa dostáva do trestnoprávnej roviny. Poprela vyjadrenia otca ohľadom vedenia spoločnej domácnosti, keď za pravdivú považovala len informáciu, že otec chcel prenechať výlučne na nej starostlivosť o celú domácnosť a zodpovednosť za finančné zabezpečenie rodiny. Otec jej vytýkal starostlivosť o domácnosť, zveličoval svoj osobný prínos pri vedení domácnosti, o ktorú sa nestaral na pravidelnej báze. Nikdy manželovi nezakazovala chodiť do kostola, neobmedzovala ho, nevyhrážala sa mu, že ho chce zabiť, nehovorila, že ho neznáša. Otec však stále po nich kričal a jej návrhy na návštevy partnerskej poradne odmietal. Za absurdné považovala tvrdenie, že by si maloletá vybudovala k nej nenávisť a odmietala jesť a piť. Maloletá v jej prítomnosti prijíma tekutiny, konzumuje vhodnú stravu a jej problémy s pitným režimom a zadržiavaním moču z minulosti súviseli s dlhodobým stresom vyvolávaným otcom, keď bola svedkom psychického týrania matky. Zdôraznila, že práve otec sa opakovane vyhrážal maloletej, že dostane po zadku a držal pritom v rukách varechu. K tvrdeniam ohľadom absolvovania kurzov uviedla, že sa snažila nájsť si prácu, pričom išlo o kurz profesionálnej asistentky. V súčasnosti je na predĺženej rodičovskej dovolenke, takže riadny nástup do zamestnania nie je aktuálny. Uviedla, že rodičia majú odlišné názory v otázke styku, jej snahy o riešenie tohto problému otec neguje, nie je nápomocný, akýkoľvek pokus o dohodu zneužije a odmieta jej maloletú vydať späť. Poukázala na vyjadrenie otca u psychologičky ÚPSVaR dňa 02.02.2024, kde uviedol „Nikto mi nezabráni, ani polícia, ani orgány, aby som si maloletú zobral a bol s ňou týždeň na neznámom mieste“. Takýto prístup k riešeniu vzniknutej situácie nie je možné považovať za snahu o dohodu, alebo rešpektovanie druhého rodiča a takéto konanie nie je v súlade so záujmami maloletej. Otec sleduje svoj cieľ a racionálne argumentácie, či vôľu maloletej, ignoruje. Otec sa domáha styku s maloletou na všetky víkendy, o stretnutia počas pracovného týždňa nemá záujem, lebo 4 dni v týždni pracuje. V čase podania odvolania maloletá trávila s otcom už 3 víkendy po sebe, otec žiadal o štvrtý víkend a jeho predstava o styku s maloletou bola na každý víkend od soboty do utorka obeda. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Cop/54/2009, podľa ktorého je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku s maloletým dieťaťom. Po ukončení styku sa otec dožaduje jeho ďalšej realizácie, a ak mu nie je po vôli, vyhráža sa privolaním polície a násilným odobratím dieťaťa. Otca nezaujíma argumentácia psychologičky ÚPSVaR, ani zmierlivé dohovory pracovníčok a ústupky matky, naďalej ju verbálne obťažuje a maloletej vnucuje svoje predstavy. Poukázala na pripojenú mailovej komunikácie. Odkedy je odsťahovaná zo spoločnej domácnosti do konca januára 2024 sa snaží vychádzať otcovi v ústrety a umožnila mu širší styk s maloletou, ako vyplýva z ňou uvedeného prehľadu realizácie styku. Otcovi umožňuje aj telefonáty s maloletou, ktorá však často o ne nejaví záujem, v prípade, že maloletá nekomunikuje, otec sa vyhráža sociálnymi pracovníčkami a políciou. Dieťa s otcom nechce telefonovať, chce sa hrať, a otec jej do telefónu rozpráva, že budú spolu, lebo je protizákonné, aby nebola s ockom. Dieťa kričí, nechce byť s otcom, avšak otca to neodradí. Poukázala na pripojený prehľad telefonátov. Nesúhlasila