Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5Csp/91/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobkyne: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. J. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená: JUDr. Václav Sosna, advokát, Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: H., s.r.o., so sídlom H. XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.573,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.573,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 32,19 eur od 11.02.2016 až do zaplatenia, 17,55 eur od 11.03.2016 až do zaplatenia, a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy: 49,00 eur od 11.04.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.05.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.06.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.07.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.08.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.09.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.10.2016 až do zaplatenia, 43,46 eur od 11.11.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.12.2016 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.01.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.02.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.03.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.04.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.05.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.06.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.07.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.08.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.09.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.10.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.11.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.12.2017 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.01.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.02.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.03.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.04.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.05.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.06.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.07.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.08.2018 až do zaplatenia, 49,00 eur od 11.09.2018 až do zaplatenia,

49,00 eur od 11.10.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica titulom súdneho poplatku sumu 94,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2018 domáhala proti žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1.573,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 32,19 eur od 11.02.2016 až do zaplatenia, zo sumy 17,55 eur od 11.03.2016 až do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 49,00 eur od 11.04.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.05.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.06.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.07.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.08.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.09.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.10.2016 až do zaplatenia, zo sumy 43,46 eur od 11.11.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.12.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.01.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.02.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.03.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.04.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.05.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.06.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.07.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.08.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.09.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.10.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.11.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.12.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.01.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.02.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.03.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.04.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.05.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.06.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.07.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.08.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.09.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.10.2018 až do zaplatenia a tiež náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným ako nebankovou spoločnosťou dňa 04.11.2011 Zmluvu o úvere č. 8206000288, pričom poskytnutie úveru žalovaný podmienil podpísaným Zmenky a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktoré boli spísané žalovanou a žalobkyňa nemala možnosť zasahovať do textu zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu žalobkyňa podpísala dňa 04.11.2011 vlastnú Zmenku č. 206000288 na zmenkovú sumu 642,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 30.07.2012 a v prípade omeškania s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 06.03.2013. Z tohto dôvodu ďalej žalobkyňa podpísala dňa 04.11.2011 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej vykonával zamestnávateľ žalobkyne zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 49,- eur mesačne za účelom úhrady sumy 642,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 30.07.2012 a súčasne v prípade omeškania aj úrok z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 06.03.2013. Žalovaný listom zo dňa 21.03.2013 vyzval zamestnávateľa žalobkyne - spoločnosť Schaeffler Skalica, spol. s r.o., so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 (ďalej len „zamestnávateľ“) na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 04.11.2011, pričom žalovaný v danom liste uvádzal, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 294,- eur. Zamestnávateľ začal na základe výzvy žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, pričom zamestnávateľ vykonal prvú zrážku zo mzdy žalobkyne za mesiac marec 2015. Žalovaný dňa 18.07.2017 oznámil zamestnávateľovi, že žalobkyňa dlhuje žalovanému ešte 1.752,25 eur, z tohto dôvodu zamestnávateľ pokračoval v zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ vykonával zrážku zo mzdy aj ku dňu podania žaloby. Zamestnávateľ vykonal prvú zrážku zo mzdy za mesiac apríl 2015. Od apríla 2015 až do septembra 2018 boli žalobkyni vykonané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného každý mesiac vo výške 49,- eur s výnimkou mesiacov október 2015, január 2016, február 2016. Žalobkyňa pokladá výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne za neprimeranú a absolútne neplatnú z dôvodu jej rozporu s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu žalobkyňa dospela k názoru, že žalovaný sa bezdôvodne na jej úkor obohatil, nakoľko žalobkyňa uhradila žalovanému celý

záväzok zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX už v mesiaci január 2016. Žalobkyňa uhradila istinu vo výške 642,- eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy vo výške 97,82 eur a z tohto dôvodu sa žalovaný obohatil prijatím peňažného plnenia v sume 1.574,92 eur. Žalobkyňa v čase od apríla 2015 do septembra 2018 zaplatila žalovanému sumu 2.010,74 eur.

