Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_27Csp-72-2020.pdf
PDF · 117.91 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: V. Z., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: A.. S. XXX/X, Ž. R. H., o zaplatenie 232,48 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 192,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 192,23 € od 18. 3. 2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 21. 10. 2020 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 232,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy za obdobie od 18. 3. 2019 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmlúv č. O.; O.; O.; O. a dodatkov k týmto zmluvám, na základe ktorých poskytla žalovanému SIM karty, ktoré umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. Pri uzavretí dodatku k zmluve č. O., sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na zmluvnej pokute, ktorej výška uplatnená žalobou v sume 43,75 € sa odvíja od výšky pokynutej zľavy a nie je vyššia ako poskytnutá zľava za telekomunikačného zariadenia, znížená o dobu viazanosti, počas ktorej si žalovaný plnil zmluvné povinnosti. Nárok žalobkyne pozostáva zo zmluvnej pokuty dohodnutej v dodatku k zmluve: č. O.. Žalobkyňa na základe zmluvy č. O. poskytovala žalovanému služby Internet na doma DSL/Lite TV/ Orange doma/FiberNet/Pevný optický internet/ prostredníctvom odbernej jednotky, uvedenej v dodatku k zmluve. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.13. dodatku k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo výške 70 € s viazanosťou 24 mesiacov v zmysle čl. 2.9 a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve 8. 12. 2017 do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným 30. 9. 2018. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 15 mesiacov. Žalobkyni vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 46,67 €, ale v tomto konaní si uplatňuje len časť vo výške 43,75 €.
3. Žalobkyňa si uplatňuje aj cenu poskytnutých služieb vo výške 188,73 €, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas ako aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho od posledného dňa lehoty
určenej na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 18. 3. 2019, ktorú zaslala žalovanému.
4. K žalobe priložila žalobkyňa kópiu zmluvy o zapožičaní telekomunikačného zariadenia na testovanie z 28. 3. 2018, zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. O. z 29. 9. 2014, č. O. z 22. 8. 2016, č. O. z 14. 9. 2015, spolu s dodatkom z 18. 12. 2017 a prílohou č. 1, zmluvy o pripojení z 19. 3. 2002 a 6. 12. 2005, spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy, výzvu na zaplatenie dlhu z 23. 3. 2020, pokus o pokonávku z 5. 2. 2019, faktúry č. XXXXXXXXXX z 15. 10. 2018, č. XXXXXXXXXX z 15. 10. 2018, č. XXXXXXXXXX z 7. 8. 2018, č. XXXXXXXXXX z 15. 9. 2018, č. XXXXXXXXXX z 15. 9. 2018, č. XXXXXXXXXX z 15. 9. 2018.
5. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom z 1. 7. 2020, sp. zn. 7Up/1175/2020 o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 232,48 € a zákonný úrok z omeškania v rozsahu požadovanom žalobkyňou v žalobnom návrhu.
6. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal včas odpor, v ktorom poprel pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu. Podľa jeho názoru žalobkyňa pravdivosť svojich tvrdení ničím nepreukázala. Žalovaný nepoprel uzavretie zmlúv o pripojení a zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Žalovaný si riadne a včas uhrádzal všetky finančné záväzky a do omeškania sa nikdy nedostal, čomu má nasvedčovať aj žalobkyňou predložená faktúra so splatnosťou k 29. 7. 2018, v ktorej je uvedené, že žalovaný nemá žiadne nedoplatky za predchádzajúce obdobie k 11. 7. 2018. V nasledujúcom období už žalovaný mal vo faktúre uvedený nedoplatok z predchádzajúceho obdobia k 11. 8. 2018 vo výške 165,48 €. Žalovaný však nemá vedomosť, za aké služby nemal zaplatiť a namieta tento nedoplatok vo výške 165,48 €. Žalobkyňa podľa žalovaného neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani neuviedla, na akom právnom základe sa domáha svojho nároku a o čo opiera svoj nárok. Žalovaný ďalej poukázal na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR z 9. 1. 2019, v ktorej v rámci posúdenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. O. a jej dodatku dospelo k záveru, že zmluvná pokuta a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa ani neuviedla, čím mal žalovaný porušiť zmluvu, v dôsledku čoho si uplatnila zmluvnú pokutu. Žalovaný preto nemal dôvod reagovať na pokus o pokonávku. Žalovaný spolu s odporom predložil prehľad žalobkyňou vystavených faktúr za neuvedené obdobia so splatnosťou 29. 7. 2018 a 29. 8. 2018 a stav nedoplatkov z predchádzajúcich období k 11. 7. 2018 a k 11. 8. 2018 a odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR z 9. 1. 2019 na žiadosť žalovaného o posúdenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb č O. z 27. 9. 2018 a dodatku k zmluve z 8. 12. 2017.
7. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila v podaní, v ktorom uviedla, že zmluvnú pokutu nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku s prihliadnutím na jej výšku, ktorú ovplyvňuje aj to, koľko mesiacov od uzavretiu zmluvy žalovaný dodrží zmluvnú viazanosť. Žalovaný podpisom zmluvy s touto podmienkou súhlasil. Výška zmluvnej pokuty predstavuje iba výšku poskytnutej zľavy z predaného zariadenia. K tomu dáva do pozornosti aj rozhodnutia odvolacích súdov (žalobkyňa však uviedla len spisové značky bez uvedenia, o ktorý konkrétny odvolací súd ide, pozn. súdu). Zároveň žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na základe čoho v súlade s § 14 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. 10. 2020 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní a v súlade s § 11 ods. 5 ZoUK došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
8. Žalovaný využil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne. Vo svojom podaní z 2. 11. 2020 poukázal na doterajšie vyjadrenia strán sporu a zopakoval, že žalobkyňa nepreukázala moment vzniku nároku, nepredložila žiadne dôkazy a popiera že riadne a včas neuhradil sumu 188,73 € za poskytnuté služby. Rovnako poprel aj uplatnenú zmluvnú pokutu z rovnakých dôvodov, ako uviedol v odpore proti platobnému rozkazu.
9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. 11. 2020, žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu znemožnila plnenie zmluvných povinností tým, že mu odpojila služby (internet). Žalovaný nezavinil porušenie zmluvných povinnosti, iba reagoval na to, že žalobkyňa mu pozastavila poskytovanie služieb. To, že prestal platiť za služby, bol teda iba dôsledok pozastavenia služby internet zo strany žalobkyne. Keď došlo k pozastaveniu služieb, žalovaný mal vrátiť bližšie nešpecifikované zariadenie.
10. Okresný súd na základe žalobkyňou predložených listín zistil nasledujúce skutočnosti, ktoré subsumoval pod citované zákonné ustanovenia.
11. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o zapožičaní telekomunikačného zariadenia na testovanie z 28. 3. 2018, predmetom ktorej bolo zapožičanie telekomunikačného zariadenia značky a modelu „U. H. N.“, výrobné číslo: IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX na testovacie účely po dobu 3 dní od nadobudnutia účinnosti a platnosti zmluvy (čl. 1 bod 4.). Podľa ustanovení zmluvy bol žalovaný bez toho, aby bol na to vyzvaný, vrátiť zapožičané zariadenie riadne a včas, najneskôr do 10 dní po uplynutí doby zapožičania, nadobudne účinnosť čl. 5 zmluvy o kúpe zariadenia, v ktorom sa podľa bodu 1. zmluvné strany dohodli, že po splnení podmienok dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo žalovanému zapožičané zariadenia a žalobkyňa vyúčtuje žalovanému kúpnu cenu zariadenia 165,40 €, ktorá predstavuje zostatkovú cenu zariadenia ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalobkyňa kúpnu cenu zariadenia v uvedenej výške vyúčtovala žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX z 7. 8. 2018 s dohodnutou lehotou splatnosti 14 dní (čl. 5 bod 2.), t. j. do 21. 8. 2018. Vo faktúre je ako predmet uvedený „U. H. N.“.
12. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela 14. 9. 2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. O., podľa § 44 zákona č. 351/2011 z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoEK“) vrátane dodatku z 18. 12. 2017. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie služby „Home Basic Fiber“, zariadenie „H. E. H.“ do nájmu za mesačné nájomné 0,99 €, po dobu 24 mesiacov. V bode 2.13 dodatku k uvedenej zmluve sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 70 €, ktorej výška sa bude odvíjať od počtu mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Vznik nároku na zmluvnú pokutu nastáva podľa bodu 2.13 písm. a) dodatku, ak žalovaný ako účastník neplatí riadne a včas cenu za poskytnuté služby, nájomné, príp. iný peňažný záväzok alebo ak poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a po celú dobu viazanosti užívať poskytnutú službu bez prerušenia. Za poskytnutie služieb na základe uvedenej zmluvy a dodatku bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX z 15. 9. 2018, na sumu 10,49 € splatnej do 29. 9. 2018, ktorá predstavovala cenu za službu a nájom zariadenia po odpočítaní poskytnutých zliav.
13. Žalovanému bol na základe zmluvy č. O. z 22. 8. 2018, aktivovaný na dobu neurčitú program „Šikovná voľba“ na základe prideleného tel. čísla XXXX XXX XXX a SIM karty. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, za ktoré si v súlade s platným cenníkom vyúčtovala žalobkyňa cenu prostredníctvom faktúry č. XXXXXXXXXX z 29. 9. 2018, na sumu 0,62 €, splatnej do 29. 9. 2018, za obdobie 10. 9. 2018 - 9. 10. 2018 a č. XXXXXXXXXX z 15. 10. 2018, na sumu 0,48 €, splatnej do 29. 10. 2018, za obdobie 10. 10. 2018 - 9. 11. 2018.
14. Žalovanému bol na základe zmluvy č. O. z 29. 9. 2014, aktivovaný na dobu neurčitú program „Mobilný internet Štart“ na základe prideleného tel. čísla XXXX XXX XXX a SIM karty. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, za ktoré si v súlade s platným cenníkom vyúčtovala žalobkyňa cenu prostredníctvom faktúry č. XXXXXXXXXX z 15. 10. 2018, na sumu 0,40 €, splatnej do 29. 10. 2018, za obdobie 10. 9. 2018 - 9. 10. 2018.
15. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela 6. 12. 2005 zmluvu o pripojení č. O., podľa § 43 zákona č. 610/2003 z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ku ktorej bolo uzatvorených viacero dodatkov, ako to vyplýva z predložených spotrebiteľských rozhodcovských zmlúv (dodatok č. XXXXXX z 6. 12. 2005, č.XXXXXXX z 27. 11. 2007, č. XXXXXXX z 28. 9. 2009, č. XXXXXXX z 25. 11. 2009, č. XXXXXXX z 16. 8. 2011, č. XXXXXXX z 18. 3. 2003, č. XXXXXXX z 29. 9. 2014). Ako vyplýva z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX, predmetom zmluvy a k nej uzavretých dodatkov bolo poskytnutie služby „Flex 10“, ktoré obsahovalo mesačné predplatné 10 € a nekonečné volania na 3 čísla v sieti žalobkyne. Na základe uvedenej zmluvy bolo žalovanému pridelené tel. číslo XXXX XXX XXX a SIM karta. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná cena za poskytnuté služby za obdobie 10. 9. 2018 - 9. 10. 2018 v celkovej výške 11,34 € so splatnosťou do 29. 9. 2018. Súčasťou faktúry je aj podrobný rozpis o celkovej spotrebe za uvedené obdobie (hovory 228 min. a 1 s. a sms 10 ks).
16. Žalovaný neuhradil riadne a včas cenu poskytnutých telekomunikačných služieb a kúpnu cenu zariadenia. Žalovanému boli vystavené faktúry, ktoré ani z časti neuhradil, preto si žalobkyňa uplatnila aj zmluvnú pokutu, na ktorú jej vznikol nárok podľa uvedených ustanovení zmluvy a jej dodatku z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobkyňa zaslala žalovanému pokus
o pokonávku z 5. 2. 2019 s výškou neuhradenej pohľadávky a vyzvala ho na jej úhradu do 17. 3. 2019, na čo žalovaný nereagoval a žalobkyni neuhradil ani časť dlžnej sumy. Žalovaný taktiež nereagoval ani na následnú výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby z 23. 3. 2020.
17. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
20. Podľa § 78 ods. 9 ZoEK, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
21. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
25. Okresný súd mal za preukázané a nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli platne uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vrátane dodatkov k týmto zmluvám a zmluva o zapožičaní telekomunikačného zariadenia, súčasťou ktorej bola aj kúpna zmluva v prípade nevrátenia zariadenia v stanovenej lehote. Žalobkyňa poskytovala telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal žalobkyni platiť cenu podľa platného cenníka. Z obsahu zmlúv, ako aj z výpisu z obchodného registra žalobkyne vyplýva, že pri uzavretí zmlúv konala v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd preto pristúpil aj ku kontrole obsahu zmlúv, či neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okresný súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy neobsahujú žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala vplyv na uplatnený nárok žalobkyne.
26. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích inštitútov upravených v ustanoveniach OZ. Ide o peňažnú čiastku, ktorú je dlžník povinný zaplatiť aj v prípade, ak veriteľovi porušením povinnosti nevznikla škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka k splneniu povinnosti pod hrozbou majetkovej sankcie.
27. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku s odkazom na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, k tomu okresný súd uvádza, že jedine súd má právomoc určiť, či konkrétna zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná s poukazom na ust. § 298 CSP. Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán štátnej správy nie je oprávnený podávať záväzný právny výklad k všeobecne záväzným právnym predpisom. Vo svojej odpovedi na žiadosť žalovanej opieral svoj záver o odôvodnenia dvoch rozhodnutí Okresného súdu Piešťany (sp. zn. 9C/123/2014 a sp. zn. 9C/58/2014), ktoré sa týkajú skutkovo úplne iného prípadu, ako je predmet tohto konania (išlo o určenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktoré boli súčasťou zmluvy o pôžičke). Takýto záver považuje súd za absolútne nesprávny, pretože nie je možné porovnávať situáciu, ktorá je diametrálne odlišná od skutkových okolností tohto prípadu. Okresný súd poukazuje naopak na aktuálnu judikatúru súdov, ktoré sa opakovane zaoberali zmluvnou pokutou, ktorú si uplatňuje žalobkyňa s prihliadnutím na to, že je obsiahnutá priamo v zmluve, resp. v jej dodatku a nie vo všeobecných obchodných podmienkach a jej výška zohľadňuje výšku poskytnutých zliav zo strany žalobkyne, ktoré sú poskytované za to, že spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutej viazanosti s tým, že jej výška klesá pomerne podľa počtu mesiacov, počas ktorých spotrebiteľ dodržiaval zmluvné podmienky.
28. Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení z 6. 2. 2019 sp. zn. 5Co/62/2018 uviedol, že „Odvolací súd ale poukazuje na bod 2.5. zmluvy (vrátane písm. a/ a b/), ktoré konkretizujú povinnosti, porušenie ktorých možno podľa zmluvy sankcionovať zmluvnou pokutou. Uvedené ustanovenie nesvedčí neurčitosti dojednanej zmluvnej pokuty, pretože je v nej vyjadrená povinnosť, ktorej splnenie sa zabezpečuje zmluvnou pokutou a obsahuje aj určitú výšku zmluvnej pokuty. Taktiež je potrebné prihliadnuť na dôvody, ktoré viedli k uplatneniu zmluvnej pokuty a na dohodu o časovej bonifikácii uplatniteľnosti výšky zmluvnej pokuty (upravená v rámčeku). Podľa názoru odvolacieho súdu situácia, keď klient prestane plniť svoje povinnosti na začiatku zmluvného vzťahu svedčí o konaní, ktoré nemôže byť preferované na úkor nároku na zmluvnú pokutu, pokiaľ je táto primeraná. Vyslovuje tiež názor (pokiaľ súd prvej inštancie nepríde k inému skutkovému záveru o výške rozdielu skutočnej a predajnej ceny), že zmluvná pokuta vo výške rozdielu skutočnej a predajnej ceny, nie je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ má zabezpečovať povinnosť platiť za služby (čo je základný prvok obsahu povinností užívateľa služieb) a k porušeniu povinnosti prišlo na úplnom začiatku trvania zmluvného vzťahu.“ Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku z 14. 8. 