so zamietnutím návrhu na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné, keď neobstojí argument, že otec dá počas 3 dní dieťaťu jesť a preto nie je potrebné upraviť výživné do rozvodu. Neporozumela súvisu medzi otcovou povinnosťou hradiť výživné na maloletú a dochádzkou maloletej do materskej školy. Je si vedomá toho, že výživné na čas do rozvodu môže súd priznať len v nevyhnutnej miere, preto znížila požiadavku z 350 eur na 150 eur mesačne. Mala za to, že nemožno otca vyňať zo zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej. Podľa jej názoru dostatočne preukázala, že dohoda s otcom o styku s maloletou nie je možná, preto je naliehavá potreba riešiť vec súdnou cestou. Výživné je potrebné určiť, nakoľko je na predĺženej rodičovskej dovolenke, pričom druhý rodič je zamestnaný a poberá pravidelný príjem a polovičný dôchodok.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s názorom, že súd dospel k nesprávnemu záverom, keď neriešil úpravu práv a povinností rodičov k maloletej predbežným opatrením. Nesúhlasil s argumentom, že dieťa do obdobia rozvodu by malo byť prirodzene zverené matke, pretože nie je prirodzené, aby dieťaťu bol zamedzovaný kontakt a telefonovanie s otcom na niekoľko týždňov. Uviedol, že matka mu zabraňuje v spolužití s maloletou, počas 43 dní mu dovolila tráviť s ňou len 9 a pol dňa, vo februári maloletú videl dve hodiny pod dohľadom starej matky a švagrinej, ktoré boli rušivými vplyvmi pri kontakte. Akákoľvek jeho snaha, ale aj snaha pracovníčok ÚPSVaR o jeho možnosti byť s maloletou boli zmarené. Na úrade práce existuje záznam zo dňa 25.01.2024, kedy pracovníčka pani A. telefonicky presviedčala matku, aby maloletá mohla tráviť čas s otcom. Ak mu bolo vyhovené, ponechal si dieťa o jeden deň viac, čo matke oznámil. Je mu zabraňované aj v telefonickom kontakte s maloletou, keď niekoľkokrát za deň telefonuje a nemá umožnené rozprávať sa s ňou. K argumentu matky, že má snahu zabezpečiť dieťa a jeho výživu, uviedol, že matka nepracuje, hoci má zdravé ruky, len žiada od neho peniaze. Celé roky zabezpečoval režim domácnosti, rekonštrukciu domu, platil a zabezpečoval nákupy, cez víkendy varil a matka žiadala od neho, aby si našiel ďalšiu prácu, aby mohla chodiť na dovolenky. Stotožnil sa s názorom matky, že súd bol ovplyvnený správou ÚPSVaR zo dňa 18.01.2024, keď sa sociálne pracovníčky vyhrážali rodičom odobratím maloletej. Návšteva matky, pracovníčok úradu a polície sa odohrala v čase, keď maloletá bola prvýkrát s otcom 3 a pol dňa po únose, za čo sa mu matka doposiaľ neospravedlnila. Podarilo sa mu maloletú získať na 5 dní, napriek tomu pracovníčky naliehali na neho, aby si maloletú mohla odviesť matka. Keďže matka odmietla, aby dieťa zostalo pri ňom, pracovníčky sa rozhodli, že sa spýtajú štvorročného dieťaťa, či chce byť s maminkou. Maloletá reagovala prirodzene, pričom pre ňu bol normálny stav byť s mamou aj s otcom. Bol preto nútený súhlasiť a ustúpiť, inak by maloletú nevidel. Takýto postup považoval za vydieranie pracovníčkami ÚPSVaR aj matkou. Svedkom jednania bola pani F. J. G., pracovníčky úradu sa mu napokon za nevhodné jednanie ospravedlnili. Pokiaľ matka tvrdí, že sa s ním snažila dohodnúť na starostlivosti o maloletú, k žiadnej dohode nikdy nedošlo. V ponímaní matky je dohodou vyhovenie jej návrhom. Mal za to, že matka je pre maloletú hrozbou a otec aj úrady sú