Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoKR-10-2019.pdf
PDF · 152.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoKR/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Vlasta Suchanová, so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: CL TREND, s. r. o., so sídlom Gúgska 136, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 449 247, proti žalovaným: 1/ Mgr. O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX D. R., 2/ U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX D. R., 3/ A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX D. R., zastúpení: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Radničná 4, 940 01 Nové Zámky, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27Cbi/14/2011 - 468 zo dňa 09. 05. 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cbi/14/2011 - 468 zo dňa 09. 05. 2019 p o t v r d z u j e.
Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“) v znení účinnom do 31. 12. 2011 a v časti trov konania podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že predmetom sporu bola žaloba žalobkyne, správkyne konkurznej podstaty úpadcu CL TREND, s. r. o., ktorou sa domáhala určenia, že právny úkon úpadcu, zmluva o nájme pozemku zo dňa 01. 01. 2007, ktorú uzatvorila žalovaná v 2. rade ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca, je právne neúčinný voči veriteľom v konkurznom konaní a žalovaná v 2. rade je povinná vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 21 583 eur, ďalej určenia, že právny úkon úpadcu, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 19. 04. 2007, ktorú uzatvorila žalovaná v 2. rade ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca, je právne neúčinný voči veriteľom v konkurznom konaní a žalovaná v 2. rade je povinná vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 19 967 eur, právny úkon úpadcu, zmluva o nájme zo dňa 30. 04. 2007, ktorú uzatvorila žalovaná v 1. rade ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca, je právne neúčinný voči veriteľom v konkurznom konaní a žalovaná v 1. rade je povinná vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 63 732 eur, právny úkon úpadcu, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 02. 07. 2007, ktorú uzatvorila žalovaná v 2. rade ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca, je právne neúčinný voči veriteľom v konkurznom konaní a žalovaná v 2. rade je povinná vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 51 151 eur, právny úkon úpadcu, zmluva
o nájme strojov zo dňa 18. 08. 2007, ktorú uzatvorila žalovaná v 2. rade ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca, je právne neúčinný voči veriteľom v konkurznom konaní a žalovaná v 2. rade je povinná vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 74 026 eur, právny úkon úpadcu, zmluva o nájme bez uvedenia dátumu, ktorú uzatvorila žalovaná v 1. rade, eventuálne žalovaný v 3. rade ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca, je právne neúčinný voči veriteľom v konkurznom konaní a žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 63 732 eur a 11 540 eur. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že úpadca uzatvoril v roku 1999 kúpne zmluvy, ktorými nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť. V roku 2006 a 2007 úpadca, konajúci prostredníctvom konateľa Ing. L. N., uzatvoril písomné kúpne zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade, dcérami, ktorými previedol vlastnícke právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam na žalované v 1. a 2. rade. Predmetom kúpnych zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k strojovým zariadeniam, slúžiace na vykonávanie podnikateľskej činnosti úpadcu. Platnosť predmetných zmlúv, primeranosť výšky dohodnutej kúpnej ceny neboli v konaní spochybnené. Dohodnutá kúpna cena bola kupujúcimi zaplatená na účet spoločnosti alebo do pokladne spoločnosti, iba pri jednej zmluve došlo k započítaniu časti kúpnej ceny, a to jednostranným právnym úkonom v účtovníctve úpadcu. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že v roku 2006 spoločnosť hospodárila s významnou stratou, ale nedošlo k ohrozeniu existencie spoločnosti, pričom v roku 2007 sa strata prehĺbila, išlo o stratu z hospodárskej činnosti. Po uzatvorení kúpnych zmlúv, od januára do augusta 2007, došlo postupne k uzavretiu nájomných zmlúv medzi úpadcom a žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom skôr uzavretých kúpnych zmlúv. Platnosť nájomných zmlúv a ani primeranosť dohodnutého nájomného nebola spochybnená. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31K/34/2010 - 178 zo dňa 14. 02. 2011, právoplatného a vykonateľného dňom 22. 02. 2011, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka CL TREND, s. r. o. a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Vlasta Suchanová. Vo vzťahu k predmetným kúpnym zmluvám žalobkyňa, správkyňa konkurznej podstaty, podala žalobu o vyslovenie neúčinnosti kúpnych zmlúv na Okresný súd Nitra, konanie bolo vedené pod spisovou značkou 23Cbi/15/2011 a právoplatne skončené dňa 11. 11. 2014 rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/15/2011 - 831 zo dňa 27. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoKR/4/2014 - 891 zo dňa 30. 09. 2014. V rámci tohto konania bolo konštatované, že nebolo preukázané zmenšenie majetku úpadcu uzatvorením kúpnych zmlúv a ani ukrátenie uspokojenia veriteľa v konkurze a ani úmysel úpadcu a žalovaných ukrátiť veriteľov úpadcu. Z predložených účtovných dokladov, výdavkových a príjmových pokladničných dokladov súd prvej inštancie zistil, že nájomné malo byť prenajímateľom platené v hotovosti z pokladne spoločnosti, pravosť dokladov nebola spochybnená. Žalované v 1. a 2. rade sa však bránili tým, že reálne im nájomné nikdy vyplatené nebolo, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Reálne vyplatenie finančných prostriedkov v konaní nikto nepotvrdil.