2019 sp. zn. 17Co/307/2018 konštatoval, že „...odvolací súd dospel k záveru, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve; právny poriadok nevylučuje dojednanie zmluvnej pokuty na zabezpečenie splnenia povinností dojednaných v spotrebiteľskej zmluve a podľa názoru odvolacieho súdu sporné dojednanie o zmluvnej pokute vzhľadom na svoj obsah nepredstavuje ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa; v zmluve o pripojení v znení dodatku k nej sa žalovaná zaviazala, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom (t.j. bude využívať jeho služby) po dobu 24 mesiacov s mesačným poplatkom minimálne v sume 45,- €; očakávaný príjem žalobcu tak podľa dohody zmluvných strán predstavoval minimálne sumu 1.080,- € (24 krát 45,- €); zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 295,- € s tým, že táto je určená degresívnym spôsobom, t.j. postupne sa znižuje a zohľadňuje dobu, počas ktorej si spotrebiteľ svoj záväzok zo zmluvy plní riadne a včas.“ K obdobným záverom, že podobné zakotvená zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, dospeli aj ďalšie súdy (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. 11. 2019 sp. zn. 9Co/61/2019, z 24. 9. 2019 sp. zn. 9Co/10/2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 6. 12. 2018 sp. zn. 3Co/342/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. 6. 2018, sp. zn. 12Co/338/2017, uznesenie z 24. 5. 2019, sp. zn. 12Co/250/2018). Na základe uvedeného je tak možné dospieť k záveru, že v prípade žalobkyňou uplatňovanej zmluvnej pokuty priamo v zmluve, resp. jej dodatku, dojednanej v súlade s § 544 ods. 2 OZ, je pomerne ustálená súdna prax, podľa ktorej sa nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nevytvára hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
29. Aj v tomto prípade si žalobkyňa uplatňovala tzv. degresívnu zmluvnú pokutu a pri jej výpočte boli zohľadnené mesiace, počas ktorých si žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. V predmetnom dodatku k zmluve bola zmluvná pokuta dohodnutá na výšku 70 €, žalobkyňa si však po zohľadnení týchto skutočností uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 43,75 € ako dôsledok porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného tým, že doposiaľ neuhradil splatnú faktúru č. XXXXXXXXXX z 15. 9. 2018, na sumu 10,49 €. Aj napriek tomuto záveru je súd oprávnený výšku zmluvnej pokuty moderovať v súlade s § 545a OZ.
30. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia záväzkov vyplývajúcich z viacerých zmlúv. K tomu okresný súd uvádza, že zmluvná pokuta, ktorá sa týka zmluvy č. O. a jej dodatku z 18. 12. 2017, sa nemôže uplatňovať za porušenie iných zmlúv, ktoré uzatvoril žalovaný so žalobkyňou. V rámci zmluvy o zapožičaní telekomunikačného zariadenia sa zmluvné strany nedohodli na zmluvnej pokute za nedodržanie niektorej z povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Ani z ostatných predložených zmlúv za poskytovanie verejných služieb nevyplýva, že by sa zmluvné strany v prípade ich porušenia dohodli na konkrétnej výške zmluvnej pokuty. Žalobkyňou uplatnená zmluvná pokuta v tomto konaní tak predstavuje postih žalovaného za nedodržanie povinnosti vyplývajúcich mu zo zmluvy č. O. a jej dodatku z 18. 12. 2017, pri ktorej žalobkyňa preukázala, že žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby, ktorá bola vyfakturované vo výške 10,49 €. Vo vzťahu k tejto zabezpečovanej povinnosti bol súd povinný skúmať primeranosť uloženej zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že uplatnená zmluvná pokuta prevyšuje výšku zabezpečovanej sumy a jej výška je tak neprimerané vysoká. Žalobkyňa nepreukázala, že by okrem tejto faktúry žalovaný porušil aj iné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. O., resp. jej dodatku. Uvedenú zmluvu porušil iba raz nezaplatením jednej faktúry č. XXXXXXXXXX z 15. 9. 2018, v celkovej výške 10,48 €, za fakturované obdobie 10. 9. 2018 - 9. 10. 2018, kde bola poskytnutá žalovanému zľava 3,50 €. Preto súd využil svoje moderačné právo a znížil zmluvnú pokutu na výšku poskytnutej zľavy 3,50 € za uvedené obdobie poskytovania služieb v súlade s § 545a OZ. Súd považoval takto upravenú výšku uplatnenej zmluvnej pokuty za primeranú vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti a v tejto časti považoval nárok žalobkyne za dôvodný. Zmluvná pokuta v priznanej výške tak pokrýva prípadnú škodu, ktorá žalobkyni vznikla tým, že napriek poskytnutej zľave z ceny služieb žalovaný túto nezaplatil v dohodnutej lehote. V prevyšujúcej časti nárok na zmluvnú pokutu z uvedených dôvodov zamietol.
