Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: N.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Logman-Považan, a. s., IČO: 36 300 748, so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, zastúpenému: Mgr. Vladimír Šléger, advokát so sídlom Letná 567/4, 927 01 Šaľa, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. augusta 2020 č. k. -375, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 22.07.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť mu náhradu mzdy vo výške 50.244 eur v sume jeho priemerného zárobku za obdobie od 26.03.2018 do 30.06.2020 a vyplácať mu sumu vo výške jeho náhrady mzdy po jednotlivých mesiacoch pozadu, vždy do 10. kalendárneho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom júl 2020. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vo veci došlo k zásadnému prielomu, keďže dňa 27.05.2020 vo veci o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 18.12.2017 Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica o neplatnosti všetkých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 18.12.2017, medzi ktorými zrušil i uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia č. 2, ktorým bol žalobcovi odhlasovaný zánik funkcie člena dozornej rady. Žalobca tvrdil, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko rozhodnutím valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný z funkcie člena dozornej rady žalovaného, sa žalovaný dopustil podvodného a nezákonného konania z dôvodu udržania kontroly nad spoločnosťou s nasledovným cieľom sociálno-ekonomickej likvidácie žalobcu. Týmto konaním žalovaného došlo k znemožneniu získania si práce žalobcu v odbore, v ktorom si 15 rokov budoval kariéru. Potrebu neodkladne upraviť pomery v zmysle videl v dvoch rovinách: 1/ z dôvodu rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým došlo k zániku funkcie žalobcu u žalovaného, a 2/ z dôvodu, že je tu obava z ohrozenia exekúcie, pretože žalovaný vložil do obchodného registra účtovnú závierku za rok 2019 so stratou za rok 2018 vo výške 367.149 eur s tým, že táto v roku 2019 dosiahla ďalších 131.806 eur, takže celková strata predstavuje 498.955 eur, čo je pre spoločnosť s ročným obratom cca dva milióny eur astronomická hodnota. Žalovaný tak existuje iba vďaka skutočnosti, že pred nezákonným ovládnutím mala táto spoločnosť prakticky vyplatené všetky úvery a na účtoch 400.000 eur. Je zrejmé, že strata naďalej narastá i v r. 2000 a naplno sa prejavila i v stave na účtoch spoločnosti, nakoľko žalovaný začal byť v r. 2020 vykazovaný ako neplatič Sociálnej poisťovne a aktuálne má v Sociálnej poisťovni dlh po termíne splatnosti 19.471 eur. Vyslovil názor, že ak si žalovaný neplní svoje odvodové povinnosti, znamená to, že má vážne problémy so svojou platobnou schopnosťou všeobecne, preto má dôvodné obavy, že i keď bude nakoniec právoplatne meritórne rozhodnuté v jeho prospech, nedočká sa zo strany žalovaného reálneho plnenia.

2. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. Poukázal na to, že žalobca žiada náhradu mzdy od žalovaného odo dňa 26.03.2018 až do 30.06.2020, pričom súdu priložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 16.04.2019. Z priložených dokumentov nie je možné určiť, v akej miere a kedy bude odo dňa určenia svojej práceneschopnosti žalobca schopný znova pracovať, nakoľko v priloženom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby absentuje dátum, odkedy bude žalobca schopný práce. V uvedenom potvrdení tiež absentuje akékoľvek odborné vyjadrenie ohľadne vývoja zdravotného stavu žalobcu, či iný záznam lekárskej kontroly. Súd z priloženej dokumentácie nie je schopný zistiť, v akej zdravotnej fyzickej kondícii sa žalobca v súčasnosti nachádza, nakoľko tu absentuje akékoľvek relevantné vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Ďalej uviedol, že žalobca nie je poberateľom iných dávok podľa osobitného predpisu, teda dávky v nezamestnanosti a ani nemocenského poistenia v čase práceneschopnosti. Žalobca bol poberateľom dávky v nezamestnanosti odo dňa evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. odo dňa 24.03.2018, pričom podporné obdobie sa skončilo v mesiaci september 2018. Žalobca v tomto období a ani v období po ukončení podporného obdobia nebol zamestnaný, pričom táto možnosť mu nebola nijako odopretá, či znemožnená. Práceneschopnosť žalobcu v minulosti, ako i doposiaľ, nebola teda hlavným dôvodom toho, že žalobca nemal žiaden príjem, pričom táto situácia pretrvávala ešte pred jeho hospitalizáciou. Žalobca súdu tiež nepreukázal akýkoľvek iný príjem v jeho rodine, vrátane príjmu jeho manželky, prípadne absenciu akéhokoľvek príjmu. Súd zvážil svoje rozhodnutie aj v nadväznosti na zamietnutie troch predošlých návrhov žalobcu na nariadenie neodkladných opatrení z rovnakých dôvodov. Konštatoval ďalej, že v predmetnom spore absentuje meritórne rozhodnutie, ktoré nie je možné vopred určiť vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie. Taktiež tvrdenie žalobcu a priložená dokumentácia o finančnej strate a účtovnej závierke žalovaného za rok 2018 a 2019 neobstojí, nakoľko i sám žalobca tvrdí, že žalovaný nemá žiadne dlhy na úveroch a taktiež disponoval aktívami, ktorými by finančnú stratu spoločnosti za predošlé roky dokázal zregulovať a pokryť.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a jeho návrhu vyhovel. V odvolaní poukázal predovšetkým na to, že po právoplatnom rozsudku Krajského súdu Trenčín je dôkazná situácia vo veci zásadne rozdielna, skutočnosť, že sa stal obeťou nezákonného konania je dostatočne osvedčená nespochybniteľnými dôkazmi. Súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom tieto nové skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach neposudzoval, hoci na základe predložených dôkazov mohol dôjsť k záveru, že je možné osvedčiť nezákonné konanie žalovaného. Predchádzajúci zamestnávateľ ho ako riaditeľa, člena vedenia, lživo očiernil, obvinil ho z hrubého porušenia pracovnej disciplíny v oblasti jeho kompetencie, obvinil ho zo spôsobenia škody a demonštratívne ho nechal vyviesť z firmy policajtami, takže musí byť každému jasné, že s takýmito referenciami si vo svojom odbore nemôže nájsť prácu a bude musieť vziať akúkoľvek prácu, aby odbremenil svoju rodinu, teda rozhodne by netvrdil, že mu nijako nebola odopretá možnosť zamestnať sa. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v predmetnom spore absentuje meritórne rozhodnutie, ktoré nie je možné vopred určiť vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí, pretože do návrhu vložil i doložku vykonateľnosti avizovaného rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. -396, pričom okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom k tejto novej skutočnosti nevyjadril. Bol toho názoru, že neprimeraný zásah do jeho práv, ktorý bol priamo spôsobený žalovaným, by sa mal kompenzovať práve nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý upraví tento, z hľadiska elementárnej spravodlivosti neakceptovateľný stav. K potrebe nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená uviedol, že tu došlo zrejme k nepochopeniu; on netvrdil, že spoločnosť nemá žiadne dlhy na úveroch, hodnotil finančnú situáciu spoločnosti pred a potom, čo bola ovládnutá neplatne zvoleným predstavenstvom, pričom súd prvej inštancie opäť žiadnym spôsobom nezohľadňuje reálie, ktoré nastali po právoplatnom rozsudku Krajského súdu Trenčín, t.j., že spoločnosť nemá od 18.12.2017 platne zvolené orgány, resp., že právoplatne zvolení členovia orgánu spoločnosti boli uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia neprávoplatne pozbavení svojich funkcií a žiaľ i týmto členom po piatich rokoch od zvolenia do funkcie zo zákona funkcie zanikli. Dal do pozornosti súdu, že žalovaný má v súčasnosti len jedného člena predstavenstva a jedného člena dozornej rady, pričom aj tento jediný člen predstavenstva môže za spoločnosť len konať, ale nie podpisovať, predstavenstvo ani dozorná rada nie sú uznášaniaschopné a nemôžu tak prijať žiadne uznesenie, teda spoločnosť nemôže fungovať a nemôže si plniť ani svoje zákonné povinnosti. Spoločnosť je tak nielen v zásadných finančných problémoch, ale hrozí jej i zánik.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. K žalobcom tvrdenej nemožnosti zamestnať sa uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 23.03.2018, ako ani žiadne údajné lživé očiernenie žalobcu zo strany žalovaného neboli a ani nie sú dôvodom nepriaznivej sociálnoekonomickej situácie žalobcu. Žalobca mal v čase od okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalovaného čas 6 kalendárnych mesiacov, v ktorých bol poberateľom dávky v nezamestnanosti, zamestnať sa. Tento čas však nevyužil a preto je v súčasnosti v nepriaznivej situácii, ktorú však nijako nezavinil žalovaný, tak ako ani následný úraz žalobcu. Žalovaný trvá na dôvodoch vedúcich k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, z uvedeného dôvodu žalovaný aj podal na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom proti žalobcovi žalobu o náhradu škody. K nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia by mohla byť ohrozená pre zásadné finančné problémy žalovaného uviedol, že v žiadnom prípade nie je pravdou, že by spoločnosť žalovaného mala zásadné finančné problémy, resp. že by hrozil jej zánik. Spoločnosti žalovaného, tak ako mnohých iných spoločností na celom svete, sa dotkla kríza spôsobená pandémiou COVID-19. Z uvedeného dôvodu došlo k ukončeniu niektorých projektov, napriek uvedenému však žalovaný funguje v nezmenenom obchodnom režime a riadne uhrádza svoje záväzky a plní všetky svoje finančné povinnosti. Žalovaný je pripravený splniť si všetky svoje záväzky, vrátane záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek pracovných zmlúv žalovaného.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nutnosť neodkladne upraviť pomery vo svojom návrhu, ako i v odvolaní, jasne zdôvodnil, pričom môže len dodať, že o práve na spravodlivý proces sa nedá hovoriť, ak sa pracovnoprávna žaloba rieši 2,5 roka a potom sa zavinením žalovaného odročí na neurčito, pričom on musí bez akéhokoľvek príjmu riešiť svoje prežitie za pomoci najbližšej rodiny. Pokiaľ ide o finančnú situáciu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že funguje v nezmenenom obchodnom režime, riadne uhrádza svoje záväzky a plní všetky svoje finančné povinnosti je nepravdivé, žalovaný si dlhodobo neplní svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, čo rozhodne nemá nič spoločné s COVID-19. Podľa výpisu z platformy Finstat začal žalovaný vykazovať zásadné finančné problémy už ku dňu 10.02.2020, keď mal dlh na sociálnom postení 16.402 eur, pričom ako vyplýva z dôkazu, ktorý priložil, dlh ma dlhodobo stúpajúci trend a v súčasnosti má hodnotu 29.794 eur. Poukázal na zápisnicu z riadneho valného zhromaždenia zo dňa 16.09.2020, ktorú priložil, v ktorej člen predstavenstva uvádza, že už v druhej polovici roka 2019 došlo k ukončeniu spolupráce s niekoľkými obchodnými partnermi, čo vyústilo do konečnej straty 131.000 eur, z čoho vyvodil, že žalovanému musel v r. 2019 spadnúť prakticky celý obchod a z čoho je tiež vidieť, že COVID-19 je len zásterka pre vysvetlenie ukončenia nejakých nešpecifikovaných, zjavne finančne nezaujímavých projektov.

