Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: M. A. Q., Q..J..H.., Q. Q. X. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: X. A., Z..XX.XX.XXXX, K. B. V. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. H. Q., právne zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 348,10 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu B. B. dňa 13.01.2020 a postúpeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.08.2020 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 348,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 199,80 EUR od 18.12.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej podľa ust. a nasl. medzi postupcom Q. Q., Q. Q. K. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.11.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia až 507 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 19.06.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.06.2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 348,10 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 199,80 EUR, z riadneho úroku vo výške 126,29 EUR, z úroku z omeškania vo výške 22,01 EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po

postúpení pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 348,10 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 199,80 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 126,29 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 22,01 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia zákona počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd B. B. vydal dňa 29.01.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde B. B. proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 19.02.2020 (č.l. 98 spisu), ktorý odôvodnil tým, že žaloba je zmätočná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol ako a kedy jeho pohľadávky vznikli, neuviedol ani časové obdobie, v ktorom sa mali úroky úročiť a ani výšku úrokov, a teda žalovanému nie je zrejmé, čo žalobca požaduje. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje v petite uvádzanú sumu na základe vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný má za to, že žalobcovi nepatrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní, nakoľko postúpenie pohľadávky je neplatné z troch dôvodov, a to pre rozpor s ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre neurčitosť právneho úkonu postúpenia, resp. neexistenciu takej pohľadávky, aká je predmetom zmluvy o postúpení, pre rozpor s ustanovením zákona o bankách. Predpokladom na postúpenie pohľadávky je teda skutočnosť, že ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo že pôvodný veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť podľa ust. . Pohľadávka uplatňovaná v tomto súdnom konaní podľa Zmluvy o sp. úvere mala termín konečnej splatnosti dňa 25.12.2019. Zmluva o postúpení pohľadávky však bola uzatvorená dňa 17.12.2018 a účinnosť nadobudla dňa 03.01.2019 s výnimkou niektorých jej ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť už dňom uzatvorenia Zmluvy o postúpení. V čase postúpenia pohľadávky teda pohľadávka Pôvodného veriteľa nebola po termíne konečnej splatnosti a Pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť platne, a to z štyroch dôvodov: Možnosť Pôvodného veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť nebola platne dojednaná. V Zmluve nie je platne dojednaná možnosť Veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru z dôvodu nezaplatenia splátky sp. úveru tak, ako to predpokladá ust. a ust. . Uvedené právo veriteľa je dojednané iba vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pôvodný veriteľ sa v liste zo dňa 19.06.2017 - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odvoláva na Prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) v Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Q. Q., T..Q.., s účinnosťou od 1.1.2015 (ďalej len „OP“). Žalovaný sa však s týmito Obchodnými podmienkami oboznámil až po doručení platobného rozkazu. Žalovaný ďalej uviedol, že Obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou Zmluvy, do Zmluvy neboli inkorporované správne, žalovaný nimi nie je viazaný, žalovaný ich nikdy nepodpísal a nikdy sa s nimi neoboznámil. Ak by aj OP boli do Zmluvy inkorporované platne, právo veriteľa podľa ust. je právo, ktoré musí byť medzi stranami individuálne dojednané, čo vylučuje dojednanie vo forme OP. Ak by aj OP boli do Zmluvy inkorporované platne, právo veriteľa podľa ust. je nárokové právo, pričom účelom OP je zakotvenie výhradne vedľajších a technických dojednaní a nie nárokových noriem. Zároveň, je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že Zmluva je formulárová, je vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemal možnosť znenie tejto formulárovej zmluvy ovplyvniť, a to žiadnym spôsobom. Jediný, kto zodpovedá za súlad Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je žalobca. Žalovaný poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C.-XXX/XXXX. Žalovaný podpísal formulárovú zmluvu tak, ako ju na podpis pripravil Veriteľ a Veriteľ je teda jediným subjektom, ktorý zodpovedá za súlad Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnú inkorporáciu VOP a OP do zmluvného vzťahu. Žalovaný formulárovú Zmluvu podpísal, ale OP nikdy neprevzal, nikdy mu neboli doručené, nikdy sa s nimi neoboznámil a nikdy s nimi neprejavil súhlas. Z tohto dôvodu OP neboli do zmluvy platne inkorporované a žalovaný nimi nemôže byť viazaný. Žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalobca, pre ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy vedel, čo má byť a čo nemá byť súčasťou zmluvy. Právna teória k otázke obsahu OP a VOP zastáva nasledovný názor: „Všeobecné obchodné podmienky musia v prípade spotrebiteľských záväzkov obsahovať výhradne vedľajšie a iné dojednania, a teda nie nárokové normy a normy regulujúce v tomto zmysle plnenie; rovnako je vylúčené, aby obchodné podmienky upravovali sankcie.“ Vyššie uvedené podporuje aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR I. ÚS XXXX/XX, z 11. novembra 2013. Žalovanému nikdy nebolo doručené upozornenie - údajný list zo dňa 24.04.2017 (založený v

súdnom spise) v zmysle ust. . Zo zákonnej textácie „najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“, ako aj zo záverov odbornej literatúry a z podstaty veci, že spotrebiteľ sa po upozornení veriteľa na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru má možnosť brániť, a to tak, že zaplatením konkrétnej splátky, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace, vyplýva, že veriteľ musí v takomto upozornení jasne uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Takéto konkrétne vymedzenie tejto nesplnenej povinnosti následne musí byť tiež uvedené v právnom úkone, ktorým veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť. Ani Upozornenie - výzva na úhradu dlžnej sumy túto zákonnú náležitosť nespĺňa. Z Upozornenia nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. V Upozornení je uvedené, že žalovaný ako spotrebiteľ dlhuje Banke - pôvodnému veriteľovi sumu vo výške 73,10 EUR. Takýto právny úkon je neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalovaný v omeškaní. Pôvodný veriteľ tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia predčasnej splatnosti Banka podmieňovala zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s ust. . Navyše, tento právny úkon je ďalej neurčitý aj z dôvodu, že z tohto právneho úkonu nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov, alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia tejto náležitosti v Upozornení pôvodného veriteľa ako posúdiť. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, s plnením ktorej konkrétnej povinnosti je žalovaný v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Tento právny úkon teda nie je perfektný a nie je v súlade s ust. a je teda neplatný. Pôvodný veriteľ tak konal v rozpore s ust. a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. . Na jednej strane tak spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť, aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a na druhej strane súd tak z tohto dokumentu nemá možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov a teda či boli splnené požiadavky v zmysle ust. . Navyše, exaktné uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou má byť žalovaný v omeškaní, je dôležité nielen z dôvodov vyššie uvedených, ale aj z dôvodu správneho určenia plynutia premlčacej doby, keďže v zmysle ust. druhá veta platí, že „Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“. Z Upozornenia, však nevyplýva, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní a z akého dôvodu Q. Q., T..Q.. vyhlásila predčasnú splatnosť. Navyše, podľa ust. účinného v čase uzatvárania Zmluvy o sp. Úvere (19.11.2013) „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.“. Pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. , kedy neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (pričom podľa zákona mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, jeho výdavky a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru), a teda nemohol sp. úver predčasne zosplatniť. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je teda neplatné z tohto dôvodu a postúpenie je neplatné z dôvodu rozporu so (). Nakoľko pohľadávka postupcu neexistovala pre rozpor zosplatnenia s v takom rozsahu, v akom je uvedená v zmluve o postúpení pohľadávok z postupcu na žalobcu, nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu. Navyše, právny úkon je následne postihnutý vadou neurčitosti a je teda neplatný. Podľa ust. zákona o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“. Žalovanému nebola doručená žiadna výzva - údajný list zo dňa 12.09.2018 (založený v súdnom spise) v zmysle ust. zákona o bankách a postúpenie je teda neplatné aj z dôvodu rozporu s týmto ustanovením. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobou, a to vo vzťahu k celému žalobnému nároku, t.j. vrátane príslušenstva (najmä úroky a úroky z omeškania), a to z dôvodu, že príslušenstvo sleduje osud hlavného záväzku ust. , rozhodnutie NS SR R 67 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2014). Žalovaný mal za to, že nárok uplatnený žalobou je nárok, ktorý vyplýva z bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s úhradami, pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú

splatnosť a požadoval od žalovaného, aby mu peniaze vrátil, a to ku dňu 16.06.2017. Nakoľko žalovaný požadované peňažné prostriedky pôvodnému veriteľovi nevrátil, odo dňa 16.06.2017 užíval peňažné prostriedky bez právneho dôvodu (resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol), vyhlásením predčasnej splatnosti ku dňu 16.06.2017 celá Zmluva zanikla, resp. ak nezanikla, tak bola právnym úkonom pôvodného veriteľa modifikovaná takým spôsobom, že žalovaný mal vrátiť peňažné prostriedky práve ku dňu 16.06.2017. Po dni 16.06.2017 žalovaný užíval peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR X C. XXX/ XXXX zo dňa 30. júna 2009 sa jedná o nárok žalobcu vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Pôvodný veriteľ, ktorý vyhlásil predčasnú splatnosť úveru sa dozvedel o tom, že žalovaný má vydať bezdôvodné obohatenie dňa 16.06.2017, keďže sám pôvodný veriteľ vykonal právny úkon - vyhlásenie predčasnej splatnosti a žalobca takto zosplatnenú pohľadávku kúpil. Z tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania pre márne uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle ust. . Medzi žalovaným ako dlžníkom a Q.. Q. Q., T..Q.. ako pôvodným veriteľom došlo dňa 27.11.2012 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalovaný nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť (rozsudok SD EÚ vo veci , body 26.-28. odôvodnenia). Zmluva je v hrubom rozpore so o spotrebiteľských úveroch, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov a . Dohoda o odplate je neplatná pre rozpor so zákonom a pre rozpor s dobrými mravmi, v prípade, že je Zmluva platná, úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle ust. , účinného v čase uzavretia Zmluvy „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“. V zmluve je vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 43,84 %. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v Zmluve je absolútne podhodnotená z dôvodu zarátania nákladu vo výške 39,00 EUR na stranu výšky sp. úveru (viac v časti AD B, Ad 2.). MF SR uvádza ako priemernú RPMN pre Ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1500 EUR s lehotou splatnosti s lehotou splatnosti od 5 do 10 rokov pre obdobie 3. štvrťrok 2012, podľa ktorého (údaju) bola v Zmluve uvedená priemerná RPMN, vo výške 28,04%. Pre obdobie 2. štvrťroka 2012, kedy bola Zmluva uzavretá, priemerná RPMN pre Ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1500 EUR s lehotou splatnosti od 5 do 10 rokov bola dokonca iba 27,07 %. RPMN uvedená v Zmluve je teda od priemernej RPMN za obdobné úvery za rozhodujúce obdobie vyššia o viac ako 15 percentuálnych bodov, a teda odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Takéto zmluvné dojednanie nemožno považovať inak ako: v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné v zmysle ust. , a to nielen z dôvodu výšky odplaty, ale aj z dôvodu úmyselného nezarátania nákladu vo výške EUR 39,00 na stranu nákladov, ale na stranu celkovej výšky sp. úveru, a/alebo v rozpore s ust. , účinného v čase uzavretia Zmluvy. V Zmluve nie sú uvedené nižšie uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby Zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. Zákona) - v Zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená vôbec; celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. Zákona) a následné podhodnotenie RPMN - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne; výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne; doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne. Skutočnosť, že Zmluva je vyhotovená v tak hrubom rozpore so Zákonom a Smernicou má ipso facto za následok, že Pôvodný veriteľ porušil právo Žalovaného podľa ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to právo na výrobky a služby v bežnej kvalite ako aj právo na informácie (kde je predpokladom právnej normy právo na správne a presné informácie a nie na informácie zavádzajúce a nepravdivé). Navyše, Pôvodný veriteľ porušil aj svoju povinnosť podľa ust. Zákona

o ochrane spotrebiteľa, kedy ukladal Žalovanému povinnosti bez právneho dôvodu (Pôvodný veriteľ požadoval od Žalovaného úroky bez právneho dôvodu - sp. úver bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti). V Zmluve predpoklady pre výpočet RPMN nie sú uvedené vôbec. V Zmluve je uvedená len samotná RPMN. Neuvedenie konkrétnych predpokladov pre výpočet RPMN je teda potrebné posudzovať rovnako, ako keby RPMN uvedená v Zmluve vôbec nebola, čo je naplnené aj v tomto prípade. V Zmluve nie je uvedené, z akej výšky sp. úveru, ako ani z akých nákladov (poplatky plus výška splátky) žalobca vychádzal pri výpočte RPMN, a teda táto skutočnosť nie je spätne podľa Zmluvy ani overiteľná. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť = celková výška úveru + celkové náklady spotrebiteľa. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. K výkladu pojmu „celková výška úveru“ sa vyjadril Súdny dvor EÚ v relatívne čerstvo ukončenej právnej veci C.-XXX/XXXX, kde bol Rozsudok vynesený dňa 21.04.2016. V Zmluve v časti II. s názvom „Poplatky“, konkrétne v bode 1. Zmluvy je uvedené, že: „Dlžník je povinný Banke platiť Poplatky.“ , pričom následne tieto poplatky vymenúva a jedným z nich je Spracovateľský poplatok vo výške EUR 39,00. V Zmluve je uvedené, že výška spotrebiteľského úveru je EUR 300,00. Žalovanému bol skutočne poskytnutý spotrebiteľský úver len vo výške EUR 261,00, keďže poplatok vo výške EUR 39,00 mu bol okamžite z tejto sumy zrazený. Z tohto dôvodu bola RPMN v Zmluve podhodnotená. Splátky spotrebiteľského úveru nie sú v Zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čím sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa Zákona účinného v čase jej uzatvárania zo Zákona () obsahovať: a) termín konečnej splatnosti, a dobu trvania Zmluvy. S účinnosťou od 1.5.2018 slovenský a to tak, že v ust. sa vypúšťajú slová "a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". S účinnosťou od dátumu uvedeného vyššie teda bude postačovať vyjadrenie len jednej z náležitostí týkajúcej sa trvania Zmluvy / konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z dôvodovej správy uvedenej k , samotný slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii sporného ustanovenia, a to výlučne z dôvodu, že toto ustanovenie je v rozpore so Smernicou. Až do účinnosti novely zákona však Zmluvy musia obsahovať uvedenie aj termínu konečnej splatnosti, aj dobu trvania Zmluvy - v opačnom prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. Zákona. Termín konečnej splatnosti je v Zmluve vyjadrený správne, a to dňom 25.12.2019. Doba trvania Zmluvy je však v Zmluve uvedená neurčito. V časti III. Zmluvy s názvom „Záverečné ustanovenia“ v bode 12. je uvedené, že: „Úverová zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s Úverom.“ V zmysle konštantnej judikatúry má byť doba trvania Zmluvy uvedená v jednotkách času (dni, týždne, mesiace, roky) tak, aby táto skutočnosť bola vyjadrená transparentne bez toho, aby spotrebiteľ musel vykonávať akékoľvek počty, aby sa dopracoval k transparentnej informácii, nakoľko Zmluva zanikne aj v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záväzky nevysporiadané, a to napríklad vyhlásením predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany banky - porovnaj systematické zaradenie ust. [táto úprava je systematicky zaradená v ôsmej časti (záväzkové právo) druhej hlave (bez nadpisu) šiestom oddiele (Zánik záväzkov) ]. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. a Zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žalovaný rozporoval výšku úrokov z omeškania, nakoľko tieto sú v rozpore s nariadením vlády č. . Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , Okresný súd B. B. postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa . Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že dňa 27.11.2012 pôvodný veriteľ uzatvoril s žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 300,- EUR. Dátum poskytnutia úveru ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného sú v platobnej