3. Žalobkyňa dňa 16.11.2018 doručila na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala toho, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.11.2011 a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v zmysle predmetnej Dohody. Okresný súd Skalica vyhovel danému návrhu uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2018 a nariadil žalovanému zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.11.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a nariadil zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa predmetnej Dohody.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním (č. l. 61 - 65) zo dňa 16.01.2019, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch z toho dôvodu, že v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnanie a dlžník je z tohto dôvodu vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Zmluva bola uzatvorená v zmysle . Žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobkyňou z dôvodu vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, nie na súkromné účely. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval žiaden právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. V čase uzavretia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi a veriteľ môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie, rovnako má právo na zabezpečenie svojej pohľadávky či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Ďalej žalovaný odmietol, že by z jeho strany prišlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobkyňa plnila svoj záväzok na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú. Žalovaný uviedol, že o platnosti zmluvy o úvere už bolo rozhodnuté dňa 26.09.2013 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z Rozhodcovského rozsudku je jasné a zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie a v tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a res iudicata existuje. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa doručila súdu dňa 17.01.2020 vyjadrenie (č. l. 82 - 85), v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobkyňa ju uzatvorila ako spotrebiteľ a nie je si vedomá skutočnosti, že by zmluvu uzatvorila za účelom výkonu zamestnania. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že nikdy nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť ani iné zamestnanie, na ktoré by potrebovala finančné prostriedky, v čase uzatvorenia zmluvy až do súčasnosti pracuje v spoločnosti Schaeffler Skalica, spol. s r.o., a úver si zobrala na účelom vlastnej spotreby. Ďalej uviedla, že žalovaný zneužil inštitút zrážok zo mzdy a bezdôvodne sa obohatil na jej úkor. Námietka res iudicata je neopodstatnená, rozhodcovská doložka bola obsahovo súčasťou všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o úvere a nebola individuálne dojednaná a teda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zamestnávateľ žalobkyne nevykonáva zrážky zo mzdy na základe neodkladného opatrenia. Posledná zrážka bola vykonaná v novembri 2018. Žalovaný je povinný preukázať existenciu úverovej zmluvy a rozhodcovského rozsudku. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa vyplýva aj z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaný nepreukázal súdu, že žalobkyňa nie je spotrebiteľom z úverovej zmluvy.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje okrem žalovanej istiny aj úrok z omeškania a to vždy od 11. dňa každého mesiaca z dôvodu, že žalobkyňa má termín výplaty 10. dňa v mesiaci a nasledujúci deň bola zo mzdy žalobkyne strhnutá splátka v prospech žalovaného a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovanú istinu tvoria zrazené splátky v prospech žalovaného za obdobie od januára 2016 do októbra 2018.

8. Súd vykonal dokazovanie dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (č. l. 6), potvrdením zamestnávateľa žalobkyne o vykonaných zrážkach zo mzdy (č. l 8), mzdovými listami (č. l. 11 - 14), žiadosťou o zrážky zo mzdy (č. l. 15), zmenkou (č. l. 16), výzvou na úhradu dlhu (č. l. 34 - 35), potvrdením o zamestnaní žalobkyne (č. l. 102), dohodou o zmene pracovnej zmluvy (č. l. 103), pracovnou zmluvou (č. l. 104), potvrdením o zrážkach (č. l. 105), splátkovým kalendárom (č. l. 106), rozhodcovskou zmluvou (č. l. 106, 2 strana), zmluvou o úvere (č. l. 107), všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (č. l. 107, 2 strana), výpisom z obchodného registra (č. l. 108), výplatnými páskami (č. l. 109 - 111) a výpisom zo živnostenského registra (č. l. 112) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

9. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 107) zo dňa 04.11.2011 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 300,- eur a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť poskytnutý úver zvýšený o poplatok vo výške 288,- eur, t. j. celkovo sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému sumu 588,- eur prostredníctvom 12 mesačných splátok vo výške 49,- eur. V zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Išlo o formulárový typ zmluvy s predtlačeným textom, do ktorého boli žalovaným vpisované vynechané údaje.

