Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Co-45-2020.pdf
PDF · 111.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: D. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, Y. Y., adresa na doručovanie písomností: V. 2, Y. Y., štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ LI MANAGEMENT s. r. o., so sídlom Radvanská cesta 2, Banská Bystrica, IČO: 45 962 715, 2/ BETA - CAR s. r. o., so sídlom Drevárska 1649/23, Pezinok, IČO: 34 127 224, o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu a o zaplatenie sumy 3.900,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/38/2018 - 134 zo dňa 16. 12. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/38/2018 - 134 zo dňa 16. 12. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) žalobu žalobcu zamietol (I. výrok rozsudku). Žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie (II. výrok rozsudku). Osobitným výrokom súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/29/2017 - 45 zo dňa 02. 11. 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/29/2017 - 79 zo dňa 22. 01. 2018 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/52/2018 - 86 zo dňa 29. 03. 2018 (III. výrok rozsudku). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 11. 05. 2018, v znení súdom pripustenej zmeny žalobného petitu dňa 27. 11. 2019 domáhal, aby súd určil vlastníkovi nehnuteľnosti - žalovanému 2/, aby so žalobcom, ako kupujúcim, do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude byt č. XX, nachádzajúci sa v nehnuteľnosti na V. W. X v Y. Y. na X. poschodí, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor. Pôvodne dohodnutá kúpna cenu mala predstavovať 39.000,- Eur, vyplývajúcu z Rezervačnej dohody zo dňa 19. 08. 2016, ktorej prílohou bol Návrh kúpnej zmluvy. Zároveň žalobca žiadal, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť vyplatiť mu sumu 3.900,- Eur a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval zistený skutkový stav a okolnosti sporné medzi sporovými stranami. Poukázal na ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. § 36 ods. 1, 2 OZ a uviedol, že na základe zistených skutočností potreboval posúdiť predovšetkým platnosť Rezervačnej dohody zo dňa 19. 08. 2016, z ktorej vyplývalo žalobcovi, ako záujemcovi, právo na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom predmetného bytu č. 30 a v súvislosti s tým, či a na základe čoho bol žalovaný 1/ oprávnený túto dohodu ako správca uzavrieť. V danom prípade súd k záveru, že žalobca má byť v tomto spore ponímaný ako spotrebiteľ. Vlastnícke právo spoločnosti BETA-LOG s. r. o., so sídlom Drevárska
1679/23, Pezinok, k danému bytu bolo v čase uzavretia Rezervačnej dohody dané, a to na základe výpisu z LV č. XXXX. V zmysle článku II. bod 3 a 4 Rezervačnej dohody zo dňa 19. 08. 2016 sa účastníci dohody dohodli na odplate správcu za rezerváciu podľa tejto dohody vo výške 2.000,- Eur (ďalej “rezervačný poplatok“). Záujemca bol povinný zaplatiť rezervačný poplatok v hotovosti v deň podpisu tejto dohody. V prípade, ak dôjde k uzavretiu zmluvy, bude rezervačný poplatok započítaný na zaplatenie celkovej kúpnej cena za byt. Ak rezervačný poplatok nebude zo strany záujemcu riadne a včas uhradený, táto dohoda stráca platnosť a účinnosť, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že žalobca bol ako záujemca povinný zaplatiť žalovanému 1/ ako správcovi rezervačný poplatok v sume 2.000,- Eur v deň podpisu dohody. Podľa priloženého príjmového pokladničného dokladu mal zaplatený rezervačný poplatok predstavovať sumu 1.500,- Eur, čo nepoprel ani žalobca. Keďže zo strany žalobcu nebola uhradená dohodnutá sumu 2.000,- Eur, v dôsledku čoho stratila Rezervačná dohoda zo dňa 19. 08. 2016 platnosť a účinnosť v zmysle dohodnutej rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 OZ). Podľa tvrdení strán, nedošlo k uzavretiu žiadneho dodatku dohody, ktorým by sa zmenila ohľadom výšky rezervačného poplatku, pritom súd poukázal, že písomne uzavretie zmluvy je možné meniť a dopĺňať len písomnou formou (§ 40 ods. 2 OZ). Z dôvodu, že Rezervačná dohoda zo dňa 19. 08. 