Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11CoP-54-2020.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX a otca O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom, so sídlom Z. XX, L. o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14P/12/2020-73 zo dňa 22. júla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 140,00 Eur mesačne od 05.02.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 05.02.2020 do 31.07.2020 v sume 410,34 Eur, pričom mu povolil uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 40,00 Eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku (výrok II.). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/35/2013-68 zo dňa 30.05.2013 v časti úpravy výšky výživného na maloletú Y. (výrok III.). Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok V.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od času poslednej úpravy výživného na maloletú Y., ku ktorej došlo v roku 2013, došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej stanovenie vyššieho výživného než naposledy určeného v sume 70,00 Eur mesačne. V bližších podrobnostiach uviedol, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia maloletá navštevovala 1. stupeň základnej školy, matka bola nezamestnaná, hľadala si prácu, ktorú si následne našla v Českej republike cez agentúru. Otec pracoval v Škótsku, kde bol jeho príjem okolo 930,00 libier mesačne. Aktuálne v čase vyhlásenia (napadnutého) rozsudku bolo zistené, že maloletá navštevuje 2. stupeň základnej školy, v školskom roku 2019/2020 ukončila 8. ročník, bude nastupovať do 9. ročníka ZŠ. Došlo k celkovému nárastu odôvodnených nárokov maloletej v súvislosti s jej celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky, ako je oblečenie, obutie, stravovanie, ale aj ďalších (návšteva športových krúžkov). Ďalšie náklady má matka v súvislosti so zakupovaním liekov na alergiu. Mesačné výdavky na maloletú Y. okresný súd ustálil minimálne na sumu 210,00 až 220,00 Eur mesačne (bližšie viď bod 11. rozsudku okresného súdu). Pokiaľ ide o matku, táto je zamestnaná v spoločnosti SEOYON E-HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA, s. r. o., kde mala za obdobie od januára do decembra roku 2019 priemerný čistý mesačný príjem 831,20 Eur a za obdobie od januára do júna 2020 v sume
729,62 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s dcérou Y. aj so svojou matkou, s ktorou sa podieľajú na úhrade výdavkov na domácnosť. Do práce chodí autobusom, ktorý zabezpečuje zamestnávateľ, ktorý matke strháva za cestovné sumu 80,00 Eur mesačne. Matkou uvádzané výdavky súd prvej inštancie označil za primerané, s výnimkou položky na hygienické potreby v sume 100,00 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka príjmových a majetkových pomerov otca, bolo preukázané, že je zamestnaný v spoločnosti Scotbeef Bridge of Alland, pričom podľa výplatných pások za obdobie od januára do júna 2020 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 1.283,00 libier mesačne, po prepočte kurzom ide o sumu 1.408,00 Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, s ktorou majú v prenájme spoločný byt. Náklady si delia na polovicu (bližšie bod 14. rozsudku súdu prvej inštancie). Medzi jeho ročné výdavky patria letenky na Slovensko 400,00 libier, výdavky na zdravotnícke zákroky 300,00 libier (oprava zubov), daň z nehnuteľnosti na Slovensku v sume 30,00 Eur. Výdavky otca po prepočte kurzom stanoveným NBS okresný súd ustálil v priemere na sumu 1.300,00 Eur mesačne. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov, tak na strane dieťaťa, matky, ktorá je zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem a u otca, u ktorého došlo k zvýšeniu príjmu oproti minulosti. Navyše mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť k už plnoletej a samostatnej dcére E.. S poukazom na uvedené považoval návrh na zvýšenie výživného za opodstatnený, a to aj po zohľadnení faktu, že náklady na život v zahraničí sú vyššie ako na Slovensku, či už ide o zabezpečenie bytových potrieb, energií, cestovného alebo potravín. Aj preto súd prvej inštancie nezvýšil výživné nad matkou žiadanú sumu, hoci to navrhoval kolízny opatrovník. Podľa presvedčenia súdu je v možnostiach a schopnostiach otca plniť vyživovaciu povinnosť v sume 140,00 Eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodneným nárokom maloletej. Otec sa tak bude podieľať na 2/3-inách výdavkov maloletej, keďže matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, s ktorou sa otec stretáva len dvakrát ročne. Okresný súd tiež zohľadnil skutočnosť, že otec príležitostne maloletej niečo zakúpi, prípadne jej dá finančnú hotovosť. Matka žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od 01.01.2020, pričom návrh podala až 05.02.2020. V tejto časti okresný súd považoval návrh za nedôvodný, nakoľko na priznanie spätného výživného by museli byť existovať okolnosti hodné osobitného zreteľa. Matka v návrhu neuviedla žiadne takéto okolnosti, ktoré jej bránili podať návrh skôr. Ani po uvedení predbežného právneho názoru na pojednávaní neuviedla nič také, čo by odôvodňovalo priznanie spätného výživného. Preto súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia zvýšeného výživného bol stanovený od 05.02.2020 (teda od podania návrhu), otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom do 31.07.2020 v sume 410,34 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 70,00 Eur a zvýšeným výživným 140,00 Eur za uplynulé obdobie 5 mesiacov (5 mesiacov x 70,00 Eur = 350,00 Eur) a alikvotná čiastka za mesiac február 2020 v sume 60,34 Eur. Tento