3. Keďže predmetom žaloby bolo určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov, nájomných zmlúv, súd prvej inštancie sa ako s predbežnou otázkou zaoberal splnením zákonom požadovaných predpokladov pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Uviedol, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a za splnenú považoval aj podmienku dodržania zákonnej lehoty na podanie predmetnej žaloby. Pokiaľ išlo o zákonnom požadované predpoklady, súd prvej inštancie poznamenal, že prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý stanovuje, že odporovať možno právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Súd prvej inštancie skúmal, či dotknuté právne úkony úpadcu sú takým právnym úkonom, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. K zmenšeniu majetku úpadcu dochádza bezpochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch úpadcu, pri ktorých úpadca poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Ukracujúcimi právnymi úkonmi sú tiež úkony, ktoré sú síce odplatné, avšak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. V takýchto prípadoch môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Vychádzajúc z uvedeného pre úspešnosť žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu je potrebné v konaní preukázať, že dotknutým právnym úkonom sa skrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa, a že v dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Súd prvej inštancie tento predpoklad nepovažoval za preukázaný. V danom prípade žalobkyňa neuviedla ani nepreukázala, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím toho-ktorého odporovaného právneho úkonu, teda či v
čase vykonania tohto úkonu majetok úpadcu ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok. Bol toho názoru, že žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti napriek tomu, že žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že predmetné právne úkony spĺňajú predpoklady ukracujúceho právneho úkonu, a že v dôsledku týchto úkonov došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie túto skutočnosť nepreukázala a súčasne nepreukázala, že nájomné bolo vyplácané aj fakticky a v prípade, ak by vyplácanie nájomného preukázané bolo, že bolo neprimerané poskytnutému plneniu žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobkyňa nepreukázala, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu v dôsledku zmenšenia majetku úpadcu. Keďže nebolo preukázané ani ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade napadnutých nájomných zmlúv nemôže ísť ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 ZoKR. Naviac, žalobkyňa sa domáhala plnenia do konkurznej podstaty v nesprávnej výške, pretože žiadala vrátiť nájomné aj za obdobie po 30. 04. 2008, kedy došlo k ukončeniu platnosti nájomných zmlúv, teda aj za obdobie, v ktorom už nájomné zmluvy účinné neboli. Podľa názoru súdu prvej inštancie uzatvorením nájomných zmlúv medzi úpadcom a žalovanými v 1. a 2. rade nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze. Žalovaného v 3. rade súd prvej inštancie nepovažoval za pasívne vecne legitimovaného, pretože v konaní nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v 3. rade. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 3. rade, ktorí mali plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Uviedla, že ako predbežný správca vypracovala správu, podľa ktorej spoločnosť CL TREND s. r. o. ku dňu podania správy neevidovala v účtovníctve žiadne nehnuteľnosti a hnuteľný majetok, peňažné prostriedky a iné práva, ktoré by bolo možné speňažiť a získať finančné prostriedky aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Okrem toho zo správy vyplynulo, že z hľadiska jednotlivých krokov dlžník pri odpredaji nehnuteľného a hnuteľného majetku postupoval účelovo, keďže majetok odpredal spriazneným osobám a zo získaných finančných prostriedkov neuhradil záväzky veriteľov, ale finančné prostriedky takto získané použil na úhradu iných plnení, ktoré vyplývali pre dlžníka z uzatvorených nájomných zmlúv so spriaznenými osobami. V zmysle záverov z predmetnej správy predbežného správcu Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 14. 02. 2011 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu CL TREND s. r. o. a bola ustanovená za správkyňu. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie nekonkretizuje, z akého dôvodu ustálil záver, že dotknutým právnym úkonom sa nepodarilo preukázať skrátenie upokojenia pohľadávok veriteľa, a teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec, alebo len čiastočne. Zdôvodnenie a argumentácia súdu nezodpovedá podľa žalobkyne zistenému skutkovému stavu a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vytýkala súdu, že hodnotenie dôkazov a ustálenie skutkového stavu má znaky formalistického prístupu bez náležitého odôvodnenia a vysporiadania sa so skutkovými tvrdeniami, ktoré boli uvedené v žalobe a vo vyjadreniach, či už písomných alebo ústnych, k otázke základného predpokladu zakotveného v § 57 ods. 4 ZoKR. K tvrdeniam, ktorými uplatňovala prostriedky procesného útoku a teda zdieľala dôkazné bremeno, že úpadca v čase uzatvorenia nájomných zmlúv nedisponoval žiadnym majetkom, že nevlastnil žiadny majetok, bola predložená účtovná evidencia, na základe ktorej preukazovala, že úpadca nevlastnil žiadny majetok, z ktorého by bolo možné získať plnenia na uspokojenie práv veriteľov a úhradu ich pohľadávok, že vlastné imanie v dôsledku úkonov konateľa úpadcu a spoločníka úpadcu v prospech spriaznených osôb uzatvorením nájomných zmlúv, súd nezaujal žiadne stanovisko. Poukázala na to, že úpadca počas rokov 2006 a 2007 celý svoj majetok, ktorý spočíval v nehnuteľnostiach, hnuteľných veciach odpredal žalovaným v 1. až 3. rade, ktoré sú deťmi konateľa a spoločníka, t. j. spriazneným osobám a zo získaných prostriedkov z titulu zaplatenia kúpnych cien žalovanými, ktorá skutočnosť bola taktiež namietaná, boli uhrádzané záväzky úpadcu z titulu uzatvorených nájomných zmlúv v prospech spriaznených osôb, t. j. žalovaných v 1. až 3. rade, a to
