Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1. I. I., T.. XX.XX.XXXX, C. R. X, XXX XX Ľ., 2. Y. D., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., 3. D. Y., T.. XX.XX.XXXX, I. X. XXXX/ XX, XXX XX Y., 4. V.. C. D., T.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX Y., 5. N. Š., T.. XX.XX.XXXX, O. H. XXXX/ X, C., Č. M., 6. J. R., T.. XX.XX.XXXX, S. XX, N., Č. M., 8. I. D., T.. XX.XX.XXXX, G. XXXX, C. - Č., Č. M., 9. F. N., T.. XX.XX.XXXX, O. R. XXXX/X, C. - G., Č. M., 10. D. W., T.. XX.XX.XXXX, C. R. XXX, C. - T., Č. M., zastúpení Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94, Prešov, IČO: 42419174, 7. Y. S., T.. XX.XX.XXXX, Č. X, XXX XX Y., proti žalovaným: 1. Obec Vaniškovce 38, IČO:00595756, 086 41 Raslavice, 2. Z. D., T.. XX.XX.XXXX, N. X, H., N., Č. M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -508 z 26. novembra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1 v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné č. XXX/X o výmere 132m2 - ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX katastrálneho územia Vaniškovce patrí do dedičstva po nebohom C. D., T.. XX.XX.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X. Priznal žalobcom voči žalovanému 1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z rozhodnutia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. D 287/75 súd prvej inštancie zistil, že dňa XX.X.XXXX zomrel C. D., T.. XX.XX.XXXX vo D., naposledy bytom D. X. Ako dedičia prichádzali do úvahy manželka J. D., M.. W. a deti I. S., R. M., V.. D. D., V.. X. D., I. I., označená ako žalobkyňa 1/, V.. Y. D. - označený ako žalobca 2/. Predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. X, č. XX, č. XX, k.ú. Vaniškovce, LV č. XXX, č. XX, č. XX, k.ú Vaniškovce. Tieto nadobudli X. D., R. M., I. S. na základe dedičskej dohody rozhodnutím štátneho notárstva zo dňa 27.06.1975, právoplatného dňa 24.07.1975. Z rodného listu žalobkyne 1/ I. I. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX rodičom J., M.. W. a C. D.. Dedičstvo po nebohej I. S. (dcére C. D.) bolo prejednané Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. a uznesením zo dňa 29.11.2017 bolo vyporiadané v prospech jediného dediča - syna V.. D. Y., žalobcu 3/. Z rodného listu žalobcu 4/ V.. C. D. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom R. D.Y. a X. D., nar. XX.XX.XXXX (synovi C. D.). Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Košice, sp. zn. zo dňa 01.08.2005 súd zistil, že bolo vyporiadané dedičstvo po nebohom V.. X. D. (synovi C. D.) a dedičmi sú syn V.. C. D. - žalobca 4/ a dcéra Y. S. - žalobkyňa 7/. Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva pre Prahu 10, sp. zn. 10D/1811/76 zo dňa 15.04.1977 bolo zistené, že

bolo vyporiadané dedičstvo po nebohej R. M., (dcére C. D.) a jej dedičom je J. M., T.. XX.XX.XXXX, teraz priezviskom R. a N. M., T.. XX.XX.XXXX, teraz priezviskom Š. , označené ako žalobca 5/ a 6/. Dedičským rozhodnutím Mestského súdu v Brne, sp. zn. zo dňa 18.04.2011 bolo vyporiadané dedičstvo po nebohom V.. D. D. ( synovi C. D. ) a dedičstvo bolo vydané jeho manželke Z. D. označenej ako žalovaná 2/. Z výpisu z lustrácie v Centrálnom registri obyvateľov Obvodného súdu pre Prahu 7 súd zistil deti po V.. D. D., ktorými sú I. D. označený ako žalobca 8/, F. N. označená ako žalobca 9/ a D. W. označená ako žalobkyňa 10/.