10. Zo splátkového kalendára (č. l. 106) zo dňa 04.11.2011 podpísaného žalobkyňou aj žalovaným k zmluve č. XXXXXXXXX súd zistil, že žalobkyňa sa zaviazala splácať úver v dohodnutých splátkach prostredníctvom predtlačených prevodných príkazov. Splátkový kalendár obsahoval rozpis dvanástich po sebe nasledujúcich splátok počnúc dňom 25.11.2011 a končiac 25.10.2012 s výškou splátky 49,- eur mesačne.

11. Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (č. l. 6) zo dňa 04.11.2011 súd zistil, že žalobkyňa vystavila zmenku, ktorou sa zaviazala zaplatiť žalovanému zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne, v prípade omeškania, sa zaviazala platiť zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy (bod I. dohody). Na základe uzatvorenej dohody žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok u zamestnávateľa žalobkyne Schaeffler Skalica, spol. s r.o. (v tom čase INA Skalica spol. s r.o.) vo výške mesačnej zrážky zo mzdy 49,- eur na účet žalovaného (bod II. dohody). Išlo o formulárový typ dohody s predtlačeným textom, do ktorého boli žalovaným rukou vpisované vynechané údaje.

12. Z pracovnej zmluvy (č. l. 104) zo dňa 01.09.2006 a z dohôd o zmene pracovnej zmluvy (č. l. 102 druhá strana - 103) má súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou Schaeffler Skalica, spol. s r.o. (v tom čase INA Skalica, spol. s r.o.) pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 01.09.2006 s pracovným zaradením - výroba, montáž, obsluha na dobu určitú do 31.12.2006. Následne jej dohodami o zmene pracovnej zmluvy bol pracovný pomer opätovne dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2007, do 30.06.2007 a následne na dobu neurčitú.

13. Z pokusu o zmier (č. l. 121) zo dňa 01.03.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni stratu výhody splátok a oznámil jej, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz z dôvodu porušenia splácania úveru prostredníctvom splátok zo strany žalobkyne riadne a včas. Zároveň jej oznámil, že dňa 01.03.2013 bola zmenka vyplnená a je k dispozícii na preplatenie dňa 06.03.2013. Dlh bol v celkovej výške 776,51 eur.

14. Zo Žiadosti o zrážky zo mzdy (č. l. 15) zo dňa 21.03.2013 súd zistil, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne INA Skalica, s.r.o. dňa 26.03.2013 žiadosť, ktorou žiadal zamestnávateľa o začatie výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú mu doručil v prílohe k tejto žiadosti spolu so zmenkou. Zo zmenky (č. l. 16) súd zistil, že žalobkyňa ako vystaviteľ vystavila zmenku č. XXXXXXXXX v Skalici dňa 04.11.2011 znejúcu na sumu 642,- eur, pričom sa zaviazala, že zaplatí danú zmenku žalovanému spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.07.2012. V žiadosti nebola uvedená celková suma, ktorá má byť žalobkyni zrazená zo mzdy.

15. Z Potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o vykonaných zrážkach zo mzdy (č. l. 8) v prospech žalovaného má súd za preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy mesačne počnúc aprílom 2015 do februára 2018 vo výške 49,- eur okrem mesiacov október 2015 ( zrážka vo výške 40,54 eur), január 2016 ( zrážka vo výške 47,19 eur), február 2016 ( zrážka vo výške 17,55 eur),

október 2016 ( zrážka vo výške 43,46 eur). V roku 2017 bol nahratý nový zostatok vo výške 1.752,25 eur. Z priložených mzdových listín (č. l. 11 - 14) má súd za preukázané, že zamestnávateľ vykonával mesačné zrážky v uvedenej výške. Celkovo boli vykonané zrážky za obdobie od apríla 2015 do februára 2018 vo výške 1667,74 eur.

16. Z Predžalobnej výzvy (č.l. 34) zo dňa 10.09.2018 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 1.485,20 eur z dôvodu neplatnosti vystavenej zmenky č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011.

17. Z Potvrdenia o zamestnaní (č. l. 102) zo dňa 01.04.2020 súd zistil, že žalobkyňa pracuje v spoločnosti Schaeffler Skalica, spol. s r.o. ( pôvodné obchodné meno INA Skalica s.r.o.) od 06.02.2006 v pracovnom zaradení - výroba obsluha všeobecne, montáž, akustická kontrola. Jej pracovný pomer trvá a nie je vo výpovednej lehote.