histórii uvedené pod položkou „Čerpanie úveru“. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 18,50 % p.a.. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 10,30 EUR vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.01.2013 a s konečnou splatnosťou dňa 25.12.2019. V zmysle čl. III. bodu 3. Zmluvy žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa 17.12.2018 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 348,10 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 199,80 EUR, riadneho úroku 126,29 EUR a z úroku z omeškania vo výške 22,01 EUR. Istina vo výške 199,80 EUR: žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 370,66 EUR nasledovne (úhrady žalovaného sú v platobnej histórii označené ako „Debetné transakcie-úvery-dummy“): dňa 25.1.2013 - 10,3 EUR, dňa 5.3.2013 - 10,3 EUR, dňa 25.3.2013 - 10,3 EUR, dňa 25.4.2013 - 10,3 EUR, dňa 25.5.2013 - 10,3 EUR, dňa 25.6.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.7.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.8.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.9.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.10.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.11.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.12.2013 - 7,31 EUR, dňa 25.1.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.2.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.3.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.4.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.5.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.6.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.7.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.8.2014

- 7,31 EUR, dňa 25.9.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.10.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.11.2014 - 7,31 EUR, dňa 25.12.2014 - 7,31 EUR, dňa 14.1.2015 - 56 EUR, dňa 25.1.2015 - 7,31 EUR, dňa 25.2.2015 - 7,31 EUR, dňa 25.3.2015 - 7,31 EUR, dňa 25.4.2015 - 7,31 EUR, dňa 25.5.2015 - 2,47 EUR, dňa 10.7.2015

- 12,15 EUR, dňa 25.7.2015 - 7,31 EUR, dňa 25.8.2015 - 0,54 EUR, dňa 25.9.2015 - 6,77 EUR, dňa 11.7.2016 - 65,79 EUR, z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 100,20 EUR, na poplatky bola započítaná suma vo výške 129,50 EUR, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 140,90 EUR a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 0,06 EUR. Istina tak predstavuje súčet položiek „Čerpanie úveru“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (300,- EUR - 100,20 EUR = 199,80 EUR). Riadny úrok vo výške 126,29 EUR: riadny úrok v celkovej výške 267,19 EUR je v platobnej histórii označený ako „Splátka úveru - riadny úrok“. Z úhrad žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma vo výške 140,90 EUR a tak na riadnom úroku zostala neuhradená suma vo výške 126,29 EUR. Postúpený riadny úrok vo výške 126,29 EUR je vyčíslený za príslušné obdobie (kalendárny mesiac) nasledovne: ku dňu 25.8.2015 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 26 (počet dní príslušného obdobia - od 31.07.2015 do 25.08.2015 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 2,64 EUR; ku dňu 25.9.2015 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.08.2015 do 25.09.2015 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.10.2015 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.09.2015 do 25.10.2015 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.11.2015 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.10.2015 do 25.11.2015 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.12.2015 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.11.2015 do 25.12.2015 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.1.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (početdní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.12.2015 do 25.01.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.2.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.01.2016 do 25.02.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.3.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 29 (počet dní príslušného obdobia - od 26.02.2016 do 25.03.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 2,98 EUR; ku dňu 25.4.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.03.2016 do 25.04.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.5.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (početdní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.04.2016 do 25.05.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.6.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.05.2016 do 25.06.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.7.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.06.2016

do 25.07.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.8.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.07.2016 do 25.08.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.9.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.08.2016 do 25.09.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.10.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.09.2016 do 25.10.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.11.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.10.2016 do 25.11.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.12.2016 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.11.2016 do 25.12.2016 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.1.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.12.2016 do 25.01.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.2.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.01.2017 do 25.02.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.3.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 28 (počet dní príslušného obdobia - od 26.02.2017 do 25.03.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 2,87 EUR; ku dňu 25.4.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.03.2017 do 25.04.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.5.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.04.2017 do 25.05.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 16.6.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 22 (počet dní príslušného obdobia - od 26.05.2017 do 16.06.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 2,26 EUR; ku dňu 25.6.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 9 (počet dní príslušného obdobia - od 17.06.2017 do 25.06.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 0,92 EUR; ku dňu 25.7.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.06.2017 do 25.07.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.8.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.07.2017 do 25.08.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.9.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.08.2017 do 25.09.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.10.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.09.2017 do 25.10.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.11.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.10.2017 do 25.11.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.12.2017 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.11.2017 do 25.12.2017 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.1.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.12.2017 do 25.01.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.2.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.01.2018 do 25.02.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.3.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 28 (počet dní príslušného obdobia - od 26.02.2018 do 25.03.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 2,87 EUR; ku dňu 25.4.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.03.2018 do 25.04.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.5.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.04.2018 do 25.05.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) =

3,08 EUR; ku dňu 25.6.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.05.2018 do 25.06.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.7.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.06.2018 do 25.07.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.8.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.07.2018 do 25.08.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.9.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.08.2018 do 25.09.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 25.10.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 30 (počet dní príslušného obdobia - od 26.09.2018 do 25.10.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,08 EUR; ku dňu 25.11.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 31 (počet dní príslušného obdobia - od 26.10.2018 do 25.11.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 3,18 EUR; ku dňu 12.12.2018 - 199,8 EUR (výška neuhradenej istiny) * 18,50% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 17 (počet dní príslušného obdobia - od 26.11.2018 do 12.12.2018 , t.j. do konca príslušného obdobia) = 1,75 EUR. Úrok z omeškania vo výške 22,01 EUR. Predstavuje súčet zmluvného úroku z omeškania vo výške 1,66 EUR a zákonného úroku z omeškania vo výške 20,35 EUR. Úrok z omeškania zmluvný vo výške 1,66 EUR. Zmluvný úrok z omeškania bol vyčíslený na sumu v celkovej výške 1,72 EUR je v platobnej histórii označený ako „Splátka úveru

