Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/400/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manželky: N. M., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXXX/XX, XXX XX A. - M., zastúpená JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti manželovi: T. M., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXXX/XX, XXX XX A. - M., o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. -49, zo dňa 23.04.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo N. M., rod. M. a T. M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Obvodným úradom A. I, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Žiadnemu z manželov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 22, § 23 Zákona o rodine a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že si manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie (§ 18 Zákona o rodine). Konštatoval, že hoci situáciu v manželstve vnímajú obaja manželia rozdielne, o vážnosti a trvalosti narušenia ich vzťahu svedčí opakované vyhľadanie pomoci odborníkov aj trojnásobný odchod manželky zo spoločnej domácnosti. Prihliadol na úroveň aktuálneho vzťahu manželov, ktorý je obmedzený len na nevyhnutnú komunikáciu i napriek zmenám v správaní manžela, a zároveň zohľadnil dôsledný postoj manželky, na základe ktorého nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. O náhrade trov konania rozhodol podľa . 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na povinnosť súdu postupovať v súlade s čl. 6, ust. , (ďalej len ), čl. 1, 2 Základných zásad a až 3 Zákona o rodine. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci, iba formálne pristúpil k návrhu na rozvod a napriek jeho výhradám vyhovel želaniu manželky. Mal za to, že existuje možnosť plnohodnotne riešiť manželstvo a obnoviť manželský vzťah na takú úroveň, aby rodina riadne fungovala a zotrvala aj do budúcna. Otázka manželstva je pre neho zásadná, keďže od začiatku vzťahu vedel, že chce žiť a zostarnúť s manželkou a vychovávať s ňou deti. Nesúhlasil s tvrdeniami manželky o jeho vodcovskej povahe, nakoľko manželka nikdy o nič konkrétne nežiadala a svoje predstavy neverbalizovala a skutočnosť, že on má vo svojom konaní a rozhodnutiach jasno neznamená, že vnucuje svoju vôľu manželke a deťom. Mal za to, že partnerský alebo manželský vzťah prechádza počas svojho trvania rôznymi fázami, v ktorých sa mení spôsob

komunikácie manželov, pričom rodina a manželstvo sú pre neho najvyššou prioritou, ktorej podriadi všetko. Nie je neomylný, avšak vždy sa snažil zo svojich chýb poučiť, problémy riešiť a nevyhýbať sa im. Manželku miluje a napriek tomu, že spolu zažili mnoho zlého, je jeho pohľad na manželstvo racionálny a triezvy, svoje postoje k rôznym veciam a okolnostiam manželke vysvetlil, čo ona nevníma. Počas manželstva zabezpečoval rodinu, veľa pracoval a získané financie boli pre neho prostriedkom na vedenie normálneho plnohodnotného života. Uviedol, že v manželstve sa vyskytli problémy pri výchove detí, a keďže je zásadový a má záujem, aby jeho syn žil riadny život, snažil sa problémy riešiť, pričom od manželky, ktorá mala tendenciu zakrývať konanie syna a obhajovať ho, nevyžadoval nič nemožné. Pokiaľ je z pohľadu manželky zlým otcom, je možné sa o tomto porozprávať aj s odbornou pomocou, avšak neschopnosť rodičov dohodnúť sa o spôsobe výchovy detí nemôže predstavovať zásadný problém. Nesúhlasil s tvrdením manželky, že život s ním nezvláda a nemá záujem žiť v jednej domácnosti, s poukazom na jej vyjadrenie na pojednávaní, kde uviedla, že spolu žijú v jednom dome, spávajú v jednej posteli a ich vzťah je teraz normálny, a ani po pojednávaní sa medzi manželmi nič zásadné nezmenilo, bývajú v jednom priestore a stále spolu fungujú. S manželkou navštívili psychologičku Dr. Hatrákovú, s ktorou