bezmocné. Zdôraznil, že neodmietal maloletú matke vrátiť, dieťa zachraňoval, pretože je poznačené hlbokou traumou. Nesúhlasí s postojom matky, pretože vždy reagoval pokojne, nezvyšoval hlas, nenapadal ju. Dňa 17.1.2024 odchádzala maloletá od neho spokojná a radostná, v dobrom psychickom aj fyzickom stave. Matka zavádza, ak tvrdí, že maloletú neohrozovala. Nesúhlasil s tvrdením, že nemal poriadok pri šetrení v jeho domácnosti pracovníčkou ÚPSVaR a poprel, že by sa nestaral o domácnosť v čase spolužitia, keď rodine zabezpečoval existenčné, sociálne, spoločenské aj výchovné potreby a maloletú chránil pred nezodpovednosťou a násilníckym správaním matky. Maloletú spolu s matkou sprevádzal aj k pediatričke, pretože dieťa sa bez jeho prítomnosti nechcelo dať ošetriť. Potvrdil, že rodine pomáhala pani farárka, matku usmerňovala v bežných denných činnostiach. Matka mu od začiatku manželstva dávala najavo, že ho nenávidí, hádzala po ňom riad a opakovane uviedla, že ho zabije. Maloletá mala zo stresu problémy so zadržiavaním moču a nočné mory, kopala do matky a bila ju, avšak on odmieta zodpovednosť za spôsobenie tohto stresu maloletej. Matka sa mu priznala, že dieťa psychicky nezvládalo odchod zo spoločnej domácnosti, čo sa tiež prejavilo zadržiavaním moču, pomočovaním a podobne. Maloletú nikdy neudrel, vie sa s ňou rozprávať, nepotrebuje sa jej vyhrážať. Matka odmieta dohodu, maloletá sa stáva jej rukojemníkom, preto požaduje psychiatrické vyšetrenie matky, ktorého je ochotný sa tiež podrobiť. Je logické a praktické, že chcel tráviť víkend s maloletou, keďže pracuje v D. od pondelka do štvrtka, preto navrhol, aby si maloletú mohol brávať vo štvrtok do pondelka po hodine výtvarnej výchovy. Matke ponúkol aj iný návrh starostlivosti o maloletú, od piatku s jej privezením v pondelok, aby matka nemala cestovné náklady. Matka je však názoru, že dieťa má byť pri nej a s otcom nemusí tráviť čas, stačí keď ho uvidí občas na dve hodiny v jej prítomnosti. Od 30.01.2024 maloletú matka zadržiava v domácnosti, je mu upierané právo byť s dcérou, pričom je zodpovedný, svedomitý, chodí do práce. Matka maloletú zneužíva na bezdôvodne predĺženú materskú dovolenku, zavádza úrady nepravdivými tvrdeniami, že otec chcel mať dieťa aj štvrtý víkend 31.1.2024, keď išlo o stredu. K rozpisu stykov uviedol, že maloletá bola u matky od 8. do 13. 1., od 17.1. do 21. tento dátum je chybne uvedený matkou, od 22.1. do 27.1. a od 29.1. do 21.2. Matkou uvádzanú tabuľku hovorov s maloletou považoval za nesprávnu a zavádzajúcu. Mal za to, že vo vzťahu k výživnému má matka neoprávnené požiadavky, pretože svojvoľne opustila bydlisko trvalého pobytu, životné náklady si má znášať sama, nakoľko maloletú uniesla a zabraňuje mu v jej výchove. S návrhom matky nesúhlasil.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy naďalej povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení treba uviesť, že neodkladné opatrenia sú neodkladnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania, ako aj po jeho skončení podľa ust. § 324 ods. 1 CSP. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a účelom neodkladných opatrení v týchto konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia, výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné zisťovanie aktuálnych pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od dokazovania v meritórnom konaní.
14. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto bezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To
znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odvolania podaného matkou dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné čiastočne vyhovieť a to v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým dieťaťom. Z vyjadrení obidvoch rodičov je nesporné, že dňa 08.01.2024 ukončili spolužitie, matka sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom naďalej dochádza medzi nimi ku konfliktom a nedorozumeniam a v otázkach starostlivosti o maloletú sa nedokážu dohodnúť. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka a otec za jeho asistencie a odporúčaní dokázali dospieť ku konsenzu ohľadne styku otca s maloletou v mesiaci január 2024, o ktoré stanovisko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel. Odvolací súd však v danom štádiu konania s prihliadnutím na vyjadrenie matky v podanom odvolaní a vyjadrenie otca k odvolaniu dospel k záveru o nevyhnutnej potrebe autoritatívneho zásahu súdu do pomerov rodiny nariadením úpravy styku otca s maloletou. Z vyjadrení rodičov je zjavné, že dohoda uzavretá v prítomnosti kolízneho opatrovníka nebola rešpektovaná a dodržaná, čo viedlo k ďalším nezhodám, ktoré zjavne ovplyvňujú aj maloletú. Na danú okolnosť poukazovali obaja rodičia, aj keď situácie každý z nich vysvetľoval zo svojho uhla pohľadu. Je nepochybné, že hneď pri prvej realizácii styku otca s maloletou došlo k incidentu v súvislosti s odovzdaním maloletej matke. Následne podľa udania matky sa styk otca s maloletou uskutočnil tri po sebe nasledujúce víkendy, čo otec nepoprel, a domáhal sa styku s maloletou aj ďalší víkend. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otcovi styk umožňuje, avšak vzhľadom na nezhody rodičov a správanie otca žiada o úpravu styku, odvolací súd berúc do úvahy aj vyjadrenie otca, uzavrel, že v danom prípade si situácia v rodine vyžaduje dočasné a jasné nastavenie pravidiel a režimu určením rozsahu styku otca s maloletou. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že maloletá má vytvorený vzťah s oboma rodičmi a pozná domácnosť každého z nich (v domácnosti otca s rodičmi žila). Pri určení rozsahu styku odvolací súd vzal do úvahy vek maloletej (tri a pol roka), jej vytvorený vzťah k otcovi (čo matka potvrdila) a skutočnosť, že na prítomnosť otca je zvyknutá, o čom svedčí aj matkou vyhotovená tabuľka o termínoch stretnutí maloletej s otcom. Zároveň zohľadnil výkon práce otca, keď je zjavné, že styk s maloletou realizoval aj počas pracovných dní a sám uviedol, že pracuje štyri dni v týždni, pričom matke navrhoval zabezpečenie starostlivosti o maloletú aj v priebehu pracovného týždňa. Odvolací súd v kontexte všetkých okolností danej veci dospel k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia úpravou styku otca s maloletou v rozsahu na každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 12.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 12.00 hod. do pondelka do 10.00 hod.. Takéto nastavenie režimu stretnutí zohľadňuje v prvom rade záujem maloletého dieťaťa, jeho vek, potreby, právo na kontakt aj s druhým rodičom, na výchovu a starostlivosť aj zo strany otca. Rovnako zabezpečí právo otca na spoločný styk s maloletou, organizovanie ich programu a aj budovanie a rozvíjanie ich vzájomných väzieb. Vzťah maloletej k otcovi je potrebné podporiť a upevňovať, pričom aj otec sa týmto spôsobom bude dočasne aspoň čiastočne podieľať na výchove, starostlivosti a nákladoch maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa má právo na riadny a pravidelný kontakt aj so svojim druhým rodičom, ktorý tiež zohráva v živote dieťaťa významnú rolu. Miestom odovzdania a preberania dieťaťa určil odvolací súd bydlisko matky, pretože matka v konaní neosvedčila žiadne okolnosti spočívajúce v ňou tvrdenom