Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-1Sa/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. E. XX, F. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20.09.2021, takto

rozhodol:

I.R u š í rozhodnutie žalovanej zo dňa 20.09.2021, č. XXXXX-X/XXXX-XX a tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 28.06.2021, č. 16654/2021-KEM-DvN a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II.Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 28.06.2021, č. 16654/2021-KEM-DvN ( ďalej ako „ prvostupňové rozhodnutie“ ) bola žalobkyni postupom podľa ust. , v znení neskorších predpisov ( o sociálnom poistení ), uložená povinnosť vrátiť dávku ( časť dávky ) v nezamestnanosti za obdobie od 01.05.2019 do 29.09.2019 v celkovej sume 4 673.40 EUR. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zaradil žalobkyňu dňom 27.03.2019 do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom táto si dňa 15.04.2019 uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobkyňa splnila všetky podmienky vyžadované zákonom pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, bola jej táto dávka priznaná rozhodnutím č. 14097/2019-KEM-DvN, zo dňa 15.08.2019. Prvostupňový orgán verejnej správy taktiež povedal, že žalobkyňa bola pri podávaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti dňa 14.05.2019 poučená o podmienkach nároku na túto dávku a prevzala tiež poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti, z obsahu ktorého vyplýva, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že dňom 01.05.2019 bol žalobkyni spätne priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Z uvedeného dôvodu preto vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa musela vedieť, prípadne z okolností predpokladať, že priznanie invalidného dôchodku aj za obdobie, počas ktorého mala nárok na dávku v nezamestnanosti, bude mať za následok neoprávnené vyplatenie tejto dávky a konštatoval, že dávka v nezamestnanosti v období od 01.05.2019 do 26.09.2019 v sume 4 673,40 EUR bola žalobkyni vyplatená neprávom. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň doplnil, že keďže u žalobkyne nedošlo k zúčtovaniu dávky v nezamestnanosti s priznaným invalidným dôchodkom, je potrebné vyplatenú dávku v nezamestnanosti vrátiť.

2.Žalobkyňa využila zákonnú možnosť a proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná dňa 20.9.2021 ( rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ďalej len ako „rozhodnutie žalovanej“ ) tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia kedy slová „do 29. septembra 2019“ nahradila slovami „do 26. septembra 2019”. V ostatnom žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná na doplnenie prvostupňového rozhodnutia uviedla, že žalobkyni bola dávka v nezamestnanosti vyplácaná v období od 27. marca 2019 do 26. septembra 2019. Od 6. júna 2018 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V nadväznosti na to žalovaná uviedla, že žalobkynin zdravotný stav bol dňa 16. januára 2020 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý jej spätne od 1. mája 2019 zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dovtedajších 45 % na 80 %. Opierajúc sa o ust. žalovaná dôvodila, že nakoľko žalobkyni bola od 1. mája 2019 spätne zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80%, t. j. viac ako 70 %, týmto dňom jej nárok na dávku v nezamestnanosti zanikol a zopakovala, že dávka v nezamestnanosti, ktorá jej bola vyplatená v období od 1. mája 2019 do 26. septembra 2019, jej preto bola vyplatená neprávom. V ďalšom priebehu preto prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobkyňu na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 4 673,40 EUR a keďže sa tak nestalo, prvostupňovým rozhodnutím ju zaviazal túto dávku vrátiť. Podľa mienky žalovanej je nepochybné, že žalobkyňa vedela, resp. musela z okolností predpokladať, že vyplatenú dávku v nezamestnanosti bude povinná vrátiť aj zo skutočnosti, že pri opätovnom prehodnotení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom môže dôjsť k preposúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná zopakovala, že o skutočnosti, kedy nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, bola žalobkyňa poučená, čo dňa 15. apríla 2019, osvedčila svojím podpisom na prevzatom Poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti.