spolupracuje naďalej, avšak manželka spoluprácu odmietla, preto ťažko možno hľadať jej snahu o vysporiadanie sa so situáciou a hľadanie riešení. Je pre neho nepochopiteľné, že manželka, ktorá priznala svoje psychické problémy, tieto nerieši. Uviedol, že v konaní navrhol, aby súd vyžiadal správu od odborne spôsobilej doktorky za účelom posúdenia, v akom stave sa manželstvo nachádza a či je daný priestor na jeho fungovanie, avšak súd na jeho návrh neprihliadal. Má záujem zotrvať v manželstve, s manželkou sa nikdy nerozišiel, miluje ju, pracuje na forme vhodnej komunikácie s ňou, rozvod považuje len za administratívnu záležitosť. Mal za to, že podľa Zákona o rodine je potrebné pre rozvod manželstva preukázať kvalifikovaný rozvrat manželstva. Poukázal na to, že manželka odmieta spolužitie s ním, ale nepomenúva dôvody, ktoré ju vedú k ukončeniu spolužitia. Nevidí dôvod pre rozvod manželstva, pretože ak má manželka pocit, že je voči nemu submisívna a on je autoritatívny, na tomto sa dá pracovať.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v takom rozsahu, v akom bolo navrhnuté, na základe vykonaného dokazovania a výsluchu manželov, správne vyhodnotil právny skutkový stav a vec správne rozhodol. Uviedla, že manžel ku svojim odvolacím argumentom nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal byť vykonaný, pričom súd prvej inštancie vykonal dôkazy v konaní a posúdil ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. K tvrdeniam manžela o riešení problémov v rodine uviedla, že manžela o nič zásadné nežiadala, pretože kvôli jeho povahe sa nikdy neodvážila nič zásadné uviesť, ak sa aj niečoho domáhala, zahriakol ju a pri riešení problémov sa neštítil použiť silu, aroganciu voči nej a fyzické útoky. Podľa jej názoru, s manželom neboli schopní prijať pri riešení problémov kompromis, pretože manžel bol presvedčený, že len on vie, čo je pre nich najlepšie. Odmietla tvrdenia manžela, že manželstvo bolo pre neho o hľadaní kompromisov, zosúlaďovaní vzájomných predstáv a dohode. Nesúhlasila s tvrdeniami, že pre manžela materiálne veci nemajú zásadnejší význam s poukazom na to, že po jej druhom rozhodnutí odísť bývať ku svojej matke, manžel pripravil darovaciu zmluvu na najstaršiu dcéru, v ktorej bol zahrnutý ich spoločne nadobudnutý majetok. Uvedenú zmluvu v zúfalstve podpísala, pričom si bola vedomá toho, že nie je zabezpečená. Odmietla tvrdenie ohľadne výchovných problémov s deťmi, ktoré nepodceňovala, ale riešila. Uviedla, že ich syn je v poriadku, slušný a dobre vychovaný a nerobí zásadný problém. Vyslovila názor, že riešenie vzťahu detí nie je problémom rozvodového konania, nakoľko výchova detí už bola dokončená. Potvrdila, že s manželom bývali pod jednou strechou, čo neznamená, že obnovili spolužitie, nakoľko spávali oddelene, komunikácia je medzi nimi naďalej na úrovni minimálnej a netýka sa ich vzťahu. Ku dňu podania vyjadrenia sa odsťahovala, už nezdieľa spoločnú domácnosť s manželom. Prehlásila, že v žiadnom prípade nechce obnoviť manželské spolužitie, manžel ju ustavične zaťažuje, jeho prejavy sú jej nepríjemné, obťažujú ju. Zdôraznila, že nemieni navštevovať ambulanciu Dr. Hatrákovej, vo veci má jasno, voči manželovi cíti odpor, stupňujúce sa negatívne emócie, nenávisť, nemiluje ho, prekáža jej jeho prítomnosť, v ktorej sa necíti komfortne a nie je ochotná urobiť žiadne kroky v záujme zlepšenia vzťahu, ktorý je dávno nefunkčný, prázdny, bez vzájomnej úcty a pochopenia. Pokiaľ manžel žiada o poskytnutie priestoru na obnovenie manželského vzťahu, týmto potvrdzuje nefunkčnosť manželstva a rozpad rodiny. Manželia sú diametrálne odlišného názoru na všetko, nemajú spoločnú snahu obnoviť manželstvo, k manželovi nemá žiaden vzťah a chce sa od neho oslobodiť. Mala za to, že nikto nemôže dospelého človeka nútiť zotrvať v manželskom zväzku, v ktorom nie je šťastný, necíti sa bezpečne, necíti oporu manžela a snahu niečo zmeniť. Takýto zväzok považuje za nezdravý a nefunkčný.