6. Žalovaný v následnej duplike k finančnej situácii uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti v žiadnom prípade nepreukazujú, že by si žalovaný neplnil svoje záväzky, či dokonca bola akákoľvek obava z ohrozenia exekúcie, jeho tvrdenia sú kompilátom prekrútených tvrdení. Uznal, že bol v minulosti v omeškaní s odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni, rovnako ako stovky ďalších subjektov postihnutých pandémiou COVID-19, avšak tieto po dohode so Sociálnou poisťovňou riadne plnil a v súčasnosti má žalovaný všetky povinnosti voči Sociálnej poisťovni riadne splnené, a to bez akéhokoľvek meškania. Strata žalovaného v r. 2019 bola len vyústením zlých manažérskych rozhodnutí vedenia žalovaného z r. 2017, ktorého členom bol aj žalovaný; zlými manažérskymi rozhodnutiami došlo k strate dôležitých zákazníkov GEN-ART a OPEL, ktorá sa zákonite prejavila v poklese tržieb oproti roku 2016, a to u GEN-ART vo výške 431.136 eur a u OPEL o 384.638 eur; predikovaná strata má však klesajúcu tendenciu a po treťom kvartáli je už len 93.000 eur. Rovnako nie je pravdou, že by žalovaný prepúšťal, či zamestnanci boli na polovičných úväzkoch, žalovaný ukončil pracovný pomer len s dvoma majstrami, ktorí boli nepotrební, avšak vo výrobe došlo naopak k prijatiu jednej zamestnankyne. Polovičný úväzok bol aplikovaný vo výrobe len dvakrát po jednom týždni v čase vrcholiacej prvej vlny pandémie COVID-19. Žalovaný hľadal a hľadá nové obchodné možnosti, pričom len samotný predaj rúšok mu priniesol v prvej vlne pandémie 75.000 eur na tržbách. Zopakoval, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú preto nepravdivé a zmätočné a žalovaný je v ktoromkoľvek momente pripravený plniť si svoje povinnosti.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a sledovanie účelu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

12. V zmysle uvedeného neodkladné opatrenie slúži najmä k tomu, aby sa dočasne upravili pomery účastníkov, ak je to potrebné, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zvyčajne sa nimi upravujú pomery účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkaleného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

13. Zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je spor o trvanie pracovného pomeru, ktorým je spravidla konanie o neplatnosť jeho skončenia. Ďalším predpokladom poskytnutia ochrany je skutočnosť, že navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, nemá teda žiadny pravidelný peňažný príjem a tento hmotný deficit nie je schopný kompenzovať inak, napríklad príjmom z podnikateľskej činnosti alebo iným príjmom podľa osobitných predpisov. Podľa súdnej praxe závažným dôvodom, pre ktorý navrhovateľ nepracuje, môže byť najmä negatívny zdravotný stav, objektívny nedostatok pracovných príležitostí a iné.