nedoplatok bude povinný splácať v mesačných splátkach po 40,00 Eur za podmienok splatnosti uvedených vo výroku rozsudku. Keďže rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo v súlade s ustanovením § 231 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku. Keďže neboli zistené žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol okresný súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti uvedenému rozsudku otec (ďalej aj odvolateľ) podal odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ CSP. Z ním koncipovaného odvolania v podstate vyplýva, že namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. V bližších podrobnostiach uviedol, že si uvedomuje potrebu zvýšenia výživného na maloletú Y., preto aj vyslovil súhlas so zvýšením výživného, nie však až na sumu 140,00 Eur mesačne, ale na sumu 100,00 Eur mesačne, ktorá podľa jeho presvedčenia lepšie vystihuje zmenu pomerov na všetkých stranách. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne dospel k záveru, že mesačné výdavky na maloletú Y. predstavujú 210,00 až 220,00 Eur. S týmto záverom otec nesúhlasí, a to z dôvodu, že matka na preukázanie výdavkov na maloletú Y. nepredložila žiaden dôkaz. Osobitne namietal matkou tvrdené náklady na ošatenie v sume 70,00 až 80,00 Eur mesačne a 30,00 Eur za nákup tenisiek mesačne. Rovnako je rozporná položka na lieky v sume 20,00 Eur mesačne, keď na jednej strane matka tvrdí, že dieťa nemá problémy a na druhej strane, že je alergička, a preto maloletej Y. zakupuje Claritín. Krabička Claritínu stojí 5,99 Eur. Podľa údajov otca mesačné náklady na maloletú Y. sú v sume 141,00 Eur. Ak teda okresný súd vychádzal z pomeru, že výdavky na maloletú Y. sa delia pomerom 1/3-ina pre matku, ktorá sa stará o dieťa a 2/3-iny pre otca, tak pri výdavkoch 141,00 Eur výživné na maloletú Y. by malo predstavovať sumu 100,00 Eur mesačne, ktorú aj otec navrhoval. Okresným súdom určené výživné je nesprávne aj preto, lebo v čase predchádzajúceho rozhodnutia bola matka nezamestnaná, v súčasnosti je zamestnaná a má pravidelný príjem, tak ako bol preukázaný.
Ňou uvádzané výdavky na bývanie, energie sú vo viacerých položkách nadhodnotené. To, že kolízny opatrovník za takéto označil aj výdavky uvádzané otcom, označil odvolateľ za nepodložené tvrdenie. Pokiaľ za ďalšie kolízny opatrovník tvrdil, že otec neprispieva na vkladnú knižku maloletej, je tomu tak preto, lebo skutočnosť, že maloletá má vkladnú knižku, je pre otca nová. S dieťaťom sa nestretáva preto, lebo ich delí vzdialenosť 2000 km, avšak matka maloletej uviedla, že vždy, keď otec príde, maloletej prinesie podľa dohody veci, ktoré potrebuje. Napokon otec osobitne napadol úvahu okresného súdu o nákladoch na nájom, v rámci ktorej súd prvej inštancie nezohľadnil, že v roku 2013, t. j. v čase predchádzajúceho rozhodnutia, v prenajatom byte bývali tri osoby, v súčasnosti sa o tento byt otec delí so svojou matkou. Odvolací súd žiadal, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil a určil výživné v sume 100,00 Eur mesačne počnúc od 05.02.2020.
3. Matka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to z nasledovných dôvodov.
5. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).
6. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
7. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a podobne.
8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sú správne a na ktoré poukazuje. Sumu určeného výživného v prospech maloletej Zuzany stanovil vo výške, ktorá zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam jej otca (vychádzajúc z jeho príjmu), ako i odôvodneným potrebám dieťaťa.
9. Odvolacie námietky otca nie sú dôvodné. Odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ním uvádzané tvrdenia (o majetkových pomeroch, o príjme, výdavkoch na bývanie, nákladoch na dieťa) boli známe už v prvoinštančnom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd, ktorý svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného súdy oboch inštancií nemohli v plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie, rozpočet a výdavky. Ide o zákonom zakotvenú prioritu výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča odôvodnené záujmom dieťaťa.
10. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným
má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku. V danom prípade súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dôsledne z uvedených kritérií vychádzal. Odvolateľ sa mýli, ak si predstavuje, že súd pri určení výživného sčíta celkové výdavky na maloletého a tieto rozdelí na polovicu pripadajúcu na každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd musí prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V preskúmavanej veci maloletá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Otec ju prakticky vidí len niekoľkokrát ročne. Z uvedeného vyplýva, že osobná starostlivosť o dieťa a z toho vyplývajúce aj obstarávanie všetkých bežných záležitostí je výlučne na matke. Tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd musel na uvedenú skutočnosť pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadnuť.
11. K odvolacej argumentácii o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (čl. 10 CMP) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
12. Odvolací súd ex offo, ale aj vzhľadom na tvrdené odvolacie námietky preskúmal aj procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, nezistil však vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 220 CSP.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.
14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)