napriek tomu, že v už v danom čase boli splatné aj iné pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojované z takto získaných finančných prostriedkov z predaja nehnuteľného majetku, čím došlo k ukracujúcim právnym úkonom. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že neuviedla a nepreukázala, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzatvorením odporovateľných právnych úkonov, pretože už v žalobe bolo uvedené, že z daňového priznania za rok 2007 v časti súvaha vyplývalo, že bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie roka 2006 bolo vlastné imanie spoločnosti kladné, t. j. 4539 v tisícoch, pričom v účtovnom období za rok 2007, kedy prišlo k odpredaju nehnuteľného majetku, bolo imanie stratové a mínusové 12 832,- Sk. Mala za to, že právnymi úkonmi dlžníka neprišlo len k zmenšeniu majetku, ale prišlo doslova k likvidácii jeho majetku, nezostal žiadny majetok, ktorý by úpadca mohol prípadne odpredať a tak uspokojiť pohľadávky veriteľov a finančné prostriedky získané odpredajom majetku boli použité na úhradu nájomného vo vzťahu k tým istým osobám, ktorý majetok odkúpili. Úpadca pohľadávky ostatných veriteľov neuspokojil a uspokojil pohľadávky blízkych osôb z titulu platenia nájomného. Majetok úpadcu za obdobie od 01. 01. 2007 do 31.12. 2007 vyplýva z hlavnej knihy analytickej evidencie s tým, že predmetný majetok sa v dôsledku kúpnych zmlúv odpredal žalovaným v 1. až 3. rade. Stav majetku k vyhláseniu konkurzu a v podstate k obdobiu 01. 01. 2008, kedy úpadca prostredníctvom konateľa podal návrh na zrušenie spoločnosti likvidáciou, tvorili len pohľadávky tak, ako boli zapísané do všeobecnej podstaty správcom a zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31. 03. 2011, pričom išlo o pohľadávky voči zahraničným veriteľom a o premlčané pohľadávky. V dôsledku neúspešného ponukového konania na odpredaj pohľadávok za najvyššiu ponúknutú cenu boli pohľadávky vylúčené zo súpisovej zložky majetku a zverejnené v Obchodnom vestníku 109/2015 zo dňa 10. 06. 2015 pod K013047. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť nemala žiadny iný majetok na uspokojenie záväzkov veriteľov, ktorý majetok spoločnosť odpredala hlavne spriazneným osobám a nebol iný majetok, z ktorého by bolo možné upokojiť veriteľov, čo preukazujú daňové priznania za roky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, z ktorých vyplýva postupný úbytok majetku spoločnosti a zoznam pohľadávok jednotlivých veriteľov, konečný zoznam pohľadávok podľa § 31 ods. 1 ZKR zo dňa 12. 05. 2011 s vyznačením popretých pohľadávok. Bola toho názoru, že k otázke základného predpokladu uvedeného v § 57 ods. 4 ZoKR uviedla skutkové tvrdenia a bolo preukázané, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzatvorením odporovaných právnych úkonov, t. j. že v čase vykonania týchto úkonov existoval majetok - pohľadávky tak, ako boli zapísané a zverejnené v OV č. 63B z 31. 03. 2011, a že tento majetok nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní a práve v dôsledku týchto právnych úkonov prišlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Vo vzťahu k argumentácii o splatnosti jednotlivých záväzkov uviedla, že tieto zadefinovala minimálne v rozsahu, ako boli uvedené vo vyjadrení zo dňa 14. 03. 2017, a to voči DÔVERE zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 22 - 37, 39 - 41, t. j. za neuhradené preddavky na zdravotné poistenie za zamestnancov (predtým zdravotná poisťovňa Appolo), voči FAVEX TRADE, s. r. o., Slezská 128, Praha 3, IČO: 634 96 356, Česká republika, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 42 - 45, voči RAVEN a. s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 65 - 66, voči Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava, IČO: 308 074 84, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 134 - 151, voči SURFIN Slovakia s. r. o., Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 31 368 549, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 152, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, IČO: 37 961 187, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 155
- 156, voči O. S. - STEEL SLOVAKIA, Malá voda 595, Rosina, IČO: 36 976 652, z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 169, 171 - 173. Veriteľom v danom prípade bol minimálne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako veriteľ z konečného zoznamu pohľadávok pod č. 155 až 157, pričom boli vedené exekučné konania pred Exekútorským úradom Ing. Štoreka č. EX 1560/2007, EX 2204/2007, JUDr. Hesouna EX 114/2007, JUDr. Vančíka EX 156/2007, JUDr. Szabóa EX 615/2007, JUDr. Tutka EX 142/2007. Nájmy boli prednostne vyplácané žalovaným v 1. až 3. rade oproti veriteľom z konečného zoznamu pohľadávok. Pokiaľ žalovaní v 1. až 3. rade neprevzali finančné plnenie z titulu nájomného, tak si pohľadávku neprihlásili do konkurzného konania. V tomto smere sa súd nevysporiadal žiadnym spôsobom ani s konaním úpadcu k histórii spoločnosti CL Trend s. r. o., pričom konateľom bol podaný návrh na likvidáciu spoločnosti podaný na obchodný register dňa 27. 06. 2008, teda, že cielene a účelovo bola spoločnosť vedená k zániku, pričom konateľ spoločnosti si nesplnil povinnosť a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkami preukázania vyvrátiteľnej domnienky žalovanými, k tomuto predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov uviedla, že úmysel spriaznených osôb sa
predpokladá a bolo na žalovaných, aby preukázali, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa poznať nemohli ani pri náležitej starostlivosti. Žalovaní sa bránili tým, že žiadne finančné prostriedky z titulu nájomného neprevzali, avšak tieto ich tvrdenia sú vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré vo veci boli predložené, a ktoré vykazujú jednotlivé účtovné zápisy vykonané na základe relevantných dokladov a v zmysle riadnych postupov účtovníctva. Pokiaľ úpadca viedol účtovníctvo, na ktoré poukazuje konateľ, ako aj žalovaní v 1. až 3. rade v súlade so zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Zb. v platnom znení a v súlade s opatrením Ministerstva financií SR, nedá sa pochybovať o správnosti zaúčtovaných jednotlivých pohybov, či už v pokladni alebo na účte spoločnosti, a preto pokiaľ bol zaevidovaný účtovný postup vyplatenia nájomného a preukázané prevzatie zo strany žalovaných v 1. až 3. rade, takýto účtovný postup je nespochybniteľný. S ohľadom na rozpory v tvrdeniach konateľa mala za to, že cieľom úpadcu bolo spoločnosť priviesť do likvidácie a zachrániť majetok spoločnosti v prospech žalovaných.
