Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou, v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX J. nad I., právne zast.: JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. októbra 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, o invalidný dôchodok žiadosťou spísanou 6.5.2019 s dátumom uplatnenia nároku 10.10.2018. V administratívnom konaní bol vypracovaný odborný posudok o invalidite na základe žalobcom predložených odborných nálezov a vyšetrenia posudkovým lekárom. Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 1.7.2019 zamietla žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok, rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Banská Bystrica zo dňa 6.5.2019 nie je invalidný podľa , pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň uviedla, že neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je posudok o invalidite, v ktorom bolo uvedené, že žalobca bol vyšetrený neurológom pre bolesti chrbtice bez neurologického deficitu, doporučená bola psychoterapia. Má potvrdenú alergickú nádchu bez nutnosti pravidelnej liečby, viac rokov je v liečbe psychiatra pre adaptačnú a úzkostnú depresívnu poruchu. Bol nastavený na minimálnu liečbu, neskôr liečba upravovaná po zmene psychiatra s hodnotením stavu ako ťažká depresia. Bol hospitalizovaný ale pri kontrole uviedol, že lieky neužíva. Z hospitalizácie v roku 2015 je citované v náleze, že stav žalobcu nie je dôvodom invalidity. Posledná hospitalizácia bola v roku 2018 pre zhoršenie stavu s popisovanou eutívnou náladou a podľa lekára sa mu účastník konania priznal rentové tendencie s cieľom získania invalidného dôchodku z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a hrozby straty zamestnania. Psychiatrom bol poučený, že z hľadiska psychiatrického nespĺňa nárok na invalidný dôchodok. Psychologické vyšetrenie nepotvrdilo endogénnu depresiu a subjektívne prežívanie depresie je na úrovni stredne ťažkého stupňa. Ide o osobnosť simplexnú, akcentovanú s nedostatočným zvládacím mechanizmom. Na základe predloženej dokumentácie, vyjadrenia psychiatrov, psychologických nálezov

bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % pre adaptačnú poruchu osobnosti s depresívnym prežívaním.

3. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že nikdy o svojom zdravotnom stave neklamal, nie je pravdivé, že z jeho strany je sporné užívanie liekov, pretože neužíval len jeden liek aj to iba dva týždne ale iné lieky užíval podľa predpisu a robí to stále. Tak isto užíva lieky aj na alergickú nádchu, teda sa lieči. Nie je pravdivý záver, že alergia žalobcu nepotrebuje byť liečená. A nie je pravdivý ani údaj o tom, že žiada o invalidný dôchodok kvôli zlej finančnej situácii. Je to nepravda založená na domnienke, že žalobca je klamár a že si vymýšľa. Jeho ťažkosti sú reálne a nie len vymyslené len kvôli získaniu invalidného dôchodku. Išlo o to, že popísal doktorke svoje vtedajšie prežívanie, keď nebol schopný fungovať, udržiavať domácnosť, navariť, prebudiť sa na budík, bol veľmi unavený a bez energie a všetky činnosti boli utrpením, ktoré ohodnotil tak, že nedokáže pracovať, na čo lekárka uviedla, že to je iba jeho názor. Pokiaľ človek nefunguje ako treba má problémy dlhodobo vykonávať prácu. Žalobca v práci v rokoch 2016 a 2017 zažíval ohľadom svojej depresie a liekov, ktoré na ňu užíval samé problémy a doslova utrpenie psychické aj fyzické. Posudkovú lekárku nezaujímali dôsledky utlmenia liekmi, keď uviedla, že psychiater má dať také lieky, ktoré nebudú utlmovať. Pracoval vo firme, nakoniec musel ukončiť, keď urobil nesprávne rozhodnutie v dôsledku vyčerpania tak, že bol z práce vyhodený. Žalobca ďalej uviedol, že trpí bolesťami hlavy, z ktorých mu je nevoľno, tak, že nie je schopný fungovať. Nie je pravdivé, že nechce pracovať, pretože prácu si hľadá.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený posudkovým lekárom prvostupňového orgánu, ktorý zotrval na pôvodnom stanovisku a nevyhovel odvolaniu žalobcu. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu 17.9.2019 s nasledovným záverom: žalobca je od roku 2014 v liečbe psychiatra pre reaktívnu adaptačnú poruchu a depresívne prežívanie. Psychiatrom bol nastavený na antidepresívnu liečbu. Opakovane bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží v roku 2015 a v roku 2018. Vtedy bol vyšetrený aj psychológom so záverom úzkostno-depresívnej poruchy, stredne ťažkej, bez organickej patológie, centrálneho nervového systému. V roku 2018 počas hospitalizácie boli psychiatrom popisované aj rentové tendencie s cieľom získania invalidity z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, psychologickým vyšetrením nebola potvrdená endogénna depresia a ani známky psychotického ochorenia. Pri prepustení z psychiatrického oddelenia psychiater uviedol, že jeho zdravotný stav nepodmieňuje pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň invalidity a v odporúčaní uviedol, že z psychiatrického hľadiska môže byť práceschopný. Pri poslednom psychiatrickom vyšetrení psychiater uvádza adaptačnú poruchu a depresívnu poruchu stredne ťažkú s poruchou osobnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri depresívnej poruche - stredne ťažkého stupňa je 35 %. Pokiaľ ide o neurologické vyšetrenie pre bolesti chrbtice nález je prakticky fyziologický, keď nie sú prejavy koreňového dráždenia, neurológ popisuje len chronické bolesti hlavy a vertebrogénny algický syndróm bez poruchy statiky a dynamiky chrbtice v krčnom, hrudnom i driekovom úseku. Alergická nádcha je pri liečbe stabilizovaná. Je po dvoch operáciách kŕčových žíl na ľavej dolnej končatine. Je v starostlivosti cievneho chirurga, ktorý hodnotí chronickú žilovú nedostatočnosť podľa CEAP III. stupňom. Kŕčové žily sú aktuálne v kľude, bez zápalu, zateplenia, bez vredov predkolenia. Tieto ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami predloženými žalobcom najnovšie lekárskou správou psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.8.2019 a z lekárskou správou z psychologického vyšetrenia zo dňa 23.9.2018, cievneho vyšetrenia z 9.9.2019 a neurologického vyšetrenia z 15.3.2019 a vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a to z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %. Za iné zdravotné postihnutia, zmiešaná porucha osobnosti, depresívna porucha stredne ťažká, renovaskulárna aretriálna hypertenzia, dorzalgia, alergická nádcha, kŕčové žily - varixy CEAP III. stupeň

posudkový lekár neurčil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda miera poklesu zostala na 35 %. Vzhľadom na to, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu predstavuje len 35 % žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, preto bolo odvolanie vyhodnotené ako nedôvodné.

Žalobné body

6. Žalobca včas podanou žalobou žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že jeho súčasný zdravotného stavu a ťažkosti, ktoré prežíva neboli všetky zohľadnené v posúdení zdravotnom stave a v rozhodnutí žalovaného. Namietal, že jeho zdravotný stav si vyžiadal opakovanú hospitalizáciu v psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebol posúdený na úroveň minimálne 40 % aj keď z posledného psychiatrického vyšetrenia vyplynul záver o adaptačnej poruche a depresívnej stredne ťažkej poruche s poruchou osobnosti. Poukázal na prílohu č. 4 kapitola V, , kde sa uvádza „pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyv prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia“. Žalobca aj napriek liečbe od roku 2014 je v stave stredne ťažkej poruchy s poruchou osobnosti, pričom táto porucha z lekárskeho hľadiska svedčí o tom, že musia byť u žalobcu poškodené aj vnútorné štruktúry, čomu ale nezodpovedá záver psychologického vyšetrenia, že nebola potvrdená endogénna depresia ani známky psychotického ochorenia, teda - bludy, halucinácie, schizofrénia, podmienené biologicky. Psychológ však týmto nevylúčil ani nepotvrdil možnosť reaktívnej depresie vznikajúcej z iných než biologických príčin. V odborných záveroch tak vznikla disparita, s ktorou sa posudkový lekár žalovanej žiadnym spôsobom nevysporiadal a preto zistený skutkový stav nezodpovedá zákonnej podmienke vyplývajúcej z až 3 a teda nebol riadne zistený skutočný stav. Ďalej neboli zhodnotené ďalšie ochorenia v celom komplexe najmä zmiešaná porucha osobnosti, depresívna porucha stredne ťažká, ako aj kŕčové žily v stupni CEAP III. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený zľahčujúcim spôsobom. Rozhodnutie žalovanej teda vychádza z podkladov, ktoré nespĺňajú podmienky