II. Priebeh správneho súdneho konania

3.Správnou žalobou zo dňa 02.11.2021 žalobkyňa od správneho súdu žiadala zrušenie prvostupňového rozhodnutia a tiež rozhodnutia žalovanej. Okrem toho sa petit správnej žaloby dotkol aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.4.2020, č. 605 722 6769 0, ktoré žalobkyňa podľa jej slov žiadala zrušiť v jeho odôvodnení a text „...Váš pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 1. mája 2019 je viac ako 70%“ nahradiť textom „...Váš pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 28. septembra 2019 je viac ako 70%“. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na úmysel zákonodarcu vo vzťahu k ust. , ktorým je podľa jej presvedčenia úprava zániku nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade priznania invalidného dôchodku a to tak, že v prípade priznania invalidného dôchodku sa vydá rozhodnutie o zániku nároku na dávku v nezamestnanosti a zastavení jej výplaty. Podľa žalobkyne má dovolávanie sa žalovanej ust. diskriminačný rozmer podľa ust. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( z dôvodu zdravotného poistenia ), a to konkrétne tým, že ak by žalobkyni dňa 30.4.2020 bol ku dňu 01.05.2019 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 %, bola by jej bez ohľadu na deň, od ktorého sa spätne vypláca invalidný dôchodok, ponechaná dávka v nezamestnanosti, t.j. ak by bola žalobkyňa menej chorá, dávka v nezamestnanosti by jej patrila. K udalostiam predchádzajúcim vydaniu prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa poukázala na výzvu žalovanej na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 4 673,40 EUR, do 15 dní od doručenia, ktorá ale podľa mienky žalobkyne nespĺňala zákonné ustanovenia, na čo žalobkyňa žalovanú písomne upozornila v Námietke zo dňa 09.06.2021. Keďže rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.02.2021 bolo predchádzajúce rozhodnutie zrušené, predmetnej výzve podľa žalobkyne žiadne platné rozhodnutie nepredchádzalo. Zároveň poukázala na novelu , v zmysle ktorej od 01.07.2017 Sociálna poisťovňa vymáha od dlžníkov dlžné poistné, penále, pokuty a preplatky na dávkach tromi hlavnými spôsobmi: správnym výkonom, alebo prostredníctvom mandátnej správy alebo súdneho exekútora, avšak vždy až po tom, ako im je doručené rozhodnutie o povinnosti uhradiť príslušnú pohľadávku, voči ktorému sa môžu do 15 dni odvolať. Žalobkyňa ďalej dôvodí, že aj napriek poučeniu zo dňa 15.04.2019, minimálne do 19.11.2019, kedy jej bol zaslaný podnet na kontrolnú lekársku prehliadku nemohla tušiť, myslieť si, či dokonca vedieť a ani z okolností predpokladať, že jej v budúcnosti bude preposúdená miera invalidity

na viac ako 70% a ani to, od akého dňa jej ju žalovaná prizná. O zvýšení invalidného dôchodku z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% na základe vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 16.01.2020 sa žalobkyňa podľa jej slov dozvedela až z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2020, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 25.05.2020. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti zamyslela nad otázkou „čo vedie žalovanú k presvedčeniu, že osamelá 60r. žena vo veľmi zlom zdravotnom stave, trpiaca depresiami, vypracovala komplikovaný dvojročný plán na obohatenie sa poberaním dávok v nezamestnanosti“. Podľa žalobkyne odvolávajúc sa na text Uznesenia Ústavného súdu SR z r. 2018, dňom priznania invalidného dôchodku je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Ak by bolo možné akceptovať, že dňom priznania invalidného dôchodku je deň, od ktorého sa spätne vyplatil invalidný dôchodok, nemalo by žiaden význam vydávať v tejto veci rozhodnutie, datovať ho a uvažovať o jeho právoplatnosti a jeho vykonateľnosti. Žalobkyňa vysvetľuje, že až 1. máj 2019 je dňom, ktorým mohol vzniknúť nárok na zvýšený invalidný dôchodok prípadne dňom, od ktorého mohol byť invalidný dôchodok spätne vyplatený a len vtedy, ak by aj po 30.04.2020 bola žalobkyni dávka v nezamestnanosti ďalej vyplácaná, bolo by možné vyvodzovať, že jej je dávka v nezamestnanosti vyplácaná neprávom, alebo v sume vyššej ako jej patrila. Žalobkyňa vyčíta žalovanej, že ak by táto presne a úplne zistila skutočný stav vecí, nemohla by dňa 30.04.2020 vydať rozhodnutie s dátumom od 01.05.2019, nakoľko to kolidovalo s právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 15.08.2019. Žalobkyňa upozorňuje, že žalovaná odňala spätne dávku v nezamestnanosti, aj keď žalovaná sama priznáva, že dávka bola priznaná oprávnene na základe platného rozhodnutia ÚPSVaR a o jej zániku či odňatí nebolo vydané iné platné rozhodnutie. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaná jej odňala dávku pred dňom nasledujúcim po uplynutí obdobia, za ktorá sa dávka už vyplatila, t.j. pred 27.09.2019, ako aj to, že žalovaná sa v konaní o preplatku na dávke v nezamestnanosti neriadila právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 15.08.2019. Žalobkyňa takisto namietla nedodržanie lehoty na rozhodnutie podľa ust. , kedy žalovaná podľa nej vydala rozhodnutie č. 605 722 6769 0 dňa 30.04.2020 teda skoro 5 mesiacov po lekárskej posudkovej kontrole zo dňa 16.01.2020 bez toho, aby informovala žalobkyňu o predĺžení tejto lehoty.

