Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29Sa-19-2020.pdf
PDF · 134.15 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Centrum sociálnych služieb Likava, 034 95 Likavka 9, zastúpený opatrovníkom: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2017, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2017 a rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. januára 2017, podľa § 65, §112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a podľa čl. 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 17. mája 2013 zvýšila žalobcovi starobný dôchodok na sumu 157,20 EUR mesačne.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2017 s poukazom na ust. § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi od 1. septembra 2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu 166,10 EUR mesačne a s poukazom na ust. § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty žalobcovi od 1. januára 2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu 171,30 EUR mesačne.
3. Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie 13.02.2017, v ktorom namietal výšku starobného dôchodku a uviedol, že s napadnutými rozhodnutiami nesúhlasí, nakoľko sú nezákonné a aj diskriminačné. V odvolaní poukazuje najmä na opravný prostriedok proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2015, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o zhodnotenie doby základnej vojenskej služby od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 a obdobie výkonu služby od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 s tým, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/152/2015-28 z 31. marca 2016 bolo uvedené rozhodnutie potvrdené. Opakovane sa domáha započítania označenej doby dôvodiac, že označená doba nezaložila a ani nemohla založiť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. (nakoľko zákon nadobudol účinnosť až od 1.7.2002) a ani táto služba sa nemohla posudzovať ani podľa § 21 ods. 3 zákona č.
100/1988 Zb. (keďže dané ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňom 1.7.2003), preto doba 15 rokov a 31 dní sa mala započítať ako zamestnanie pre účely starobného dôchodku.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2017 s poukazom na ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 2. januára 2017 vo veci zvýšenia starobného dôchodku a rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2017 vo veci zvýšenia starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadosťou zo dňa 17. mája 2016 požiadal o starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Českej republiky za obdobie od 01.08.2006 do 31. decembra 2006 a od 11. septembra 2008 do 31. októbra 2008. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. K-2.12.2016-428/471 129 749 zo dňa 2. decembra 2016 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že dobu poistenia od 11. septembra 2008 do 31. októbra 2008 sa nepodarilo preukázať. V období od 5. apríla 2006 do 7. júla 2006 získal žalobca doby poistenia v rozsahu kratšom ako jeden rok, a preto nesplnil jednu z podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov ČR. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 60 ods. 6, § 63 ods. 1, 7, ods. 4 písm. f), ods. 8, § 66 ods. 1, § 82, § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Konštatoval, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia od 6. mája 2006 do 7. júla 2006, t.j. 63 dní obdobia dôchodkového poistenia preto mu bol napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 02.01.2017 v súlade s § 65, § 122 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. zvýšený starobný dôchodok od 17. mája 2013 na sumu 157,20 EUR mesačne. V súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bola žalobcovi zvýšená suma starobného dôchodku tri roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok, t.j. od 17. mája 2013. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 8,2182. V rozhodujúcom období žalobca získal úhrnom 7 547 dní dôchodkového poistenia, t.j. 20,6768 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,3975. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 63 ods. 4 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. je 0,5421. K 29. novembru 2009, t.j. ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal 9 408 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je na účely výpočtu starobného dôchodku 25,7754 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 29. novembra 2009 je 8,9955 EUR. Suma starobného dôchodku do vzniku nároku je 125,70 EUR mesačne (0,5421 x 25,7754 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 8,9955 = 125,70 EUR mesačne). Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 6,95 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstvá, práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z.z.), čo je o 8,80 EUR mesačne, na 134,50 EUR mesačné. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2010 o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z.), čo je o 4,20 EUR mesačne, na 138,70 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od l. januára 2011 o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z.), čo je o 2,50 EUR mesačne, na 141,20 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z.) , čo je o 4,70 EUR mesačne, na 145,90 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 11,20 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.) na 157,10 EUR mesačne. K uvedenej sume starobného dôchodku patrí aj zvýšenie patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku 0,04154067 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 157,20 EUR mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 157,10 EUR a 0,04154067 EUR. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2014 o 8,80 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 2. z.) na 166,00 EUR mesačne. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10.01.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX-II. zo dňa 13. júna 2016 bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. septembra ďalej zvýšený starobný dôchodok na sumu 166,10 EUR
mesačne. Suma starobného dôchodku sa žalobcovi zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti. Ďalej žalovaný s poukazom na ust. § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. konštatoval, že počas poberania starobného dôchodku žalobca v období od 19. augusta 2014 do 31. augusta 2014 získal osobný vymeriavací základ 46,50 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 9 660,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,0049. Zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku je tak 0,02511838 EUR mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,00245 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,2524 EUR. K 31. augustu 2014 sa žalobcovi vyplácal starobný dôchodok v sume 166,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 166,10 EUR mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 166,00 EUR a 0,02511838 EUR. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila od 1. januára 2015 o 5,20 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku v zmysle § 1 písm. a) opatrenia č. 295/2014 Z.z.) na sumu 171,30 EUR mesačne. Žalovaný záverom odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že námietku žalobcu, podľa ktorej sú napadnuté rozhodnutia nezákonné a diskriminačné, posúdil ako nedôvodnú, keďže žalobca má zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia, vymeriavacie základy sú zhodnotené správne, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Suma starobného dôchodku bola žalobcovi určená v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia.