5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní považujú odvolanie za nedôvodné, založené na nepravdivých, skreslených a neúplných tvrdeniach. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a v dostatočnej miere zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Žalobkyňa poukazuje na správu predbežného správcu ako dôkaz a pritom opomenula uviesť, že v zmysle § 21 ZoKR predbežný správca skúma právne úkony dlžníka, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, teda v tomto štádiu konkurzného konania ide len o predpoklad odporovateľnosti, ktorý však samotnú odporovateľnosť právneho úkonu nepreukazuje. V rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitre pod sp. zn. 23Cbi/15/2011 bolo preukázané, že podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými došlo k odpredaju nehnuteľného a hnuteľného majetok úpadcu spriazneným osobám podľa § 57 a § 60 ZoKR, splnené nie sú, a preto nejde o odporovateľné právne úkony. Na výsledok tohto sporu žalobkyňa v odvolaní a ani v rámci priebehu celého konania neprihliadla. K tvrdeniu žalobkyne, že úpadca v čase uzatvárania nájomných zmlúv nedisponoval žiadnym majetkom a nevlastnil žiaden majetok, z ktorého by bolo možné získať plnenia na uspokojenie pohľadávok veriteľov, žalovaní uviedli, že úpadca vykonával podnikateľskú činnosť minimálne do ukončenia trvania odporovaných nájomných zmlúv (do 30. 04. 2008), a preto mal príjem aj z predaja tovarov, teda mal finančné prostriedky, ktoré mohli byť použité na úhradu pohľadávok veriteľov úpadcu, pričom žalovaní predložili viaceré dôkazy o tom, že aj po uzavretí nájomných zmlúv (a aj pomocou nich) úpadca fungoval ďalej, vykonával výrobnú činnosť, nakupoval výrobný materiál a predával ním vyrobený tovar. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 23Cbi/15/2011 bol preukázaný predaj nehnuteľného a hnuteľného majetku žalovaným, pričom bolo preukázané aj to, že kúpne ceny vo výške približne 11 miliónov slovenských korún boli úpadcovi riadne zaplatené a k započítaniu kúpnej ceny a nájomného z titulu nájomných zmlúv došlo len pri kúpnej zmluve uzavretej dňa 02. 07. 2007, a to len čiastočne. Z daňového priznania úpadcu za rok 2006 a 2007 nie je možné preukázať hodnotu majetku úpadcu ku dňu uzavretia jednotlivých odporovaných nájomných zmlúv, keďže k ich uzavretiu nedošlo v jeden deň. Odporovanými právnymi úkonmi došlo podľa tvrdenia žalobkyne nielen k zmenšeniu majetku úpadcu, ale doslova k likvidácii jeho majetku, s čím žalovaní nesúhlasia jednak z dôvodu, že bolo preukázané zaplatenie kúpnych cien úpadcovi a jednak z dôvodu, že žalovaní titulom nájomného žiadne peňažného prostriedky od úpadcu neprevzali. Pokiaľ ide o stav majetku k 01. 01. 2008, návrh na zrušenie spoločnosti likvidáciou bol podaný dňa 27. 06. 2008 a ešte v roku 2008 boli úpadcovi, a to nielen zo strany konateľa úpadcu, poskytnuté peňažné prostriedky, napríklad v roku 2008 poskytol konateľ sumu vo výške 963 976,37 Sk. Z daňových priznaní za roky 2005 až 2009 vyplýva len to, že ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/43/2010 zo dňa 14. 02. 2011, tvorili majetok úpadcu len jeho pohľadávky. Predložené daňové priznania nepreukazujú hodnotu majetku ku dňu uzavretia jednotlivých nájomných zmlúv, pričom z týchto daňových priznaní je možné zistiť aj príjmy úpadcu z predaja vlastných výrobkov a podľa názoru žalovaných na daňové priznania je potrebné prihliadať komplexne, nielen z pohľadu „úbytku majetku“, ale aj z pohľadu toho, že za predaj majetku sa získali aktíva (peňažné prostriedky), ktoré úpadca použil na podnikateľskú činnosť. Žalobkyňa žiaden „úbytok majetku“ úpadcu nepreukázala. Pokiaľ ide o jednotlivé pohľadávky uvádzané žalobkyňou, určitá časť rozsudkov, na základe ktorých bol úpadca povinný tieto uhradiť, boli vydané až po tom, čo úpadca podal návrh na zrušenie spoločnosti likvidáciou a tieto neboli predmetom bližšieho skúmania. V danom prípade osobitné podmienky odporovacieho ukracujúceho právneho úkonu splnené neboli, pričom žalobkyňa nepreukázala ani ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu. Kúpne ceny z kúpnych zmlúv úpadca nadobudol, žalovaným žiadne nájomné vyplatené nebolo, a preto nie je možné žiaden úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu v prípade žalovaných ani predpokladať.