4.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo vyjadrení doručenom správnemu súdu ( vtedy Krajskému súdu v Košiciach ) dňa 23.12.2021 okrem dôvodov, na ktorých založila svoje rozhodnutie a ktoré sú podrobne opísané v administratívnej časti tohto rozsudku uviedla, že žalobkyňa svoje žalobné námietky opiera o argumenty, ktoré v sťažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. , zo dňa 18. júla 2017 na Ústavný súd Slovenskej republiky koncipoval sťažovateľ, nakoľko sa domnieval porušenia jeho základných práv garantovaných . Ak žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. -11, zo dňa 23. januára 2018, žalovaná dopĺňa, že ním bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, kedy sa Ústavný súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym záverom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn. , zo dňa 18. júla 2017. Podľa žalovanej z ustanovenia zreteľne vyplýva pravidlo, ktoré vylučuje súbežné vyplácanie dávky v nezamestnanosti a invalidného dôchodku za rovnaké obdobie, t. j. odo dňa, keď je poistencovi priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, kedy žalovaná zdôrazňuje, že tým treba rozumieť deň, od ktorého sa invalidný dôchodok aj so spätnými účinkami vypláca, nie keď bol právoplatne priznaný. Úmyslom zákonodarcu v zmysle predmetného ustanovenia nie je podľa žalovanej vyplatiť dve platby zo štátneho rozpočtu za rovnaké obdobie, čo je zhmotnené do zákazu súbehu konkrétnych dávok v ust. . Žalovaná pre úplnosť dáva do pozornosti, že dávka v nezamestnanosti je dávka slúžiaca na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Žalovaná hovorí, že pokiaľ je osoba tak hendikepovaná na zdraví, že nemôže vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, je značne obmedzený predpoklad jej zamestnania a preto podľa ust. zákona nie je ani poistená v nezamestnanosti, preto takejto osobe ani nemôže patriť dávka v nezamestnanosti. To podľa žalovanej korešponduje s názorom žalobkyne, že ak by bola menej chorá, dávka v nezamestnanosti by jej priznaná bola, pretože by u nej boli reálne predpoklady vykonávať zárobkovú činnosť, bola by poistená v nezamestnanosti a teda mohla by si zabezpečovať svoju existenciu v čase nezamestnanosti dávkou v nezamestnanosti. Žalovaná je presvedčená, že na naplnenie ustanovenia nie je nevyhnutné protiprávne konanie, resp. opomenutie konania dotknutej osoby ( v takom prípade, by bola uložená povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti, príp. jej časť podľa , čiže z dôvodu nesplnenia povinnosti uloženej týmto zákonom) a nie je nevyhnutné ani zavinenie dotknutej