ohrození a obavách zo správania otca, ktoré by mali viesť k určeniu miesta odovzdania dieťaťa na verejnom priestranstve. Práve naopak matka bez osvedčenia nutnosti jej konania, zmenila bez súhlasu otca maloletej bydlisko a tým sťažila otcovi výkon jeho rodičovských práv, keď sa s maloletou presťahovala do mesta vzdialeného cca 70 km. V takýchto prípadoch je potrebný postup podľa § 35 Zákona o rodine a nahradenie súhlasu rodiča so zmenou bydliska maloletého dieťaťa. Hoci ide o neštandardnú situáciu, kedy sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia o styku otca s maloletou, keď takéto právo na podanie návrhu má v danom prípade otec, odvolací súd uzavrel, že za vyššie uvedenej situácie je potrebné matke vyhovieť a styk dočasne upraviť. Treba zdôrazniť, že obaja rodičia sú povinní rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a dodržiavať určené termíny. To znamená, že matka odovzdá otcovi maloletú v čase určenom a otec po styku matke maloletú vráti v čase určenom. Odvolací súd k argumentom otca o zdravotnom stave matky považuje za potrebné uviesť, že tieto v konaní neboli žiadnym spôsobom osvedčené. Na vzájomné výhrady rodičov voči sebe odvolací súd neprihliadal, pretože tiež neboli v konaní osvedčené. Súčasne sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní vo veci samej súd vykoná náležité dokazovanie, na základe výsledkov ktorého rozhodne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd berúc do úvahy, že konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je konanie, ktoré
sa môže začať aj bez návrhu, v záujme maloletého dieťaťa, korigoval matkou navrhovaný režim styku maloletej s otcom a tento čiastočne rozšíril vychádzajúc z realizovaného rozsahu styku v mesiaci január 2024 v zmysle popisu matky.
16. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedenú skutočnosť matka v konaní vo vzťahu k návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti neosvedčila a ani v odvolaní neuviedla žiadne dôvody zakladajúce zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad. V prejednávanej veci práve vyhovením návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletou, ktorý odvolací súd naviac korigoval jeho rozšírením oproti návrhu, dochádza k dočasnému zabezpečeniu režimu styku otca s maloletou a nastaveniu pravidiel obom rodičom. Samotná skutočnosť, že rodičia ukončili spolužitie nie je dôvodom na vydanie rozhodnutia o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti matky, ktorá iné dôvody pre takýto zásah súdu ani neosvedčila (ostatné argumenty matky sa vzťahovali k styku otca s maloletou). Odvolací súd aj vo vzťahu k tejto časti návrhu zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej súd rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletej na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ matka poukazuje na to, že existuje potreba prirodzene situáciu riešiť, vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie, ktorým súd nariadi neodkladné opatrenie je dočasného charakteru a neznamená, že súd aj vo veci samej rozhodne identicky. Dané argumenty nie sú dôvodom naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov rozhodnutím o starostlivosti o dieťa, keďže konanie o neodkladnom opatrení je osobitého charakteru, rozhodnutie o takomto návrhu je dočasné a vychádza z podmienok upravených v ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP, pričom konanie o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádza z podmienok § 24 Zákona o rodine. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti ako nedôvodný. S prihliadnutím na predmet tohto konania sa odvolací súd zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré vo vzťahu k tejto časti návrhu matka neosvedčila, teda neosvedčila také ohrozenie maloletej, ktoré by vyžadovalo úpravu jeho pomerov neodkladným opatrením rozhodnutím o zverení.