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného došli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k rovnakému záveru, že žalobca nie je invalidný. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov sú presvedčivé a úplné a zodpovedajú kritériám upraveným v Skutkový stav bol zistený objektívne a neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdení posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaný zotrval tiež na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Dôvody rozhodnutia, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“); Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

11. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

12. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

14. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

15. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

16. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

17. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

18. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

19. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

20. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle v celom rozsahu, pričom nebol viazaný žalobnými len bodmi ( ). Správny súd v rámci prieskumu zisťoval, či v postupe žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu alebo pri právnom posúdení veci nedošlo k takému pochybeniu, ktorého dôsledkom by bola nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Napadnuté rozhodnutie je založené na odbornom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorému zákon ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení zveril do kompetencie takéto posúdenie. Takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, a potom rozhodnutie žalovaného a následne aj rozhodnutie správneho súdu závisí na takomto odbornom lekárskom posúdení. Správny súd posudzuje, či bol v administratívnom konaní dodržaný zákonom stanovený postup a či lekársky posudok posudkového lekára zodpovedá zákonným požiadavkám, či je úplný, celistvý, presvedčivý a či sa posudkový lekár vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a či nie je rozpor s podkladmi, na základe ktorých bol založený.

22. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol v administratívnom konaní posúdený tak v prvostupňovom konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, ktorý posúdil žalobcov zdravotný stav aj na základe podaného odvolania, teda opätovne 28.08.2019 a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 17.09.2019. Závery posudkových lekárov, ku ktorým dospeli na základe žalobcom predkladanej zdravotnej dokumentácie a z vlastného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom boli vo svojich nálezoch zhodné. Posudkový lekár odvolacieho orgánu posúdil zdravotný stav žalobcu 17.09.2019 na základe lekárskeho vyšetrenia žalobcu a prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží od 21.05.2018 do 04.07.2018, lekárskych správ psychiatrických vyšetrení zo dňa 08.08.2018, zo dňa 31.08.2018, zo dňa 27.09.2018 a zo dňa 18.10.2018, lekárskou správou zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.08.2019, správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa 20.09.2018, lekárskou správou z cievneho vyšetrenia zo dňa 09.09.2019, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia zo dňa 15.03.2019 s nasledovným záverom: žalobca je od roku 2014 v liečbe psychiatra pre reaktívnu adaptačnú poruchu a depresívne prežívanie. Bol nastavený na antidepresívnu liečbu. Opakovane bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží v roku 2015 a v roku 2018. Bol vtedy vyšetrený aj psychológom so záverom úzkostne depresívnej poruchy stredne ťažkej bez organickej patológie centrálneho nervového systému. Psychologickým vyšetrením nebola potvrdená endogénna depresia a ani známky psychotického ochorenia. Pri prepustení zo psychiatrického oddelenia psychiater uviedol, že jeho zdravotný stav nepodmieňuje pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň invalidity a v odporúčaní uviedol, že zo psychiatrického hľadiska môže byť práceschopný. V poslednom psychiatrickom vyšetrení psychiater uviedol adaptačnú poruchu a depresívnu poruchu stredne ťažkú s poruchou osobnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri depresívnej poruche stredne ťažkého stupňa je 35%. Pre bolesti z chrbtice bol vyšetrený neurológom. V objektívnom neurologickom náleze je prakticky fyziologický nález. Nie sú prítomné prejavy koreňového dráždenia. Neurológ popisuje len chronické bolesti hlavy a vertebrogénny algický syndróm, bez poruchy statiky a dynamiky chrbtice v krčnom, hrudnom i driekovom úseku. Alergická nádcha je pri liečbe stabilizovaná. Je po dvoch operáciách kŕčových žíl na ľavej dolnej končatine. Je v starostlivosti cievneho chirurga, ktorý hodnotí chronickú žilovú nedostatočnosť podľa CEAP III. stupňom. Kŕčové žily sú aktuálne v kľude, bez zápalu, zateplenia, bez vredov predkolenia. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 35%.