2016 stratila platnosť a účinnosť v zmysle dohodnutej rozväzovacej podmienky, súd nepriznal žalobcovi právo domáhať sa uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným 2/, resp. so žalovaným 1/ namiesto neho a zmluvné strany si budú povinné vrátiť všetko, čo podľa predmetnej dohody plnili v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, čo však nie je predmetom tohto konania. Taktiež súd uviedol, že žalobca sa od žalovaných 1/, 2/ domáhal i zaplatenia sumy 3.900,- Eur ako kompenzáciu rozdielu 10 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie zato, že “kompenzačný“ nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.900,- Eur za situácie, keď nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a tým poskytnutiu hypotekárneho úveru za týmto účelom, je bez ďalšieho nedôvodný. Z týchto uvedených dôvodov potom súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie zrušil i neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v konaní 19C/29/2017 dňa 02. 11. 2017 v spojení s opravným uznesením a v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/52/2018 - 86 zo dňa 29. 03. 2018. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP a s § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca bez uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nezákonný, predčasný, nedostatočne odôvodnený a tým aj nepreskúmateľný. Namietal, že súd v odôvodnení vychádzal z nesprávnych a nelogických úvah, nedostatočne sa vysporiadal s prejednávanou vecou argumentačne, ako aj vecne. Opätovne skonštatoval podstatné časti rozsudku súdu prvej inštancie a uviedol, že slovenský právny poriadok obsahuje duplicitnú právnu úpravu zmluvných záväzkových vzťahov, čo v praxi často spôsobuje problémy a vyvoláva diskusie. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že predmetom záväzku je sprostredkovanie uzavretia zmluvy. Nehnuteľnosť, resp. jej kúpa, je predmetom zmluvy sprostredkúvanej a až tá musí byť obligatórne v režime občianskeho práva. Uviedol, že v tejto otázke je zaujímavé rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/705/2014. Poukázal na ust. § 774 OZ, podľa ktorého je odmena sprostredkovateľa viazaná na skutočnosť, že došlo k splneniu účelu sprostredkovania, a to k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa. Zvýraznil, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu mu, ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, hoci k tomu vytvoril podmienky. V tejto otázke odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že ak teda žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom rezervačnú dohodu, v ktorej je priamo vyjadrený záväzok zmluvných strán uzavrieť do určitej doby inú zmluvu, tak je to presne ten istý predmet zmluvy ako má zmluva o budúcej zmluve, a teda uzatvorená rezervačná dohoda je v takom prípade v skutočnosti zmluvou o budúcej zmluve. Návrh kúpnej zmluvy je prílohou platne uzatvorenej rezervačnej dohody. V článku VII. odsek 2 uvedeného návrhu kúpnej zmluvy, ktorá je prílohou rezervačnej dohody, je uvedené, že: „Prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur bola kupujúcim dňa ........... zložená do depozitu sprostredkovateľovi predaja tohto priestoru, a to žalovanému 1/“. V návrhu kúpnej zmluvy teda nie je uvedený dátum uhradenia prvej časti kúpnej ceny a logickým vysvetlením je, že v prípade, ak predávajúci bude trvať na doplatku do sumy 2.000,- Eur, žalobca sumu 500,- Eur jednoducho doplatí pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy. Žalobca má zato, že žalovaný 1/ prijatím časti kúpnej ceny súhlasil s jej pozmenenou výškou, čo je v konečnom dôsledku zrejmé aj zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu 30/ C/2017, kde v článku V. bod 5.1 písmeno a/ je uvedené, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 1.500,- Eur bola uhradená v hotovosti k rukám predávajúceho pred podpisom tejto zmluvy, čím predávajúci - žalovaný 2/ s touto výškou prvej časti kúpnej ceny výslovne súhlasil. Ak by žalovaný 1/, či žalovaný 2/
mali už pred podpisom rezervačnej dohody, ktorej prílohou bol pôvodný návrh kúpnej zmluvy, námietky k výške zloženej sumy, neprijali by ju, resp. by rezervačnú dohodu žalovaný 1/ ani nepodpísal a neuzatváral by so žalobcom žiadne ďalšie zmluvy, či dohody. Súhlas so sumou 1.500,- Eur zo strany oboch žalovaných je zrejmý i z toho, že došlo medzi žalobcom a žalovaným 1/ k uzatvoreniu Zmluvy o podnájme zo dňa 02. 12. 2016. Ďalej uviedol, že v predchádzajúcich rozhodnutiach, týkajúcich sa aj prejednávanej právnej veci, a to uznesenia sp. zn. 19C/29/2017, potvrdenom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/52/2018, sa súd vyššej inštancie dostatočne logicky vysporiadal s anabázou spletitých zmluvných, vlastníckych a iných vzťahov, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a v podstate potvrdil platnosť existujúcej rezervačnej dohody, ktorá je v skutočnosti zmluvou o budúcej zmluve.