Nemožno preto od žalovaných požadovať vynaloženie určitej aktivity alebo náležitej starostlivosti a z tohto dôvodu túto aktivitu a starostlivosť preto vynaložiť ani nemuseli.
6. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že úpadca iný majetok v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nevlastnil a ako predbežnému správcovi jej bola uložená povinnosť skúmať dlžníkove právne úkony z hľadiska ich možnej odporovateľnosti, ktorú povinnosť si splnila a zistila úbytok majetku úpadcu a úkony, ktoré vykazovali známky odporovateľnosti, a to aj s ohľadom na vykonávanie úkonov spoločníka a konateľa spoločnosti pri likvidácii spoločnosti. Táto genéza vývoja konkurzného konania má svoje opodstatnenie napriek skutočnosti, že Okresným súdom Nitra v konaní pod sp. zn. 23Cbi/15/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 15CoKR/4/2014 bol vyhlásený zamietajúci rozsudok vo vzťahu ku kúpnym zmluvám. Z účtovníctva spoločnosti nevyplýva, že úpadca vykonával podnikateľskú činnosť minimálne do ukončenia nájomných zmlúv (30. 04. 2008), zvlášť s poukazom na konanie úpadcu, ktorý podal návrh na likvidáciu spoločnosti. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaných, že by v čase uzatvárania nájomných zmlúv úpadca disponoval iným majetkom, pretože takýto iný majetok neexistoval a pokiaľ aj boli získané tržby z predaja určitých tovarov, tieto boli použité na úhradu nájomných zmlúv vo vzťahu k žalovaným, teda k nájomnému a nie vo vzťahu k uspokojeniu iných veriteľov. Na jednej strane úpadca tvrdí, že kúpne ceny boli zaplatené, príp. boli zaplatené započítaním a na druhej strane poukazuje na nevyplatenie nájomného napriek relevantným dôkazom, ktoré toto vyplatenie potvrdzujú. V prípade, že by nájomné podľa vyjadrenia úpadcu za jednotlivé nájomné zmluvy vyplatené nebolo a reálne prišli finančné prostriedky úpadcovi z titulu zaplatenia kúpnych zmlúv, z akého dôvodu neboli uspokojované pohľadávky veriteľov však úpadca nevysvetlil, keď tvrdí, že finančné prostriedky mal k dispozícii, a preto neukrátil veriteľov. Tvrdenie žalovaných, že prostredníctvom prenajatého majetku bolo úpadcovi umožnené, aby v podnikateľskej činnosti pokračoval a tým získal prostriedky na uspokojenie nárokov veriteľov, považuje žalobkyňa za účelové, lebo úpadca mohol podnikať vo vlastných priestoroch, na ktoré nemusel vynakladať finančné prostriedky z titulu platenia nájomného. Úpadca a ani žalovaní nepreukázali, že získané finančné prostriedky, ktoré zaplatili za kúpu nehnuteľnosti, ich otec vynaložil na platenie záväzkov veriteľom. Minimálne súpisom všeobecnej podstaty bolo preukázané, že úpadca po uzatvorení kúpnych zmlúv, na základe ktorých malo prísť k plneniu zo strany žalovaných, a teda zaplatení kúpnych cien, ktoré boli následne žalovaným vyplatené z titulu nájomného, neexistoval iný majetok úpadcu ako pohľadávky, ktoré boli reálne nevymožiteľné a evidované len v účtovníctve.
7. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že pri skúmaní odporovaných právnych úkonov je potrebné skúmať okrem otázky, či uzatvorením nájomných zmlúv došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, či žalovaní uzatvorením nájomných zmlúv získali majetkový prospech a súčasne aj otázku, či v danom prípade ide o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní bolo preukázané (nájomnými zmluvami, výpoveďami svedkov a inými dôkazmi), že úpadca nehnuteľnosti a hnuteľné veci na základe uzatvorených nájomných zmlúv, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby, reálne užíval a v nehnuteľnostiach sa naďalej vykonávala podnikateľská činnosť úpadcu pomocou prenajatých hnuteľných vecí. Plnenie zo strany žalovaných poskytnuté bolo (umožnenie užívania nehnuteľných a hnuteľných vecí), za ktoré úpadca taktiež poskytoval plnenie vo forme nájomného, ktoré bolo úpadcom účtované, avšak toto žalovaní nikdy neprevzali, a preto ide o reálne ekvivalentné právne úkony. Vzhľadom na spôsob uzatvárania nájomných zmlúv, spôsob účtovania nájomného, výpovede samotných žalovaných a iné účtovné doklady, k zmenšeniu majetku úpadcu nájomnými zmluvami nedošlo a žalovaní na základe uzavretých nájomných zmlúv žiaden prospech nezískali. Nájomné zmluvy boli uzatvárané postupne od roku 2007 a do spisu boli taktiež zabezpečené daňové priznania úpadcu za roky 2007 aj 2008 a iné doklady, ktoré preukazujú príjem úpadcu, tržby, aktíva a majetok. Z tohto majetku potom úpadca uhrádzal svoje záväzky, ktoré mal nielen voči veriteľom, ktorí si do konkurzu svoje pohľadávky prihlásili. Úpadca predajom nehnuteľných a hnuteľných vecí získal peňažné prostriedky (aktíva, majetok), aby mohol vo svojej podnikateľskej činnosti pokračovať a udržať svoju výrobnú činnosť. Tieto tvrdenia žalobkyne boli predmetom skúmania aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn. 23Cbi/15/2011, v rámci ktorého súd žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnych zmlúv zamietol pre nepreukázanie tvrdenia žalobkyne v žalobe. K tvrdeniu o vedomom ovplyvňovaní základu dane a účtovných zápisov dodali, že u úpadcu boli pravidelne vykonávané daňové kontroly, účtovníctvo úpadcu bolo pravidelne auditované, audítorské správy boli ako dôkaz aj predložené do súdneho spisu. Samotný úpadca úmysel ukrátiť veriteľov nemal a tento úmysel sa ani nepotvrdil, a preto žalovaní náležitú aktivitu smerujúcu k preukázaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa ani vyvinúť nemuseli.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobkyne vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 57 ZoKR z hľadiska odporovateľnosti právnych úkonov, teda, že v prípade namietaných nájomných zmlúv ide o právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, a že v prípade namietaných nájomných zmlúv došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov nebude možné v dôsledku namietaných právnych úkonov dlžníka uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie podmienok, ktoré ZoKR vyžaduje pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
12. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že úpadca po uskutočnení predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku od spriaznených osôb prenajal tieto nehnuteľnosti a strojové zariadenia s tým, že získané finančné prostriedky nepoužil na úhradu svojich záväzkov, ale v prospech nájomcov, ktorí sú spriaznenými osobami. Žalobkyňa tvrdila, že úpadca nepoužil získané finančné prostriedky na rozvoj spoločnosti, úhradu záväzkov, postupoval účelovo so zámerom získať finančné prostriedky pre spriaznené osoby a uzavretím nájomných zmlúv bol úpadcom vykonaný právny úkon, ktorým došlo podľa § 57 ZoKR k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu. Zároveň žiadala vydať do podstaty plnenia, ktoré mali žalovaní obdržať na základe uzatvorených nájomných zmlúv, pričom lehota pri zmluvách začala plynúť dňom účinnosti nájomnej zmluvy a skončila dňom 31. 08. 2008, kedy mali byť zmluvy podľa tvrdenia žalobkyne ukončené. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže v spore nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v 3. rade. Zo strany žalobkyne nebola predložená žiadna nájomná zmluva, ktorú špecifikuje v bode VI. žalobného petitu ako nájomnú zmluvu na prenájom strojov medzi úpadcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2007, ktoré mala následne pravdepodobne predať žalovanému v 3. rade. Uvedené skutočnosti neboli v konaní preukázané žiadnym dôkazom a rovnako tak ani nájomná zmluva, na základe ktorej by žalovaný v 3. rade prenajímal úpadcovi stroje a zariadenia, nebola v konaní doložená. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinnosti, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie odporovateľnosti právneho úkonu. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie právnej účinnosti úkonov má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu, ktorého odporovateľnosť sa v konaní namieta. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP). Kto je stranou sporu, vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je
nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. To, či žalobca a žalovaný sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej povinnosti, sa ukáže až v samotnom konaní. Ak nebola strana sporu aktívne alebo pasívne legitimovaná (výlučne legitimovaná), žaloba sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je. V danom prípade nebola preukázaná vecná legitimácia žalovaného v 3. rade, keďže nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v 3. rade. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu voči žalovanému v 3. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol.
13. V konaní nebolo sporu o tom, že úpadca po uzatvorení kúpnych zmlúv so žalovanými v 1. a 2. rade následne uzatvoril aj nájomné zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom skôr uzavretých kúpnych zmlúv. Dňa 01. 01. 2007 bola uzatvorená zmluva o nájme pozemku zo dňa 01. 01. 2007 s účinnosťou od 01. 01. 2007 medzi úpadcom ako nájomcom a žalovanou v 2. rade ako prenajímateľom a mesačné nájomné bolo dojednané vo výške 1 079,73 eura. Dňa 19. 04. 2007 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov s účinnosťou od 19. 04. 2007 medzi úpadcom ako nájomcom a žalovanou v 2. rade ako prenajímateľom, predmetom ktorej bola výrobná hala, šatne, sociálne priestory, skladové a komunikačné priestory, kancelárske priestory a mesačné nájomné bol dojednané vo výške 1 217,883 eura. Dňa 30. 04. 2007 bola uzatvorená zmluva o nájme pozemku parc. č. XXXX/X, trafostanica, strojné zariadenia medzi úpadcom ako nájomcom a žalovanou 1. rade ako prenajímateľom a mesačné nájomné bolo dojednané vo výške 3 983,27 eura. Dňa 02. 07. 2007 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov s účinnosťou od 02. 07. 2007 medzi úpadcom ako nájomcom a žalovanou 2. rade ako prenajímateľom, predmetom ktorej bol prenájom výrobnej haly o ploche 1 882 m2 - výrobné priestory, šatne, sociálne priestory, skladové a komunikačné priestory, kancelárske priestory a mesačné nájomné bolo dojednané vo výške 31 653,65 eura. Dňa 18. 08. 2007 bola uzatvorená zmluva o nájme strojov s účinnosťou od 18.08. 2007 medzi úpadcom ako nájomcom a žalovanou 2. rade ako prenajímateľom, predmetom ktorej bol prenájom strojov a technologického zariadenia k výrobe a opracovaniu kovových dielov podľa potrieb nájomcu a mesačné nájomné bolo dojednané vo výške 5 974,90 eura. Platnosť nájomných zmlúv ani primeranosť nájomného neboli v konaní spochybnené.
