Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-126-2019.pdf
PDF · 105.82 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/126/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom na Čulenovej ul. č. 6 v Bratislave, IČO: 36 361 518 proti žalovanému: C. W., E. P. č. XXX, L., o zaplatenie 2.054,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 1. júla 2019 č.k. 3Cb/27/2016-78, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.054,49 eur s 9,05% úrokom z omeškania od 05.11.2015 do zaplatenia a sumu 40 eur paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. napadnutého rozsudku súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 40 ods. 1 veta prvá, § 26, § 46 ods. 1 písm. a/, § 46 ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), § 1 ods. 1, 3, 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len vyhláška), § 365 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 Obchod. zák., § 1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchod. zák., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. 3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu s číslom záznamu 002244 vyplýva, že sa týka odberného miesta čísla 4213457701 odberateľa C. W. na adrese odberného miesta E. P. XXX, L.. Plomby boli neporušené, meranie prístupné. Podľa záznamu v protokole odberné miesto bolo do 27.03.2014 bez platnej zmluvy. Dátum kontroly a podpísania protokolu je 08.04.2014. Z výpočtu škody spoločnosti Západoslovenská distribúcia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518 spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. Z. vyplýva dátum zistenia neoprávneného odberu 27.03.2014. Celková škoda zapríčinená neoprávneným odberom je vo výške 2.054,49 eur. Údaj o stave elektromera nie je uvedený. Osobná spotreba je 8,130 kWh, trvanie odberu je uvedené od 29.03.2011 do 27.3.2014, počet dní 1095, počet hodín denne 12, použitá sadzba NO/ MOO 2011 VT:0,160269 2012 VT:0,167890 2013 VT: 0,156202 2012 VT:0,166394 2014 VT:O. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu je 8906,001 kWh a v 1.855,45 eur. U nákladov
spojených so zistením neoprávneného odberu sa odkazuje na § 1 ods. 7 vyhl. MH č. 292/2012 Z. z. a sú vyčíslené sumou 36,64 eur. Náklady na DPH sú určené sumou 162,40 eur z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.
4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste E. P.. XXX v L.. Pokiaľ uvádzal žalovaný, že vidí rozdiel medzi dodávaním elektriny do domácnosti a dodávaním elektriny podnikateľovi, rozdiel by mohol spočívať iba v použitej tarife a cene za dodanú elektrinu na základe zmluvného vzťahu. Žalobca nie je tak, ako aj tvrdil žalobca dodávateľom elektriny, ale je podľa § 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike podnikateľom, podnikajúcim v distribúcii elektriny, čo je rozdiel oproti podnikaniu v dodávke elektriny a podľa § 40 ods. 1 zákona o energetike mu patrilo v čase zistenia neoprávneného odberu právo zisťovať meraním skutočnosti, rozhodné aj pre uplatnenie nároku na škodu titulom neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný tvrdil, že mal uzavretú zmluvu na odber elektriny. Za neoprávneného odberateľa zákon o energetike (viď bod 16 rozsudku) označuje toho, kto odoberá elektrinu bez uzavretej zmluvy. V podstate žalovaný tvrdil, že nie je neoprávneným odberateľom, bolo preto jeho povinnosťou na tvrdenie označiť dôkaz. Žalovaný žiadny dôkaz na existenciu platne uzavretej zmluvy neoznačil. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že nie je neoprávneným odberateľom elektriny. Súd mal z evidencie, Protokolu preukázané tvrdenie žalobcu, že v rozhodnom období bol žalovaný neoprávneným odberateľom elektriny.
5. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a právny vzťah medzi stranami je vzťahom zodpovednostným. Nárok, ktorý si žalobca uplatnil mu vyplýva z § 46 ods. 2 zákona o energetike, pričom k výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalobca dôvodne pristúpil podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike. V danom prípade podľa súdu ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, preto súd neskúmal prípadné zavinenie žalovaného. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je okrem protiprávneho úkonu (odber elektriny bez platnej zmluvy) a vzniknutej škody - neoprávnený odber zistený žalobcom podľa Protokolu, aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktoré boli zo strany žalobcu listinnými dôkazmi aj preukázané. Žalovaný napriek tomu, že nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu (hlavne zmluvu o dodávke elektriny) elektrinu odoberal, netvrdil opak a ani to, že by cenu elektriny uhradil. Odoberaním elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy žalovaný porušil právnu povinnosť, o čom svedčí dôkaz - Protokol z 08.04.2014. Tým žalobcovi vznikla škoda zapríčinená žalovaným, ktorú žalobca vyčíslil, a ktorú žalovaný nezaplatil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca uvádza v evidencii, že sa jedná o škodu, ktorá mala vzniknúť v domácnosti, spôsob výpočtu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z. nerozlišuje v tomto smere výpočet škody, platí tak pre odberateľa, ktorému je dodávaná elektrina do domácnosti ako aj pre podnikateľa, živnostníka. Súd preto dospel k záveru, že výpočet škody žalobcom je správny (uvedený je v bode 10 rozsudku) a je v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 1 a jeho ods. 3 vyhlášky. Škoda bola vypočítaná podľa stavu zisteného z elektromera a trvania odberu bez platne uzavretej zmluvy (vo výpočte je uvedený dňami trvanie neoprávneného odberu 1095 a 12 hodín denne, pri dennej spotrebe 8,130 kWh z ceny elektriny ako je uvedené v bode 10 podľa § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky. Žalobca má právo skutočne vypočítanú škodu zvýšiť o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, ktoré žalobca vo výške 36,64 eur zahrnul do celkovej výšky škody. Ide o náklady, ktoré žalobcovi vznikli v priamej príčinnej súvislosti so zisťovaním odberu u žalovaného. Právo žalobcu na DPH z nákupnej ceny elektriny žalovaný nespochybnil a žalobcovi patrí podľa § 53 zákona o dani z pridanej hodnoty.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za neoprávnený odber elektriny, spôsobil žalobcovi škodu v žalovanej výške, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 2.054,49 eur.
7. Podľa § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka : § 1 ods. 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania, § 2 (k § 369c ods. 1 zákona) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
8. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Obe strany sú podnikatelia. Žalobcovi súd priznal uvedený nárok v sume 40 eur, pretože žalovaný je dlžníkom, ktorý sa dostal do omeškania.
9. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na úrok z omeškania v zmysle § 365 ods. 1 a 2 ObchZ, pretože žalovaný je dlžníkom, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku - škody v žalovanej sume. Žalobca teda poskytol žalovanému plnenie aj pred dňom vyhotovenia výzvy, ktorou uplatňoval na zaplatenie škodu. Výzva bola vyhotovená 04.10.2015. Deň doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie škody je neistý, preto súd vychádzal pri stanovení doby omeškania žalovaného z výzvy žalobcu na zaplatenie zo dňa 05.10.2015. Žalobca je veriteľom žalovaného, ktorému žalobca poskytol vo výzve lehotu na zaplatenie záväzku 30 dní. Žalovaný zostal dlžný aj po uplynutí tejto lehoty, preto súd v zmysle § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania v žalovanej výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to od 05.11.2015 do zaplatenia.
10. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní stranou úspešnou, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tretí výrok rozsudku súd opiera o ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.
11. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ uviedol, že dňa 10.02.2010 bola na odbernom mieste E. P. XXX, prerušená dodávka elektrickej energie zo strany Západoslovenská distribučná, nakoľko sa na tejto adrese nezdržiaval, tak sa to dozvedel až neskôr, keď sa chcel vrátiť späť bývať na uvedenú adresu. Preto dňa 03.12.2013 navštívil pobočku Západoslovenskej distribučnej v Senici a podal žiadosť o pripojenie odberného elektrického zariadenia k distribučnej sústave k domácnosti, o čom priložil kópiu žiadosti a zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy z 15.02.2014 a tiež predložil revíznu správu č. 1301204 k dátam 13.01.2014. Nakoľko si splnil všetky požiadavky Západoslovenskej distribučnej bol pripojený na odber elektrickej energie. Dňa 07.03.2014 uzavrel zmluvu o združenej dodávke elektriny zo sieti NN odberateľovi v domácnosti s dodávateľom ČEZ Slovensko, s.r.o. o čom priložil kópiu zmluvy a žiadosť o zaslanie podpísaných dokumentov. Taktiež doložil detailný rozpis z vyúčtovania k faktúre za združenú službu dodávky elektriny od dňa 24.04.2014 a odvtedy dokladá všetky faktúry za dodávku elektrickej energie a to následne rok 2015, 2016, 2017, 2018 a šek za nedoplatok za marec 2014 vo výške 133,66 eur. Žalovaný namietal, že nemôže byť žalovaný za čierny odber elektrickej energie od roku 2010 do roku 2014, lebo toho času elektrickú energiu nepoberal, lebo boli odstrihnuté drôty na dome, ktoré odstrihla Západoslovenská distribučná. Až v roku 2013 robil novú prípojku elektrickej energie do domácnosti a merač do elektrickej energie musel dať na verejne dostupné miesto na rodinnom dome E. P. XXX, L., a preto žiadal o posúdenie podľa nových dodaných dokumentov a skutočností.
12. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
16. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
17. Ustanovenie § 150 C.s.p. zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.
18. Podľa § 373 ods. 4 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zmysel dokazovania v odvolacom konaní je daný charakterom preskúmavacieho odvolacieho konania, keď odvolací súd ako súd apelačný je zároveň súdom skutkovým. Právo odvolacieho súdu vykonávať dokazovanie slúži odvolaciemu súdu na to, aby mohol preveriť správnosti skutkových zistení a skutkového záveru súdu prvej inštancie. Je úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“ nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1244 s.).
19. Civilný sporový poriadok prispel k efektívnemu a rýchlemu konaniu, pričom C.s.p. zvýšil i požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity, ktorou je aj porušenie povinnosti tvrdenia. Došlo k prehĺbeniu sporovosti konania upraveného v C.s.p.. Skutkové tvrdenia a dôkazy je preto potrebné uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone a nenechávať si ich takpovediac „v zálohe“, pretože strana tým riskuje, že súd na dôkaz, ktorý nebol predložený včas nebude (nebude môcť) prihliadať.
20. Obrana žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.06.2019 spočívala v tom, že žalovaný tvrdil, že nárok neuznáva, nech súd rozhodne podľa vlastného uváženia a k dôkazom predloženým žalobcom uviedol, že je v ňom poznamenané, že sa jedná o domácnosť a žiada, aby sa žalobca vyjadril, akú použil tarifu pri výpočte náhrady škody, keď žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá, použije ich až v odvolacom konaní.
21. V danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené, na nové skutkové tvrdenia uvedené žalovaným až v odvolaní, týkajúce sa tvrdeného prerušenia dodávky elektrickej energie zo strany Západoslovenská distribučná, pripojenia odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy, uzavretia zmluvu o združenej dodávke elektriny zo sieti NN odberateľovi v domácnosti s dodávateľom ČEZ Slovensko, s.r.o., nemožnosti odberania elektrickej energie od roku 2010 do roku 2014 ako aj na nové dôkazy predložené žalovaným až spolu s odvolaním, odvolací súd nemohol neprihliadal, pretože neboli splnené podmienky podľa § 366 C.s.p., keď tieto mohli byť uplatnené pred súdom prvej inštancie a žalovaný v odvolaní netvrdil a ani neodôvodnil, prečo tieto nové prostriedky procesného obrany, ktoré uviedol až v odvolaní, nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd potom na tieto novoty v odvolacom konaní v súlade s ust. § 373 ods. 4 C.s.p v spojení s ust.§ 366 písm. d) C.s.p. neprihliadal.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v rozhodnom období odoberal na danom odbernom mieste elektrinu na základe platne uzatvorenej zmluvy, a preto rovnako ako súd prvej inštancie považoval za dôvodný nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, ktorá bola spôsobená neoprávneným odberom elektriny žalovaným - odberom elektriny bez uzavretej zmluvy. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojich tvrdení, že nebol neoprávneným odberateľom elektriny neprodukoval žiadne dôkazy a sám uviedol, že ich použije až v odvolacom konaní. Nedostatok procesnej obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie nemožno zhojiť doplnením skutkových tvrdení a predkladaním nových dôkazov až v odvolacom konaní. Obrana žalovaného bola nedostatočná a nebola včasná. Nemožno ani prenášať procesnú aktivitu zo strany sporu na súd.
23. Žalovaný svoju odvolaciu námietku, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žiadnym spôsobom nekonkretizoval, keď odvolací súd ani nezistil žiadnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, preto dospel k záveru, že nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., ako to všeobecne namietal odvolateľ.
24. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody vzhľadom na vyššie uvedené nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.
26. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol procesne úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal, nakoľko v tomto konaní žalobcovi preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške 0 eur.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.