3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovaným 1/, 2/ s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
4. Dňa 24. 02. 2020 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu. Žalovaný 1/ uviedol, že odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie považuje výlučne za účelový krok s cieľom naťahovať čas súdneho procesu, z ktorého profituje žalobca na úkor žalovaných 1/, 2/ v zmysle skutočností, ktoré boli uvedené i na pojednávaní. Nájomné za užívanie bytu vôbec neplatí, resp. platí len úhrady za služby vo výške základnej réžie (nákladov), príjem, ako uviedol na pojednávaní, nemá, preto žalovaný 1/ má zato, že zrejme nemá ani dostatočné prostriedky na to, aby si kúpil byt bez ohľadu na výšku kúpnej ceny. Počas súdneho konania mal žalobca dostatočné možnosti a čas preukázať a podložiť, zdôvodniť svoje tvrdenia dôkazmi, faktami, rovnako mal možnosť využiť právne služby. I napriek uvedenému však žalovaní považujú rozsudok súdu prvej inštancie za skutkovo, vecne a právne správny v celom rozsahu. V odvolaní žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôvody, pre ktoré by mal súd zmeniť rozsudok. Naopak, jeho konštatovania sú všeobecného charakteru a boli už vlastne vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný 1/ tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, zároveň si každý zo žalovaných osobitne uplatňujú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní. Žalovaný 1/ uviedol, že žiada doručovať písomnosti na adresu sídla spoločnosti žalovaného 1/ z dôvodu, ktorý oznámila G., že na jej žiadosť jej bol pozastavený výkon advokátskej činnosti a v ďalšom konaní preto obaja žalovaní budú vystupovať bez právneho zástupcu.
5. Dňa 24. 02. 2020 bolo podané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu žalovaným 2/, a to v totožnom znení ako bolo vyjadrenie žalovaného 1/.
6. Vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ bolo doručené žalobcovi dňa 04. 05. 2020 s možnosťou k uvedeným vyjadreniam sa v lehote 10 dní vyjadriť.
7. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/ nevyjadril.
8. V dôsledku podaného odvolania žalobcom krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
12. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 2/ uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude predaj bytu č. 30, nachádzajúci sa na Zvolenskej ceste 2 v Banskej Bystrici, pričom žalovaný nárok odôvodnil poukazom na jestvujúcu rezervačnú dohodu uzatvorenú medzi spoločnosťou LI MANAGEMENT, s.r.o. (žalovaným 1/) a žalobcom dňa 19. 08. 2016 a podporne poukazom na Zmluvu o podnájme zo dňa 02. 12. 2016. Zároveň sa žalobca od žalovaného 1/, 2/ domáhal zaplatenia sumy 3.900,- Eur, pričom tento nárok zdôvodnil ako kompenzáciu rozdielu 10 % kúpnej ceny nehnuteľností (suma 3.900,- Eur), ktorá predstavuje rozdiel medzi ponúkanými 80 % kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré mohol žalobca čerpať na financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti formou hypotekárneho úveru v roku 2017 a v čase podania žaloby bankami ponúkanými 70 % kúpnej ceny nehnuteľností. Žalobca svoju žalobu teda odôvodnil nedodržaním podmienok z rezervačnej dohody zo dňa 19. 08. 2016 žalovanými 1/, 2/, ktorej prílohou bol návrh kúpnej zmluvy, nakoľko do dňa podania žaloby nehnuteľnosť, v ktorej sa predmetný byt nachádza je vedená v katastri nehnuteľností ako bytový dom, čo v konečnom dôsledku tiež znižuje možnosť čerpať hypotekárny úver na financovanie v najvyššej možnej výške.
