Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/131/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: SCS Group s.r.o., so sídlom Jelšová 22, Sereď, IČO: 52 125 629, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, proti žalovanému: K. M.Ó., G.. XX.X.XXXX, K. E. XXX, o zaplatenie 3.420 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.420 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420 eur od 22.11.2022 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75 eur, splatných vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškaním plnenia čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.420 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420 eur od 22.11.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.8.2022 poskytol žalovanému do nájmu motorové vozidlo Š. U. za čo sa žalovaný zaviazal platiť nájomné poľa článku IV bod 1 vo výške 30 eur/deň. Žalovaný zároveň ako nájomca spôsobil na predmete nájmu škodu. V súvislosti s neuhradeným nájomným a spôsobenou škodou vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 7.11.2022, splatnú dňa 21.11.2022 vo výške 3.420 eur. Žalobca následne prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uzatvoril so žalovaným dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXXX zo dňa 2.6.2023, v zmysle ktorej žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal čo do dôvodu aj výšky. Žalobca následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 10.7.2023, avšak bezvýsledne.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom a v nájomnej zmluve na automobil nie je jasne definované kto znáša škodu spôsobenú na motorovom vozidle. Žalovaný uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho príjem je nulový. Zo žalovanej čiastky je ochotný uhradiť sumu 975 eur za dobu prenájmu auta v splátkach vo výške 50 eur mesačne až po ukončení výkonu trestu.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že popiera skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom. Predmetnú dohodu uzatvoril so splnomocnencom žalobcu v slobodnej vôli, splnomocnenec žalobcu na žalovaného nevyvíjal žiadny nátlak, žalovaný sa mohol slobodne rozhodnúť, či k podpisu dohody pristúpi alebo nie. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že podľa nájomnej zmluvy nie je jasné, kto zodpovedá za vzniknutú škodu žalobca uviedol, že zodpovednosť žalovaného (ktorý nepopiera, že škodu spôsobil práve on) vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovenia a nasl. . Medzi sporovými stranami nie je sporné, že došlo k škodovej udalosti v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a teda, že žalovaný porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.2.2024. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca a žalovaný. Keďže žalovaný sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, bol súdom vyzvaný, aby súdu v lehote 10 dní oznámil, či súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti alebo žiada o zabezpečenie jeho účasti na pojednávaní s upozornením, že v prípade ak sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrí bude mať súd za to, že s pojednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti súhlasí. Žalovanému bolo predvolanie spolu s výzvou a poučením doručené dňa 16.1.2024. Žalovaný súdu do termínu pojednávania neoznámil, že žiada, aby súd zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Súd v súlade s vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný nepoprel vznik zmluvného vzťahu a ani skutočnosť, že v dôsledku jeho konania vznikla na predmete nájmu škoda. Žalovaný uznal svoj záväzok v celom rozsahu dohodou o uznaní záväzku č. XXXXXXXX, pričom tvrdenia o uzatvorení dohody pod nátlakom žalobca považuje za účelové a ničím nepreukázané. Ďalej uviedol, že by súhlasili s rozumnými splátkami tak, aby bol dlh zo strany žalovaného splnený do 3 - 4 rokov, ale s tým, aby tam bola zakomponovaná strata výhody splátok. Nesúhlasia s tým, aby žalovaný začal plniť dlh až po ukončení výkonu jeho trestu.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že medzi stranami sporu došlo dňa 27.8.2022 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo prenechanie motorového vozidla Škoda Octavia, ktorého vlastníkom bol žalobca, do nájmu žalovaného, ktorý mal právo predmetné motorové vozidlo užívať a bol podľa zmluvy povinný platiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné vo výške 30 eur za deň. V zmysle článku VI. bod 8 sa žalovaný zaviazal starať o to, aby na predmetnom motorovom vozidle nevznikla škoda.

9. Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému dňa 7.11.2022 predmetnú faktúru splatnú dňa 21.11.2022. Predmetnou faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému celkovo sumu 3.420 eur, a to za požičanie auta od 28.9.2022 do 5.11.2022, t.j. 39 dní mu vyfakturoval sumu 975 eur a za náhradu spôsobenej škody na aute sumu v celkovej výške 2.445 eur, pričom na faktúre sú špecifikované jednotlivé položky, a to úhrada spôsobenej škody za škodu spôsobenú na kapote 510 eur, nárazníku 490 eur, blatníku 230 eur, podblatníku 35 eur, pravom prednom svetle 140 eur, ramene 130 eur, poloosi 190 eur, práca mechanika 250 eur a lakérnické práce 470 eur.

