Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_10C-43-2020.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Subarea
10C/43/2020
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: N. proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a určenie, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 16 zo dňa 30.10.2020 a č. 20 a 21 zo dňa 06.11.2020 sú neplatné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Po právoplatnosti uznesenia súd p o s t ú p i vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 11.11.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanému zdržať sa úkonov, ktorými by dával za povinnosť zamestnávateľom žiadať od svojich zamestnancov pri vstupe do prevádzky preukazovanie sa dokladom o svojom zdravotnom stave a ktorým by nariadil žalovanému zdržať sa úkonov, ktorými by dával za povinnosť majiteľom prevádzok žiadať od svojich zákazníkov pri vstupe do prevádzky preukazovanie sa dokladom o svojom zdravotnom stave. Zároveň žalobca žiadal rozsudkom určiť, že vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) č. 16 zo dňa 30.10.2020 a vyhlášky ÚVZ SR č. 20 a č. 21 zo dňa 06.11.2020 sú neplatné.
1.1. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 693 z 28.10.2020 k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 v bode C.1. odporúča hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky vydať vyhlášku, ktorou uloží povinnosť relevantným subjektom (zamestnávateľom, prevádzkovateľom, atď.) vyžadovať potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo certifikát vydaný Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 vykonaný subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“ pri vstupe do ich objektov.
1.2. Žalovaný vydal dňa 30.10.2020 vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročník 30, čiastka 12, časť 16 vyhlášku ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.
1.3. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 704 z 04.11.2020k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších
predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 v bode C.1. odporúča hlavnému hygienikovi SR vydať vyhlášku, ktorou uloží povinnosť relevantným subjektom (zamestnávateľom, prevádzkovateľom, atď.) vyžadovať potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo certifikát vydaný Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 vykonaný subjektom podieľajúcim sa na testovaní „Spoločná zodpovednosť“ pri vstupe do ich objektov.
1.4. Žalovaný vydal dňa 06.11.2020 vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročník 30, čiastka 14, časť 20 vyhlášku ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa v územných obvodoch okresov podieľajúcich sa na druhej vlne celoplošného testovania „Spoločná zodpovednosť“ a čiastka 21 vyhlášku ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa v územných obvodoch okresov nepodieľajúcich sa na druhej vlne celoplošného testovania „Spoločná zodpovednosť“.
1.5. Ako vyplýva z vyššie uvedených vyhlášok ÚVZ SR, je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie COVID-19 a takisto je aj zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie COVID-19. Takéto konanie vlády Slovenskej republiky možno podľa názoru žalobcu považovať za kumulované porušovanie základných ľudských práv a slobôd obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky.
1.6. Podľa názoru žalobcu výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu z človeka zabezpečené na to oprávneným zdravotníckym pracovníkom. Z daného dôvodu výsledok takéhoto testu možno považovať za súčasť zdravotnej dokumentácie daného človeka, ktorý podstúpil test. V zozname osôb oprávnených na sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie sa nenachádza žiaden zamestnávateľ ani majiteľ prevádzky, či iný poverený zamestnanec. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti taktiež nie je oprávnený poskytovať údaje zo zdravotnej dokumentácie tretím osobám, zamestnávateľovi, majiteľovi prevádzky. Žalobca poukázal na vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý vo svojom stanovisku nepovažuje vyhlášku ÚVZ SR za dostatočný právny základ na kontrolu certifikátov o negatívnom teste na COVID-19.
1.7. Vládou Slovenskej republiky plánované plošné testovanie obyvateľstva Slovenskej republiky je podľa jej vyhlásenia dobrovoľné - neexistuje zákon, ktorý by ukladal danú povinnosť obyvateľom Slovenskej republiky. Ak teda je niečo dobrovoľné, nemôžu z toho logicky vyplývať žiadne sankcie, nakoľko to odporuje princípom právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika pokladá. Akékoľvek sankcie za dobrovoľné rozhodnutie obyvateľov, občanov nemá žiadnu oporu v zákonoch Slovenskej republiky. Zamestnanec nemá povinnosť podľa Zákonníka práce informovať svojho zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave a preukazovať sa zamestnávateľovi výsledkami akýchkoľvek testov vykonaných v súvislosti so zdravotným stavom zamestnanca.