3. Z uvedených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia 1 až 10 sú deťmi, resp. právnymi nástupcami - dedičmi detí C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, teda im svedčí aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Žalovanej 2 svedčí ako právnej nástupkyni po nebohom V.. D. D. pasívna vecná legitimácia v spore, nakoľko nevyslovila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcov.

4. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. E 907/35 zo dňa 19.05.1938 súd zistil, že sa konala exekúcia majetku exekvovaného H. S. vo Vaniškovciach. Na dražbe dňa 14.03.1938 získal nehnuteľnosť v zápisnici číslo XXX pod Z. V. M..Č.. X.X.X-XX.XX a knihované pod H. za kúpnu cenu 32.590,- Kč C. D.. Na dražbe dňa 26.04.1938 získali nehnuteľnosti v záp. XXX pod Z. V. M..Č.. X.X.XX.XX-XX pod H. za kúpnu cenu 33.600,- Kč - C. Z. J. D. (rod W.). Proti licitácii neboli podané predostretia, ani vyšší sľub. Podľa textu uznesenia malo toto „ slúžiť licitačnému kupcovi za kúpne svedectvo podľa § 180 čl. LX. 1881, na základe ktorého kupec kúpenú nehnuteľnosť do svojho majetku prevziať môže a keby mu bolo prekážané, môže si žiadať pomoc vrchnosti.“ Následne sa vytýčil termín poradového pojednávania (teraz tzv. rozvrhové pojednávanie) s výzvou na dostavenie sa osôb, v prospech ktorých sa licitovalo (finančný úrad, dane, hypotekárne dane a pod., vrátane osôb, ktoré majú určité práva k veciam), podľa zák. čl. LX. 1881 a XLI 1908.

5. Vo veci E 907/35 bolo dňa 01.06.1938 vydané aj upovedomenie o odovzdaní dražených nehnuteľností v zápisnici číslo XXX C. Z. V. M..Č.. X.X.X-XX.XX, I.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X C. H. na základe uznesenia zo dňa 19.05.1938, sp. zn. E 907/5 a to dňa 10.06.1938. Dražba sa konala dňa 14.03.1938.

6. Geometrickým plánom zo dňa 23.01.1995 č. 14288842-10/95 bola vytvorená parcela č. XXX/X o výmere 132 m2 z neknihovanej mpč. XXXX, k.ú. Vaniškovce s poznámkou, že pred zápisom vložkárov bola označená ako parcela mpč. XXX/X zo záp. č. XXX a po zápise zabudnutá.

7. Z kópie katastrálnej mapy spornej parcely vyplýva, že táto sa nachádza vedľa cesty a pred parcelou č. XXX. Súdu bol predložený aj nákres na rozdelenie pozemkov v obci Vaniškovce, kde sa nachádza parcela č. XXX/X. Z LV č. XXX vyplýva, že parcela C KN č. XXX/X o výmere 132 m 2 - ostatné plochy patria žalovanému (prechod neknihovaného majetku na obce), čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore.

8. Geometrickým plánom zo dňa 24.07.2009 č. 36494429-26/09 bola vytvorená parcela č. XXX/X o výmere 132 m2 z neknihovanej mpč. XXXX, k.ú. Vaniškovce. Ako vlastník je evidovaný žalovaný 1 na základe žiadosti žalovaného o jeho zápis zo dňa 01.10.2009. Z predloženej aktuálnej mapy spojenej so stavom mpč. vyplýva, že parc. XXX/X je totožná s časťou mpč. XXXX. Na mape z roku 1932 je viditeľné to že uvedená parcela je súčasťou mpč. XXXX (viditeľný výklenok). Súd poukázal na vyjadrenie zo dňa 22.11.2010, z ktorého vyplýva, že v geometrickom pláne č. č. 14288842-10/95 je uvedená poznámka, že pred zápisom vložkárov bola označená ako parcela mpč. XXX/X zo záp. č. XXX a po zápise zabudnutá. Ale vo výkaze výmer je uvedená len mpč. XXXX, z ktorej bola parc. č. XXX/X vytvorená. Poznámka nie je pre geodetov smerodajná. Nie je zrejmé odkiaľ mal zhotoviteľ geometrického plánu podklady, na základe ktorých túto poznámku zapísal, nakoľko v záp. XXX sa takáto parcela nenachádza. Bol prešetrený celý mapový operát, avšak takáto parc. č. XXX/X sa v ňom nevyskytuje, ani v parcelnom protokole, ani v pozemnoknižnom operáte. Na mieste bola mpč. XXXX.