18. Z Rozhodcovskej zmluvy (č. l. 106 druhá strana) zo dňa 04.11.2011 podpísanej žalobkyňou aj žalovaným súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknutú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúce uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Jedná sa o formulárový typ zmluvy s predtlačeným textom nemenným textom, do ktorého boli žalovaným rukou vpisované vynechané údaje ( osobné údaje žalobkyne, číslo zmluvy, dátum uzatvorenia zmluvy ).

19. Z návrhu na začatie rozhodcovského konania (č. l. 127) zo dňa 10.06.2013 súd zistil, že žalovaný podal návrh na začatie konania pred Stálym rozhodcovským súdom na základe zmenky v podobe blankozmenky, ktorú vystavila žalobkyňa ako vystaviteľ v prospech žalovaného ako remintenta. Z oznámenia (č. l. 130) zo dňa 27.06.2013 súd zistil, že Stály rozhodcovský súd oznámil žalobkyni, že žalovaný dňa 10.06.2013 podal návrh na začatie rozhodcovského konania, pričom toto oznámenie doručoval Stály rozhodcovský súd prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyni.

20. Z Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. J. XXXXX/XX (č. l. 133 - 134) zo dňa 26.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2014, má súd za preukázané, že Stály rozhodcovský súd vo veci žalobcu H., s.r.o. proti žalovanej C. E., rod. č. XXXXXXXXXX, o zaplatenie 642,- eur s príslušenstvom, rozhodol tak, že zaviazal žalovanú (v našom konaní žalobkyňu) zaplatiť žalobcovi (v našom konaní žalovaného) sumu vo výške 642,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 642,- eur od 30.07.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 642,- eur od 06.03.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 216,03 eur prostredníctvom mesačných splátok vo výške 100,- eur.

21. Zo zmenky zo dňa 4.11.2011 ( č.l. 33 ) súd zistil, že bola vystavená v Skalici dňa 4.11.2011 s tým, že žalobkyňa ako vystaviteľ zmenky svojim podpisom potvrdila, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, H. XX, XXX XX T., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu 642,00 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne“ od 30.7.2012. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXXXX.

22. Žalobkyňa v konaní nevypovedala, jej právny zástupca ani žalovaný nenavrhli jej výsluch ako dôkazný prostriedok.

23. Podľa písmeno c) (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa , výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

26. Podľa , nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

27. Podľa , obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

28. Podľa z. č. v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

29. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

35. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

37. Podľa , , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

39. Podľa , , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

40. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

41. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

42. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

45. Podľa a , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. (2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

46. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

47. Podľa , a , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

48. Podľa , ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

49. Podľa § čl. 3 ods. /EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.

50. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

51. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

52. Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

53. Podľa o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

54. Podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

55. Podľa a o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

56. Podľa o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho plnenie zmenkou alebo šekom.

57. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. sa ustanovenie vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

60. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

61. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najskôr musel vysporiadať s dvomi námietkami zo strany žalovaného a to s tým, že ide o vec, ktorá je právoplatne skončená rozsudkom, vydaným v rozhodcovskom konaní (res iudicata) a s tým, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, žalobkyňa nie je v postavení spotrebiteľa a teda sa na ňu nevzťahujú zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv.