1.8. Núdzový stav upravuje čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Z daného ustanovenia nevyplýva žiadne oprávnenie pre majiteľov prevádzok či zamestnávateľov na oboznamovanie sa a vyžadovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie od obyvateľov Slovenskej republiky. Takáto povinnosť nevyplýva ani pre obyvateľov Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky prijala dňa 28.10.2020 uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 693, ktoré síce obmedzuje pohyb obyvateľom Slovenskej republiky bez preukázania sa potvrdením o negatívnom výsledku testu na COVID-19, ale neudelila oprávnenie zamestnávateľom či majiteľom prevádzok túto skutočnosť overovať. Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení len odporučila hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky vydať vyhlášku, ktorou uloží povinnosť relevantným subjektom vyžadovať potvrdenie o negatívnom výsledku testu. Právna sila uznesenia a vyhlášky je menšia ako právna sila zákona. Na kontrolu a vyžadovanie potvrdenia o negatívnom teste na COVID-19 nie je v Slovenskej republike oprávnená žiadna silová zložka a ani zamestnávateľ (ani nikto iný).
1.9. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je v konečnom dôsledku protiústavné. Z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19 alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. V praxi teda nemôže od žalobcu požadovať modrý certifikát zamestnávateľ či predstaviteľ obchodnej prevádzky, ale ani policajt. Polícia mu za to ani nemôže dať pokutu. Uvedený certifikát je osobným údajom, ktorý informuje o jeho zdravotnom stave, či už negatívny alebo pozitívny.
1.10. Žalobca má za to, že uvedené vyhlášky ÚVZ SR nútia zamestnávateľov, majiteľov prevádzok pod hrozbou sankcií zo strany ÚVZ SR, aby žiadali od zamestnancov, resp. zákazníkov doklad, ktorý informuje o ich zdravotnom stave. Uvedeným konaním sa zamestnávatelia vystavujú hrozbe žalôb zo strany zamestnancov o náhradu škody zo mzdy z dôvodu prekážky zo strany zamestnávateľa a majitelia prevádzok sa vystavujú hrozbe trestného stíhania z podnetu zákazníkov s poukazom na § 424a Trestného zákona (trestný čin apartheid a diskriminácia skupiny osôb).
2. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom - b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
3. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
4. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.
5. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
6. Podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) štátne orgány, iné orgány, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.
9. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy,
2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, b) preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy, c) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti, d) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 21 ods. 3 písm. f) bodu 1 zákona č. 153/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy vyhláška, výnos alebo opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.
11. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.
12. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť prokurátora do 30 dní od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a upovedomiť o tom v rovnakej lehote prokurátora.
13. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z., ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.
14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
17. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
18. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
19. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
20. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
21. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
22. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má podľa § 59b ods. 1 a 3 zákona č. 355/2007 Z. z. povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Vyhláška teda nie je právny úkon, pri ktorom by všeobecný súd mohol vysloviť jeho neplatnosť. Všeobecne záväzný právny predpis môže stratiť účinnosť a následne platnosť len postupom podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodovať o súlade právnych predpisov nepatrí do právomoci všeobecných súdov, ale Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky môže podať najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident, vláda, súd v súvislosti s prejednávanou vecou, generálny prokurátor, predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva, verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (§ 74 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
23. V rámci svojho dozorového oprávnenia vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov preskúmaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy aj prokurátor, ktorý môže podať proti všeobecne záväznému právnemu predpisu protest. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie, generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v tomto spore nie je daná právomoc súdu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, preto konanie zastavil. Z povahy veci vyplýva, že ak súd nemá právomoc na konanie vo veci samej, nemá ju ani na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci. Po právoplatnosti uznesenia súd postúpi vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Prokurátor ako kompetentný orgán môže totiž preskúmať zákonnosť predmetných všeobecne záväzných právnych predpisov a eventuálne dosiahnuť ich zrušenie, prípadne nahradenie všeobecne záväznými právnymi predpismi súladnými so zákonom a ostatnými právnymi predpismi podaním protestu, resp. generálny prokurátor v prípade nevyhovenia protestu prokurátora je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.
25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na uvedené by náhrada trov konania patrila žalovanému, keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
26. Záverom súd dáva do pozornosti, že ústavný súd môže v konaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody, na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom (§ 130 zákona č. 314/2018 Z. z.).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.