31. Okresný súd zo strany žalovaného nemal preukázané, že by uhradil dlžnú sumu, ktorú si žalobkyňa uplatnila prostredníctvom predložených faktúr vo výške 188,73 €. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uvedené sumy uhradil riadne a včas. Žalovaný síce predložil prehľad faktúr s uvedeným stavom nedoplatkov, ktoré sa však týkal iného obdobia. Žalobkyňou uplatnený nárok sa týka obdobia poskytovania služieb 10. 9. 2018 - 9. 11. 2018. Žalovaný predloženými dokladmi preukazoval stav nedoplatkov z predchádzajúcich období k 11. 7. 2018 a k 11. 8. 2018. Vo svojich písomných vyjadreniach žalovaný síce tvrdil, že sa ani raz nedostal do omeškania s platením faktúr na pojednávaní však tvrdil, že dôsledok jeho omeškania s platením faktúr mala spôsobiť žalobkyňa tým, že mu zastavila poskytovanie služieb. Žalovaný tak priznal, že uvedené faktúry nezaplatil a poprel tým svoje predchádzajúce tvrdenia. Dôkazné bremeno v prípade preukázania tvrdenia o úhrade svojich záväzkov znáša strana sporu, ktorá v konaní tvrdí, že z jej strany došlo k ich úhrade riadne a včas. Žalovaný však toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol, pretože nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia, ktoré neskôr sám poprel, preukázal.
32. Pre úplnosť je potrebné dodať, že časť tejto sumy vo výške 165,40 € predstavuje zostatkovú hodnotu zariadenia, ktoré bolo žalovanému zapožičané a následne odpredané v súlade so zmluvou o zapožičaní telekomunikačného zariadenia na testovanie z 28. 3. 2018. Žalovaný ani raz v konaní netvrdil, že by uvedené zariadenie vrátil alebo zaplatil kúpnu cenu, pričom nie je dôvodná ani jeho námietka, že z žalobkyňou predložených listín tento nárok nevyplýva. Žalovaný nepoprel uzavretie predmetnej zmluvy a vo faktúre č. XXXXXXXXXX z 7. 8. 2018 je jasne a zrozumiteľne uvedené, že mu bola fakturovaná suma za „ZAPOZICKA HUAWEI P8“, čo je označenie predmetu zmluvy o zapožičaní telekomunikačného zariadenia na testovanie. Zvyšná časť pohľadávky predstavuje nezaplatenú cenu za poskytované telekomunikačné služby s tým, že okrem sumy 10,49 € sa nárok žalobkyne týka služieb poskytovaných na základe iných zmlúv uzavretých so žalovaným, ako je zmluva č. O.. Preto neobstojí ani námietka žalovaného v tom smere, že uvedené záväzky si neplnil z dôvodu obmedzenia prístupu na poskytované internetové služby, pretože zvyšná časť nároku sa týkala ceny za iné ako internetové služby dodávané žalobkyňou. Žalovaný svoje tvrdenia, že mu žalobkyňa obmedzila poskytovanie internetových
služieb, taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd teda považuje nárok žalobkyne v tejto časti za preukázaný a preto žalobe vyhovel.
33. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenia č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Žalovaný svoj záväzok riadne nesplácal, žalobkyňa mu listom z 5. 2. 2019 oznámila, že je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy za poskytnuté služby uvedené v jednotlivých faktúrach. Žalobkyňa si uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to od 18. 3. 2019, t. j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie určenej žalobkyňou v pokuse o pokonávku z 5. 2. 2019. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 18. 3. 2019 bola 0 %. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania v rozsahu 5 % p. a. z priznanej sumy.
36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 83 % (neúspešná len v časti zmluvnej pokuty), jej neúspech predstavuje 17 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 66 % (83 % - 17 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.