Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoD-3-2020.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoD/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák vo veci prejednania dedičstva k novoobjavenému majetku po poručiteľovi Q. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. - W. Q., E. XXXX/XX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, o odvolaní P. I., nar. X.X.XXXX, bytom W. X, (ďalej len odvolateľka) 040 01 Košice proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.5.2019 č.k. 23D/279/2018-55
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením označeným v záhlaví konanie zastavil. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky P. I., K.. X.X.XXXX, bytom W. X, S. o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku po poručiteľovi Q. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX z dôvodu, že zistila, že v pôvodnom dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. značkou 24D 102/2010 nebol prejednaný majetok, a to: - stavba chaty v obci S.-S.; titul nadobudnutia: rok 2000, ktorú postavil, oplotil a zariadil poručiteľ a - 3-izbový byt, ktorý poručiteľ kúpil synovi pred svadbou a po rozvode uhradil vyporiadanie BSM v roku 2001. K návrhu navrhovateľka pripojila výpis z LV č. XXXX pre kat.územie S., R. S.-S., R.. S. H., podľa ktorého vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je H. I., nar. X.X.XXXX, E. XX, S. a tiež výpis z LV č. XXXXX pre kat. územie I., R. S.-G., R.. S. H., podľa ktorého vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je Q. I., nar. X.X.XXXX, I. W., S..
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka bola výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 4.9.2018 vyzvaná, aby predložila súdu doklady, ktoré preukazujú, že poručiteľ bol v čase svojej smrti, t.j. ku dňu 17.2.2010, vlastníkom nehnuteľností, ktorých prejednania v dodatočnom dedičskom konaní sa domáha a ktorá mu oznámila, že žiadosti vyhovieť nemôže a žiadala, aby si súd uvedené doklady vyžiadal od jej súrodencov Q. I. U. H. W. Y.. I.. Súd prvej inštancie požiadal Okresný úrad, Košice, katastrálny odbor o poskytnutie informácie, či poručiteľ bol ku dňu svojej smrti, t.j. ku dňu 17.2.2010, vlastníkom nehnuteľností, a to chaty súp.čísla 47 na parcele čl. XXXX/XXX, kat. územie S., R. S.-S., R.. S. H., evidovanej na LV č. XXXX a bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu na ul. I. W. XX B. S.Š., kat. územie Terasa, obec Košice-Západ, okr. Košice II, evidovaný na LV č. XXXXX, prípadne kto bol vlastníkom týchto nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľa, t.j. k 17.2.2010. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor súdu prvej inštancie oznámil, že poručiteľ nebol v minulosti vlastníkom týchto nehnuteľností, a ku dňu smrti poručiteľa vlastníčkou prvej nehnuteľnosti bola H. I., nar. X.X.XXXX a druhej nehnuteľností Q. I., nar. X.X.XXXX.
3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení podľa § 211 ods. 1,3 C.m.p. konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva zastavil, pretože mal za preukázané, že poručiteľ nebol ku dňu svojej smrti, t.j. ku dňu 17.2.2010, vlastníkom nehnuteľností, ktorých prejednania v dodatočnom dedičskom konaní sa domáhala navrhovateľka, čo bolo jednoznačne preukázané oznámením Okresného úradu Košice, katastrálnym odborom.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odvolateľka z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, g/, h/ C.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odvolanie navrhovateľky obsahovalo odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzval odvolateľku na doplnenie chýbajúcich náležitosti (§ 373 ods. 1 C.s.p.). Navrhovateľka v odvolaní (doplnenom odvolaní) uviedla, že v dedičskom konaní po poručiteľovi bola úmyselne podvedená svojimi súrodencami a dôvodila, že súd prvej inštancie nevyžiadal potrebné doklady o nadobudnutí vlastníctva chaty v S. K. Z. od jej sestry H. W., Y.. I., ktorá chatu nadobudla ešte počas života poručiteľa, majúc za to, že predmetná nehnuteľnosť bola financovaná a postavená poručiteľom, a teda, že táto nehnuteľnosť mala byť prejednaná v dedičstve po poručiteľovi. Tiež uviedla, že súd si nevyžiadal ani od ďalšieho dediča - jej brata Michala Teľatníka vyjadrenie, ako mohol menovaný mať finančnú hotovosť na kúpu bytu a ako získal finančné prostriedky na vyporiadanie BSM s bývalou manželkou po rozvode, majúc za to, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil poručiteľ, ktorý aj za neho vyporiadal BSM voči jeho bývalej manželke, takže o hodnotu bytu sa mala zvýšiť aj hodnota dedičstva.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). V posudzovanom prípade ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených navrhovateľkou naplnený nie je.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
9. Z odôvodnenia uznesenia je dostatočne zrejmé, z akých skutkových zistení súd prvej inštancie vychádzal, podľa akých zákonných ustanovení tieto posudzoval, a ako vyhodnotil zistené skutočnosti, napadnuté uznesenie je preto obhájiteľné v zmysle zákonom vyžadovaných náležitostí, v dôsledku toho je aj preskúmateľné.
10. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. ide v tom prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
11. Ani tento odvolací dôvod v posudzovanom prípade naplnený nie je. Konanie sa začína podaním návrhu, ktorý musí obsahovať všeobecné ale aj osobitné náležitosti podania ( § 25 C.m.p., § 127 C.s.p) s uvedením novoobjaveného majetku poručiteľa, ktorý sa má prejednať a pripojením dokladov preukazujúcich vlastníctvo poručiteľa k novoobjavenému majetku. Konanie o novoobjavenom dedičstve je konaním, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, v dôsledku čoho súdu nič nebráni, aby nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany účastníkov nahradil vlastnou činnosťou.
12. Žiada sa uviesť, že z hľadiska znenia tohto odvolacieho dôvodu vyplýva, že sa netýka situácií, keď nesporový súd nedostatočne zistí skutkový stav zanedbaním svojej vyšetrovacej povinnosti, ale týka sa iba situácií, keď nevykoná dôkazy, ktoré účastníci navrhli v dôsledku čoho neúplne zistí skutkový stav. Základným pochybením súdu z hľadiska zisťovania skutkového stavu bude situácia, keď účastník síce navrhol dôkaz na preukázanie rozhodujúcich skutkových tvrdení, no súd takýto dôkaz nesprávne odmietol vykonať. Pokiaľ strana riadne a včas navrhla dôkaz, ktorý umožňuje preukázať rozhodujúce
skutočnosti prípadu, je súd v zásade povinný takýto dôkaz vykonať. Tento dôvod bude naplnený najmä vtedy, keď súd nesprávne vyhodnotí, že dôkaz sa netýka rozhodujúcich skutočností prípadu, resp. že k riadnemu zisteniu skutkového stavu či posúdeniu veci nie je potrebný.
13. Súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade v vyšetrovacou zásadou, s poukazom na nesporovú povahu konania, keď z vlastnej činnosti zisťoval, či majetok označený v návrhu, bol vo vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Sú správne závery súdu prvej inštancie, keď z tohto zistenia vychádzal pri rozhodovaní o návrhu, správne zistil skutkový stav a na účely jeho zistenia vykonal všetky potrebné dôkazy.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. je naplnený vtedy, ak zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
15. Tento odvolací dôvod sa nevníma ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) C.s.p., z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
16. Odvolateľka v odvolaní len všeobecne vymenúva dôvody odvolania uvedené v ust. § 365 ods. 1 C. s. p. bez akejkoľvek konkretizácie. Dôvody odvolania uvedené v zákone však samy o sebe nie sú postačujúcim vymedzením dôvodu, pre ktorý sa odvolanie napáda, pokiaľ nie sú špecifikované konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu. Odvolací súd preto nevie posúdiť konkrétne aké prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, ide.
17. Keďže odvolateľka vymedzila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), g), h) C.s.p., právo na uvedenie prípadných novôt v prípade písm. b) je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bolo na odvolateľke v odvolaní uviesť a dokázať, že nové prostriedky procesného útoku nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Toto obmedzenie sa týka aj dôvodu podľa písm. g). V prípade dôvodov podľa písm. e), h) použitie doterajších neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy.
18. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ide vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne posúdil v zmysle relevantných ustanovení Civilného mimosporového konania týkajúcich sa tzv dodatočného konania o dedičstve. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 C.s.p. konštatuje, že odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nie je opodstatnený.
21. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia a na zdôraznenie správnosti uvádza:
22. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná (§ 211
ods. 1 C.m.p.). Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku. Dedič totiž nevstupuje len do práv a povinnosti, ktoré sú mu známe v čase konania o dedičstve, ale zásadne do všetkých práv a povinnosti poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli (§ 460 Obč. zákonníka), i keď neboli v konaní o dedičstve zistené a preto o nich nebolo rozhodnuté. Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako novoobjavený len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). V konaní o dodatočnom prejednaní novoobjaveného majetku postupom podľa § 211 ods. 1 C.m.p. nemá ísť o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje dedičská vec ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Inak povedané, zákon upravuje postup súdu, ak sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve objaví nový majetok po poručiteľovi, ktorý nebol predmetom prejednania. Pôjde o prípady, keď majetok alebo dlh po poručiteľovi nebol počas konania o dedičstve známy, a preto nemohol byť predmetom prejednania. Zmyslom podania návrhu na prejednanie novoobjavenéjho majetku je zabezpečiť usporiadanie dedičstva aj v prípade, že pôvodné dedičské konanie je právoplatne skončené, avšak nezahrňovalo celé dedičstvo po poručiteľovi.
23. Postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením konanie zastavil s poukazom na § 211 ods. 3 C.m.p. bol zákonný, pretože súd nezistil iný majetok, ktorý nebol predmetom dedičstva po poručiteľovi.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Košice pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).