17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú z dôvodu, že matka v tejto časti neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov a neosvedčila ohrozenie výživy maloletej. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 366 CMP, keď treba zdôrazniť, že požiadavka výživného v nevyhnutnej miere nepredstavuje výživné v rozsahu pôvodne navrhovanom matkou, pretože nevyhnutnou mierou sa rozumejú len náklady na zabezpečenie základných potrieb. Autoritatívny zásah súdu do pomerov rodiny nariadením neodkladného opatrenia je výnimočným opatrením, ku ktorému súd pristupuje len za splnenia podmienok podľa § 324 CSP a § 366 CMP. V danej veci odvolací súd prihliadal na vyjadrenie matky, ktorá opakovane uviedla, že zdrojom jej príjmu sú finančné prostriedky nadobudnuté dedičstvom, okrem toho vykonáva živnostenské aktivity a toho času je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Pokiaľ matka zvolila spôsob života v D., kde si prenajala byt za mesačné nájomné vo výške 580 eur, je zjavné, že je finančne zabezpečená a teda nedochádza k ohrozeniu výživy maloletého dieťaťa. Zároveň odvolací súd prihliadal na rozsah styku otca s maloletou, počas ktorého bude aj otec zabezpečovať potreby dieťaťa a zobral do úvahy aj cestovné náklady otca na styk s maloletou, ktorých výšku spôsobila matka presťahovaním sa do D.. V konečnom dôsledku odvolací súd prihliadal na dôvody uvádzané matkou vo vzťahu k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v argumentácii o potrebe upraviť pomery, keďže rodičia spolu nežijú. Uvedená skutočnosť, tak ako je konštatované vyššie, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu matky ani v tejto časti.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou a podľa § 387 ods. 1 CSP vo zvyšku, v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zverením
maloletej do osobnej starostlivosti matky a uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne.
20. K odvolaniu podanému otcom proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, podľa ktorého podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Keďže otec podal odvolanie emailom dňa 30.01.2024 a v lehote 10 dní uvedené podanie (odvolanie) nedoplnil s autorizáciou jeho podpisu, na odvolanie podané otcom nebolo možné prihliadať. Z uvedeného dôvodu sa odvolaním otca odvolací súd nezaoberal.
21. Odvolací súd považuje za potrebné apelovať na rodičov, aby sa správali voči sebe navzájom korektne a vynaložili maximálne úsilie na to, aby preberanie a odovzdávanie maloletej na styk s otcom prebiehalo v pokojnej atmosfére. Rodičia musia mať na pamäti, že ich spoločné dieťa potrebuje pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin pocit bezpečia a istoty, ktorý jej môžu poskytnúť jedine rodičia a to vytvorením vhodných podmienok nielen vo vzťahu k zabezpečeniu domácnosti, ale najmä svojim prístupom a komunikáciou v prítomnosti maloletej. Žiadne rozhodnutie súdu nenahradí dieťaťu pokoj a pohodu, ak bude komunikácia rodičov konfliktná a útočná. Len zodpovedný prístup rodičov, pokojný priebeh odovzdávania maloletej a vzájomné informovanie sa rodičov ohľadom podstatných vecí týkajúcich sa dieťaťa je zárukou spokojnosti dieťaťa, ktoré potrebuje matku aj otca. Je na rodičoch, aby sa dokázali odosobniť od minulosti a rozpadu ich vzťahu a manželstva a nezaťažovali maloletú ich vzájomnými výhradami voči sebe. Ak rodičia nedokážu spolu komunikovať a riešiť záležitosti týkajúce sa ich dieťaťa, majú možnosť obrátiť sa na kolízneho opatrovníka, mediátora, prípadne psychológa za účelom dosiahnutia dohody, ktorá je najideálnejším spôsobom vyriešenia ich rodinnej situácie. Dohoda, ktorú budú rodičia rešpektovať, prinesenie žiadaný výsledok a to upokojenie atmosféry v rodine, nastavenie pravidiel a najmä spokojnosť maloletej a jej zdravý psychický a fyzický vývin.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).