9. Zo znaleckého posudku znalca z odboru geodézia a kartografia N. K. č. 9/2013 vyplýva, že po preštudovaní spisu, vykonanom šetrení a zadovážení potrebných listín a informácii ( aj súradnicových systémov ) a vykonaní grafických stotožnení sporných parciel ( mpč. XXXX, označenej parcely XXX/X a CKN. Č. XXX/X; porovnaním terajšieho stavu, stavu zachyteného v poľnom náčrte a kópie z mapy z roku

1869 poskytnutej GaKÚ Bratislava, prílohy č. 9 - bloku XIX, kde sa nachádza znázornená parcela mpč. XXX/X vedľa parc. mpč. XXXX, prílohy č. 6 a ďalších listín, ktoré sú obsahom posudku a jeho príloh ) znalec dospel k záveru, že parcela mpč. XXX/X k.ú. Vaniškovce, ktorú kúpil pán D. na verejnej dražbe dňa 14.03.1938 a ku ktorej vlastníctvo potvrdil Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 19.05.1938, sp. zn. E 907/35 je identická s parcelou CKN č. XXX/X zapísanou na LV č. XXX, k.ú. Vaniškovce ako ostatná plocha o výmere 132 m2. Znalec sa podrobne zaoberal vznikom parciel podľa stavu starej PK a novej PK, pričom zistil, že pôvodným parcelám mpč. XXX/X, X, X-XX zo starej PK zodpovedajú parcely novej PK mpč. Č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ( vl. č. X ), avšak parcele mpč. XXX/X nebola zistená priradená parcela vo vl. č. X, došlo k jej zlúčeniu s parcelou mpč. XXXX. Momentálne sú parcely z PKV č. X zapísané na LV č. XXX, k.ú. Vaniškovce a ich vlastníkom je I. S., rod. D. na základe dedenia D 287/75.

10. Predmet sporu prvoinštančný súd posúdil podľa , podľa Všeobecného (946/1811 sb. z. s.).

11. V nadväznosti na citované ustanovenia súd uviedol, že podľa Všeobecného (946/1811 sb.z.s.) platného na území Uhorska (ktorý sa uplatňoval popri práve obyčajovom) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo vpisom do pozemkovej knihy, obdobne ako momentálne, vkladom vlastníckeho práva. Listinou spôsobilou na vklad boli verejné a súkromnoprávne listiny. Rovnako platilo, že na zápis musel byť daný právny titul (napr. zmluva, licitácia, reálna držba a iné). Zápis v pozemkovej knihe mal trocha iný charakter, ako je tomu v súčasnosti. Platilo, že aj dražobný kupiteľ sa stane vlastníkom kúpenej veci, avšak rovnako sa vyžadoval zápis do pozemkovej knihy na základe príkazu súdu, z úradnej moci - úradným rozhodnutím ( Ex.zák. LX/1881).

