Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: S. J., I..XX.XX.XXXX, G. Z. F. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. T. M., proti žalovanému: B. H. M., M..L..T.., M. M. B. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.222,63 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.222,63 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 15.07.2020 osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 15.07.2020 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 1.222,63 EUR titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013 na sumu 1.500,- EUR. Žalobkyňa dostala reálne na účet sumu vo výške 1284,25 EUR. O sumu 215,75 EUR menej. Predmetná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa o úveroch a to: výška úveru (reálne poskytnutá suma),termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok), zročnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN (skutočná výška), adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ročná úroková sadzba úveru 70,01 % je v zmluve uvedená v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoká a preto neplatná podľa . V decembri 2013 neboli také povolené úroky. Skutočná výška RPMN podľa zmluvy nie je 69,82 %. Žalovaný má nárok len na výšku úveru

- reálne poskytnutú sumu vo výške 1284,25 EUR. Podľa o úveroch je nutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Reálne poskytnutá sumu: 1284,25 EUR. Žalobkyňa zaplatila sumu: 803,70 EUR (10 x 80,37). Žalobkyni boli uskutočnené mimosúdne zrážky zo mzdy vo výške 1222,63 EUR. Zrážky rok 2017 - 482,22 EUR, zrážky rok 2018 -401,16 EUR, zrážky rok 2019 - 338,56 EUR. Spolu: 1222,63 EUR. 803,70 + 1222,63 = 2026,33 Spolu: 2026,33 EUR. Podľa oznámenia od žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu na základe úhrady záväzkov zo dňa 29.7.2019 jasne vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celú výšku úveru istina - úrok - poplatok vo výške 3375,54 EUR. Žalobkyňa žiada od žalovaného sumu vo výške 1222,63 EUR - zaplatené platby 3 roky dozadu od podanej žaloby podľa ods. l a 2 . Žalobkyňa sa dozvedela skutočnosť, že predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného v mesiaci jún 2020 od W. N. prostredníctvom internetu, ktorý je predseda T. E. T. W. - T. M.. Žalobkyňa spĺňa 2 ročnú subjektívnu premlčaciu dobu

aj 3 ročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa ods. l a 2 . Bezdôvodné obohatenie: 1222,63 EUR. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 2.12.2013 je jednostranne podpísaný dokument zo strany veriteľa - žalobcu. Zákonom vyžadované náležitosti musia mat' písomnú formu. Z predmetnej zmluvy nie je jasné, určité ktorý deň je zročnosť jednotlivých splátok úveru. V tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu Žilina č. konania XCo/XXX/XXXX zo dňa 8.11.2018, z ktorého vyplýva, že v spotrebiteľskej zmluve musí byť uvedená aj splatnosť splátok. Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť musí byť v spotrebiteľskej zmluve uvedená, aj napriek tomu, že je v zmluve uvedená adresa veriteľa. Uviesť v zmluve okrem iného adresu veriteľa je jedna náležitosť vyžadovaná zákonom a uvedenie adresy pre reklamácie alebo sťažnosti je ďalšia zákonom vyžadovaná náležitosť písm. c). Z rozsudku Krajského súdu B. Č..N.. XCo/XX/XXXX zo dňa 22.5.2018 jasne vyplýva, že podľa zákona o úveroch - Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluvy o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahujú. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalovaného v záhlaví zmlúv v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra len umožňujú identifikovať žalovaného nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úverov žalovanému. Z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv nevyplýva, aby adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalovaný na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byt' vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Krajského súdu G. Č..N.. XXCo/XX/XXXX zo dňa 31.7.2019, jasne vyplýva, že podľa zákona o úveroch - Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluvy o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahujú. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalovaného v záhlaví zmlúv v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra len umožňujú identifikovať žalovaného nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úverov žalovanému. Z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv nevyplýva, aby adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalovaný na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Krajského súdu G. Č..N.. XXCo/ XX/XXXX, jasne vyplýva, že podľa zákona o úveroch - Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluvy o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahujú. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalovaného v záhlaví zmlúv v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra len umožňujú identifikovať žalovaného nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úverov žalovanému. Z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv nevyplýva, aby adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalovaný na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. spája sankciu v podobe bezúročnosti a

bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Krajského súdu I. Č..N.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 12.7.2018, jasne vyplýva, že podľa zákona o úveroch - Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluvy o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahujú. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalovaného v záhlaví zmlúv v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra len umožňujú identifikovať žalovaného nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úverov žalovanému. Z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv nevyplýva, aby adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalovaný na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu B. Č.. N. XCo/XXX/XXXX zo dňa 5.11.2019, z ktorého jasne vyplýva, že: 18. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. presne definuje aké náležitosti okrem všeobecných musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Podľa a ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedením, resp. nesprávnym uvedením celkovej výšky úveru a RPMN sa takýto úver v zmysle , ci) o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatku. 19. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný reálne čerpal sumu 3 104,00 eura, keďže žalovanému bol automaticky stiahnutý poplatok 96,00 eura, pričom v zmluve je uvedené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 200 eur. 20. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je nepochybné, že poplatok za poskytnutie úveru bol v zmluve o úvere zo dňa 08.04.2015 uvedený vo výške 96,00 eur (Č.I. 5 spisu). Žalobca si skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. 21. Celková výška (čerpania) úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (Pozri rozsudok Súdneho dvora H.-XXX/XX). Uvedené má potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - na RPMN, výšku splátky a iné. Z uvedeného dôvodu potom i ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemôžu byt' vypočítané správne, pretože žalobca ako dodávateľ vypočítal všetky ostatné relevantné údaje nie zo sumy reálne poskytnutej, t.j. 3 104,00 eur, ale zo sumy 3 200,00 eur. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 3 104,00 eur (žalovanému bol automaticky stiahnutý poplatok 96,00 eur), pričom v zmluve je uvedený údaj 3 200,00 eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. 22. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nesprávneho uvedenia sumy skutočne poskytnutého úveru, už len uvedená skutočnosť stačí na konštatovanie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a preto nebolo potrebné zaoberať sa inými dôvodmi prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Neurčitosť niektorej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve má ten istý účinok ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informácie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Podľa rozsudku Krajského súdu Z. Z. číslo konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 22.03.2017, jasne vyplýva, že: Neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informácie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Žalobkyňa dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu Žilina č. konania XCo/XX/XXXX zo dňa 31.1.2020, z ktorého jasne vyplýva, že: Termín konečnej splatnosti musí byť uvedený presne a to - deň, mesiac a rok. Spotrebiteľ musí už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek zložitých

matematických operácií, presne vedieť kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu Ž. Č..N.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 29.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Ž. M.. E.. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Ž. M.. E.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Ž. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Z. Z. M.. E.. XXCo/XXXX/XXXX zo dňa 22.10. 2015, rozsudok Krajského súdu v Z. Z. M.. E.. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 19.09.2012). Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného, aby vydal žalobkyni sumu 1222,63 EUR titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.12.2013 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2020 k podanej žalobe uviedol, že podľa tvrdení žalobkyne uvedený úver je bezúročný, lebo v úverovej zmluve chýba skutočná výška RPMN, termín konečnej splatnosti, celková čiastka na zaplatenie, adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie a sťažnosti a zročnosť jednotlivých splátok. Žalovaný poprel tvrdenia o neuvedení výšky úveru, nakoľko tento údaj zo zmluvy vyplýva, poprel tvrdenia žalobcu o neuvedení „adresy veriteľa na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti“, pretože a) žiadnu adresu veriteľa ako náležitosť zmluvy neurčoval, b) v uvedenom zákone sa v jeho znení účinnom ku dňu 02.12.2013 ako podobná náležitosť uvádzala „adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť“, čo ale nie je adresa veriteľa, pretože „veriteľ" a „predávajúci“ podľa označeného zákona nie sú totožné subjekty. Adresa predávajúceho ako náležitosť zmluvy je aktuálna len v prípade, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere. pod „predávajúcim“ neoznačuje veriteľa, ale subjekt, ktorý spotrebiteľovi predáva tovar alebo poskytuje službu a ktorých cena (tovaru alebo služby) je financovaná z prostriedkov spotrebiteľského úveru. Zreteľne táto skutočnosť vyplýva z ustanovení , kde napríklad v odseku 4 je upravený postup vyrovnania vzťahov veriteľ a predávajúci pri odstúpení od zmluvy spotrebiteľom. Žalovaný ďalej citoval ust. , , . Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12. 2013 je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v B., Č..N.. XXCo/l XX/XXXX - XXX, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol V zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v I., Č..N.. XXCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu O. Z. Z., Č..N.. XXCo/X/XXXX. Odvolací súd pri hodnotení termínu splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vzal do úvahy aj rozhodnutie SDE vo veci H.-XX/XX, z ktorého medzi iným vyplýva, že či. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky' tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať dátumy týchto splátok. Žalovaný poukázal na to, že termín konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Rovnako je uvedená aj splatnosť jednotlivých splátok. Žalovaný poukázal na to, že aj Súdny dvor EÚ vo veci H.-XX/XX uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Cit. „Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa iná vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky> náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Horne Credit Slovakia, a.s./ Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje

okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by „konečná splatnosť“ mala byť náležitosťou zmluvy v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva ani zmena zákona, a ani samotné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ racionálny význam. Zákonom z 12.10.2017 č. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“ a konečnej splatnosti. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránia do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo - podľa názoru najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci H.-XX/XX vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Zvýraznené ustanovenia sú jednoznačnou odpoveďou na to, že s termínom konečnej splatnosti nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne o tom, že výška RPMN je určená nesprávne. Žalobkyňa svoje tvrdenie ani neodôvodňuje. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX bola určená v súlade s . Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov. resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012). Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca prelo výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ňou označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa . Porovnávanie s údajmi bánk je samo osebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25-30 %. K argumentácii o výške odplaty na finančnom trhu žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Z. Z. Č.. N.. XXCoSr/l/XXXX, zo dňa 27.03.2018 ako aj na uznesenie Krajského súdu v Z. Z. Č.. N.. XXCo/XXXX/XXXX zo dňa 30.03.2016. V prípade oboch úverových zmlúv bola úroková sadzba úveru vo výške 70,01%, pričom priemerná výška odplaty v danom období bola 45,94 % a táto nebola v Zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Žalovaný poprel aj tvrdenie o sume obohatenia, ktorá má byť 1222,63 EUR. Jednotlivými úhradami žalobkyňa uhrádzala sčasti úrok a sčasti istinu úveru, čiže jednotlivé platby neboli najskôr úhradou istiny a až potom úroku. Ak žalobkyňa tvrdí bezúročnosť úveru, a podľa tvrdenia v žalobe si mieni uplatňovať vrátenie platieb tri roky spätne pred podaním žaloby, potom by sa jej nárok mohol týkať len tých častí z platieb, ktoré boli vykonané vo vzťahu k úrokom. Každá splátka zahrňuje časť určenú na úhradu istiny 44,66 EUR a úroku 35,71 EUR. Pri zohľadnení faktu, že za 3 roky pred podaním žaloby uhradila žalobkyňa za účelom úhrady splátok 15 platieb á 80,37 EUR, potom z danej sumy pripadá na úroky len suma 669,90 EUR. Zvyšná uhradená suma bola úhradou na záväzky, ktoré vznikli v dôsledku omeškania s povinnosťou splácať riadne a včas, a na ne sa ani žalobkyňou tvrdený záver o bezúročnosti nevzťahuje. V rozsahu prevyšujúcom sumu 669,90 EUR žaloba o vydanie obohatenia nemá oporu ani len v tých tvrdeniach, ktoré žalobkyňa uviedla. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. K vyjadreniu žalovaného bolo dňa 21.09.2020 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom zotrvala na svojom vyjadrení v podanej žalobe. Žalobkyňa na záver uviedla, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni sumu 1222,63 EUR titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.12.2013 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. K vyjadreniu žalobkyne bolo dňa 16.10.2020 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný popiera paušalizované tvrdenia žalobcu o absencii zákonných náležitosti v zmluve, a to: a) výška úveru. V prípade obdržania nižšej čiastky ako je suma schváleného úveru žalobkyňa pri svojich tvrdeniach úplne opomína skutočnosti, ktoré sú spojené s vyplatením „nižšej" sumy ako je suma uvedená v zmluve. Suma úveru vo výške 1.500,- EUR bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobkyne. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru" je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov". Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. T. O. XX/XXXX. Žalobkyňa vyššie uvedenou argumentáciou napáda závery, kedy sa berie výška úveru ako výsledná suma poskytnutých finančných prostriedkov. To, že žalobkyni bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by jej bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok - táto skutočnosť vyplýva zo samotného obsahu zmluvy (bod 8.4.), a teda bola žalobkyni zrejmá už pred podpisom zmluvy. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle . Oprávnenosť postupu žalovaného v prípade uzatvorenia dohody o poskytnutí služby podporuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Z. Z., Č.. N.. XXCoR/X/XXXX-XX. b) termín konečnej splatnosti. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Zmluva"), ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú í v zmysle bodu 14. Zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ uvedené v článku 7. Zmluvných dojednaní. Zmluvné dojednania sú zároveň žalobcom osobitne podpisované. Z ustanovenia článku 4., bodu 4.5 Zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Na podporu uvádzaného žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v B., Č..N.. XXCo/XXX/XXXX-XXX. Žalovaný ďalej tvrdil, že termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti" nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum" (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia", alebo v , „dátumy čerpania", písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume" či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške splátok"). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín" a pojem „dátum" nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci H.-XX/XX, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s | istotou identifikovať dátumy týchto splátok

(výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti" je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Dátum splatnosti poslednej splátky je taktiež explicitne vyjadrený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti" viacerými spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok; spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti; explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný poukázal tiež na to, že záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej ' splatnosti odporuje tiež smernici XXXX/ XX/ES. Súdny dvor EÚ vo veci H.-XX/XX konštatoval, že Článok 23 smernice XXXX/XX sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v , ktorá bola NR SR schválená dňa 12.10.2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa a ďalšie právne predpisy (medzi nimi aj ) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) „V sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Dôvodom prijatia úpravy bolo zosúladenie so smernicou XXXX/XX/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti" je požiadavkou nad rámec smernice (čo je v zmysle rozsudku SD EÚ H.-XX/XX, bod 58: Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.) a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru. c) zročnosť jednotlivých splátok. Zmluvné strany si výslovne dojednali spôsob ustanovenia splatnosti jednotlivých splátok, pričom toto vyplýva z bodu 2.1. Zmluvných dojednaní kde sa uvádza, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho i mesiaca takto:......d) RPMN. Skutočná výška ročnej percentuálnej miery je uvedená v bode 6. Zmluvy. Žalovaný zároveň na preukázanie správnosti výpočtu predložil rozpis vzorca RPMN pre danú zmluvu. e) Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - uvedené v bode 12.1. Zmluvných dojednaní. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že ročná úroková sadzba úveru je v rozpore s dobrými mravmi. Poprel aj tvrdenia žalobkyne o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.), navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v zmysle ust. , podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných a lehotu splatnosti. Ďalej zopakoval svoje vyjadrenia, ktoré uviedol vo vyjadrení k podanej žalobe. Žalovaný ďalej uviedol, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru má výlučne informatívny charakter a je potvrdením náležitostí, ktoré obsahovala samotná zmluva o revolvingovom úvere. Pritom samotné tvrdenie, že žalobkyňa predmetné oznámenie nepodpísala, nie je samé osebe dôvodným záverom. V zmysle ustanovení zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Pojem „listina" je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska ustanovenia je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami) potom na to aby

tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (porov. Stanovisko NS SR sp. zn. H.. XX/XX). A len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax, napr. Podpis alebo parafovanie jednotlivých strán je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné. Žalovaný na záver uviedol, že sa v ostatnom pridržiava doterajších vyjadrení.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.11.2020. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa , v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a z dôvodu závažnej epidemiologickej situácie vyvolanej šírením koronavírusu.

6. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že zotrváva na podanej žalobe ako aj na jej skutkovom odôvodnení.

7. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013 znejúcu na sumu 1.500,- EUR spolu so splátkovým kalendárom a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.12.2013, potvrdeniami o zrealizovaní transakcií, vyjadreniami žalovaného zo dňa 31.08.2020 a zo dňa 13.10.2020, vyjadrením žalobkyne zo dňa 21.09.2020, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti B. H. M. M..L..T.. ako aj celým spisovým materiálom.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvného vzťahu a dospel k nasledovným záverom.

9. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

14. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ""), spotrebiteľským úverom na účely tohto je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa a , na účely tohto sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až l), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013 na sumu 1.500,- EUR. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetných zmlúv je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa tak hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovými zmluvami je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

23. Z predloženej úverovej zmluvy je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1.500 EUR. Vyčerpanú sumu sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 splátkach mesačne vo výške 80,37 EUR so splatnosťou k 3. dňu v mesiaci tak ako to vyplýva zo Splátkového kalendára a Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.12.2013, pričom tento údaj v predmetnej zmluve absentuje. Žalovaný žalobkyni vyplatil na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX len sumu 1.284,25 EUR (1.500,- EUR - 215,75 EUR), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetnej zmluvy si hneď započítal na poskytnutý úver podľa bodu 8.4 zmluvy. Žalobkyňa žalovanému postupnými platbami uhradila sumu vo výške 2.026,33 EUR, pričom podľa oznámenia od žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu na základe úhrady záväzkov zo dňa 29.07.2019 vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celú výšku úveru: istina, úrok a poplatok vo výške 3.375,54 EUR. Žalovaný tieto skutočnosti vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe nerozporoval.

24. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa preto súd zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.

25. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bod 6 vyplýva, že RPMN bola „dohodnutá“ vo výške 69,82 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %. Z uvedeného je nepochybné, že ak výška RPMN (69,82 %) je nižšia ako ročná úroková sadzba (70,01 %), výška RPMN nezodpovedá realite. Žalovaný totiž ako veriteľ v predmetnej zmluve nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola ročná úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok

je len jednou jeho súčasťou. Preto RPMN musí byť logicky vyššia ako je úroková sadzba. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN.

26. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 70,01 % za poskytnutý revolving ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako šesťnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM H. X/XXXX zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením , tak sa dostáva do rozporu so a takéto klauzuly sú neplatné ( ).

27. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľskej zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Ak žalovaný poskytol žalobkyni pri vyššie uvedenej zmluve finančné prostriedky vo výške 1.284,25 EUR a tieto žiadal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 EUR, t. j. spolu 3.375,54 EUR, znamená to, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a za poskytnutie revolvingu spolu v sume 2.091,29 EUR je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi a že v danom prípade ide o duplicitnú odmenu, nakoľko odmena za poskytnutie úveru je zahrnutá v úrokovej sadzbe za poskytnutý úver. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.

28. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle , súd ďalej zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle tohto .

29. Preskúmaním obsahu zmluvy, vrátane preskúmania predloženého splátkového kalendára, súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t. j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia , ktorý každý z atribútov vyjadrených v slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť, že termín splatnosti každej splátky je uvedený v priloženom Splátkovom kalendári, pričom v predloženej zmluve úplne absentuje. Súd naviac v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani z predmetnej zmluvy o úvere ani zo samotného splátkového kalendára nevyplýva, že by tento splátkový kalendár mal byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, resp. že by k tejto bezpochyby prináležal a tvoril s ňou jeden celok.

31. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle citovaného sa v zmysle citovaného poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov už v dôsledku absencie jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným , súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere považoval vzhľadom na vyššie uvedené právne závery za nadbytočné.

32. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1.284,25 EUR. Súd na tomto mieste dodáva, že za neprijateľný považuje postup žalovaného, ktorý pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalobkyni odpočítal odplatu za službu v zmysle bodu 8.8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby vo výške 215,75 EUR, ktorou službou bol žalobkyni umožnený odklad troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa vôbec o takúto službu bude alebo nebude mať záujem, a či túto službu v čase trvania úverového vzťahu vôbec využije. Okresný súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov hneď pri poskytnutí úveru, je neprijateľný postup žalovaného, výrazne v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa. Nepochybne by túto dohodu bolo možné vyhodnotiť nielen ako neplatnú podľa , ale zároveň aj ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na . Výška stanoveného poplatku predstavovala takmer 15 % poskytnutého úveru. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalovaného na poskytnutie úverovej sumy. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni.

33. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere vyplatil žalobkyni sumu 1.284,25 EUR a žalobkyňa uhradila žalovanému postupnými platbami sumu vo výške 2.026,33 EUR, pričom podľa oznámenia od žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu na základe úhrady záväzkov zo dňa 29.07.2019 vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celú výšku úveru: istina, úrok a poplatok vo výške 3.375,54 EUR, pričom žalobkyňa bola žalovanému povinná vrátiť len sumu 1.284,25 EUR s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Výšku úhrad žalobkyňou mal súd preukázanú prehľadom úhrad a platieb. Z priloženej špecifikácie žalovanej sumy, t.j. v akej reálnej výške bol poskytnutý úver a koľko žalobkyňa uhradila mal súd preukázané, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2013 na sumu 1.500,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 1.284,25 EUR (1.500 EUR - 215,75 EUR), celkovo bolo splatené 3.375,54 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 2.091,29 EUR a suma uplatnená v žalobe predstavuje sumu 1.222,63 EUR. Táto suma 1.222,63 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa žalobcovi vydať.

34. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1.222,63 EUR.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s . Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnila a v konaní jej ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

39. O súdnom poplatku, resp. poplatkovej povinnosti v súlade s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa ako poplatník v konaní o zaplatenie sumy 1.222,63 EUR je podľa ustanovenia . písm. u) citovaného oslobodený od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.