13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na ustanovenia Rezervačnej dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 19. 08. 2016 (ďalej len „rezervačná dohoda“). Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý vytvoril dostatočný podklad pre rozhodnutie o veci vymedzenej žalobným návrhom, súd prvej inštancie na daný zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a z uvedeného vyvodil správny právny záver. V súdenej veci žalobca odvodzuje tvrdený nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, predovšetkým zo záväzkového vzťahu medzi ním a spoločnosťou LI MANAGEMENT, s.r.o., (žalovaným 1/), založeného rezervačnou dohodou zo dňa 19. 08. 2016. Odvolací súd doplňujúco uvádza, že uvedená rezervačná zmluva je uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ - ako správcom nehnuteľnosti špecifikovanej Čl. I ods. 1, 2. t.j. i bytu č. XX, ktorého prevodu vlastníctva sa žalobca žalobou domáha, avšak žalovaný 1/ nie jej vlastníkom. Z označenia účastníkov zmluvného vzťahu, ani z obsahu uvedenej zmluvy zároveň nevyplýva, že by žalovaný 1/ činil predmetný právny úkon - rezervačnú dohodu - v mene a na účet iného osoby/subjektu - vlastníka nehnuteľnosti, ktorej prevodu vlastníckeho práva sa žalobca domáha. V zmysle Článku II. ods. 1 rezervačnej dohody, „predmetom uvedenej dohody je rezervácia bytu zo strany správcu pre záujemcu a to počas doby rezervácie. Dobou rezervácie sa pre účely tejto dohody rozumie doba začínajúca dňom uzavretia tejto dohody a končiaca dňom podpísania kúpnej zmluvy. Počas doby rezervácie má záujemca právo a správca povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k bytu zo spoločnosti BETA-LOG, s. r. o., ako predávajúceho na záujemcu ako kupujúceho“. Počas doby rezervácie sa zaväzuje správca neuzavrieť dohodu o rezervácii, dohodu o budúcej dohode o prevode vlastníctva bytu alebo dohodu o prevode vlastníctva bytu s treťou osobou. V uvedenej Rezervačnej dohode je stanovená i kúpna cena za byt sumou 39.000,- Eur. Z Článku II. ods. 3 taktiež vyplýva, že účastníci tejto dohody sa dohodli na odplate správcu za rezerváciu podľa tejto dohody vo výške 2.000,- Eur (rezervačný poplatok), pričom záujemca je v zmysle uvedenej dohody povinný zaplatiť rezervačný poplatok v hotovosti v deň podpisu tejto dohody. V prípade, ak dôjde k uzatvoreniu zmluvy, bude rezervačný poplatok započítaný na zaplatenie celkovej kúpnej ceny za byt. Podľa odseku 4 článku 2 ak rezervačný poplatok nebude zo strany záujemcu riadne a včas uhradený, táto dohoda stráca platnosť a účinnosť, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
14. Súčasťou spisového materiálu je i príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 08. 2016 vystavený spoločnosťou LI MANAGEMENT, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 2, ktorý osvedčuje prijatie sumy 1.500,- Eur uvedenou spoločnosťou titulom rezervačného poplatku za byt č.. XX, bod C, od D. Y., U. XX, Y. Y..
15. Z uvedeného možno konštatovať, že pre úspech podanej žaloby bolo v konaní potrebné preukázať, že existuje právny dôvod na uloženie povinnosti spoločnosti Beta - CAR, s.r.o., t.j. označeného
žalovaného 2/ previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti -bytu označenému žalobcom v podanej žalobe. Žalobca existenciu uvedenej povinnosti odvodzoval od uzavretej rezervačnej dohody zo dňa 19. 08. 2016, ktorej zmluvnou stranou však nebol žalovaný 1/ a podľa obsahu uvedenej dohody, vlastníctvo k predmetnému bytu v čase uzavretia Rezervačnej dohody svedčalo spoločnosti BETA - LOG, s.r.o..
16. Uvedená Rezervačná dohoda je prejavom vôle dvoch zmluvných strán, ktoré podpisom potvrdili, že sa dohodli na jej obsahu. Potom s poukazom na ust. čl. II. ods. 3 z uvedenej vyplýva, že podmienkou platnosti a trvania rezervácie, a teda i podmienkou vzniku práva žalobcu, ako záujemcu o predmetnú nehnuteľnosť, požadovať uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu - avšak len voči správcovi - je zaplatenie dohodnutého rezervačného poplatku riadne a včas, v zmysle článku II. ods. 3 dohody. Výška poplatku i čas vzniku povinnosti tento uhradiť, je v zmluve vyjadrená celkom jasne a zrozumiteľne, keď z článku II. bodu 3 vyplýva, že záujemca je povinný rezervačný poplatok zaplatiť v hotovosti v deň podpisu tejto dohody. Z článku II. odseku 4 Rezervačnej dohody zároveň vyplýva, že ak rezervačný poplatok nebude zo strany záujemcu riadne a včas uhradený, uvedená dohoda stráca platnosť a účinnosť, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podmienkou pre trvanie rezervačnej dohody a podmienkou existencie práva záujemcu domáhať sa prevodu vlastníctva bytu, je tak zaplatenie rezervačného poplatku v celej dohodnutej výške, t. j. 2.000,- Eur, v hotovosti , v deň podpisu zmluvy, t. j. 19. 08. 2016.