12. Postup pri exekúciách v tom čase upravoval Exekučný zákon, zák. čl. LX/1881 ( na ozrejmenie zák. čl. XLI 1908 bol jeho novelou ). Podľa § 180 Ex. zák. ak nebol proti dražbe podaný rozklad, dražobnému kupiteľovi sa vydalo vysvedčenie o kúpe, na jej základe toho môže vziať kúpenú vec do svojej držby dokonca za pomoci vrchnosti, ak by mu v tom ktokoľvek prekážal. Do držby teda mohol byť uvedený aj výkonným orgánom. Avšak ako je uvedené vyššie, aj tu platilo, že vlastníkom sa stane kupiteľ len knihovým zápisom. Podľa § 182 Ex. zák. ak sa dražba stala právoplatnou, boli kupiteľom splnené dražobné podmienky, menovite ak vyplatil kúpnu cenu, nariadi pozemnoknižný súd z úradu vklad vlastníckeho práva pre neho k nehnuteľnosti. Proti licitácii mohli byť podané akési námietky či opravné prostriedky: predostretia, vyšší sľub, rekurz, rozklad, ak podané neboli dražba sa stala právoplatnou. Následne po právoplatnosti dražby pozemnoknižný súd nariadi tzv. poradové pojednávanie ( § 188 Ex. Zák. a nasl. ), na ktorom sa určovalo poradie uspokojenia pohľadávok, teda obdobne ako v tomto čase postup pri rozvrhu výťažku z dražby. Prítomný mohol byť aj kupiteľ.

13. Po vyriešení otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu súd prvej inštancie uviedol, že z uvedených uznesení súdu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X boli zapísané v zápisnici č. 190 a že tieto pred dražbou v exekúcii patrili H. S.. Tieto na dražbe dňa 14.03.1938 získal C. D., pričom jeho kúpa bola súdom potvrdená, proti licitácii neboli námietky, ujal sa reálnej držby nehnuteľnosti. Všetky tieto skutočnosti bral na vedomie súd. Skutočnosť, že D. nadobudli majetok od S. (za dlhy) potvrdila aj výpoveď svedka N. (tvrdil okrem cípu, avšak o tomto nemôže mať svedok vedomosti, keďže nebol účastný dražby, mal nízky vek a vôbec nemal vedomosť o vlastníckych vzťahoch, len o tom, že cez spornú parcelu prechádzal a aj iní ľudia).

14. S poukazom na vtedy platnú právnu úpravu konštatoval, že dražba musela nadobudnúť právoplatnosť (keďže bolo nariadené poradové pojednávanie za účelom uspokojenia veriteľov), a teda dražobný kupiteľ pán D. musel splniť všetky podmienky dražby a zaplatiť kúpnu cenu, pričom z úradnej povinnosti na príkaz súdu muselo byť zapísané jeho vlastnícke právo do pozemkovej knihy, dokonca mal právo byť prítomný na prejednaní poradia. Až po splnení týchto podmienok mohol pozemnoknižný súd vykonávajúci exekúciu nariadiť rozvrhové pojednávanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že okrem iných aj mpč. XXX/X zo záp. č. XXX, ktorá bola predmetom dražby sa stala vlastníctvom dražobného kupiteľa, teda C. D..

15. Súdny znalec jednoznačne stotožnil - identifikoval parcelu mpč. XXX/X s parcelou CKN č. XXX/X.

16. Z vyššie uvedených dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že parcela mpč. XXX/X existovala a že bola zapísaná v starej pozemkovej knihe - zápisnici č. 190, bola súčasťou majetku S., ktorý bol predmetom exekúcie a licitácie a že vlastnícke právo licitáciou a zápisom do pozemkovej knihy získal C. D.. To, že došlo zrejme nedopatrením k nezapísaniu mpč. XXX/X do novej pozemkovej knihy, nemôže byť na ujmu jeho práv. Je možné pripustiť, že sa tak udialo z dôvodu, že bola polohovo inde ako ostatné parc. mpč. č. XXX a že bola využívaná ako vstup k pozemkom, preto ju vložkári, ktorí pracovali na mieste samom a mapovali skutočný stav, mohli pripísať k mpč. XXXX. Rovnako nemôže byť na ujmu práv, ak sa nezachovala pôvodná záp. č. XXX (tieto sa po uzavretí vložkármi skartovali), ani exekučný spis Okresného súdu Bardejov E 907/35. Na vyslovenie záveru súdu postačili aj z neho predložené dôkazy.