osoby ( v takom prípade, by bola uložená povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti, resp. jej časť podľa , t. j. z dôvodu, že poberateľ dávky vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom ). Podľa žalovanej žalobkyňa musela z okolností predpokladať, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bude opätovne preposúdená, napr. z odborného posudku o invalidite zo dňa 14. januára 2019, v ktorom bola určená kontrolná lekárska prehliadka žalobkyne na január 2020. Žalobkyňa zároveň vedela, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v zmysle zákona, o čom bola nie len poučená dňa 15. apríla 2019, ale túto vedomosť podporila aj svojím subjektívnym konaním, a to podaním odvolania proti rozhodnutiu o zvýšení invalidného dôchodku č. 605 722 6769 0, zo dňa 30. apríla 2020, v ktorom žiadala o zmenu dátumu zvýšenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % z 1. mája 2019 na 28. september 2019 tak, aby nevznikol súbeh s obdobím poberania dávky v nezamestnanosti s obdobím poberania zvýšeného invalidného dôchodku. Na námietku žalobkyne o nesplnení zákonných ustanovení v prípade výzvy č. 13919/2021-KEM-DvN, zo dňa 26. mája 2021, na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti, žalovaná reaguje, že rozhodnutím č. 605 722 6769 0, zo dňa 15., februára 2021, bolo zrušené rozhodnutie č. 605 722 6769 0, zo dňa 8. septembra 2020, vo veci vykonávania zrážok z invalidného dôchodku na úhradu neprávom vyplatenej sumy na dávke v nezamestnanosti z dôvodu, že žalovaná mala poukázaný doplatok na invalidnom dôchodku zúčtovať s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti v súlade s ustanovením § 112 ods. 9 zákona, nie však formou zrážok z dôchodku. Žalovaná súčasne dopĺňa, že rozhodnutím č. 605 722 6769 0, zo dňa 15. februára 2021 sa pristúpilo k vykonaniu úkonov potrebných na vrátenie vyplatenej dávky v nezamestnanosti za obdobie od 1. mája 2019 do 26. septembra 2019, v súlade s ustanovením § 178 zákona, t. j. k vydaniu výzvy č. 13919/2021-KEM-DvN, zo dňa 26. mája 2021. Žalovaná, sa zároveň nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého dňom priznania invalidného dôchodku je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, nakoľko je to v zjavnom rozpore s výrokom rozhodnutia o spätnom zvýšení invalidného dôchodku od 1. mája 2019. Tento dátum uvedený vo výroku nie je len dňom vzniku nároku na zvýšený invalidný dôchodok, ale aj dňom začiatku vyplácania zvýšeného invalidného dôchodku, a teda priznania zvýšeného invalidného dôchodku.

5.Žalobkyňa v liste datovanom ku dňu 04.04.2022 oponuje žalovanej keď tvrdí, že aj keď ust. stanovuje dôvody zániku nároku na dávku v nezamestnanosti, pred ním má byť vydané rozhodnutie o zániku, či pozastavení a následnom vyradení z evidencie a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti je možné pristúpiť k jeho účinnosti. Takéto rozhodnutie o vyradení z evidencie, zastavení dávok atď. žalovaná podľa žalobkyne nevydala. V rozhodnutí zo dňa 30.04.2020 o spätnom uznaní zvýšenia miery invalidity a výplaty doplatku na invalidnom dôchodku od 01.05.2019 zmienka o vyradení z evidencie, či zastavení dávok nebola a na možnú dualitu poberania dávok bola žalobkyňa podľa jej slov upozornená až telefonátom pracovníčky žalovanej niekedy okolo 23. - 24.05.2020. Žalobkyňa je presvedčená, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 30.04.2020, žalovaná využíva proti nej, dokonca ho vydáva ako dôkaz o jej premyslenom, nekalom, ba nezákonnom konaní. Žalobkyňa sa domnieva, že snahou žalovanej je ohýbať paragrafy zákonov a prezentovať ako zákonom stanovenú normu to, že rozhodnutie o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% je vydané rok po nadobudnutí právoplatnosti a účinnosti rozhodnutia o poberaní dávok v nezamestnanosti, pričom tieto už boli vyčerpané a to dokonca niekoľko mesiacov pred preposúdením miery invalidity. Zákon podľa názoru žalobkyne nehovorí o preposúdení a zúčtovaní dávok bez časových obmedzení či ohľadu na už vykonané rozhodnutia a vyšetrenie posudkového lekára a ním stanovenej zvýšenej miery invalidity so spätným dátumom, nie je pre žalovanú záväzné, je len súčasťou šetrenia a podkladov pred vydaním rozhodnutia. Za nelogické, nereálne a urážlivé považuje žalobkyňa opakované obviňovanie jej osoby z úmyselného a vopred premysleného konania, ktoré malo spočívať v tom, že si na základe poučenia zo dňa 15.04.2019 naplánovala preposúdenie zdravotného stavu na január 2020 už dopredu vediac, že jej bude spätne zvýšená miera invalidity o viac ako 70%, ako aj zvýšený invalidný dôchodok, pričom doplatok na dôchodku jej na základe rozhodnutia žalovanej zo dňa 30.04.2020 bude vyplatený spätne od 01.05.2019 a preto vyčerpá celé dávky nezamestnanosti priznané do 27.09.2019.

