Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cr-7-2017.pdf
PDF · 97.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cr/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobkyne: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. č. XX, XXX XX A. A., IČO: 47 355 051, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava , IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, pod spisovou značkou SR XXXXX/XX dňa 16.12.2016 a návrh na odklad jeho vykonateľnosti z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.01.2017 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, pod spisovou značkou SR XXXXX/XX dňa 16.12.2016, odkladu jeho vykonateľnosti a náhrady trov konania pri uvedení skutkového stavu:
2. Žalobkyňa bola ako žalovaná zaviazaná rozhodcovským rozsudkom, vydaným Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, pod spisovou značkou SR XXXXX/XX dňa 16.12.2016, ktorý jej bol doručený dňa 23.12.2016, zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sumu 4.150 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 4.170 Eur od 09.12.2015 do 15.08.2016, zo sumy 4.150 Eur od 16.08.2016 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 4.170 Eur od 13.06.2016 do 15.08.2016, zo sumy 4.150 Eur od 16.08.2016 do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 824,88 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
3. Rozhodcovský súd žalobu zo dňa 05.09.2014 podanú dňa 10.09.2014 prejednal a rozhodol o nej napriek tomu, že:
- medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah (nie nespotrebiteľský), v ktorom zmenka ako prostriedok zabezpečenia spotrebiteľského úveru nie je povolená (zmenka bola vystavená dňa 25.05.2015),
- medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzatvorená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
- nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať v zmysle §1 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. a práve naopak, táto bola vylúčená v zmysle § 1 ods.4 zák.č. 244/2002 Z.z.,
- rozhodcovské konanie prebehlo v rozpore so zákonom keď s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. zák. č. 244/2002 Z. z. boli porušené ustanovenia §17 a §26 ods. 5 zák.č. 244/2002 Z. z. o rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tým, že žalobkyni neboli doručené dôkazy o ktoré žalovaný (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) oprel svoju žalobu a rozhodcovský súd svoje rozhodnutie, čím žalobkyni bola odňatá možnosť ochrany jej práv v tomto konaní,
- rozhodcovské konanie nieslo znaky zaujatosti (personálne a majetkové prepojenie so žalovaným a jeho právnym zástupcom) s čím sa rozhodcovský súd nevysporiadal,
- a že uvedené dôvody žalobkyňa namietala už v rozhodcovskom konaní.
4. Rozhodcovský rozsudok je v rozpore aj so všeobecným hmotným právom a rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR, keď v konaní, ktoré mu predchádzalo, rozhodcovský súd nepreskúmal ani námietky voči plateniu zmenky ani námietky ku kauze zmenky, ktoré boli vznesené žalobkyňou a pre jeho rozhodnutie podstatné a zásadné. Nepreskúmal ani len to, či vôbec bola žalobkyni predložená zmenka na videnie napriek tomu, že išlo o tzv. vistazmenku (predloženie na videnie pritom žalobkyňa popierala), ak áno, kedy a bez všetkého takúto zásadnú skutočnosť vo výroku uviedol. Napriek tomu, že rozhodcovský súd nemohol objektívne (bez dôkazov) zistiť, kedy nastala splatnosť zmenky (objektívne mohla nastať až pri doručení žaloby žalobkyni 10.09.2016) a túto skutočnosť ani nezistil, rozhodol bez opory v hmotnom práve o zmenkových úrokoch (od 09.12.2015) aj o zákonných úrokoch (od 13.06.2016). Predložená zmenka bola vystavená dňa 25.05.2015 ako blankozmenka, bez uvedenia sumy a dátumu začiatku jej úročenia, splatná na videnie. Žalovaný uvádza, že k predloženiu zmenky na zaplatenie malo dôjsť údajne 13.06.2016, avšak toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, pričom žalobkyňa ho v celom rozsahu rozporovala. Žalobkyňa prvýkrát videla žalovaným vyplnenú zmenku až v deň kedy jej bola doručená žaloba z rozhodcovského súdu, t.j. 10.09.2016 a teda, keďže zmenka bola vystavená ako vistazmenka, nijako nemohla nastať jej splatnosť pred jej predložením na videnie žalobkyni. Z uvedených dôvodov sa javí rozsudok vyššie uvedeného rozhodcovského súdu ako nezákonný, účelový a tendenčný.