10. Z dohody o uznaní záväzku č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 2.6.2023 dohodu o uznaní záväzku, v ktorej žalovaný uznal svoj dlh vyplývajúci z vyššie uvedenej faktúry č. XXXXXXXX, splatnej dňa 21.11.2022 vo výške 3.420 eur čo do dôvodu aj výšky, pričom uznal, že ku dňu uzatvorenia dohody tvorí dlžnú čiastku istina vo výške 3.420 eur a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Dlžník sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu do 10 dní od podpisu dohody.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa (ďalej ako ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

16. Podľa nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

17. Podľa nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

18. Podľa ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

19. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako ) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

23. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo dňa 27.8.2022 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

24. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.420 eur spolu s príslušenstvom, a to z titulu nájomného za obdobie od 28.9.2022 do 5.11.2022 vo výške 975 eur a z titulu nároku na náhrady škody spôsobenej žalovaným na predmetne nájmu vo výške 2.445 eur. Žalovaný na svoju obranu uviedol iba to, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom a v nájomnej zmluve nie je definované kto znáša škodu na motorovom vozidle. Žalovaný žiadne iné tvrdenie neuviedol, nepredložil žiadne dôkazy, nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

25. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút, ktorý je jedným z osobitných zabezpečovacích prostriedkov. Ide o jednostranné vyhlásenie dlžníka adresované veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, pričom písomná forma tohto právneho úkonu je ustanovená pod sankciou jeho neplatnosti. Ďalšími obligatórnymi znakmi uznania dlhu (pod následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu a jeho výšky. Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania, ktorá je vyvrátiteľná dôkazom opaku. Veriteľ v prípade sporu nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania, naopak je na

dlžníkovi, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol.

26. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že došlo k riadnemu uznaniu dlhu zo strany žalovaného, pričom dlh v čase jeho uznania nebol premlčaný. Identifikácia právneho titulu v uznaní dlhu bola dostatočne jasná a zrozumiteľná, keďže sa v ňom uvádza, že právnym titulom preukazujúcim dlh je faktúra č. XXXXXXXX, v ktorej je presne špecifikované, čo bolo predmetnou faktúrou žalovanému ako dlžníkovi fakturované (bod 9. odôvodnenia). Z predmetnej faktúry teda vyplýva dôvod uznania dlhu, ktorým je nezaplatenie nájomného za obdobie od 28.9.2022 do 5.11.2022 a nezaplatenie škody spôsobenej na motorovom vozidle. Z uznania dlhu vyplýva aj výška dlhu, keď žalovaný uznal, že dlžnú čiastku tvorí neuhradená istina vyplývajúca z predmetnej faktúry vo výške 3420 eur a zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Zároveň v uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu uhradiť do 10 dní odo dňa podpisu dohody, t.j. od 2.6.2023. Z predmetnej dohody mal súd preukázané, že žalovaný predmetnú dohodu podpísal, čo žalovaný ani nerozporoval, Žalovaný v odpore iba uviedol, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom, ale toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal a na jeho preukázanie nenavrhol vykonať ani žiadny dôkaz. Žalovaný tak v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že by dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom a teda že by bola z tohto dôvodu neplatná. Naopak žalobca v konaní predloženou dohodou preukázal, že žalovaný uzatvoril túto dohodu, ktorou žalovaný uznal svoj dlh, čo preukazuje existenciu dlhu v čase uznania, keďže žalovaný existenciu dlhu nevyvrátil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako dlžník nepreukázal, že dlh nevznikol, resp. že bol splnený alebo inak zanikol, súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu.

27. Súd však nad rámec uvedeného poukazuje na to, že aj v prípade ak by žalovaný nepodpísal dohodu o uznaní záväzku, má súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobcu.

28. V danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla Škoda Octavia. Uvedenú skutočnosť žalobca zároveň preukázal nájomnou zmluvou. Medzi stranami sporu takisto nebolo sporné, že žalovaný predmetné motorové vozidlo užíval. Takisto nebolo sporné, že toto vozidlo žalovaný užíval aj v období od 28.9.2022 do 5.11.2022, t.j. v období, za ktoré si žalobca vyfakturoval nájomné. Žalovaný v odpore nerozporoval sumu 975 eur, ktorú si žalobca v konaní uplatnil z titulu nájmu za motorové vozidlo, naopak uviedol, že túto sumu je ochotný zaplatiť. Vznik nároku žalobcu na zaplatenie tejto sumy, teda sporný nebol.