- úrok z omeškania zmluvný“ a vyčíslený je za príslušné obdobie (kalendárny mesiac) nasledovne: výška neuhradených splátok * 5 % (zmluvná sankčná úroková sadzba) / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa nasledujúceho po splatnosti predpísanej splátky, do konca príslušného obdobia, t.j. do splátky nasledujúcej predpísanej splátky alebo úhrady žalovaného) Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok z omeškania započítaná suma vo výške 0,06 EUR a tak na zmluvnom úroku z omeškania zostala neuhradená suma vo výške 1,66 EUR. Úrok z omeškania zákonný vo výške 20,35 EUR. Žalovanému bol vyúčtovaný zákonný úrok z omeškania v celkovej výške 32,51 EUR, pričom bol vyrátaný pomocou nasledujúceho vzorca: výška zosplatnenej dlžnej sumy * zákonná sankčná úroková sadzba / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, do postúpenia pohľadávky) ku dňu 12.12.2018 - 199,80 EUR (výška dlžnej istiny ku dňu zosplatnenia) * 5 % (výška úrokovej sadzby úroku z omeškania pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 543 (počet dní príslušného obdobia - od 17.06.2017 do 12.12.2018, t.j. odo dňa zosplatnenia pohľadávky do rozhodujúceho dňa pri postúpení pohľadávky - predstavujúci deň 12.12.2018) = 15,08 EUR; ku dňu 12.12.2018 - 70,47 EUR (výška dlžnej sumy riadnych úrokov ku dňu zosplatnenia) * 5 % (výška úrokovej sadzby úroku z omeškania pre príslušné obdobie) / 360 (počet dní v roku) * 543 (počet dní príslušného obdobia - od 17.06.2017 do 12.12.2018, t.j. odo dňa zosplatnenia pohľadávky do rozhodujúceho dňa pri postúpení pohľadávky - predstavujúci deň 12.12.2018) = 5,27 EUR. Suma vo výške 20,35 EUR tak pozostáva vyššie uvedených čiastkových nárokov (15,08 EUR + 5,27 EUR = 20,35 EUR). Z úhrad žalovaného nebola na zákonný úrok z omeškania započítaná žiadna úhrada a tak zákonný úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 20,35 EUR. Celkový úrok z omeškania tak predstavuje sumu v celkovej výške 22,01 EUR, pričom pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 1,66 EUR a zo zákonného úroku z omeškania vo výške 20,35 EUR. Žalovaná suma tak predstavuje sumu v celkovej výške 348,10 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 199,80 EUR, riadneho úroku 126,29 EUR, z úroku z omeškania vo výške 22,01 EUR. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: výzvou zo dňa 24.04.2017, výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 19.06.2017, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy. Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že má za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Na základe uvedeného žalobca považoval za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ak prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. X H. XXX/XX, uznesenie Krajského súdu v A., sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Ž. zo dňa 30.11.2015, sp. zn. XCo/XXX/XXXX a uznesenie Krajského súdu v Z. zo dňa 27.06.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Žalobca ďalej zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Uvedené vyplýva aj z ust. § 4 ods. 6 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy „Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)“ Zákonodarca v uvedenom ustanovení jednoznačne definoval, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. V poznámke pod čiarou (7) zákonodarca tento osobitný právny predpis zároveň definoval - odkazom na ust. . Ak by teda zákonodarca mienil v ust. ZoB upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou k ust. ZoSÚ (ktoré pojednáva o postupovaní pohľadávok veriteľa) - a to jednoznačným odkazom na ust. ZoB. Zákonodarca však pri postupovaní pohľadávok neodkazuje na ust. ZoB, ale na ust. . Aj z uvedeného vyplýva, že ust. ZoB upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné na prelomenie bankového tajomstva, pričom ho nemožno spájať s platnosťou postúpenia pohľadávok. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v X. zo dňa 02.05.2017, sp. zn. XCo/XX/XXXX, na rozhodnutie Krajského súdu v X. zo dňa 02.05.2017 , sp. zn. XXCo/X/XXXX. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor L.. P.. A. C., X.., E..F.. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel Zákona o bankách

bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle . S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. ZoB. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Okresného súdu X. zo dňa 12.10.2015, sp. zn. XC/XX/XXXX. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 900 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastávam názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v X. zo dňa 16.03.2016, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel. K námietke žalovaného o formulárovosti zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný nebol donútený Zmluvu za daných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril súhlas, pôvodný veriteľ nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. V zmysle zásady rovnosti boli poplatky a podmienky pre všetkých klientoch pri rovnakých produktoch rovnaké. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to Výzvou zo dňa 24.04.2017 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 19.06.2017, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy. Dňa 13.01.2020 bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. V zmysle uvedených skutočností mal za to, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Žalovaný v podanom vyjadrení vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. , ktoré pojednáva o premlčaní plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobca si v súvislosti s týmto tvrdením dovoľuje uviesť, že nárok zo Zmluvy o úvere nie je možné považovať za plnenie z bezdôvodného obohatenia, nakoľko Zmluva o úvere bola uzavretá platne. V predmetnom prípade žalovaný neplnil riadne a včas, a preto pôvodný veriteľ vyhlásil podaním zo dňa 19.06.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva teda mohla uplynúť najskôr dňa 19.06.2020. Keďže žaloba bola podaná dňa 13.01.2020, nie je možné považovať uplatnený nárok za premlčaný. Zo zmluvnej dokumentácie je zrejmé, že RPMN bola v tomto prípade 43,84%. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že RPMN sa prieči dobrým mravom, a to z dôvodu toho, RPMN uvedená v Zmluve je teda od priemernej RPMN za obdobné úvery za rozhodujúce obdobie vyššia o viac ako 15 percentuálnych bodov, a teda odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Rozhodným zákonným ustanovením v času uzavretia zmluvy o úvere bol však v otázke odplaty za spotrebiteľský úver , v zmysle ktorého: ,,Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“ Žalovaný vo svojom odpore nijakým spôsobom neuviedol a nezdôvodnil, prečo niečo málo cez 15 percentuálnych bodov uvádzanej referenčnej hodnoty by malo predstavovať naplnenie zákonného pojmu ,,podstatné prevýšenie odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch“. Žalovaným uvádzaná referenčná hodnota je hodnotou priemernou, t.j. vypočítanou z čísiel nižších, ale i vyšších (prípadne možno aj niekoľkonásobne vyšších). Žalovaný dané nijak nezdôvodnil, ani len náznakom sa nevysporiadal so zákonným pojmom ,,podstatné prevýšenie“ a neposkytuje jeho výklad v osobitostiach tohto konkrétneho prípadu. Nakoľko je s ohľadom na nutné v tomto prípade vychádzať zo štatistických údajov týkajúcich sa celkovej odplaty (t.j. priemernej výšky RPMN), tie sa vyčítajú zo štatistických tabuliek na tieto účely zverejňovaných na