6.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

7.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. a , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku

dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

8.Vzhľadom na existenciu ust. , procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

9.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. , , až ) preskúmal postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovanej, podrobne sa oboznámil s rozhodnutiami, ktorými bol tento postup zavŕšený a tiež aj s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu, predloženým vo veci žalovanou, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. , , a , veta prvá a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

10.Keďže ani jeden z účastníkov správneho súdneho konania nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie, pričom súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle ust. , správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. bolo preto v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Správneho súdu v Košiciach, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 28.03.2024 o 13.00 hod. v jeho pojednávacej miestnosti P2. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá , správny súd vyhlásil rozsudok dňa 28.03.2024 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

11.Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

12.Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13.Podľa ust. , príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

14.Podľa ust. ( ďalej len ako „SSP“ ), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Zo znenia petitu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa ňou okrem zrušenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovanej žiadala zrušiť aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0 a to tak, aby sa v jeho odôvodnení zmenil dátum vzniku viac ako 70% poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť z 1. mája 2019 na 28. septembra 2019. Správny súd však musí konštatovať, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0 sa tento súdny prieskum dotknúť nemôže, nakoľko sa jedná o rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ( v tomto prípade Sociálnej poisťovne, ústredie ), proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok - odvolanie. Na základe správnych žalôb správne súdy preskúmavajú právoplatné rozhodnutia druhostupňových orgánov verejnej správy; resp. rozhodnutia prvostupňových orgánov verejnej správy, proti ktorým zákon riadny opravný prostriedok

nepripúšťa. To znamená, že správna žaloba má smerovať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. V prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0, nešlo o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť správnou žalobou v správnom súdnictve. Nebola by splnená základná procesná podmienka konania, ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Správnemu súdnemu prieskumu bude preto podliehať len rozhodnutie žalovanej a prvostupňové rozhodnutie.

16.Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, č. k.: KE2/OSO/KEJI/ZAM/2019/41509, zo dňa 3. apríla 2019, vyplýva, že dňom 27.03.2019 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 15.04.2019 si žalobkyňa na prvostupňovom orgáne verejnej správy ( Sociálnej poisťovni, pobočka Košice ) uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 14097/2019-KEM-DvN, zo dňa 15. augusta 2019 bol žalobkyni priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 62,7288 Eur, od 27.03.2019 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Žalobkyni bola dávka v nezamestnanosti vyplácaná v období od 27.03.2019 do 26.09.2019. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 605 722 6769 0 zo dňa 04.03.2019 bol žalobkyni od 6. júna 2018 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0 bola žalobkyni s účinnosťou od 1.5.2019 zvýšená suma invalidného dôchodku na sumu 518,00 Eur z dôvodu konštatovania zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 80 %.

17.A práve zvýšenie sumy invalidného dôchodku žalobkyni od 01.05.2019 z dôvodu zvýšenia miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80% je skutočnosťou, od ktorej sa odvíja spor, či na jej základe žalobkyni dávka v nezamestnanosti za obdobie od 01.05.2019 do 26.09.2019 patrila alebo nie a teda či žalobkyňa bola povinná túto dávku v ňou prijatej sume 4 673,40 Eur vrátiť.