17. Na základe zisteného súd uzavrel, že C. D. sa stal vlastníkom spornej parcely mpč. XXX/X po jeho zápise do pozemkovej knihy, pričom právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola licitácia na dražbe nehnuteľnosti. Teda menovanému svedčí právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a k skutočnému prevodu došlo zápisom do pozemkovej knihy, pričom uvedené na základe uhorského práva musel nariadiť pozemnoknižný súd (nie vkladom) po právoplatnosti dražby (čo vyplýva z predložených uznesení vo veci E 907/35). Vlastnícke právo mu svedčilo aj ku dňu jeho smrti, keďže neboli zistené skutočnosti, ktoré by uvedené vyvrátili (mpč. XXX/X bola stále súčasťou mpč. XXXX).

18. Žalobu žalobcov posúdil ako dôvodnú a nehnuteľnosť - parc. č. XXX/X určil do dedičstva po C. D.. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného a zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Dokazovanie vyžiadaním právnych predpisov považoval za neprípustné (zásada iura novit curia - súd pozná právo). Námietky voči znaleckému posudku súd rovnako neakceptoval, keďže znalec podrobne popísal vývoj vlastníckych vzťahov a ich zápisov a zobrazenia v mapových podkladoch, pričom jeho tvrdenia vyplývajú z predložených listinných dôkazov, ktoré vyplývajú zo spisu, či boli zistené pri vykonávaní znaleckej činnosti. Znalec vyargumentoval každý listinný dôkaz, ktorý v znaleckom posudku použil. Táto argumentácia je v súlade so zisteným stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, preto sa s ňou súd stotožnil. Znalec zodpovedal na súdom položené otázky v dostatočnom rozsahu. Rovnako sa znalec dostatočne vyjadril k zrušeniu parcely mpč. XXX/X. Pre posúdenie predmetu sporu považoval súd prvej inštancie vykonané znalecké dokazovanie za postačujúce, preto nemal žiaden dôvod ho dopĺňať. Zdôraznil, že jeho povinnosťou nie je reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia (ďalej len ) v spojení s tak, že priznal nárok na ich náhradu úspešným žalobcom voči žalovanému 1, keďže tento bol v konaní neúspešný v celom rozsahu. Súd žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2, nakoľko táto bola označená ako strana sporu len z procesných dôvodov pre úspešnosť žalobcov v spore, aj pre jej nevyhnutnú procesnú účasť v konaní. Za správne považoval nezaväzovať žalovanú 2 na náhradu trov konania v prospech úspešných žalobcov, v čom zároveň vzhliadol dôvody osobitného zreteľa podľa ).

20. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný 1. Poukazom na ustanovenie namietal, že súd prvej inštancie toto ustanovenie nerešpektoval a svoje právne posúdenie veci uviedol až na svojom poslednom pojednávaní. Takýmto procesným postupom súd zvýhodnil žalobcom do takej miery, že vo vzťahu k žalovanému 1 porušil právo na spravodlivý proces. Súdu prvej inštancie tiež vytkol porušenie ustanovenia s poukazom na to, že súd prvej inštancie od roku 2008 nevedel právne posúdiť žalobu a rozhodol tak až po tom, čo mu to povedal odvolací súd na základe odvolacích námietok zo strany žalovaného 1. Ak by súd prvej inštancie poznal právo, potom by celé konanie netrvalo 12 rokov, ale vec by meritórne rozhodol zamietnutím žaloby hneď na prvom pojednávaní pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Namietal, že súd o hmotných právach poučoval žalobcov zastúpených advokátom, ktorí od počiatku sporu nevedeli, kto a koho má žalovať. Súdu prvej inštancie žalovaný 1 tiež vytkol, že o jeho návrhoch na vykonanie dokazovania vôbec nerozhodol napriek tomu, že tieto návrhy boli predkladané písomne. Poukázal na svoje podanie zo dňa 20.04.2015, ktorým navrhol ako dôkaz oboznámenie sa s obsahom uhorských právnych predpisov za účelom zistenia, či a akým spôsobom, za akých podmienok a ku ktorému okamihu bolo možné v danom období nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na dražbe. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že tento návrh na doplnenie dokazovania je neprípustný, pretože vychádza zo zásady, že súd pozná právo. Poukazom na však odvolateľ namietal, že právne poznatky sú poznatky