základe zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 21) ministerstvom financií a NBS (na webovej stránke s názvom ,,Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi“ <http:// www1.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=6783>). S ohľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere konkrétne z tabuľky ,,Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012“ zverejnenej dňa 30.09.2012), tak pre daný typ úveru (riadok ,,Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1.500 eur vrátane“, stĺpec s údajom o RPMN pre ,,Zmluvná splatnosť od 5 do 10 rokov“) v danom čase bola hodnota RPMN vo výške 28,04%, a napríklad dvojnásobok takej sumy je 56,08% - v zmluve je pritom odplata (len) vo výške 43,84%.Pre úplnosť je potrebné dodať, že od roku 2014 zákonodarca naviazal strop odplaty (t.j. najvyššiu prípustnú výšku odplaty) za spotrebiteľský úver práve a výslovne na dvojnásobok zverejňovanej priemernej sumy RPMN (viď v súčasnosti platné a účinné znenie nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ), čím v podstate len potvrdil dovtedy znejúci s tým, že jednoznačnejšie za strop určil 2-násobok priemernej RPMN. V tomto konkrétnom prípade výška odplaty v zmluve (43,84%) je pod 2-násobkom priemernej RPMN z daného obdobia. V zmysle čl. I bodu 1 je výška úveru 300,- EUR. V zmysle čl. I. bodu 1 Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver vo výške 10,30 EUR mesačne, k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc dňom 25.01.2013 a s konečnou splatnosťou dňa 25.12.2019. V zmysle čl. I bodu 1 je počet splátok 84. Na základe vyššie uvedeného žalobca mal za to, že Zmluva obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ ide o povahu poplatkov, ktoré tvoria cenu úveru, všetky poplatky (a to i sankčné) a náklady či iné zložky ceny súvisiace s úverom boli dohodnuté v príslušnej zmluve o úvere a jej súčastiach (obchodné podmienky, cenník), t.j. žalovaný svojím podpisom na príslušnej zmluve s takýmito podmienkami, za ktorých bol pôvodný veriteľ ochotný vstúpiť do zmluvného vzťahu, súhlasil. Pritom však treba brať zreteľ aj na to, že poplatky či iné zložky ceny úveru predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok (viď druhá veta ; tým samozrejme žalobca netvrdí, že by boli v rozpore s akýmkoľvek predpisom). Ide jednoducho o cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov (v prípade sankčných poplatkov sa táto zložka ceny úveru aktivizuje až pri porušovaní povinností zo strany žalovaného). Rovnaký záver prijala i česká právna teória, podľa ktorej cenovým dojednaním sú aj dojednania v úverových zmluvách o poplatkoch, ktoré sú tak vylúčené z prieskumu ich prípadnej neprijateľnej povahy podľa smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica Rady č. 93/13/EHS) . K českej právnej teórii sa v tejto otázke pripojila i súčasná (a už ustálená) česká judikatúra (Najvyšší súd Českej republiky a Ústavný súd Českej republiky nevynímajúc), podľa ktorej napr. poplatky spojené s (aj spotrebiteľským) úverom boli a sú bežnou praxou na danom segmente trhu. Podľa ustálenej českej judikatúry nie je možné pri spotrebiteľských úveroch, v rámci tak komplexného právneho vzťahu, požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná zodpovedajúca povinnosť druhej zmluvnej strany (neexistuje taký zákonný príkaz či zákaz, podľa ktorého by si na základe slobodne a vážne medzi stranami uzavretej zmluvy o úvere mohol podnikateľský subjekt ako protiplnenie, t.j. ako cenu poskytnutého úveru, požadovať jedine úroky). Zmluva o úvere predstavuje celý komplex práv a povinností, pričom cena úveru nie je tvorená len úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami - napr. veriteľom požadovanými nákladmi či poplatkami, ktoré (úroky, náklady a poplatky, resp. aj prípadné zmluvné pokuty či sankčné poplatky) tvoria cenu peňazí, t.j. cenu poskytnutého úveru. Žalovaným podávaný výklad ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nie je správny Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. S daným tvrdením žalobca bezo zvyšku súhlasí a jedným dychom dodáva, že táto zákonná náležitosť je v zmluve o úvere bezpochyby prítomná - už z prvého pohľadu na čl. I bod 1. zmluvy o úvere je zrejmé, že obsahuje údaj o výške, splatnosti, počte, periodicite splátok; všetky informácie ohľadne splátok boli žalovanému pred podpisom zmluvy odovzdané a žalovaný teda nepochybne vedel, ako má poskytnutý úver splácať. Výklad daného ustanovenia podávaný žalovaným, podľa ktorého je potrebné v zmluve uvádzať (i) samostatne výšku, počet a termíny splátok istiny, (ii) samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a (iii) samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov, je nesprávny, príliš formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu. Vyhľadateľné z verejných zdrojov sú nielen rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky obsahujúce taký nesprávny výklad podávaný žalovaným, no i rozhodnutia podporujúce žalobcom podávaný správny výklad daných zákonných ustanovení - viď napr. verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v B. B., zo dňa 19.09.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, či napr. rozsudok Krajského súdu v B. B. zo dňa 20.12.2012, sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX; citujúc z druhého menovaného rozsudku Krajského súdu v B. B., ,,......podľa názoru

odvolacieho súdu totiž toto ustanovenie [pozn. našej spoločnosti: predošlého ; v prípade žalobcu ide o zákona o spotrebiteľských úveroch] v znení: „zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov. Uvedené platí tým skôr, že zákonodarca v iných ustanoveniach Zákona o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa o výške poplatkov a úrokov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru...“. Krajský súd taktiež uvádza, že ,,...pokiaľ je v Zmluve o úvere stanovené, že dlžník má splatiť úver v pravidelných 25-tich mesačných splátkach, pričom je špecifikovaná ich splatnosť (dátumom splatnosti prvej a následne každej ďalšej splátky), výška ako aj skutočnosť, že v mesačnej splátke je zahrnutý tak úrok (ktorého výška je stanovená percentuálne), poplatky (vyjadrené v sume celkových nákladov spotrebiteľa a tiež prostredníctvom RPMN), poistné (ktorého výška je stanovená percentuálne) ako aj istina, možno mať za to, že spotrebiteľ bol uvedenými zmluvnými dojednaniami dostatočne upovedomený o tom, kedy a v akej výške má istinu spolu s úrokom, odplatou za poskytnutie úveru a poistným splácať, čo je zároveň zmyslom ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch...“. Ako je zrejmé, výklad príslušných ustanovení zákona, podávaný všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, žiaľ nie je jednotný. Práve preto je potrebné a o to žiaducejšie vykladať tieto vnútroštátne normy tzv. eurokonformným spôsobom a to aj v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Výklad, ktorý podáva žalovaný je v evidentnom rozpore s nutnosťou vykladať vnútroštátne normy tzv. eurokonformným výkladom a najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Eurokonformný výklad daného ustanovenia zákona možno dohľadať v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ,,Smernica 2008/48“), a to konkrétne v jej článku 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza ,,výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Podľa článku 22 ods. , ,,keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere; nevyžaduje ich osobitné (a v prípade rovnakej splatnosti zložiek splátky a rovnakej úrokovej sadzby na ne naviazanej i bezpochyby zbytočné) rozčlenenie na ich jednotlivé zložky (istina, úroky ...). Navyše, uvedené predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zachovávať (a to ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem) prísnejšie pravidlá - tento záver potvrdzuje napr. # recitál (4) Smernice 2008/48, v zmysle ktorého ,,skutočná situácia a situácia podľa práva, ktorá vyplýva z týchto vnútroštátnych rozdielov, vedie v niektorých prípadoch k narušeniam hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Spoločenstve a vytvára prekážky na vnútornom trhu v prípadoch, ak členské štáty prijali rozdielne záväzné ustanovenia, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia smernice 87/102/EHS (pozn. ktorá smernica 87/102/EHS je práve z daného dôvodu zavedenia jednotnosti pravidiel, kedy členské štáty zavádzali v minulosti neodôvodnene prísnejšie pravidlá než boli v danej smernici zakotvené, nahrádzaná Smernicou 2008/48) ...“; # recitál (9) Smernice 2008/48, v zmysle ktorého ,,úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice ...“; # no i rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok zo dňa 12.07.2012 vo veci C. XXX/XX, Q. V. J. Q.. Súdny dvor Európskej únie navyše vyhlásil v prejudiciálnom konaní vedenom pod sp. zn C.-XX/XX dňa 09.11.2016 rozsudok (ďalej len ,,Rozsudok SD EÚ“), ktorý je verejne dostupný na webovom sídle súdneho dvora a ktorého výroková časť v bodoch 2 a 3 znie : ,,2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Zákonná požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala: Žalovaným zvolený príliš formalistický výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s autentickým,