5. Žalobkyňou podané námietky voči plateniu zmenky aj ku kauze zmenky, na ktorých stále trvá, spočívajú v tom, že žalobkyňa žiadala o úver na svoje osobné účely. Aj poskytnuté finančné prostriedky v celom rozsahu použila iba na svoje súkromné účely, čo preukazovala evidenciou z účtovníctva, ktoré vedie ako podnikateľský subjekt. Žalobkyňa si úver nikdy nebrala pre účely podnikania a nikdy ho tak ani nepoužila, o čom pripája doklad a to Daňovú evidenciu príjmov z podnikania za rok 2015, ktorý vedie vo svojom účtovníctve, ktoré je aj podkladom podaného daňového priznania za rok 2015, v ktorom sa príjem vo výške úveru 2.700 Eur v mesiaci máj ani inom nenachádza. Splátky úveru žalobkyňa taktiež platila z osobného bežného účtu a nie z podnikateľského účtu. Zmluvu o bežnom účte tiež pripojila.
6. Rozhodcovský súd na kauzálne námietky tvrdené žalobkyňou nijako neprihliadol a aj napriek zjavnému nedostatku jeho právomoci konať vo veci konal a rozhodol. V zmysle § 1 ods. 4 zák.č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
7. Žalobkyni neboli v rozhodcovskom konaní doručené všetky listiny, nemohla sa vyjadriť k týmto nedoručeným dôkazom: výpis z OR SR žalobcu, pokus o zmier, dohoda o vyplnení zmeniek a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru verzia 62P. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa tieto skutočnosti už v rozhodcovskom konaní v žalobnej odpovedi zo dňa 20.09.2016 namietala, rozhodcovský súd na túto námietku neprihliadol, požadované listiny žalobkyni nedoručil ani dodatočne a v odôvodnení rozsudku jej „námietku o chýbajúcich listinách považoval za irelevantnú s tým, že listiny údajne má žalobkyňa k dispozícii". Uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 17 zák.č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa žiadala o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods. 1 bod 1. a 4. ZoRK, k žalobe pripojila rozhodcovský rozsudok sp.zn. B./16 zo dňa 16.12.2016, žalobnú odpoveď zo dňa 20.09.2016, Zmluvu o bežnom účte zo dňa 28.10.2014, daňovú evidenciu za rok 2015, potvrdenie o zrealizovaní transakcie z účtu číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2016, uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.08. 2016, návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 27.07.2016, Zmluvu o úvere zo dňa
25.05.2015, zmenku zo dňa 25.05.2015, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.05.2015 a Prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.
8. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK : „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní".
9. Podľa § 4 ZoRK: „(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy".
10. Podľa § 18 ods. 4 ZoRK: „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd".
11. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK , tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
12. Zo spisu rozhodcovského súdu (č. l. 51 - 72 súdneho spisu) vyplýva doručovanie žaloby spolu s prílohami a výzvy na žalobnú odpoveď žalobkyni. Žalobkyňa v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu dňa 26.09.2016 (č.l. 54 súdneho spisu) namieta, že jej neboli doručené dôkazy v takom rozsahu v akom ich uvádza žalovaný a to pokus o zmier, dohoda o vyplnení zmeniek ani Všeobecné podmienky poskytovania úveru verzia 62P, namieta zaujatosť rozhodcovského súdu z dôvodu existencie personálneho a najmä majetkového prepojenia so žalovaným ako aj právnym zástupcom žalovaného, ktorí sídlia na zhodnej adrese, namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci, nakoľko ide o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ktorý nie je možné rozhodovať v zmysle zák.č. 244/2002 Z.z., vznáša námietky k plateniu zmenky aj ku kauze zmenky.
13. Žalobkyňa sa dovoláva zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov ust. §40 ods. 1 písm. a) bod. 1. a 4. ZoRK a podľa § 40 písm. b) ZoRK. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK:
- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy,
- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,
- prekročenie právomoci,
- procesné vady.
14. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Súd poznamenáva, že námietka existencie akejkoľvek všeobecne vymedzenej procesnej vady v musí mať potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
15. Absencia doručenia pokusu o zmier, Dohody o vyplnení zmeniek a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru verzie 62P nemá potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pričom súd poznamenáva, že dispozícia žalobkyne so Všeobecnými podmienkami poskytovania úveru verzie G62 vyplýva zo znenia Zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2015, kde je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy ...."