súdu o objektívnom práve. Tieto poznatky sa predpokladajú s výnimkou právnych predpisov, ktoré nie sú uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzných aktov, ktoré boli uverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom vestníku Európskej únie. Trval na tom, že ak sa právne poznatky majú čerpať zo všeobecne záväzných nariadení obce alebo všeobecne záväzných nariadení samosprávneho kraja, z vyhlášok krajských úradov a ostatných miestnych orgánov štátnej správy, zo všeobecne záväzných vyhlášok špecializovaných orgánov štátnej správy, z cudzieho práva, stávajú sa tiež predmetom dokazovania. Keďže zákonné články platiace na území Uhorska a neskôr aj na území Slovenska v bývalom Československu, na ktoré poukazuje súd, nie sú právnymi predpismi uverejnenými alebo oznámenými v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a už vôbec nie sú právne záväznými aktmi, ktoré boli uverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo v úradnom vestníku Európskej únie. Preto sa nedá predpokladať, že by tieto uhorské predpisy boli skutočnosťami všeobecne známymi alebo známymi súdu z jeho činnosti. Preto je treba ich dokazovať.

21. Vo vzťahu k výroku o trovách konania poukázal žalovaný 1 na dlhotrvajúci spor, čo zapríčinila žalobkyňa 1, či ďalší žalobcovia, resp. ich právni nástupcovia. Znovu poukázal na nevedomosť žalobcov, koho a kto má vystupovať v konaní, čo spôsobilo neuveriteľné prieťahy. Rozhodnutie o trovách považoval za nespravodlivé, keďže žalovaný 1 sa žiadnym spôsobom nepodieľal na existencii a navyšovaní trov, ktoré vznikli žalobcom. Vyslovil názor, že v danom prípade je prinajmenšom dôvod na aplikáciu ustanovenia . Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovaného 1 sa vyjadrili žalobcovi podaním z 11.03.2020. Vo vzťahu k namietanej absencii predbežného právneho posúdenia veci poukázali žalobcovia na to, že aj na prvom pojednávaní po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo 04.05.2005 súd prvej inštancie predmet sporu predbežne právne posúdil, čo by štatutár žalovaného 1 vedel, keby sa pojednávaní zúčastňoval. Zdôraznili, že súd prvej inštancie žalobcov počas konania nepoučoval o žiadnych ich hmotných právach a ani o ich procesných právach, keďže predbežné právne posúdenie veci súdom nie je poučením sporovej strany, ale vyjadrením, podľa ktorých ustanovením právnych predpisov by v danom čase na základe dovtedajších prednesov sporových strán a vykonaných dôkazov daný spor posudzoval. Po zrušení rozsudku a vrátení veci žalobkyňa 1 akceptovala právny názor odvolacieho súdu o nerozlučnom spoločenstve do úvahy prichádzajúcich dedičov a ich aktívnej vecnej legitimácii v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a sama, resp. prostredníctvom právneho zástupcu vykonávala potrebné úkony, aby do konania pristúpili všetci ostatní súčasní dediči poručiteľa C. D.. Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za dostatočne odôvodnený, vysporiadajúci sa so všetkými námietkami žalovaného 1. Zdôraznil, že rozhodujúcim dôkazom a podkladom pre rozhodnutie súdu bol znalecký posudok znalca N. K., správnosť ktorého záverov žalovaný 1 žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.