logickým a systematickým výkladom zákona. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Dôvodová správa uvádza iba nasledovné: ,,Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad: [...] Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).“ Právnemu záveru žalovaného tak nesvedčí autentický výklad danej právnej normy podaný zákonodarcom (v dôvodovej správe k zákonu, kde by takú významnú skutočnosť zákonodarca zaiste osobitne zdôraznil), právnemu záveru žalovaného nesvedčí ani prax poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí dané ustanovenie zákona nevykladali spôsobom uvádzaným žalobcom. Cez logický výklad je nutné dospieť k správnej aplikácii daného zákonného ustanovenia a k záveru, že zákon tzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje a nikdy nevyžadoval. Porovnanie miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou (žalobcom podávaný výklad) oproti vyjadreniu uvedenému cez tzv. rozpis splátok (t.j. dvoma a viacerými sumami; výklad podaný žalovaným) svedčí jednoznačne v prospech jednoduchšieho spôsobu - t.j. uvádzať sumu splátky jedným údajom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky každej splátky odkázaný na matematickú operáciu súčtu jej jednotlivých zložiek. Priemerný spotrebiteľ by bol síce takejto matematickej operácie schopný, ale v prospech zrozumiteľnosti zmluvy (teda v prospech spotrebiteľa) je jednoznačne uvádzanie splátky jej celkovou sumou, než jej uvedenie iba výškami jednotlivých zložiek splátky (kedy je nutné ich spočítavať). Výpočet celkovej výšky splátky by bol dokonca o niečo komplikovanejší pri nerovnomernej amortizácii úveru. Je nedôvodné a nelogické vychádzať z prezumpcie, že zákonodarca mienil ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnuť zmluvy preplnené (zahltené) číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z nich sám vypočítal celkovú výšku každej jednotlivej splátky (z desiatok splátok) úveru. Na podporu argumentácie žalobca poukázal na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v K. zo dňa 04.10.2017 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX; krajský súd k uvedenej problematike uviedol: „Podľa odvolacieho súdu preto z hľadiska kritéria zrozumiteľnosti spotrebiteľskej zmluvy, a tým aj z hľadiska prospechu spotrebiteľa neobstojí výklad citovaného o spotrebiteľských úveroch prijatý súdom prvej inštancie a prezentovaný žalobcom, teda taký, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku jednotlivých zložiek splátky a uvedenie iba jej celkovej výšky je nedostatočné. Naopak, nie práve vhodne zvolenú formuláciu citovaného o spotrebiteľských úveroch je, a vždy bolo potrebné vykladať tak, že v zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne uvedená aj keď je vyjadrená iba celkovou výškou splátky, pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie uvedením len niektorej zložky navodzovať dojem nízkej splátky úveru. Prípustnosť vyjadrenia splátky úveru iba celkovou výškovou splátky nie je výklad contra legem, ako sa snaží presvedčiť žalobca, pretože dané ustanovenie neobsahuje gramatické vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek splátky iba v súhrne jednou sumou.“ Žalovaným zvolený výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s povinnosťou vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu normu eurokonformným spôsobom. Smernica EÚ nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Podľa tabuľky zhody k zákonu o spotrebiteľských úveroch, zákona je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ podľa ktorého v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Z uvedeného je zrejmé, že Smernica EÚ vyžaduje v zmluve o úvere uviesť iba celkové splátky úveru a nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich jednotlivé zložky - istinu, úroky a poplatky. Tento záver potvrdil aj Rozsudok SDEÚ O. C. podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Z uvedeného vyplýva, že výklad podávaný žalovaným o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu danej oblasti, čo znamená, že s cieľom dosiahnutia fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá ako sú v nej uvedené. Tento záver vyplýva okrem iného z: a) článku 22 ods. 1 Smernice: ,,Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské

štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“; b) recitálu (9) Smernice 2008/48: ,,Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice.“; a c) rozsudku SDEÚ vo veci C. XXX/XX, Q. V. J. Q. zo dňa 12.07.2012 podľa ktorého: ,,Z článku 22 ods. vykladanej vzhľadom na jej odôvodnenia 9 a 10 vyplýva, že pokiaľ ide o úverové zmluvy, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, táto smernica stanovuje úplnú harmonizáciu, a ako vyplýva z názvu uvedeného článku 22, má záväznú povahu, čo treba chápať tak, že v oblastiach konkrétne uvedených v rámci tejto harmonizácie členské štáty nesmú zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia, ako sú tie, ktoré zakotvuje tá istá smernica.“ (bod 38 rozsudku) [...] ,,Je potrebné dodať, že ako bolo uvedené v bode 38 tohto rozsudku, článok 22 ods. , vykladaný vzhľadom na jej odôvodnenia 9 a 10, sa musí chápať v tom zmysle, že pokiaľ ide o úverové zmluvy patriace do pôsobnosti tejto smernice, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd v rámci tejto otázky, hoci nie sú predmetom sporu vo veci samej, uvedená smernica stanovuje úplnú a kogentnú harmonizáciu, ktorá v oblastiach, ktorých sa táto harmonizácia špecificky týka, bráni tomu, aby členské štáty zachovali alebo zaviedli iné vnútroštátne ustanovenia, ako ona sama obsahuje.“ (bod 63 rozsudku). Z ustálenej judikatúry SDEÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade s právom EÚ (t.j. eurokonformne). Podľa rozhodnutia SDEÚ vo veci Van Colson „povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť stanovený výsledok, ako aj ich povinnosť podľa článku 5 ZEHS [...], sa vzťahujú na všetky orgány členských štátov vrátane súdov v rámci ich právomocí.. Z toho potom vyplýva, že pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho zákona špeciálne vydaného s cieľom vykonať ustanovenia smernice [...] musí vnútroštátny súd vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.“ V zmysle judikatúry SDEÚ povinnosť súdov vykladať národné právo eurokonformne sa uplatňuje aj v horizontálnych právnych vzťahoch, akým je aj vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami tohto sporu. Povinnosť vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smerníc EÚ zahŕňa okrem iného aj povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade s interpretáciou smerníc EÚ vyjadrenou v príslušných rozhodnutiach SDEÚ interpretujúcich právo EÚ. Štátne orgány majú povinnosť eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere, nesmie však ísť o výklad, ktorý je zjavne contra legem. Inými slovami, ak § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pripúšťa eurokonformný výklad, t.j. ak takýto výklad nie je možné považovať za výklad contra legem, súd je povinný ho pri rozhodovaní predmetnej veci uplatniť. Eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je pritom celkom zjavne možný a v žiadnom prípade ho nie je možné považovať za výklad contra legem. Totiž, pokiaľ zákonodarca uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov [...]“, nie je možné automaticky (a už vôbec nie bezvýhradne) usudzovať, že istina, úroky a iné poplatky musia byť zvlášť rozpísané a nemôžu byť uvedené spolu v jednom údaji o výške, počte a termínoch splátok. Pritom ešte pred Rozsudkom SDEÚ O. C. si eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona osvojili i niektoré slovenské súdy (napr. rozsudok Krajského súdu v B. B. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 19.09.2012, či rozsudok Krajského súdu v B. B. zo dňa 20.12.2012, sp. zn. XCo/XXX/XXXX). Keďže eurokonformný výklad je v tomto prípade možný, súd je povinný ho uplatniť. V plnej miere reflektuje Rozsudok SDEÚ O. C. napr. rozsudok Krajského súdu v B. B. zo dňa 12.01.2017, sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v B. B. zo dňa 12.01.2017, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu V. B. B. zo dňa 25.01.2017, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v B. B. zo dňa 14.12.2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v X. zo dňa 11.04.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v X. zo dňa 06.07.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Z. zo dňa 15.06.2017 sp. zn. XCo/XX/XXXX atď. Prax a stanovisko NBS ako orgánu dohľadu nad finančným trhom (NBS jednoznačne preferuje eurokonformný výklad zákona) ako i názory objavujúce sa v odborných periodikách v čase po Rozsudku SDEÚ O. C. tento náš záver, a zároveň nesprávnosť právneho názoru žalovaného len potvrdzujú. Rovnako tak aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR - viď verejne dostupné uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. X C. XXX/XXXX, v zmysle ktorého: ,,Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne

pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Ako upozorňuje najvyšší súd vo vyššie uvádzanom uznesení, za účelom odstránenia pochybností o správnom spôsobe výkladu predmetného ustanovenia zákona zákonodarca s výslovným poukazom na Rozsudok SDEÚ a Smernicu EÚ s účinnosťou od 01.05.2018 mení znenie daného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch [] tak, že slová ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádza slovami ,,výšku, počet, frekvenciu splátok“ (viď čl. XII . a dôvodovú správu k nemu). Aj táto zmena zákona dokladuje, ktorý výklad zákona vždy mal a má zákonodarca na mysli. V zmysle čl. I bodu 1 je počet splátok 84 od 25.01.2013 a konečná splatnosť úveru je 25.12.2019. na základe uvedeného Zmluve obsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo dňa 06.10.2020 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že pre úspech sporu podľa strana sporu musí uniesť tzv. bremeno tvrdenia, a následne na to aj tzv. dôkazné bremeno. Žalobca je pritom podľa ust. povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Predmet a obsah sporu je určený zásadne žalobou, ktorá je v plnej kompetencii žalobcu, v tomto prípade navyše zastúpeného advokátom. Spor prejednávaný v tomto prípade je sporom tzv. spotrebiteľským, v ktorom žalovaným je spotrebiteľ. Podľa ust. 294 sa v takýchto prípadoch zmena žaloby nepripúšťa. Podľa ust. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V tomto kontexte žalovaný namietal, že všetky nové skutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ktoré nie sú obsiahnuté v žalobe, a to najmä v časti I. Vyjadrenia, sú neprípustnou zmenou žaloby. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal doručenie upozornenia v zmysle - Výzvy zo dňa 24.04.2017. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XObo XXX/XXXX a zároveň zdôraznil, že upozornenie podľa ust. nikdy nedošlo do sféry žalovaného. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pôvodný veriteľ konal v rozpore s ustanovením zákona o bankách, nakoľko opomenul svoju povinnosť banky ako veriteľa vyzvať žalovaného na splnenie peňažného záväzku zo Zmluvy. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil svoje stanovisko ku problematike platnosti / neplatnosti postúpenia pohľadávky v súvislosti s ust. 92 ods. 2 zákona o bankách a jednoznačne judikuje, že účelom uvedeného ustanovenia nie je riešiť výlučne problematiku bankového tajomstva, ale rovnako je toto ustanovenie smerodajným aj vo vzťahu k podmienkam, ktoré musia byť splnené zo strany banky ako veriteľa, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávku na iný subjekt. Žalovaný odkázal najmä na znenie odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo dňa 20. novembra 2019. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení a odkázal pritom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X H. XXX/XX zo dňa 11.06.2013. S obdobnou argumentáciou sa už Najvyšší súd SR vysporiadal vo svojom aktuálnejšom Rozsudku, sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX zo dňa 24.04.2018. Žalobca zároveň tvrdí, že boli dodržané všetky podmienky v zmysle ust. zákona o bankách, pričom poukázal na pôvodným veriteľom uskutočnené opakované výzvy na úhradu omeškaných splátok adresované žalovanému, konkrétne výzvu zo dňa 24.04.2017 a výzvu označenú ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 19.06.2017. Žalovaný mal za to, že žalobca vykonal nesprávny výklad predmetného ustanovenia, nakoľko výzvu podľa zákona o bankách nemožno obsahovo stotožňovať s upozornením podľa ust. a taktiež ani s vyhlásením predčasnej splatnosti podľa ust. . Navyše, žalovanému nebola doručená výzva podľa ust. zo dňa 24.04.2017. Z tohto dôvodu je vyhlásenie predčasnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže spôsobovať žiadne účinky. Navyše, ak by mal súd za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti bolo platné, vyhlásenie predčasnej splatnosti listom zo dňa 19.06.2017 znamená, že dlh sa stáva po prvý krát splatný, pričom upozornenie podľa ust. Zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník už v omeškaní. Žalovaný sa naďalej pridržiaval vyjadrení uvádzaných v odpore, že pôvodný veriteľ ako banka mal povinnosť doručiť žalovanému výzvu podľa ust. 92 ods. 8 zákona o bankách. Na nevyhnutnosť doručenia výzvy podľa ust. zákona o bankách poukázal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2018. Žalovanému nebola doručená žiadna výzva podľa ust. zákona o bankách a postúpenie je teda neplatné aj z dôvodu rozporu s týmto ustanovením. Nesplnenie

podmienok postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia o bankách má za následok neplatné postúpenie pohľadávky. Ako už bolo spomenuté vyššie, takýto záver je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Postúpenie pohľadávky zo Q.. Q. Q., T.. Q.. Q. Q.: K. XX, B. XXX XX, D.: XX XXX XXX na žalobcu je preto neplatné. Žalovaný mal za to, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené a teda v tomto prípade sa nedá hovoriť o relevantnom oznámení postupcu o postúpení pohľadávky. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nakoľko sa v prípade zmluvy o sp. úvere vo forme úveru jedná o synalagmatický právny vzťah, účinným prejavom vôle veriteľa podľa ust. zaniká právo dlžníka užívať veriteľove peniaze a tým zaniká tomu korešpondujúca povinnosť dlžníka platiť z poskytnutej istiny riadne úroky. Naopak, po účinnom vyhlásení predčasnej splatnosti podľa ust. nastupujú mechanizmy sankčné, ktorými ex lege sú úroky z omeškania (ust. ) z nevrátenej istiny a nárok na náhradu škody (ust. ), ktorú však možno požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. K záveru o nemožnosti kumulácie riadnych úrokov a úrokov z omeškania prišli napríklad tieto senáty krajských súdov SR: Rozsudok Krajského súdu K., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 27.03.2018, Rozsudok Krajského súdu X., sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 27.03.2018, Rozsudok Krajského súdu B., sp. zn. XCo/XX/XXXX z 28.03.2018, Rozsudok Krajského súdu B. B., sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 12.04.2018, Rozsudok Krajského súdu Z., sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 24.10.2018, Rozsudok Krajského súdu K., sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 25.10.2018, Rozsudok Krajského súdu B. B., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 07.11.2018, Rozsudok Krajského súdu X., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 08.11.2018, Rozsudok Krajského súdu K., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 06.03.2019, Rozsudok Krajského súdu Ž., sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 25.06.2019, Rozsudok Krajského súdu A., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 24.07.2019, Rozsudok Krajského súdu K., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 04.09.2019, Rozsudok Krajského súdu B., sp. zn. XCo/XX/XXXX z 14.04.2020, Rozsudok Krajského súdu X., sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 25.06.2020. Žalovaný poukázal najmä na rozsudok Krajského súdu B. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 28.03.2018, ktorého právna veta v znení „V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“ bola neskôr prijatá ako stanovisko č. X/XXXX Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v B. na rokovaní dňa 20.2.2019. Na dôležitosť zjednocovania právnych názorov vo veci prípustnosti, resp. neprípustnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania upriamil pozornosť Krajský súd Bratislava vo svojom rozsudku, sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 14.04.2020. V ostatnom sa žalovaný naďalej pridržiaval svojich tvrdení uvedených v predchádzajúcom podaní. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd po prejednaní veci žalobu zamietol v celom rozsahu a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. K vyjadreniu žalovaného bolo dňa 16.10.2020 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že má za to, že podaním zo dňa 30.07.2020 nedošlo k zmene žaloby. V zmysle čl. 10 ods. 10.1. Všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti Banky doručujú osobne, poštou a elektronickými komunikačnými médiami. V zmysle čl. 10 ods. 10.3. pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. V prílohe predložil výzvu zo dňa 12.09.2018 podľa ust. 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorej žalobca pripojil kópiu podacieho hárku, ktorá preukazovala doručovanie tejto výzvy. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, nakoľko nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba. Takýto právny názor je v rozpore s rozhodnutiami krajských súdov, ako napríklad Rozsudkom Krajského súdu v X., sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 11.10.2012, Rozsudkom Krajského súdu v Z., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 16.10.2013, Uznesením Krajského súdu v A., sp. zn. XCo/XX/XXXX z 10.06.2015, Rozsudkom Krajského súdu V. Ž., sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 16.02.2016, Uznesením Krajského súdu v B. B., sp. zn. XXCob/XXX/XXXX z 18.08.2016, Uznesením Krajského súdu v A., sp. zn. XCo/ XXX/XXXX z 30.08.2017, Rozsudkom Krajského súdu v B. B., sp. zn. XXCo/X/XXXX z 25.01.2018, Rozsudkom Krajského súdu v B., sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 27.03.2018, Rozsudkom Krajského súdu v X., sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 28.06.2018. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C.-XX/XX T. C.-XX-XX, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na

zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C.-XX/XX T. C.-XX/XX, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Žalobca v tejto súvislosti zároveň citoval ust. , , a , ust. , ust. , , , a . Ustanovenie síce zvýraznilo ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu v tom smere, že ak niektorú náležitosť jeho právneho vzťahu upravuje pre spotrebiteľa priaznivejšie ako , tak spotrebiteľovi sa poskytne táto priaznivejšia ochrana. však citovaným ustanovením nepoprel možnosť, aby spotrebitelia uzatvárali zmluvu o úvere, rovnako ako žiaden iný predpis nepoprel právo zmluvných strán, aby zmluva o spotrebiteľskom úver mala formu zmluvy o úvere. Naopak, toto právo výslovne vyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je možné zvrátiť ho výkladom súdu tak, že vymedzenie zmluvy o úvere, so všetkými jej pojmovými znakmi nie je v prípade spotrebiteľského vzťahu možné aplikovať a naopak je nutné prostredníctvom analógie aplikovať také ustanovenie , ktoré je obsahom a účelom najbližšie k zmluve o úvere. Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo zmluvu o úvere odlišuje od zmluvy o pôžičke podľa , ktorá takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa . Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle , kedy na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. V prípade zmluvy o úvere uzatvorenej so spotrebiteľom ďalší rozsah náležitostí upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobca zastával názor, že úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s Obch. zák., z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvne dohodnuté úroky z úveru za dobu od ich poskytnutia až do ich vrátenia, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy, ktorým vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je. Opačný výklad zákonných ustanovení by neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a veriteľa pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Uvedený postup by v konečnom dôsledku viedol k teórii, že nedodržanie podmienok a nesplácanie prijatého úveru riadne a včas by pre dlžníka predstavovalo výhodnejšie postavenie, kedy by mu síce bol poskytnutý úver v plnej výške, avšak dlžník by nemusel po vyhlásení predčasnej splatnosti z dôvodu neplnenia zmluvných povinností splácať riadny úrok, ku ktorého úhrade sa v zmluve zaviazal. K predmetnému názoru smeruje aj názor o prípustnosti nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania prezentovaný v rozhodnutí Najvyššie súdu SR, zo dňa 30.07.2019 sp.zn. XCdo/XXX/XXXX a taktiež rozsudkami Najvyššie súdu ČR z 25.9.2003, sp. zn. XX H. XXX/XXXX, z 27.6.2007, sp. zn. XX H. XXX/XXXX, a z 24.7.2014, sp. zn. XX C. XXXX/XXXX. K vyššie uvedenému taktiež žalobca doplnil názor Krajského súdu B. B. sp.zn. XXCo/X/XXXX zo dňa 25.01.2018. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v A., sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 10.03.2020. V zmysle vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby konajúci súd vyhovel v podanej žalobe.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.11.2020, pričom vec prejednal za splnenia podmienok podľa , v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a za účasti ich právnych zástupcov, ktorí zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore.

9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení žalobcu i žalovaného dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

10. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že postupca Q. Q., Q. Q. K. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX ako veriteľ uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2012, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej iba „VOP“). Na základe tejto úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému v zmysle VOP a splnení stanovených podmienok úver vo výške 300,- EUR.

11. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.01.2019 (č.l. 86) oznámil žalovanému, že jeho pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 17.12.2018 na žalobcu. Doručenie oznámenia o postúpení žalobca súdu nepreukázal.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 (č.l. 11 a nasl.) postúpila Q. Q., T..Q.. (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

13. Z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 17) mal súd zistené, že ku dňu 17.12.2018 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 348,10 EUR a pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 199,80 EUR, ďalej z riadneho úroku vo výške 126,29 EUR, z úroku z omeškania vo výške 22,01 EUR a poplatkov vo výške 0,00 EUR.

14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019 (č.l. 86) Q. Q., T..Q.. žalovanému oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

15. Listom zo dňa 04.11.2019 - pokus o zmier - (č.l. 87) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 362,20 EUR pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 199,80 EUR, zákonného/zmluvného úroku vo výške 14,10 EUR, riadneho úroku vo výške 126,29 EUR, úroku z omeškania vo výške 1,66 EUR, zmluvného úroku vo výške 20,35 EUR a poplatkov vo výške 0,00 EUR.

16. Podľa (ďalej iba „OZ“) účinného do 30.04.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 17. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa cit. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

20. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

21. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa o bankách účinného v rozhodnom čase ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. V článku 7. bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve je ustanovené, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

27. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

28. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V predmetnej veci ide o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle o bankách. Z dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo dňa 19.06.2017 ku dňu 16.06.2017. Predmetný jednostranný právny úkon banky je však podľa názoru súdu neplatným právnym úkonom podľa pre rozpor so zákonom konkrétne pre rozpor s v znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia, nakoľko banka žalovaného vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že

by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovaného ako dlžníka na uplatnenie tohto práva. Oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 je potom neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 24.04.2017, ktorou oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 23.04.2016 vo výške 73,10 EUR, avšak nepredložil žiadny dôkaz o jej doručení žalovanému, resp. že by mu bola čo i len odoslaná a teda ako doručenku alebo podací hárok alebo výpis poštovej knihy. Bez ohľadu na toto tvrdenie o neplatnosti zosplatnenia ani v súvislosti s týmto oznámením banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Teda v danom prípade, konkrétne absentuje doručenie písomnej výzvy banky na zaplatenie dlhu po uplynutí 90 kalendárnych dní. Žalovanému nebola doručená žiadna výzva podľa ust. zákona o bankách a postúpenie je teda neplatné aj z dôvodu rozporu s týmto ustanovením. Nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia o bankách má za následok neplatné postúpenie pohľadávky. Uvedené zosplatnenie úveru je potrebné posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom, potom je bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v tomto oznámení, ktorá vyzývala žalovaného na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a teda táto nie je výzvou v zmysle zákona o bankách. Ustanovenie určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané osobitnými predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za splnenia určitých podmienok. Takýmto prípadom je aj ustanovenie zákona o bankách. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená, ak je po prvé splatná a to až po predchádzajúcej, a to je druhá podmienka písomnej výzve a kumulatívne tretia podmienka, musia byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Čiže tieto skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie týchto osobitných predpokladov bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom, teda mimo banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej je postúpenie podľa alebo podľa špeciálnych predpisov, teda toto postúpenie nie je dovolené, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o postúpenie neplatné od počiatku a teda túto neplatnosť nemožno zhojiť. Z týchto dôvodov v tomto prípade nemožno hovoriť o platnom postúpení, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka teda žalobcu neprešla pre neplatnosť zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. Totožný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. X C. XX/XXXX, keď konštatoval, že: „Podmienky podľa vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( O. z.)“.

29. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník (klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako úkon platný. Tretia veta, t. j. veta za bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výnimku z povinnosti banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá. Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného

predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

30. Podľa : Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

31. Podľa : Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

32. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

33. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

34. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách. Súd žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

35. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v tomto prípade Q., T..Q..) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k . Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. zákona o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

36. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle zákona o bankách, a preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom ( ). Žalobca teda nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2012, ktorú uzavrel žalovaný so Q. Q., T..Q.., t.j. s právnym predchodcom žalobcu, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh zamietol v celosti pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.