62. Čo sa týka skutočnosti, či medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, žalovaný namietol, že nie je možné považovať poskytnutý úver za spotrebiteľský a považovať žalobkyňu za spotrebiteľa v tomto vzťahu, nakoľko v zmysle zmluvy o úvere bol úver žalobkyni poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere so žalovaným dňa 4.11.2011 ( a aj tomu predchádzajúcom období ) mala uzatvorený pracovný pomer v spoločnosti Schaeffler spol. s r.o. (v tom čase INA Skalica spol. s r.o.), u ktorej pracuje do teraz ako zamestnanec. Finančné prostriedky z poskytnutého úveru potom nemohla potrebovať na krytie nákladov súvisiacich s výkonom jej zamestnania, nakoľko zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné potreby a vytvoriť pracovné podmienky na výkon práce v rámci zamestnaneckého pracovného pomeru ( § 82 písm. b/ Zák. práce ). Žalobkyňa preto uzatvárala so žalovaným zmluvu ako spotrebiteľ, nie ako živnostník, či ako podnikajúca osoba, a preto úver nemohol žalovanej slúžiť na iné potreby ako na vlastnú spotrebu žalobkyne, t.j. na krytie životných potrieb žalobkyne. Žalovaný v konaní taktiež nepreukázal, že žalobkyňa spotrebovala úver na výkon zamestnania. Súd zastáva názor, že úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ako je to nesprávne uvedené v zmluve. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Na základe vyššie uvedeného súd zastáva názor, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a žalobkyňa má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

63. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená zmluva ako formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy a zmlúv súvisiacich (zmluvy o úvere, spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy aj dohody o zrážkach zo mzdy) boli vopred pripravené, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do ich obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

64. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom ( ktorý je najčastejšie predávajúci ) za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vzhľadom na konštatovanie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde.

65. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch ako i ust . a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , resp. , súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

66. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval hranice aplikácie zásady zmluvnej voľnosti ( ) v súvislosti s princípom proporcionality ( SR) a dbal na zásadu nezneužívania práva. V týchto intenciách, a obzvlášť v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená ( keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní ), súd bol povinný zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

67. Jedná sa o právo žalobkyne vyplývajúce zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal v súvislosti s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách v ako aj v súvislosti s nepriamym účinkom smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

68. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s rozhodcovským konaním, ktoré sa týka uplatnenej pohľadávky na súde. V rámci rozhodcovského konania rozhodol Stály rozhodcovský súd rozsudkom pod sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2014. Žalobkyňa súdnou žalobou nenapadla uvedený rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 04.11.2011 rozhodcovskú zmluvu, ktorá vychádza zo zmluvy o úvere a je obsahovo súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, pričom ide o formulárovú listinu, vopred nachystanú predtlačenú, ktorej obsah nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku so žalobkyňou ako spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka a na ňu nadväzujúca uzatvorená rozhodcovská zmluva zo dňa 4.11.2011 neboli individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou so žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sa jedná o neplatnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu je nutné považovať právoplatný rozhodcovský rozsudok za nulitný, keďže vychádzal z rozhodcovskej doložky a Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola individuálne dohodnutou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva môžu zakladať oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

69. Z toho potom vyplýva skutočnosť, že plnenie žalobkyne ktoré bolo realizované zrážkami zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, nie je plnením na základe existujúceho právoplatného rozhodcovského rozsudku, a takéto plnenie nie je možné považovať bez iných právnych skutočností za plnenie na základe existujúceho právneho titulu ( čím by potom bolo vylúčené možné bezdôvodné obohatenie žalovaného ).

70. V ďalšom sa súd zaoberal možným bezdôvodným obohatením žalovaného v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa v danom prípade plnila žalovanému splátky na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa X.XX.XXXX, a to vo forme zrážok zo mzdy od marca 2015 na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 4.11.2011 realizovaných zo strany jej zamestnávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom len formou úhrady pohľadávky a nevytvára bez iných právnych skutočností právny titul žalovaného na samotnú pohľadávku. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy taktiež sama o sebe bez ďalších právnych skutočností nezakladá vznik bezdôvodného z dôvodu jej neplatnosti.

71. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, preto pri právnom posúdení veci súd zmluvu posudzoval podľa ustanovení z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovení a nasl. . Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Súd zistil, že zmluva obsahuje výšku poskytnutého úveru 300,- eur, a výšku odmeny za poskytnutie úveru 288,- eur, pričom úver bol poskytnutý na jeden rok. Potom odmena za poskytnutie úveru predstavuje fakticky 91,25 % ročnej výšky úrokovej sadzby úveru, čo je úžernícka úroková sadzba. Aj keď samotný úrok z istiny a jeho výška v zmluve nie sú dohodnuté, v zmluve uvedenou odmenou je nahradené uvedenie úrokovej sadzby úveru, jedná sa o skrytý úrok, nakoľko pokiaľ by úrok z úveru vo výške 91,25 % bol v zmluve priamo dohodnutý, takéto ustanovenie by bolo neplatné, čo má za následok, že úver v zmluve nie je dohodnutý a zmluva je dohodnutá bez úrokov a poplatkov. Takéto zmluvné dojednanie vzhľadom k neprimeranej výške úroku z úveru je nekalou obchodnou podmienkou v zmysle , nakoľko ustanovuje neprimerane vysoký úrok z úveru, resp. neprimerane vysokú odmenu za poskytnutie úveru a tým sa spôsobuje značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná, z tohto dôvodu súd považoval v zmluve dohodnutú odmenu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti je potom zmluva o úvere aj z tohto dôvodu neplatnou a neprimeraná odmena za poskytnutie úveru je neplatná. Súd je taktiež toho názoru, že ak sa úrok z úveru považuje za nedohodnutý a absentuje v danej zmluve o úvere z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a úroková sadzba je zákonnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia , potom sa úver aj z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa v súvislosti s ustanovením

72. Zmluva o úvere zo dňa X.XX.XXXX taktiež neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle Zákona Keďže uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov nie je súčasťou zmluvy o úvere ( žalovaný takúto skutočnosť nepreukázal ), túto skutočnosť je potrebné vykladať tak, že v zmluve nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má za následok, že úver poskytnutý touto úverovou zmluvou sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle Na základe uvedeného má potom žalovaný z tejto zmluvy o úvere právny nárok na vrátenie poskytnutého plnenie, t.j. 300 eur a to bez úrokov a poplatkov.

73. Čo sa týka zmenky a nároky žalovaného z tejto zmenky, zmenka bola vystavená dňa 4.11.2011, t.j. za účinnosti novely v zmysle ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho plnenie zmenkou alebo šekom ( ). Keďže zmenka bola vystavená v čase, keď to zákon vyslovene zakazoval ( „nemožno“ ), zmenka zo dňa X.XX.XXXX ako právny úkon žalobkyne je neplatná v zmysle O.Z. nakoľko obsahom a účelom odporuje zákonu. Preto akýkoľvek nárok žalovaného z uvedenej zmenky neexistuje, neexistuje preto ani jeho nárok na uhradenie sumy 624 eur a ani na uhradenie zmenkového úroku 0,25 % denne z tejto sumy.

74. Súd mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že žalobkyni bola na základe zmluvy poskytnutá suma vo výške 300,- eur, ktorá sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na vrátenie tejto sumy 300,- eur mal žalovaný nárok. Dôkazmi bolo súdu preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy až do vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Celkovo žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 2010,74 eur (č.l. 8 ). Žalovaný splátky, ich výšku a ani celkovú sumu uhradenú zo strany žalovanej v súdnom konaní nenamietal.

75. Predmetom tohto konania je podľa žalobkyne vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúce z ustanovenia . Súd preto ako prvé skúmal či sa jedná o bezdôvodné

obohatenie a či sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovenia majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného súd skúmal, aká je reálna výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni uhradiť. Súd z tohto dôvodu skúmal prehľady platieb, ktoré na úver uhrádzala žalobkyňa, ktoré vykonával zamestnávateľ prostredníctvom zrážok zo mzdy. Oprávnené platby zo strany žalobkyne žalovanému (vzhľadom k tomu, že úver je bez úrokov a poplatkov a zmenka je neplatná) sú len vo výške reálne poskytnutej výšky úverov bez úrokov a poplatkov, t.j. v sume 300 eur.