23. Správny súd nenašiel žiadny rozpor posudkového záveru posudkového lekára s obsahom žalobcom predkladanej zdravotnej dokumentácie. Žalobca v žalobe tvrdil, že diskrepancia má spočívať v tom, že porucha osobnosti svedčí z lekárskeho hľadiska o tom, že musia byť u žalobcu poškodené aj vnútorné štruktúry, čomu však nezodpovedá záver uvádzaného psychologického vyšetrenia, že nebola potvrdená endogénna depresia ani známky psychotického ochorenia, teda bludy, halucinácie, schizofrénia, podmienené biologicky. Podľa žalobcu ale psychológ nevylúčil, ani nepotvrdil, možnosť reaktívnej depresie vznikajúcej z iných, než biologických príčin. Podľa žalobcu sa s takouto disparitou mal vysporiadať posudkový lekár. K tejto námietke je potrebné uviesť, že správny súd sám neposudzuje zdravotný stav žalobcu ani nezisťuje skutkový stav ale zisťuje, či posudkový lekár zobral do úvahy všetky žalobcom predkladané lekárske správy a či je toto jeho posúdenie komplexné a či nie je v rozpore s niektorou z týchto lekárskych správ. Žalobca ani netvrdí, že by mal byť lekársky posudok v rozpore s obsahom lekárskych správ. Tvrdí len to, že možnosť reaktívnej depresie vznikajúcej z iných než biologických príčin nebola vylúčená. Treba zdôrazniť, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok vychádza zo svojho vyšetrenia a z lekárskych správ predkladaných žiadateľom. Pokiaľ tak posudkový lekár urobí, nemožno dospieť k záveru, že nebol úplne zistený skutočný stav. Ako vyplýva z uvedeného, nebolo sporné, že žalobca trpí ochorením adaptačnou

poruchou so stredne ťažkou depresívnou poruchou a poruchou osobnosti. A práve preto bola miera poklesu schopnosti pracovať v dôsledku tohto ochorenia posúdená podľa prílohy č. 4 kapitoly V položka 3 písm. a) ako duševná choroba a porucha správania, poruchy nálad, depresívne poruchy - stredne ťažké formy. Posudkoví lekári oboch stupňov orgánov verejnej správy zobrali do úvahy všetky žalobcom predkladané lekárske správy a tiež žalobcom predložený psychologický posudok a k svojim odborným záverom dospeli v súlade s obsahom týchto správ. K. prihliadnuté aj na vývoj ochorenia od roku XXXX. T. posudky sú tak komplexné a presvedčivé. E. v súlade so svojim oprávnením určili žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí, ktoré pre ochorenie žalobcu stanovil zákon o sociálnom poistení v prílohe č. 4, kapitola V, položka 3, písm. a).

XX. Žalovaný vec správne právne posúdil, keď žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietol z dôvodu, že žalobcov zdravotný stav nemožno v zmysle zákona posúdiť ako invaliditu z dôvodu, že u žalobcu v dôsledku jeho zdravotného stavu došlo k zníženiu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o XX%, pričom za invaliditu možno považovať stratu tejto schopnosti v dôsledku poškodenia zdravia v miere viac ako XX%.

XX. A. súd na základe uvedeného, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil ani v postupe žalovaného a ani v obsahu napadnutého rozhodnutia žiadny rozpor so zákonom. J. preto ako nedôvodnú podľa § 190 A. zamietol.

XX. O trovách konania správny súd rozhodol podľa výsledku sporu tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal (§ X67 ods. 1 a contrario).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.