14. V preskúmavanej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru okamžitým zrušením zo dňa 23.03.2018 je neplatné a určenia, že pracoval u žalovaného od decembra 2003 až do 23.03.2018 ako člen vedenia spoločnosti na pozícii Riaditeľ pre stratégiu. V priebehu konania žalobca podal už štvrtý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha od žalovaného platenia náhrady mzdy do rozhodnutia vo veci samej, pričom všetky predchádzajúceho návrhy žalobcu boli súdmi zamietnuté - v prvom prípade z dôvodu, že žalobca bol v tom čase poberateľom podpory v nezamestnanosti; v ďalších dvoch prípadoch z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu žiadne odborné lekárske vyjadrenie o svojom zdravotnom stave; z dôvodu, že žalobca po doručení okamžitého zrušenia pracovného pomeru a ani v období, počas ktorého poberal podporu v nezamestnanosti, ani po jej skončení, nebol zamestnaný, pričom táto možnosť mu nebola nijako odopretá či znemožnená, ako aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju finančnú situáciu a súčasné majetkové pomery. Ostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca opätovne domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť mu náhrady mzdy; uvádza pritom totožné argumenty, ako pri predošlých návrhoch, najmä že je práceneschopný a preto bez akéhokoľvek príjmu, o čom opätovne predkladá súdu to isté potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 16.04.2019, ktoré predložil už v predchádzajúcich konaniach o nariadenie neodkladných opatrení. Ako novú skutočnosť pre podanie nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza skutočnosť, že dňa 27.05.2020 došlo k zásadnému prielomu vo veci o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 18.12.2017, keďže Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica o neplatnosť všetkých uznesení mimoriadneho

valného zhromaždenia zo dňa 18.12.2017, medzi ktorými zrušil i uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia č. 2, ktorým mu bol odhlasovaný zánik funkcie člena dozornej rady.

15. Táto novo uvedená skutočnosť však pre rozhodnutie o v podstate totožnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aké boli v minulosti zamietnuté, nie je podstatná a nemohla privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní sú totiž dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, teda pri skúmaní formálnych a materiálnych podmienok platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru; v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia však súd nehodnotí dôkazy v takomto rozsahu, ale skúma iba naplnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré odvolací súd uviedol vyššie.

16. V danej veci mal odvolací súd za preukázané splnenie prvého predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom, a to existenciu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru; druhá podmienka pre osvedčenie skutočnosti, že žalobca zo závažných dôvodov nepracuje, nemá žiaden pravidelný peňažný príjem a nemá ho ani ako získať zo závažných dôvodov, však splnená nebola.

17. Žalobca v konaní preukázal, že od 16.04.2019 je práceneschopný a že jeho práceneschopnosť aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie stále trvala, z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca je práceneschopný v dôsledku úrazu, ktorý s jeho predchádzajúcim pracovným pomerom nesúvisí. Tak ako na to správne poukázali súdy už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, z akého dôvodu od 24.03.2018 do 16.04.2019, teda po dobu viac ako jeden rok nepracoval, aby si zabezpečil príjem a ani neosvedčil žiadne okolnosti, ktoré by mu objektívne bránili zamestnať sa, resp. si zabezpečiť príjem inou formou pracovnoprávneho vzťahu, čoho dôsledkom je skutočnosť, že počas svojej súčasnej práceneschopnosti nepoberá žiadne dávky. Nemožno preto konštatovať, že žalobca je bez príjmu v príčinnej súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru zo strany žalovaného. Naviac, keďže práceneschopnosť žalobcu je dlhodobá, pre absenciu žalobcom predložených dokladov nie je možné ani posúdiť, v akom zdravotnom stave sa v súčasnosti žalobca nachádza a aká je prognóza vývoja jeho zdravotného stavu. Nebol tak splnený druhý predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , a to skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že nepracuje zo závažných dôvodov, nakoľko tak, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, práceneschopnosť žalobcu v minulosti ako i doposiaľ nie je hlavným dôvodom toho, že žalobca ani v súčasnosti nemá žiaden príjem.

18. Pokiaľ ide o ďalší, žalobcom uvádzaný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z toho, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený, k tomuto je potrebné uviesť, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, resp. postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. V danej veci žalobcom predložené dôkazy o finančnej strate v účtovnej závierke žalovaného za r. 2018 a r. 2019, ako aj dôkazy o tom, že žalovaný mal podlžnosti voči Sociálnej poisťovni podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujú k záveru o tom, že žalovaný vykonáva úkony, ktoré by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie, naviac z obsahu spisu, a to aj z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva, že žalovaný disponuje značnými aktívami, postačujúcimi pre zabezpečenie prípadného budúceho výkonu exekúcie.

19. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).