76. Súd má z prehľadu zrážok zo mzdy vykonávané zamestnávateľom žalobkyne a zo stanovísk žalobkyne preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni celkovú sumu úveru vo výške 300,- eur. Zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy mesačne počnúc od apríla 2015 do februára 2018 vo výške 49,- eur okrem mesiacov október 2015 (vo výške 40,54 eur), január 2016 (vo výške 47,19 eur), február 2016 (vo výške 17,55 eur), október 2016 (vo výške 43,46 eur). Celkovo boli vykonané zrážky za obdobie od apríla 2015 do februára 2018 vo výške 1667,74 eur ( potvrdenie zamestnávateľa č.l. 8 ) a za ďalšie obdobie celkovo v sume 343 eur za mesiace marec 2018 v sume 49 eur, apríl 2018 v sume 49 eur, máj 2018 v sume 49 eur, jún 2018 v sume 49 eur, júl 2018 v sume 49 eur, august 2018 v sume 49 eur a september 2018 v sume 49 eur ( výplatné lístky č.l. 11 - 2. Strana až 14 - 2. strana ). Celkovo bola potom zrážkami zo mzdy žalobkyne uhradená pre žalobcu suma 2.010,74 eur ( 1.667,74 eur + 343,- eur ).

77. Na základe uvedeného je súd názoru, že žalobkyňa v konaní dostatočne preukázala, že finančné prostriedky boli z jej strany uhradené žalovanému vo väčšej výške, než vo výške ktorú mala žalobkyňa uhradiť za poskytnutý bezúročný úver. Žalovanému uhradila viac finančných prostriedkov, než žalobkyni žalovaný skutočne poskytol, t. j. žalobkyňa uhradila žalovanému finančné prostriedky bezdôvodne a bez právneho dôvodu. Tým žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko získal plnenie bez právneho dôvodu a tiež z neplatného právneho úkonu, na ktorého vydanie má žalobca právo v zmysle § 451 ods. 1 O.Z. Žalobkyňa má preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

78. Žalobkyňa by preto mala nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu uhradených zrážok 2.010,74 eur a prijatej sumy z úveru 300,- eur, t.j. sumy 1.710,74 eur ( 2.010,74 eur - 300,- eur ). Keďže žalobkyňa v konaní uplatnila len sumu 1.573, 20 eur, súd jej uvedenú sumu priznal ako sumu, ktorú zaplatila žalovanému bez právneho dôvodu a z neplatného právneho úkonu, t.j. ako sumu bezdôvodného obohatenia v zmysle . Súd nemohol žalobkyni priznať vyššiu čiastku, nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec žaloby ( ultra petitum ).

79. Keďže žalovaný je v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa má voči žalovanému nárok na úrok z omeškania v zmysle v súvislosti s Nariadenia vlády č. Žalovaný získal od žalobkyne bezdôvodné obohatenie v čiastkových platbách, ktoré vykonával zamestnávateľ žalobkyne vo forme zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Jednotlivé zrážky zo mzdy boli realizované v deň výplatného termínu mzdy žalobkyne, podľa vyjadrenie žalobkyne bol výplatný termín 11. deň nasledujúceho mesiaca. Preto súd priznal žalobkyni zákonné úroky z omeškania vždy od 11. dňa každého mesiaca, kedy jej bola vykonaná zrážka zo mzdy. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 32,19 eur od 11.02.2016 až do zaplatenia, zo sumy 17,55 eur od 11.03.2016 až do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 49,00 eur od 11.04.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.05.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.06.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.07.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.08.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.09.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.10.2016 až do zaplatenia, zo sumy 43,46 eur od 11.11.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.12.2016 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.01.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.02.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.03.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.04.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.05.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.06.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.07.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.08.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.09.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.10.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.11.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.12.2017 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.01.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.02.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.03.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.04.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.05.2018 až do zaplatenia, zo

sumy 49,00 eur od 11.06.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.07.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.08.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.09.2018 až do zaplatenia, zo sumy 49,00 eur od 11.10.2018 až do zaplatenia, pretože takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s nariadením vlády č.

80. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

82. O trovách konania rozhodol súd v zmysle tak, že žalobkyni priznal podľa pomeru jej úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

83. Podľa o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

84. Podľa o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

85. Podľa § 4 ods. 2 písm. v) zákona o súdnych poplatkov je žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto v zmysle súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby v sume 94,50 eur (podľa položky 1 písm. a) citovaného zákona) zo sumy priznanej pohľadávky 1.573,20 eur.

86. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).