29. Sporné medzi stranami sporu bolo uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.445 eur z titulu náhrady škody vzniknutej na motorovom vozidle. K tomuto nároku žalovaný v odpore uviedol iba to, že v nájomnej zmluve nie je jasne definované kto znáša škodu. Uvedené tvrdenie žalovaného však nie je možné považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu, keďže žalovaný v konaní nepoprel, že by škoda na motorovom vozidle vznikla, že by túto spôsobil on, t.j. nepoprel, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním a žalovaný nepoprel ani výšku škody, ktorú si žalobca v konaní uplatnil.

30. Zo zákona ( ), ale aj z článku VI. bod 8 nájomnej zmluvy, vyplýva žalovanému ako nájomcovi povinnosť starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda, pričom zo zákona takisto vyplýva, že ten kto spôsobil porušením právnej povinnosti škodu, za túto škodu zodpovedá ( ). To znamená, že nie je potrebné, aby bola zodpovednosť za škodu riešená priamo v zmluve. V danom prípade mal súd z tvrdenia žalobcu preukázané, že žalovaný spôsobil škodu na vozidle, ktoré bolo predmetom nájmu, keďže sa o motorové vozidlo ako nájomca nestaral tak, aby na motorovom vozidle škoda nevznikla. Súd mal toto tvrdenie za preukázané, keďže ako je uvedené vyššie, žalovaný nepoprel vznik škody na motorovom vozidle a nepoprel ani to, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Žalovaný zároveň nepreukázal a ani v konaní netvrdil, že by škodu nezavinil.

31. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa uvedeného ustanovenia. V súvislosti

s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Z uvedeného vyplýva, že všetky uvedené všeobecné zodpovednostné predpoklady a ich danosť musia byť splnené súčasne na to, aby bola založená všeobecná zodpovednosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu s ust. § 670 prvá veta a z článku VI. bod 8 nájomnej zmluvy, podľa ktorého je nájomca povinný starať sa o to, aby na veci (motorovom vozidle) nevznikla škoda. Porušením tejto povinnosti, došlo ku škode, ktorú si žalobca v konaní uplatnil vo výške 2.445 eur, pričom žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že škodu nezavinil.

32. Vzhľadom na uvedené, súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobe vyhovel.

33. Podľa lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Vykonaným dokazovaním lustráciami v ZVJS a sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde mal byť do 9.6.2024 a nie je zamestnaný. To znamená, že žalovaný je momentálne bez príjmu, pričom sám žalovaný uviedol, že je schopný dlžnú sumu platiť v splátkach vo výške 50 eur po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. V danom prípade súd prihliadol na vyššie uvedené okolnosti na strane žalovaného, ako ja na to, že žalobca súhlasil so zaplatením dlhu v splátkach, tak aby bol dlh zo strany žalovaného zaplatený do 3 až 4 rokov.

36. Súd po zohľadnení vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že zaviazal žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75 eur. Pri určení splátok v tejto výške bude žalovaný splácať dlžnú sumu bez príslušenstva 46 mesiacov, čím sa súd odklonil od ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla. Súd uvádza, že sa odklonil od súdnej praxe vzhľadom k tomu, že žalobca súhlasil s tým, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie dlžnej sumy v mesačných splátkach tak, aby tieto boli zaplatené do 3 až 4 rokov. Súd nevyhovel žiadosti žalovaného splácať dlh v splátkach po 50 eur mesačne a až po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, keďže pri takejto výške mesačných splátok by žalovaný splácal dlžnú sumu bez príslušenstva 69 mesiacov, teda dlhšie ako 5 a pol roka. V prípade ak by súd umožnil žalovanému splácať dlh vo výške 50 eur a splátky by mu odložil až po výkone trestu odňatia slobody, došlo by zo strany súdu k neúmerného zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Zároveň súd poukazuje na to, že to, že sa žalovaný ocitol vo výkone trestu odňatia slobody si zapríčinil sám svojim vlastným konaním. Povinnosťou žalovaného bude riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade, teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie.

37. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, tak ako si ich žalobca uplatnil, t.j. od 22.11.2022, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.