14. Keďže predmetom sporu bola žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov, súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či sú naplnené zákonom požadované predpoklady, pretože právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že v konkurznom konaní si veritelia prihlásia rôzne pohľadávky, a preto je potrebné rozlišovať, či ide o pohľadávky, ktoré vznikli a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, alebo v deň vykonania úkonu, prípadne po jeho vykonaní, alebo ide o pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, avšak tieto sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Občiansky zákonník ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. Ak sa odporovateľnosti domáha veriteľ, musí preukázať, ktorá jeho riadne prihlásená pohľadávka bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Také isté dôkazné bremeno má aj správca. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla a nemusela byť splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil. V žalobe sa správca alebo veriteľ môžu domáhať súčasne vyslovenia právnej neúčinnosti, ako aj plnenia z odporovateľného právneho úkonu. Odporovateľnosť ako právny inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy len vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, to znamená, že dlžník môže urobiť akýkoľvek právny úkon (napr. darovať polovicu svojho majetku), ktorý nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, ak sa to nedotkne uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože jeho ostatný majetok bude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov. Pri iných právnych úkonoch ako tých, ktoré môžno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát, sa musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Súčasne sa musí preukázať, že druhej strane právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov známy. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, je povinný preukázať žalobca. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej. Povinný môže preukázať opak. Dôkaz opaku v súdnom konaní je na žalovanom, ktorým je spravidla
druhá strana právneho úkonu alebo osoba, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Žalovaný bude musieť preukazovať, ak bude chcieť byť v konaní úspešný, buď neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, alebo to, že o dlžníkovom úmysle nevedel. Právnym úkonom, ktoré nemožno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát, je možné odporovať, ak boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
15. V prípade odporovateľného právneho úkonu podľa § 60 ods. 2 ZoKR bola žalobkyňa ako správkyňa povinná preukázať, že žalobu podala včas, t. j. v rámci plynutia zákonom stanovených prekluzívnych lehôt (podmienka bola splnená), a že nájomnými zmluvami, ktoré úpadca uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade, došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, t. j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov nebude možné v dôsledku právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu majetku dlžníka (úpadcu) uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. V prípade, ak odporovateľný právny úkon uskutočnil dlžník so spriaznenou osobou, nie je správca (na rozdiel od odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 60 ods. 1 ZoKR) povinný preukázať úmysel úpadcu ukrátiť právnym úkonom uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov dlžníka a ani vedomosť druhej strany (t. j. spriaznenej osoby) o tomto úmysle dlžníka. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedla ani nepreukázala, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím namietaných právnych úkonov, teda či v čase vykonania toho-ktorého úkonu (v tomto prípade nájomných zmlúv), majetok úpadcu ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobkyňu pritom zaťažovala dôkazné bremeno, že napadnuté právne úkony spĺňajú predpoklady ukracujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku týchto úkonov došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie základnej podmienky upravenej v § 57 ods. 4 ZoKR, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu v dôsledku zmenšenia majetku úpadcu. V prípade odporovania právnych úkonom úpadcu § 60 ZoKR upravuje podmienky, pri splnení ktorých je možné odporovať právnemu úkonu, a to v konkurze musí byť prihlásená a zistená pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu, a že jej uspokojenie je v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené a úmysel dlžníka právnym úkonom ukrátiť svojich veriteľov, v prípade spriaznenej osoby platí vyvrátiteľná domnienka, že tento úmysel ako aj vedomosť o tomto úmysle boli známe. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na zoznam prihlásených a nepopretých pohľadávok, z tohto nevyplýva, kedy tieto pohľadávky vznikli, v tomto zozname je len uvedený veriteľ a výška pohľadávky, pričom z hľadiska odporovateľnosti je potrebné konkretizovať, kedy tieto pohľadávky vznikli. Žalobkyňa jednoznačne nešpecifikovala veriteľov, ktorí v čase vykonania právnych úkonov (nájomných zmlúv) mali pohľadávky a k ukráteniu uspokojenia ktorých došlo v dôsledku odporovateľných nájomných zmlúv. Nepreukázala, ktorú prihlásenú pohľadávku veriteľa úpadca a žalovaní svojimi úkonmi ukrátili a pri ktorej nájomnej zmluve došlo k ukráteniu konkrétneho veriteľa, hoci bola povinná presne konkretizovať veriteľa (veriteľov), ktorý v čase vykonania právnych úkonov (nájomných zmlúv) mal (mali) pohľadávky a k ukráteniu uspokojenia ktorých došlo v dôsledku odporovateľných nájomných zmlúv. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že predmetné nájomné zmluvy ukrátili uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nedostatočné z hľadiska unesenia dôkazného bremena boli aj daňové priznania úpadcu za roky 2005 - 2009 a zoznam pohľadávok jednotlivých veriteľov, ktoré bez ďalšieho jednoznačne nepreukazujú hodnotu majetku pred uzatvorením odporovacích právnych úkonov a ani hodnotu majetku po uskutočnení týchto úkonov z hľadiska preukázania skutkového tvrdenia, že majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa úpadcu. Daňové priznania nepreukazujú hodnotu majetku ku dňu uzatvorenia jednotlivých nájomných zmlúv, pričom je potrebné dodať, že úpadca za predaj majetku získal peňažné prostriedky, čo bolo konštatované aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/15/2011, v rámci ktorého bolo ustálené, že v prípade predmetných kúpnych zmlúv nešlo o odporovateľné právne úkony a tieto neboli úpadcom uzatvorené s úmyslom ukrátenia veriteľom úpadcu. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/15/2011 - 831 zo dňa 27. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoKr/4/2014 - 891 zo dňa 30. 09. 2014 vyplýva, že listinnými dôkazmi bol preukázaný spôsob zaplatenia kúpnych cien podľa jednotlivých kúpnych zmlúv na účet alebo do pokladne úpadcu a ich následné vloženie z pokladne na účet úpadcu, pričom iba pri kúpnej zmluve zo dňa 02. 07. 2007 spísanej formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX došlo
k čiastočnému započítaniu kúpnej ceny, a keďže kúpne ceny z kúpnych zmlúv úpadca nadobudol, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov nevedeli a nemohli vedieť (tento úmysel neexistoval ani u úpadcu), v dôsledku čoho predmetné kúpne zmluvy neboli úpadcom uzatvorené s úmyslom ukrátenia veriteľov úpadcu a nebolo preukázané naplnenie všetkých podmienok, ktoré ZoKR vyžaduje pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Pokiaľ išlo o skutočnosť, na ktorú poukazovala žalobkyňa v konaní, že úpadca podal návrh na likvidáciu spoločnosti dňa 27. 06. 2008, pričom si nesplnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, táto skutočnosť nebola s ohľadom na predmet sporu právne významná.
16. Žalobkyňa v konaní ďalej tvrdila, že nájomné bolo vyplácané žalovaným prednostne oproti veriteľom z konečného zoznamu pohľadávok. Na preukázanie tohto skutkového tvrdenia boli predložené výdavkové pokladničné doklady a príjmové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že nájomné bolo fakturované a malo dôjsť aj k prevzatiu finančných prostriedkov titulom nájomného žalovanými v 1. a 2. rade. Žalované v 1. a 2. rade v konaní popreli vyplatenie finančných prostriedkov titulom nájomného, čo napokon potvrdil aj konateľ úpadcu Ing. L. N. (ich otec), ktorý vo výpovedi na súde prvej inštancie uviedol, že k vyplatenie finančných prostriedkov nikdy neprišlo, pričom disponoval plnou mocou od žalovaných v 1. a 2. rade. Uvedenému tvrdeniu zodpovedajú aj niektoré z predložených výdavkových pokladničných dokladov a príjmových pokladničných dokladov, na ktorých sa nachádza podpis konateľa úpadcu v zastúpení žalovaných v 1. a 2. rade. Svedok Ing. A., ekonóm úpadcu, pred súdom prvej inštancie vypovedal, že ak na dokladoch je uvedené, že peniaze boli zaplatené, tak zaplatené aj boli, z pokladne bola vybratá uvedená suma, a to, či aj došlo k fyzickému odovzdaniu nevie, nebol pri tom. Svedkyňa Bc. L. R., ktorá mala na starosti mzdy a pokladňu úpadcu, vo výpovedi potvrdila, že vystavovala výdavkový pokladničný doklad na vyplatenie nájomného, fyzicky peniaze nevydávala, v pokladni peniaze fyzicky neboli, teda neboli vydané, mala na starosti drobné náklady a výdavky, na požiadanie Ing. N. mu vydala z pokladne hotovosť, v pokladni bolo maximálne 1 000,- Sk. Svedkyňa R. Z., účtovníčka úpadcu, vypovedala, že pokladňu účtovala na základe pripravených pokladničných dokladov, nešetrila, či nájomné bolo vyplatené a vychádzala z dokladov, ktoré jej boli predložené. S ohľadom na svedecké výpovede a výpovede žalovaných v 1. a 2. rade bolo v konaní účinne popreté tvrdenie žalobkyne o tom, že došlo k vyplateniu nájomného žalovaným v 1. a 2. rade. V konaní tak nebolo preukázané, že na základe výdavkových pokladničných dokladov došlo z pokladne k vydaniu peňažných prostriedkov, a že tieto finančné prostriedky boli odovzdané žalovaným v 1. a 2. rade titulom nájomného. Hotovosť z pokladne bola podľa vyjadrenia svedkyne Bc. R. odovzdávaná Ing. N., a preto ak svedok Ing. Bako aj disponoval nejakými finančnými prostriedkami, ktoré mali byť vyplácané titulom nájomného hotovosťou z pokladne, uvedené nezakladá dôvodnosť žalobkyňou podanej žaloby voči žalovaným v 1. a 2. rade, keďže nebolo preukázané, že práve žalované v 1. a 2. rade na základe uzavretých nájomných zmlúv získali majetkový prospech v rozsahu, v akom požadovala jeho vydanie žalobkyňa v prospech konkurznej podstaty.
17. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, odvolací súd túto posúdil ako nedôvodnú. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní riadil uvedenými zásadami. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP, a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.
18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaným v 1. až 3. rade priznal plnú náhradu trov konania proti žalobkyni s prihliadnutím na ich plný úspech v konaní.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade nárok na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.