16. K námietke zaujatosti rozhodcovského súdu: Z ust. § 9 ZoRK vyplýva skutočnosť, že namietať možno výlučne rozhodcu. V žalobnej odpovedi žalobkyňa namieta zaujatosť rozhodcovského súdu, námietka proti rozhodcovi JUDr. V. T., ustanovenému predsedom predsedníctva Stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu nebola podaná.
17. K námietke prekročenia právomoci rozhodcovského súdu: Právomoc rozhodcovského súdu vyplýva z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.05.2015 (č.l. 17 súdneho spisu). Žalobkyňa namieta nedostatok právomoci, pretože právny vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 25.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným mal byť v zmysle právnych predpisov účinných v čase jeho vzniku považovaný za spotrebiteľský. Z tohto dôvodu sa malo konať podľa ZoSRK, na ktoré rozhodcovský súd nemal právomoc. Zo Zmluvy o úvere nebolo zrejmé, či bol predmet financovania poskytnutý na potreby podnikania žalobkyne. Na margo podanej žaloby a ďalšieho zdôvodňovania údajného spotrebiteľského prvku uzavretej Zmluvy o úvere treba konštatovať, že právny názor žalobkyne vychádza z dezinterpretácie vlastného postavenia s prihliadnutím na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa však nepreukázala, že by bola spotrebiteľom, preto nie je možné prihliadnuť ani na § 54 ods. 2 OZ. Z ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zmeneného zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorého dôvodová správa vo vzťahu k tejto zmene uvádza, že: „Spotrebiteľ sa definuje na rozdiel od doteraz zaužívanej úpravy ako fyzická osoba, ktorá koná mimo predmetu svojej zárobkovej činnosti (podnikanie, povolanie). S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovuje, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, avšak na rozdiel od stavu de lege lata, výhradne taká právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, podporovania verejnoprospešného účelu alebo napĺňania verejnoprospešného cieľa združovania." Všeobecným právnym predpisom pre oblasť ochrany spotrebiteľa je Občiansky zákonník, ktorý v § 52 ods. 4 definoval, že „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti."
18. V Zmluve o úvere zo dňa 25.05.2016 (č.l. 16 súdneho spisu) je výslovne uvedené: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania". Žalobkyňa sa v konaní snažila osvedčiť status spotrebiteľa predložením Daňovej evidencie za rok 2015 zo dňa 31.03.2016 (č.l. 12 súdneho spisu) s tvrdením, že úver poskytnutý žalovaným nie je súčasťou príjmov žalobkyne so statusom živnostníka. Súd nemohol prijať záver, že prostriedky boli použité mimo predmetu podnikania, nakoľko predmetný listinný doklad je internou evidenciou žalobkyne, bez právnej relevancie. S poukazom na uvedené súd ustálil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.
19. Pokiaľ ide o ďalší dôvod uvádzaný žalobkyňou, podľa ktorého by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený, súd uvádza, že ust. § 40 ods.1 písm. b) ZoRK odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s „verejným poriadkom". Skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky sa viaže pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania.
Napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky. K uznaniu cudzieho rozhodnutia môže dôjsť vo viacerých kontextoch (uznanie v rámci riešenia predbežnej otázky pri žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, uznanie v rámci použitia cudzieho rozhodcovského rozsudku v rámci procesnej obrany), pričom vo všetkých prípadoch uznávajúci súd posudzuje aj existenciu dôvodov podľa § 50, pričom dôvody podľa ods. 2 posudzuje ex offo. Zákonodarca zahrnul pojem „verejný poriadok" do § 40 ZoRK ako dôvod zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 50. Z uvedeného vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo vykladať verejný poriadok v oboch ustanoveniach identicky v súlade s výkladom § 50 - teda ako verejný poriadok v medzinárodnom kontexte. Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa posudzuje jeho potenciálny rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky a v tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovský rozsudok je, alebo nie je v rozpore s verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný.
20. Definíciu pojmu verejný poriadok obsahuje ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.
21. Rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky predpokladá okrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí teda len porušenie práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa základného záujmu spoločnosti. Pri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou 2004/38/ES a judikatúrou Súdneho dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o normy morálne, sociálne, politické, prípadne náboženské.
22. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.