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobcu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 28. apríla 2017 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2017 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2017. V odôvodnení žaloby poukázal na svoju žiadosť zo dňa 12.06.2015, ktorým žalovanú požiadal, aby pre účely starobného dôchodku bolo žalobcovi zhodnotené aj obdobie od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 (výkon služby) a následne, aby bola prepočítaná výška už priznaného starobného dôchodku. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 16. júla 2015 žiadosť žalobcu zo dňa 12. júna 2015 zamietla. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 25Sd/152/2015-28 rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2015 potvrdil. O opravnom prostriedku žalobcu voči označenému rozsudku Krajského súdu v Žiline Najvyšším súdom SR ku dňu podania žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobca zdôrazňuje, že žalobou napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného popisujú len skutočnosti, ktoré boli dôvodom zvýšenia jeho starobného dôchodku, čo však nespochybnil vo svojom odvolaní z 06.02.2017. Odvolanie zo dňa 06.02.2017 podal z dôvodu, že rozhodnutím žalovanej z 02.01.2017 a ani rozhodnutím žalovanej z 10.01.2017 nebolo žalobcovi započítané do obdobia dôchodkového poistenia obdobie od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989, o ktoré požiadal už žiadosťou zo dňa 12.06.2015. O tom, prečo toto obdobie nebolo započítané v rozhodnutí zo dňa 28.04.2017, nie je žiadna zmienka, teda žiaden právny argument žalobcu obsiahnutý v odvolaní nebol vyvrátený. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. e), § 8 ods. 1 písm. e), § 18 ods. 6, § 20 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom k 30. júnu 1989 a ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zdôrazňujúc, že z daných ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.. Rozhodnutia žalovanej z 02.01.2017 a 10.01.2017 sú diskriminačné. Žalobca zdôrazňuje, že všetkým poberateľom starobného ako aj výsluhového dôchodku do doby zamestnania bola započítaná ako zamestnanie aj doba výkonu služby. Neexistuje žiaden právny dôvod, aby aj žalobcovi nebola služba od 01.08.1973 do 30.06.1989 započítaná do obdobia dôchodkového poistenia.
6. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom správnemu súdu 03.07.2017, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom vyjadrenie žalovaného vo veci je totožné s právnymi a skutkovými dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného (bod 4. tohto rozsudku).
7. Žalobca v replike, doručenej správnemu súdu 14.09.12017, zotrval na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Na dôvažok uviedol, že je preukázateľné z rozhodnutí GR ZVJS č. GR ZVJS-10849/33-2013 z 23.09.2013, že od 01.08.1974 do 30.06.1989 vykonával službu v I. kategórii
funkcií, čo sa v zmysle § 14 ods. 4 vtedy účinného zákona č. 100/1988 Zb. posudzovalo ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórie funkcií. Skutočnosť, že bol žalobca dôchodkovo poistený aj počas výkonu služby dokazuje § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 účinného k 30.06.1989, podľa ktorého na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení aj príslušníci zborov nápravnej výchovy. Že bol žalobca počas výkonu služby od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 poistený dokazuje aj to, že za toto obdobie povinne pravidelne mesačne platby odvádzal do dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č.k. 29Sa/1/2017-42 zo dňa 06.10.2017 prerušil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2017, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 25Sd/152/2015 v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), keďže v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 25Sd/152/2015 riešila sa otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v pojednávanej veci sp.zn. 29Sa/1/2017. V konaní sp.zn. 25Sd/152/2015 bola predmetom prieskumu zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2015, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o zhodnotenie obdobia výkonu služby od 01.08.1974 do 30.06.1989 podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. dôvodiac, že za uvedené obdobie vznikol žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý mu je aj vyplácaný. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 25Sd/152/2015-28 zo dňa 31. marca 2016 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2015 potvrdil, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pričom vyslovil právny názor, že Sociálna poisťovňa postupovala správne ak do doby dôchodkového poistenia nezhodnotila tú dobu služby, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme na účely výsluhového dôchodku. Voči označenému rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.07.2015 zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
9. Uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 29Sa/1/2017-80 zo dňa 03.09.2018 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní z dôvodu právoplatného skončenia veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn. 25Sd/152/2015. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/61/2016 zo dňa 30. mája 2018 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2016 č.k. 25Sd/152/2015-28 zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2015 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosti medzi účastníkmi nesporné, že žalobca bol v minulosti príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a je poberateľom výsluhového dôchodku. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave z 23. septembra 2013 mal Najvyšší súd preukázateľne zistené, že jeho služobný pomer trval 15 rokov a 119 dní a skončil sa k 30. júnu 1989. Výsluhový dôchodok bol menovanému priznaný od 1. júla 2002 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989. Doba základnej vojenskej služby ako aj doba služobného pomeru príslušníka ZJS bola žalobcovi zhodnotená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne:
- od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 v I. kategórii funkcií,
- od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 v I. kategórii funkcií. Na základe obsahu označenej listiny Najvyšší súd stotožnil s právnym názorom odporkyne potvrdeným krajským súdom, v zmysle ktorého žalobcovi nemožno do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia započítať 15 rokov obdobia služobného pomeru, do ktorého bolo započítané aj obdobie základnej vojenskej služby a nemožno ho hodnotiť pre výšku starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Najvyšší súd ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. sa pre výšku výsluhového dôchodku hodnotia len skončené roky trvania služby, je zrejmé, že obdobie výkonu služby v prípade žalobcu v Zbore väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 119 dní pre výšku výsluhového dôchodku hodnotené nebolo, teda v tomto rozsahu toto obdobie nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok. Vychádzajúc zo znenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že obdobie výkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 119 dní ako obdobie nezakladajúce nárok na výsluhový dôchodok malo byť hodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia tak, ako to žalobca žiadal. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb v rozsahu 119 dní nebola
započítaná ani v jednom z týchto systémov. Pritom je zrejmé, že v osobitnom systéme možno hodnotiť len celé skončené roky služby
10. V duplike k replike žalobcu, doručenej správnemu súdu 15.10.2018, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/61/2016 zo dňa 30. mája 2018, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd152/2015-28 zo dňa 31. marca 2016 zmenený a rozhodnutie žalovanej ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2015 zrušené a vec vrátená žalovanej na nové konanie. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť dňa 21. júna 2018. S poukazom na záväzný právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého doba výkonu služby žalobcu v počte 119 dní nebola žalobcovi zhodnotená ani v jednom zo systémov sociálneho poistenia, žalovaná konštatovala, že opätovne rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2018 o sume už priznaného starobného dôchodku žalobcu rozhodla s poukazom na ust. § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že od 29.11.2009 zvýšila starobný dôchodok žalobcovi na sumu 135,00 EUR mesačne. Následne bola suma starobného dôchodku žalobcu zvyšovaná na základe ustanovení o zvýšení dôchodkovej dávky za jednotlivé roky. Suma starobného dôchodku bola žalobcovi zvýšená v intenciách záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR po započítaní označeného obdobia od 4. apríla 1989 do 31. júla 1989, t.j. 119 dní obdobia dôchodkového poistenia.
11. V prejednávanej veci pôvodne správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 29Sa/1/2017-110 zo dňa 16.10.2018, ktorý bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sk/5/2019 zo dňa 30.06.2020 a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k právnemu názoru, že správny súd mal rozhodnúť nielen o zrušení rozhodnutí správnych orgánov, ale aj o vrátení veci žalovanej na ďalšie konanie s právnym názorom vychádzajúcim z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku sp.zn. 9So/138/2011, prípadne sp.zn. 9So/108/2015.
12. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 24.11.2020.
13. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v zmysle ust. § 203, § 199 ods. 3 v spojení s ust. § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 14. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca je starobným dôchodcom. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol od 29.11.2009 po splnení podmienok v zmysle ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave z 23. septembra 2013 mal správny súd preukázané, že služobný pomer žalobcu trval 15 rokov a 119 dní, skončil k 30. júnu 1989. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný od 1. júla 2002 v zmysle ust. § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1968 do 28. februára 1969 a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989. Doba základnej vojenskej služby ako aj doba služobného pomeru príslušníka ZVJS bola žalobcovi zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne: od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 v I. kategórii funkcií, od 01.08.1974 do 30. júna 1989 v I. kategórii funkcií. Žiadosťou zo dňa 16.07.2015 žalobca požiadal o zhodnotenie obdobia výkonu služby od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 a doby základnej vojenskej služby od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 v zmysle ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. na účely priznania starobného dôchodku. Najvyšší súdu SR rozsudkom č.k. 7So/61/2016 zo dňa 30.05.2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2016 č.k. 25Sd/152/2015-28 tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 16. júla 2015 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia vyslovil pre žalovanú záväzný právny názor, v zmysle ktorého bolo potrebné vychádzajúc zo znenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotiť žalobcovi obdobie výkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 119 dní, keďže uvedené obdobie výkonu služby pre výšku výsluhového dôchodku hodnotené nebolo, teda v tomto rozsahu obdobie 119 dní nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok. Obdobie 119 dní malo byť hodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia tak, ako žiadal navrhovateľ, pretože iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb v označenom rozsahu nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov. Pritom je zrejmé, že v osobitnom systéme možno hodnotiť len skončené (celé) roky služby. Žalobcovi však nemožno do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia započítať 15 rokov obdobia služobného pomeru, do ktorého bolo započítané aj obdobie základnej vojenskej služby a nemožno ho hodnotiť pre výšku starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Uvedená doba bola totiž už zhodnotená pre stanovenie výsluhového dôchodku žalobcu. V nadväznosti na vyslovený záväzný právny názor obsiahnutý v označenom rozsudku Najvyššieho súdu SR žalovaná o žiadosti žalobcu opätovne rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2018 tak, že podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a čl. 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia žalobcovi od 29. novembra 2009 zvýšila starobný dôchodok na sumu 135,00 EUR mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z. od 1. januára 2010 na sumu 139,20 EUR mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., od 1. januára 2011 na sumu 141,80 EUR mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., od 1. januára 2012 na sumu 146,50 EUR mesačne, podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. od 1. januára 2013 na sumu 157,70 EUR mesačne, podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. od 12. februára 2013 na sumu 157,80 EUR mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. od 1. januára 2014 na sumu 166,60 EUR mesačne, podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. septembra 2014 na sumu 166,70 EUR mesačne, podľa § 82 a § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z., od 1. januára 2015 na sumu 171,90 EUR mesačne, podľa § 82 a § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. od 1. januára 2016 zvyšujeme starobný dôchodok na sumu 173,90 EUR mesačne, podľa § 82, § 66 ods. 3, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2017 na sumu 182,20 EUR mesačne, podľa § 82, § 66 ods. 3 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2018 na sumu 190,70 EUR mesačne. Sporné obdobie výkonu služby, ktoré nebolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, t.j. obdobie od 4. apríla 1989 do 31. júla 1989 v rozsahu 119 dní zohľadnila ako obdobie, ktoré má byť hodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V nadväznosti na uvedené konštatovanie zvýšila s poukazom na vyššie označené ustanovenia dotknutých právnych predpisov sumu starobného dôchodku žalobcu.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5% základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5 % základu zisteného podľa § 60, najviac do 65 % základu zisteného podľa § 60.
16. Na tomto mieste je potrebné ozrejmiť, že predmetom tohto konania je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2017, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2017 a dňa 10.01.2017, ktorými bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku žalobcu od 17.05.2013 na sumu 157,20 EUR, od 1. septembra 2014 na sumu 166,10 EUR a od 1. januára 2015 na sumu 171,30 EUR, t.j. tzv. zmenové rozhodnutia.
17. Žalobca sa v konaní domáhal, aby mu pre výšku starobného dôchodku bola zhodnotená aj doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „policajt“), vrátane doby základnej vojenskej služby, a to od 02.10.1968 do 28.02.1969 a od 01.08.1974 do 30.06.1989. Namietal, že táto doba mu nemohla založiť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až od 01.07.2002 a nemôže byť vylúčená ani podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňom 01.07.2003.
18. Otázkou zhodnotenia vyššie uvedenej doby služobného pomeru žalobcu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný zaoberal v rozsudku sp. zn. 7So/61/2016 zo dňa 30.05.2018, ktorým rozsudok krajského súdu v Žiline vo veci týkajúcej sa tých istých účastníkov č. k. 25Sd/152/2015-28 zo dňa 31.03.2016 zmenil, rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2015 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd považoval za správny ten právny názor, že žalobcovi nemožno do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme započítať 15 skončených rokov služobného pomeru a hodnotiť ho pre výšku starobného dôchodku, s výnimkou zvyšku 119 dní, ktoré neboli zhodnotené v osobitnom systému.
19. Správny súd poukazujúc na záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 9Sk/5/2019 zo dňa 30.06.2020 zdôrazňuje, že právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. 7So/61/2016 je potrebné považovať za ojedinelé vybočenie z inak konštantnej judikatúry. Konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke hodnotenia doby služby policajtov na účely starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, z ktorej je potrebné v prejednávanej veci vychádzať predstavuje napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „ Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb
poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená
v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“
20. Správny súd podotýka, že súčasťou konštantnej judikatúry je aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/108/2015 zo dňa 28.02.2017, v ktorom Najvyšší súd doplnil: „Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku“... „výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“
21. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa citovaného ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na citované ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru vychádzajúcom z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudkoch sp.zn. 9So/138/2011, resp. 9So/108/2015.
22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 175 ods. 1 vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (v zmysle vyhovenia jeho návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného), priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.