17. Z príjmového dokladu zo dňa 19. 08. 2016, nachádzajúceho sa na č. l. 5 spisu, ktorý žiadna zo sporových strán nerozporovala, vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý ustanovenia rezervačnej dohody a podmienky v nej uvedené nesplnil, tieto porušil, keď rezervačný poplatok nezaplatil riadne, t. j. v dohodnutej výške 2.000,- Eur v deň podpisu rezervačnej dohody. Následok takéhoto konania žalobcu rovnako explicitne zo zmluvy vyplýva a je ním zánik platnosti a účinnosti zmluvy (Čl. II. ods. 4 rezervačnej dohody). V súdenej veci taktiež nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli inak. Povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu nemožno odvodzovať od Zmluvy o podnájme zo dňa 02. 12. 2016, ktorej predmetom je celkom odlišná úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami a ktorá vo svojom obsahu len odkazuje na Rezervačnú dohodu, ktorej podmienky nesplnil samotný žalobca, následkom čoho bola v zmysle dohody strán „strata platnosti a účinnosti“ rezervačnej dohody.
18. Odvolací súd na odvolaciu námietku žalobcu o tom, že „sprotredkovateľ nemá právo na odmenu, ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, hoci k tomu vytvoril podmienky“ uvádza, že otázka práva (sprostredkovateľa) na odmenu, či právo na vrátenie rezervačného poplatku, nebolo predmetom uvedeného konania na základe žaloby žalobcu, ktorý sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému 2/ uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude predaj bytu č. 30 a zároveň sa od oboch žalovaných domáhal sumy 3 900,- Eur titulom kompenzácie rozdielu 10% kúpnej ceny nehnuteľnosti. Preto uvedenú otázku neposudzoval súd prvej inštancie, a ani súd odvolací, nakoľko pre uvedené nebol dôvod.
19. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok druhý rozsudku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovaným v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
20. Súd prvej inštancie správne o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, vyhodnotiac celkový procesný úspech žalovaných 1/, 2/, keď žalobe žalobcu nebolo vyhovené ani sčasti a žalobca tak ako procesne neúspešná strana sporu v celom rozsahu je povinný nahradiť žalovaným, ktorí boli v konaní pred súdom zastúpení právnym zástupcom z radu advokátov i trovy, ktoré v súvislosti s konaní pred súdom prvej inštancie vznikli. Odvolací súd preto potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie i v závislom druhom výroku o trovách konania.
21. Rovnako ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok tretí, ktorým súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/29/2017-45 zo dňa 02. 11. 2017 v znení opravného uznesenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 03. 2018.
22. Pred začatím predmetného konania bolo nariadené neodkladné opatrenie v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 19C/29/2017, ktorým bola okrem uloženej povinnosti žalovanými , uložená i povinnosť žalobcovi podať žalobu o splnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu
voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, pričom trvanie neodkladného opatrenia bolo obmedzené do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Keďže vo veci samej na základe žaloby podanej podľa posledného výroku uznesenia o neodkladnom opatrení, žalobcovi vyhovené nebolo a súd prvej inštancie žalobu zamietol, nie je dôvod na ďalšie trvanie neodkladného opatrenia. Správne súd prvej inštancie postupom podľa § 336 ods. 4 a § 335 ods. 1 CSP nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Keďže odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, uvedené rozhodnutie je konečným rozhodnutím vo veci preto nie je dôvod na ďalšie trvanie dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami formou neodkladného opatrenia. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správny i v závislom výroku o zrušení neodkladného opatrenia.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, § 263 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom tento nebol úspešný ani sčasti, a preto celý procesný úspech v odvolacom konaní prináleží žalovaným 1/, 2/. Týmto zároveň s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP vzniká nárok na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s odvolacím konaním. Odvolací súd zvýrazňuje, že k odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1/, 2/ i v odvolacom konaní vyjadrili, avšak v tomto už neboli zastúpení právnym zástupcom z radu advokátov, a preto trovy vzniknuté v odvolacom konaní už nepredstavujú trovy právneho zastúpenia. Nakoľko vyjadrenie ako žalovaného 1/, tak aj žalovaného 2/ bolo podané na konajúcom súde žalovanými osobne, pričom z obsahu spisového materiálu nevplýva, že by týmto žalovaným vznikli s podaním vyjadrením akékoľvek náklady, odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/, 2/, hoc procesne úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.
24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).