23. Za správne považovali žalobcovia aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Vyslovili názor, že vo veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže dôvodom pre aplikáciu ustanovenia nemôže byť dĺžka konania. Mali za to, že najneskôr zo znaleckého posudku N. K. bolo zrejmé, že sporná parcela patrila poručiteľovi C. D., teda že žaloba ako taká je dôvodná, no napriek tomu žalovaný 1 túto skutočnosť neuznával, teda jeho pričinením konanie trvá doposiaľ. Aj keby bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že by sa žalobkyni nepodarilo ustáliť okruh dedičov po jej otcovi, po zistení aktuálneho okruhu dedičov by žalovaný nárok bol na podklade uvedeného znaleckého posudku dôvodne uplatnený na súde opäť kedykoľvek v budúcnosti. Skutkové zistenia súdu vyhodnotili žalobcovia ako správne, preto navrhli rozsudok potvrdiť a priznať žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Žalovaný 1 v odvolacej replike zo 04.05.2020 zotrval na odvolaní v celom rozsahu a argumentáciu žalobcov považoval za nedôvodnú. Opakovane navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Žalobcovia podaním z 05.06.2020 zotrvali na svojom vyjadrení z 11.03.2020 a navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 nie je dôvodné.

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

29. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižní a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

30. Žalovaný 1 svoje odvolacie námietky upriamil na porušenie procesných práv, konkrétne na porušenie ustanovenia , .

31. Podľa po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.

32. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

33. Citované ustanovenie bolo možné aplikovať až za účinnosti , teda počnúc dňom 01.07.2016. Takúto povinnosť účinný do 30. júna 2016 súdu neukladal. Predmetné konanie bolo začaté dňa 07.11.2008, teda za účinnosti , pričom aj väčšina dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu bolo realizovaných, či prednesených za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu. Preto aplikácia ustanovenia je bez právneho významu. Porušenia práva na spravodlivý proces sa preto súd prvej inštancie nedopustil.

34. Odvolací súd nevzhliadol pochybenie súdu ani v porušení práva na spravodlivý súdny proces žalovaného 1, ku ktorému porušeniu malo dôjsť porušením ustanovenia . Z obsahu spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie poskytol pôvodnej žalobkyni, resp. žalobcom poučenie iného charakteru, než procesného, preto nie je možné vyhodnotiť ani túto odvolaciu námietku ako dôvodnú. Pokiaľ po zrušení prvého rozhodnutia zo 04.05.2015 došlo k úprave okruhu strán sporu, stalo sa tak v dôsledku právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného uznesením, č.k. -302 z 08.02.2018, a to len za základe odvolacej námietky žalovaného, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná.

35. Odvolacím súd nemôže súhlasiť so žalovaným 1 v tvrdení, že uhorské obyčajové právo je predpisom, vo vzťahu ku ktorému bolo potrebné vykonať dokazovanie jeho oboznámením. Je nesporným, že až do účinnosti bolo v platnosti uhorské obyčajové právo aj na území Slovenska (predtým Uhorska), podľa ktorého boli posudzované (a sú aj v súčasnosti, hoci zriedkavejšie) spory vlastnícke. Takýto predpis je teda všeobecne známym predpisom aj z rozhodovacej činnosti súdov a nie je potrebné vo vzťahu k nemu vykonať osobitné dokazovanie.

36. Vychádzajúc z obsahu spisu dospel odvolací súd aj k záveru, že žalovaný 1 v priebehu celého konania popieral akékoľvek vlastnícke nároky, či už pôvodnej žalobkyne 1 alebo ďalších žalobcov, teda zaujímal jednoznačne záporne stanovisko k nároku žalobcov a od tohto neupustil ani pod tlakom vykonaných dôkazov svedčiacich v prospech dôvodnosti nároku žalobcov. Za takejto situácie, teda pre samotný postoj žalovaného 1 nie je dôvodné pristúpiť k zmene rozhodnutia o náhrade trov konania.

37. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania v zmysle , ako vecne správny.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda úspešným žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1 neúspešnému v odvolacom konaní.

39. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).