18.Prvostupňový orgán verejnej správy a po ňom aj žalovaná zaviazali žalobkyňu vrátiť dávku v nezamestnanosti v celkovej sume 4 673,40 Eur, nakoľko podľa ich slov žalobkyni táto dávka za obdobie od 01.05.2019 do 26.09.2019 nepatrila. Zo znenia textu cit. ust. ods. ods. 2, písm. b/ však nepochybne vyplýva, že na to, aby bolo možné konštatovať povinnosť príjemcu dávky v nezamestnanosti vrátiť túto dávku, musí byť splnená podmienka, že príjemca dávky v nezamestnanosti, v čase kedy túto dávku prijímal, vedel alebo musel z okolností predpokladať, že táto sa mu vyplatila neprávom. Inak povedané, z uvedeného ustanovenia vyplýva, že relevantným časom pre vedomosť resp. predpoklad o neprávom vyplatenej dávke je čas jej prijatia. Správny súd nemal dôvod na žiadne pochybnosti o tom, že v období od 01.05.2019 do 26.09.2019 žalobkyňa prijímala ( poberala ) dávku v nezamestnanosti s vedomím, že táto jej právom patrí a bola jej priznaná a vyplácaná v súlade so zákonom. V tomto období žalobkyňa, v zmysle zákonnej terminológie, nemohla vedieť a ani zo žiadnych okolností predpokladať, či jej bude zvýšený invalidný dôchodok z dôvodu stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnote 80%. O zvýšení invalidného dôchodku v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80% od 01.05.2019 sa žalobkyňa prvýkrát dozvedela až v deň doručenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0, pričom k tomuto doručeniu podľa slov žalobkyne došlo dňa 25.5.2020. Na doplnenie správny súd uvádza, že o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0 rozhodol dňa 20.07.2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ( rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X ) tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0 potvrdil. Z uvedeného výkladu teda vyplýva, že žalobkyni by bolo možné uložiť povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti poberanú v období od 01.05.2019 do 26.09.2019 iba za predpokladu, že by bolo v správnom konaní bez pochybností preukázané, že túto dávku žalobkyňa prijímala napriek tomu, že v čase kedy sa tak dialo, vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa jej dávka vypláca neprávom. Správny súd je presvedčený, že takéto okolnosti, resp. podmienky pre uloženie povinnosti žalobkyni vrátiť dávku v nezamestnanosti v predmetnom konaní nenastali.

19.V súvislosti s judikatúrou, na ktorú, ako na podporný argumentačný zdroj poukazuje žalovaná, správny súd uvádza, že túto nemožno vo vzťahu k tejto preskúmavanej veci akceptovať, nakoľko rieši odlišné právne situácie. Spoločným menovateľom všetkých, žalovanou vymenovaných judikovaných prípadov je skutočnosť, že príjemcovia dávky v nezamestnanosti požiadali o dôchodkovú dávku

