Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-122-2019.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy vo výške 1 357,90 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy vo výške 400,21 € sa zastavuje. II. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 957,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 957,69 € od 30.01.2017 do zaplatenia. III. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva náhrada trov konania v rozsahu 37 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 02.09.2019, sa pôvodný žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1 398,11 € s príslušenstvom. 2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalovaná mu nevrátila úver, ktorý jej poskytol jeho právny predchodca. Žalovaná suma predstavovala sumu predčasne splatnej istiny tohto úveru vo výške 1 197,06 € a sumu jeho splátok, splatných 20.08., 20.09., 20.10., 20.11. a 20.12.2016 vo výške po 40,21 €. 3. Podaním, doručeným súdu dňa 22.01.2020, pôvodný žalobca vzal svoju žalobu pred jej doručením žalovanej späť v časti o zaplatenie splátky poskytnutého úveru, splatnej dňa 20.08.2016. 4. Podaním, doručeným súdu dňa 19.11.2020, žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov a poplatkov poskytnutého úveru vo výške 400,21 €, súd preto konanie v tejto časti zastavil. 5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, úrokové sadzby a zmluvné pokuty. 6. Súd vykonal dokazovanie uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2015. 7. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1 400,00 €, ktorý sa zaviazala vrátiť 60 mesačnými splátkami vo výške po 40,21 €. Žalovaná tieto splátky právnemu predchodcovi žalobcu riadne neplatila, preto ju tento dňa 24.01.2017 vyzval na vrátenie celého úveru. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je len nevrátená časť istiny poskytnutého úveru, znížená o jeho splátku, splatnú dňa 20.08.2016, teda rozdiel medzi týmto úverom vo výške 1 400,00 € na jednej strane a jeho zaplatenými splátkami vo výške 402,10 € a splátkou vo výške 40,21 € (1 400,00 € - 402,10 € - 40,21 € = 957,69 €). Súd teda považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej, nakoľko mal
preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver a žalovaná ho nevrátila. Napriek uvedenému predmetu konania žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy vo výške 997,90 € s príslušenstvom. Súd uvedenie tejto sumy považoval za zrejmú nesprávnosť, nakoľko žalobca pri jej neuvedení nezohľadnil už skoršie čiastočné späťvzatie žaloby. 10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). 11. Žalovaná namietala, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla však len jednu zmluvnú podmienku, ktorá by mala byť neprijateľnou, a to podmienku, ktorá znie nasledovne: „Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy ... sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ Žalovaná uviedla, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s ust. § 45 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Súd však nezistil rozpor tejto zmluvnej podmienky s uvedeným ustanovením a tiež nedospel k záveru, že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná ako spotrebiteľka v uzavretej zmluve o úvere uviedla svoju adresu na doručovanie a bola povinná oznámiť jej zmenu, a to aj na základe výslovného ustanovenia v tejto zmluve. Ak si túto povinnosť nesplní a takúto zmenu neoznámi, nemôže dôsledky s tým spojené znášať druhá zmluvná strana. Je preto plne akceptovateľné, že v prípade, že sa druhej zmluvnej strane nepodarí doručiť zásielku na známu adresu, považuje sa za doručenú okamihom jej vrátenia. Za dôjdenie prejavu vôle je pritom potrebné považovať situáciu, keď sa tento dostane do sféry dispozície adresáta, teda keď sa adresát môže dozvedieť o jeho obsahu. Túto sféru dispozície pritom sama žalovaná vymedzila v uzavretej zmluve o úvere uvedením svojej adresy na doručovanie. 12. Žalovaná ďalej namietala, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné pokuty. Neuviedla však, aké zmluvné pokuty považuje za neprijateľné a z akého dôvodu. V bode 12.1 uzavretej zmluvy o úvere si strany sporu dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania žalovanej so zaplatením dohodnutých splátok poskytnutého úveru dlhšie ako 30 dní, a to vo výške 10 % tejto omeškanej splátky. takúto zmluvnú pokutu však súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním poskytnutých peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Keď tieto dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Dohodnutá zmluvná pokuta je teda v súlade s týmto nariadením. 13. Žalovaná taktiež namietala, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje neprijateľné úrokové sadzby. Ani v tejto súvislosti však neuviedla, aké úrokové sadzby považuje za neprijateľné a z akého dôvodu. V bode 12.3 uzavretej zmluvy o úvere si strany sporu dohodli úrok z omeškania pre prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, a to podľa uvedeného nariadenia vlády. Strany sporu si v uzavretej zmluve tiež dohodli úrok z poskytnutého úveru, a to vo výške 25 % ročne. Podľa uvedeného nariadenia vlády odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Dohodnutý úrok z poskytnutého úveru je teda tiež v súlade s týmto nariadením. 14. Súd teda nezistil, že uzavretá zmluva o úvere by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. 15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej tak, ako si ho uplatnil.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 20. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 21. Vo veci mal žalobca čiastočný úspech. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 398,11 € s príslušenstvom. Jeho úspech vo veci predstavuje povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu vo výške 957,69 € s príslušenstvom, vo veci teda mal úspech v rozsahu 68,5 %. Úspech žalovanej vo veci predstavuje čiastočné zastavenie konania, vo veci teda mala úspech v rozsahu 31,5 %. Žalobca mal potom vo veci čistý úspech v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a úspechom žalovanej, teda v rozsahu 37 %. 22. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).