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na svojom stanovisku a odvolacom návrhu. Zdôraznil, že manželstvo nie je tak rozvrátené, že by sa nedalo obnoviť manželské spolužitie. Vyjadrenie manželky vzbudzujúce dojem, že po dosiahnutí plnoletosti detí pochádzajúcich z ich manželstva nie je dôvod v manželstve zotrvávať, považoval za chybné vnímanie účelu manželstva. Netvrdil, že by v manželstve nemali problémy, avšak ide o problémy riešiteľné a aktuálny stav vôbec nepovažuje za tak hlbokú krízu, ktorá by sa nedala reparovať. Poukázal na pripojenú správu z manželskej a predmanželskej poradne, z ktorej vyplýva, že problémy sa týkali dvojkoľajnosti vo výchove maloletých detí, pričom jeho snahou bolo zjednotiť prístup k deťom, najmä k synovi. Uviedol, že problémy s ich plnoletým synom pretrvávajú, preto nesúhlasí s vyjadrením manželky, že predmetom konania nie je riešenie problémov detí, ale rozvod manželstva. Za nezodpovedné považoval aktuálne správanie manželky, ktorá uteká pred riešeniami a možnosťami a odvoláva sa na dospelosť detí a ukončenie ich výchovy. Podľa neho je nevyhnutné, aby aj dospelým deťom ako rodičia pomohli prekonávať prekážky a nasmerovať ich.

6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a dôrazne ho prezentovala aj vo vyjadrení k odvolaniu manžela, z ktorého je nepochybne zrejmá absolútna nevôľa zotrvať v manželskom zväzku a pokúsiť sa o nápravu vzťahu. Z obsahu spisu, vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že manželia dlhodobo spolu nežijú, nevedú manželský život, ich komunikácia je minimálna, napriek tomu, že bývajú, resp. bývali v jednom byte a nezhody, ktoré medzi nimi pretrvávali každý z manželov vníma a hodnotí inak. Uvedené potvrdil i manžel vo svojich vyjadreniach opisujúc situácie a vzniknuté konflikty medzi manželmi týkajúce sa aj výchovy spoločných detí, zo svojho pohľadu. Odvolací súd neprihliadal na námietky vo vzťahu k potrebe riešiť výchovné problémy detí pochádzajúcich z manželstva a pomôcť deťom z dôvodu, že ide o plnoleté deti, pričom predmetom prejednávanej veci je rozvod manželstva. Je prirodzené, že rodičia majú vždy záujem pomôcť svojim deťom aj po nadobudnutí ich plnoletosť, avšak riešenie problémov s dospelými deťmi je vecou vzájomnej komunikácie a daná nezhoda nie je dôvodom pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o ustálenie príčin rozvratu manželstva, tieto vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie zadefinoval vzťah manželov, ich rozdielne názory, ktoré viedli ku konfliktom a ktoré sa snažili riešiť prostredníctvom odbornej pomoci. Na požiadavku manžela o poskytnutie priestoru na absolvovanie psychologického poradenstva manželov za účelom ich zmierenia, obnovenia manželského spolužitia a hľadania riešení a kompromisov, odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že manželia mali možnosť využitia mediácie a poradenstva v priebehu celého súdneho konania, danú možnosť v predchádzajúcom období aj využili, avšak bezvýsledne. Vzhľadom na jasný a určitý postoj manželky pred súdom prvej inštancie, aj pred odvolacím súdom a jej odmietavý postoj k odbornej intervencii nevznikla potreba poskytnúť manželom priestor na návštevu manželskej poradne. Z odvolacieho konania vyplynulo, že stanovisko manželky je nemenné a jednoznačne, odvolací súd preto nevidel dôvod na vyhovenie odvolaniu a zmenu napadnutého rozsudku. S prihliadnutím na stanovisko manželky k rozvodu manželstva a poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne.

9. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil podľa .

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).