( starobný dôchodok, invalidný dôchodok ) až po tom ( neskôr ) , ako si uplatnili nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom príslušný dôchodok žiadali priznať spätne do obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti. Prípad žalobkyne sa však odvíja od iných skutkových okolností. Žalobkyni bol invalidný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.03.2019, č. 605 722 6769 0, pričom tento bol podľa jeho výroku priznaný spätne ku dňu 06.06.2018. Podkladom k vydaniu tohto rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 14.01.2019, ktorým bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Priznanie invalidného dôchodku spätne ku dňu 06.06.2018 posudkový lekár odôvodnil ortopedickým nálezom z tohto dňa a zároveň stanovil aj dátum kontrolnej lekárskej prehliadky na január 2020. Žalobkyňa teda až po rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 04.03.2019 požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a uplatnila si tiež nárok na dávku v nezamestnanosti. Táto jej bola, ako už bolo skôr spomenuté priznaná odo dňa 27.03.2019. Aj keď sa orgány verejnej správy oboch stupňov odvolávajú na poučenie, s ktorým bola žalobkyňa pri uplatnení žiadosti o dávku nezamestnanosti oboznámená ( a ktoré podpísala ), podľa ktorého je poberateľ dávky okrem iného povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, uvedené, podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na skôr opísaný skutkový dej neobstojí. V čase kedy žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti nemohla vedieť a ani zo žiadnych okolností predpokladať, že posudkový lekár sociálneho poistenia pri kontrolnom posúdení jej zdravotného stavu dňa 16.01.2020 zvýši mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45% na 80% a že následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.04.2020, č. 605 722 6769 0 jej bude invalidný dôchodok z dôvodu 80% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšený spätne od 01.05.2019. Pokiaľ ide o dátum spätného zvýšenia invalidného dôchodku - 01.05.2019, ani tu nie je zhoda s prípadmi posudzovanými v žalovanou uvádzanej judikatúre, nakoľko deň 01.05.2019 nebol určený na základe žiadosti žalobkyne, ale bol stanovený prvostupňovým orgánom verejnej správy na základe prepustenia žalobkyne z ústavnej rehabilitácie. Ak žalovaná odôvodňuje vedomosť žalobkyne o jej povinnosti vrátiť vyplatenú dávku v nezamestnanosti aj zo skutočnosti, že „pri opätovnom prehodnotení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom môže dôjsť k preposúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“, podľa názoru správneho súdu ani takéto odôvodnenie neobstojí, nakoľko opätovné posúdenie zdravotného stavu nevyúsťuje automaticky do zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad hodnotu 70%. Ak žalovaná dôvodí, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa jej dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom, pričom poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu o zvýšení invalidného dôchodku č. 605 722 6769 0, zo dňa 30. apríla 2020, požiadala o zmenu dátumu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % z 1. mája 2019 na 28. september 2019, správny súd považuje túto úvahu žalovanej za nesprávnu, nakoľko, ako už bolo skôr povedané, relevantným časom pre vedomosť resp. predpoklad o neprávom vyplatenej dávke v nezamestnanosti je čas jej prijatia. O dni, od ktorého bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok v dôsledku stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80% sa žalobkyňa, ako už bolo povedané na inom mieste tohto rozsudku, dozvedela až z doručeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 30. apríla 2020. V takomto prípade žalobkyňa skutočne nemohla, v čase kedy poberala dávku v nezamestnanosti, vedieť a ani zo žiadnych okolností predpokladať, či vôbec jej bude invalidný dôchodok takto upravený a preto nemohli byť naplnené ani zákonné predpoklady pre vznik povinnosti žalobkyne vrátiť poskytnutú ( prijatú ) dávku v nezamestnanosti.

20.Ak prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí, ktorým zaviazal žalobkyňu vrátiť ňou prijatú dávku v nezamestnanosti vychádzal z právnej konštrukcie, ktorú si neskôr osvojila aj žalovaná, podľa ktorej tým, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % spätne odo dňa 01.05.2019, musela žalobkyňa vedieť prípadne musela z okolností predpokladať, že priznanie invalidného dôchodku aj za obdobie, počas ktorého mala nárok na dávku v nezamestnanosti, bude mať za následok neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti, podľa mienky správneho súdu vec nesprávne právne posúdil, pretože ust. nesprávne interpretoval.

21.Zákonné podmienky pre uloženie povinnosti žalobkyne vrátiť dávku v nezamestnanosti spočívajúce v jej vedomosti, resp. predpoklade o tom, že jej táto dávka nepatrí už v momente jej prijatia, v správnom konaní preukázané neboli, preto rozhodnutia, ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť dávku v nezamestnanosti v sume 4 673,40 Eur vrátiť, nezodpovedajú zákonu a bolo potrebné ich

ako rozhodnutia vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia zrušiť. Dávku v nezamestnanosti žalobkyňa nevylákala a žalovaná ani prvostupňový orgán verejnej správy nepreukázali splnenie zákonných predpokladov na uloženie povinnosti žalobkyni vrátiť prijatú dávku v nezamestnanosti.

22.Keďže orgány verejnej správy na oboch stupňoch administratívneho konania vec nesprávne právne posúdili, správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ Správneho poriadku zrušil, vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, úlohou ktorej bude po vrátení veci riadiť sa vyššie uvedeným názorom správneho súdu.

23.Výhradu žalobkyne týkajúcu sa postupu orgánov verejnej správy, v ktorej namieta neodňatie dávky správny súd považuje za irelevantnú vzhľadom na to, že predmetom tohto správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia o povinnosti vrátenia dávky v nezamestnanosti, nie konanie o odňatí dávky ani konanie o zastavení výplaty dávky.

24.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. v spojení s ust. a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.