Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/110/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Juraj Krnáč, s miestom podnikania Mochovská ul. 2993/4, 934 01 Levice, IČO: 50 347 381, zastúpený: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s. r. o., so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO: 36 863 645, proti žalovanému: ET Group s. r. o., so sídlom Pionierska 2, 934 01 Levice, IČO: 43 896 448, zastúpený: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 859 991, o zaplatenie 4 380 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. - 327 zo dňa 19. 03. 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. - 327 zo dňa 19. 03. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 380 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 260 eur odo dňa 06. 12. 2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 120 eur odo dňa 05. 01. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 261 ods. 1, § 264 ods. 1, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. a v časti trov konania podľa , (ďalej len „“). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 07. 06. 2016 strany sporu uzatvorili zmluvu o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX podľa a nasl. , na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo - stavbyvedúci pri montáži oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v D. E., Slovenská republika a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť cenu v rozsahu skutočne vykonaných a vzájomne odsúhlasených prác podľa dohodnutej hodinovej zúčtovacej sadzby s tým, že dielo, ktoré je zhotoviteľ povinný vykonať, je súčasťou realizácie diela montáž oceľových výstuží nosníkov inžinierskych systémov v areáli bloku 3 a bloku 4 D. L. E.. Podľa článku II. bod 2.2 zmluvy mal byť predmet zmluvy upresňovaný ústnymi alebo písomnými pokynmi objednávateľa, resp. zástupcu zmluvného partnera objednávateľa, ktorý určí rozsah požadovaných prác, miesto plnenia, termín začatia plnenia a termín ukončenia plnenia, na ktorých bude zhotoviteľ požadované práce vykonávať, prípadne

vydá iné pokyny súvisiace s plnením tejto zmluvy, ktoré budú poskytnuté zhotoviteľovi min. 3 dni pred ich plnením. K zániku zmluvy došlo dňa 06. 12. 2016 na základe dohody o rozviazaní zmluvy o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX zo dňa 06. 12. 2016. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1611002 dňa 30. 11. 2016, splatnú dňa 04. 01. 2017, na sumu 2 120 eur, a to za práce podľa zmluvy o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX v rozsahu 212 hod, JC 10 eur, spolu 2 120 eur a faktúru č. 1610001 dňa 31. 10. 2016, splatnú dňa 05. 12. 2016 na sumu 2 260 eur, a to za práce podľa zmluvy o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX v rozsahu 226 hod, JC 10 eur, spolu 2 260 eur. Žalovaný predmetné faktúry odmietol uhradiť namietajúc, že žalobca nezhotovil dielo pre žalovaného, prílohou faktúr nebol súpis vykonaných prác a odpracovaných hodín podľa článku IV. ods. 4.3 zmluvy a zároveň argumentoval absenciou čísla objednávky na predmetných faktúrach, čo malo za následok, že žalovaný si dielo neobjednal. Súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že v prípade zmluvy nazvanej ako zmluva o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX nešlo o tzv. nepomenovanú zmluvu, ale o zmluvu o dielo podľa a nasl. obsahujúcu podstatné časti zmluvy o dielo. Vzhľadom na obranu žalovaného sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou vystavených faktúr za práce za mesiac október a november 2016. Z potvrdenia spoločnosti S.p.A Slovakia Branch, organizačná zložka, súd prvej inštancie zistil, že žalobca v prospech žalovaného odpracoval v mesiaci október 2016 celkom 220 hodín a v mesiaci november 2016 celkom 212 hodín. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetné faktúry za mesiac október a november 2016 disponujú všetkými náležitosťami, ktoré boli vyžadované v zmluve, pričom z formálnych náležitostí v zmysle článku IV. bodu 4.4. zmluvy absentuje číslo objednávky. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetné číslo objednávky nebolo uvedené, pretože právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvou a žalobca plnil na základe zmluvy a počas celej doby platnosti zmluvy neboli zadávané písomné objednávky na výkon prác zo strany žalovaného pre žalobcu. Iná skutočnosť, t. j. že dochádzalo k písomným objednávkam, v konaní preukázaná nebola. Žalobca tvrdil, že dochádzalo iba k ústnym objednávkam na mieste. Uvedené objektívne nenaplnenie zmluvnej povinnosti podľa článku IV. bodu 4.4. zmluvy bolo podľa názoru súdu prvej inštancie fakticky akceptované aj zo strany žalovaného, pretože číslo objednávky absentovalo vo všetkých faktúrach vystavených žalobcom žalovanému na základe zmluvy a žalovaný absenciu tejto formálnej náležitosti namietal pri sporných faktúrach z októbra a novembra 2016. Súd prvej inštancie ustálil, že táto skutočnosť mala byť zo strany žalovaného namietaná v zmysle článku IV. bodu 4.5. písm. b) zmluvy pri osobnom preberaní tej-ktorej faktúry, čo však žalovaný ako objednávateľ nevyužil a akceptoval faktúry v žalobcom vystavenej forme. Prax, ktorú si zmluvné strany medzi sebou zaviedli počas trvania zmluvného vzťahu dokazuje, že individuálna zvyklosť spočívajúca v opomenutí čísla objednávky v predchádzajúcich a rovnako aj sporných faktúrach vystavených žalobcom bola akceptovaná zo strany žalovaného, tento to nikdy nerozporoval a ani nevrátil žalobcovi faktúry na opravu alebo doplnenie. Ohľadne tvrdenia žalovaného, že žalobca dielo pre žalovaného nezhotovil, súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný mohol uplatniť ustanovenia zmluvy článok VI. (záruky a záručná doba), prípadne odstúpiť od zmluvy v zmysle článku VII. zmluvy, čo však neurobil. Vo vzťahu k absencii súpisu vykonaných prác (odpracovaných hodín), obojstranne odsúhlaseného stranami sporu v zmysle článku IV. bodu 4.3. zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že súpis vykonaných prác a dochádzku pracovníkov pri realizovaní diela vykonávala spoločnosť Solesi S.p.A Slovakia Branch, organizačná zložka a na základe praxe medzi stranami sporu nebola absencia súpisu vykonaných prác (odpracovaných hodín) dôvodom na vrátenie faktúr vystavených žalobcom, keďže zvyšné faktúry vystavené žalobcom žalovanému na základe zmluvy boli akceptované a následne uhradené zo strany žalovaného aj s existenciou objektívnych nedostatkov. Predchádzajúce faktúry žalovaný uhradil aj napriek rovnakej absencii čísla objednávky a súpisu vykonaných prác a odpracovaných hodín. V konaní bolo preukázané, že faktúry prebral a ich prevzatie podpisom potvrdzoval štatutárny orgán žalovaného, a to Ing. Q., tieto boli riadne uhradené až na sporné faktúry z mesiaca október a november 2016. Aj keď došlo k uzavretiu písomnej zmluvy s požiadavkou odsúhlasovania vykonaných prác, tak autorom zmluvy bol štatutárny zástupca žalovaného, ktorý by mal bližšie objasňovať, aké formálne náležitosti, resp. tlačivá má mať mesačný súpis vykonaných prác a odpracovaných hodín. Žalobcovi tak za vykonané dielo vznikol nárok na odplatu. Žalobca pracoval ako živnostník, nešlo o pracovnoprávny vzťah, ale o obchodno-záväzkový vzťah dvoch podnikateľských subjektov vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Záväzok vykonať dielo jednoznačne splnením zanikol bez ohľadu na dokumenty, ktoré si strany mali odovzdať, pretože podľa druhu listín v danom prípade nejde o také listiny, ktoré by boli nevyhnutné na spustenie diela - montáž oceľových výstuží nosníkov inžinierskych systémov v areáli bloku 3 a bloku 4 D. L. E.. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nepredložením dokladov

nebolo preukázané vykonanie diela. Ani súpis prác a odpracovaných hodín by podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukazoval zhotovenie diela a bol by iba inou formou jeho tvrdenia. Naviac, zo zmluvy nevyplýva, že by bolo povinnosťou žalobcu vypracovať alebo zabezpečiť tento súpis vykonaných prác, v zmluve sa uvádza, že tento súpis má tvoriť prílohu faktúry. Žalovaný práce žalobcu pred začatím konania nenamietal, ani si neuplatnil ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute, prípadne zodpovednosť za vady alebo odstúpenie od zmluvy. Za právne irelevantné považoval súd tvrdenie žalovaného, že Ing. Q. je vo funkcii štatutárneho orgánu vo viacerých obchodných spoločnostiach s niekoľkými desiatkami osôb, a teda nemohla skontrolovať každú jednu faktúru, pretože je daná jej zodpovednosť ako štatutárneho orgánu vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a jej spoločníkov.

3. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 07. 06. 2016 bola uzatvorená zmluva o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX v zmysle a nasl. medzi objednávateľom spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o. a žalobcom ako zhotoviteľom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať dielo - stavbyvedúci pri montáži Oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v D. E., Slovenská republika a objednávateľ sa zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť cenu v rozsahu skutočne vykonaných a vzájomne odsúhlasených prác podľa dohodnutej hodinovej zúčtovacej sadzby s tým, že dielo, ktoré je zhotoviteľ povinný vykonať, je súčasťou realizácie diela montáž oceľových výstuží nosníkov inžinierskych systémov v areáli bloku 3 a bloku 4 D. L. E.. V súvislosti s touto zmluvou sa žalovaný v konaní bránil tým, že žalobca objektívne nemohol plniť v mesiaci október a november 2016 svoje záväzky zo zmluvy o dielo v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. a súčasne v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie preskúmaním predmetných zmlúv dospel k záveru, že žalobca mal uzatvorené zmluvné vzťahy rovnako so žalovaným aj so spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o., pričom predmet zmluvy o vykonaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o., ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom je totožný a rovnako sa zhoduje aj miesto výkonu diela. Žalobca v konaní vypovedal, že spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. pracovala pre spoločnosť ET Group, s. r. o., a preto zamestnanci, ktorých riadil žalobca sa nachádzali v rovnakých miestach, a teda ani nebolo možné odlíšiť, či pracoval v rámci jedného pracovného dňa polovicu času pre jednu spoločnosť a polovicu času pre druhú spoločnosť, aktívne riadil pracovníkov oboch spoločností, a preto nebolo možné v ten-ktorý deň kvantifikovať objem prác vykonaných pre tú- ktorú spoločnosť. Na základe uvedeného a pri braní do úvahy povahy činnosti stavbyvedúceho, súd prvej inštancie považoval za objektívne možné, že žalobca vykonával činnosť stavbyvedúceho pre obe spoločnosti, ktoré sa podieľali na výkone totožného diela. Naviac, obidve zmluvy o vykonaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX podpisovala za žalovaného Ing. L. Q., konateľka spoločnosti a za spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. taktiež Ing. Q., a preto jej muselo byť známe a byť si vedomá toho, že predmet činnosti, ako aj miesto činnosti je pri oboch zmluvách rovnaký, t. j. že žalobca bude vykonávať práce súčasne v ten istý čas, na tom istom mieste s rovnakým predmetom činnosti pre obe spoločnosti naraz, rozdiel bol iba v osobe objednávateľa a v hodinovej sadzbe. Ing. Q. preberala faktúry za obe spoločnosti.

4. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného spočívajúcu v jednostrannom započítaní postúpenej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, kompenzačnej námietke in eventum, súd prvej inštancie konštatoval, že podmienkou platného jednostranného započítania je, okrem iného, aj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie s tým, že ak sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Žalovaný v liste v zastúpení Ing. Q. zo dňa 11. 06. 2018 oznámil žalobcovi, že spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. eviduje v účtovníctve voči žalobcovi pohľadávku vo výške istiny 4 960 eur, ktorej právny titul vzniku je bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. z dôvodu zaplatenia faktúr vystavených žalobcom, a to faktúry č. 16121 vystavenej dňa 30. 06. 2016 vo výške 1 145 eur, faktúry č. 16146 vystavenej dňa 01. 08. 2016 vo výške 1 145 eur, faktúry č. 161194 vystavenej dňa 30. 09. 2016 vo výške 870 eur, faktúry č. 16215 vystavenej dňa 31. 05. 2016 vo výške 565 eur a faktúry č. 16216 vystavenej dňa 31. 08. 2016 vo výške 1 235 eur na základe zmluvy o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E.. XX/XXXX uzavretej dňa 07. 06. 2016 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o. ako objednávateľom, a to napriek skutočnosti, že žalobca svoje záväzky zo zmluvy o dielo nesplnil. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 08. 2017 uzavretej medzi spoločnosťou EUREX GROUP ako postupcom a spoločnosťou ET Group s. r. o. ako postupníkom bola postúpená pohľadávka zo

spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. na spoločnosť ET Group s. r. o. a spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. v zastúpení Ing. Q. listom zo dňa 30. 08. 2017 oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie vznik tvrdeného nároku žalovaného na úhradu sumy vo výške 4 960 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalobcom nebol dostatočne preukázaný. Oznámenie spoločnosti Solesi S.p.A., organizačná zložka zo 18. 05. 2018, v ktorom sa uvádza, že nedisponujú poznatkom o tom, že by žalobca pracoval v prospech firmy Solesi S.p.A v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., v dostatočnej miere nepreukazuje, že by žalobca nevykonal práce v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., v dôsledku čoho by žalovanému mohol vzniknúť voči žalobcovi nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia, t. j. postúpenej pohľadávky. Z predmetného oznámenia nie je možné bez akýchkoľvek pochybností mať za to, že žalobca práce v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. nevykonal a s ohľadom na tvrdenie žalobcu, že spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. pracovala pod spoločnosťou ET Group s. r. o. žalobca navrhol v konaní vypočuť konateľa žalovaného Ing. Q., ktorá sa však pojednávania nezúčastnila, hoci bola súdom riadne a včas predvolaná. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. pred konaním nejakým spôsobom namietala existenciu, rozsah a kvalitu prác žalobcu, všetky žalobcom vystavené faktúry spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. boli riadne spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o. prijaté a uhradené. Spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. si voči žalobcovi neuplatnila žiadne vady diela, ani opravu ani doplnenie predmetných faktúr, odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď zmluvy. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie postúpenej pohľadávky bolo na žalovanom, keďže práve ten si ju započítal a žiadal z toho vyvodiť následok v podobe zániku pohľadávky žalobcu. Žalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno ohľadne existencie postúpenej pohľadávky, dostatočne nepreukázal, že by skutočne došlo k nevykonaniu prác žalobcom v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., čím by spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. mohol voči žalobcovi vzniknúť nárok z bezdôvodného obohatenia titulom uhradenia vystavených faktúr. Okrem toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpená pohľadávka žalovaného nebola ani splatná v čase jednostranného započítania. Spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. postúpila pohľadávku na žalovaného, o čom bol žalobca spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o. upovedomený písomným podaním zo dňa 30. 08. 2017 a následne žalovaný započítal pohľadávku žalobcu uplatnenú v konaní vo výške 4 390 eur s časťou pohľadávky vo výške 4 390 eur písomným podaním zo dňa 11. 06. 2018. Žalobca sa o pohľadávke a jej postúpení dozvedel dňom doručenia oznámenie o postúpení pohľadávky, teda dňom 03. 07. 2018, v ktorom bol žalobca upovedomený o tom, že vznikla spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. peňažná pohľadávka vo výške istiny 4 960 eur titulom bezdôvodného obohatenia a zároveň, že je povinný splniť svoj peňažný záväzok spoločnosti ET Group s. r. o.. Započítanie žalovaný uskutočnil listom zo dňa 11. 06. 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03. 07. 2018. Splatnosť pohľadávky žalovaného (veriteľa) tak nemohla nastať skôr, ako deň nasledujúci po tom, čo bol žalobca (dlžník) vyzvaný na jej zaplatenie. V prípade písomnej výzvy je to deň nasledujúci po doručení predmetnej výzvy dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporná pohľadávka neexistovala, žalovaný pred konaním žalobcu nevyzýval na zaplatenie pohľadávky, nebola splatná v čase započítania, a preto nemohla byť predmetom postúpenia a ani vhodná na započítanie. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 4 380 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 260 eur odo dňa 06. 12. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 120 eur odo dňa 05. 01. 2017 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr s poukazom na v spojení s a nariadenia vlády SR č. Súd prvej inštancie žalovaným navrhovaný dôkaz vyzvať Slovenské elektrárne, a. s. na oznámenie času vstupu a výstupu žalobcu do D. E. v mesiacoch január 2016 až december 2016 v prospech spoločnosti EUREX GROUP, s. r. o. ako nehospodárny zamietol, pretože skutočnosť, ktorá mala byť uvedeným dôkazom preukázaná, resp. kvôli ktorej mal byť dôkaz vykonaný, bola právnemu zástupcovi žalovaného známa už skôr, pretože už v podaní zo dňa 25. 07. 2017 žalovaný tvrdil, že žalobca objektívne nemohol vykonávať práce pre obe spoločnosti a mal dostatok času, aby navrhol vykonanie tohto dôkazu a nie až v záverečnej reči. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a a žalobcovi, ktorý mal plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v , g), a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz,

čím došlo k výraznému sťaženiu dôkaznej pozície žalovaného a zároveň sa tým súd neodôvodnene vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Tento dôkaz navrhol vykonať za účelom preukázania skutočnosti, že žalobca nebol z objektívnych dôvodov schopný vykonávať práce naraz a súčasne pre dva subjekty počas svojej fyzickej prítomnosti na pracovisku. Je jasný rozpor medzi časovou prítomnosťou žalobcu na mieste vykonávania práce a počtom fakturovaných hodín. Mal za to, že žalobca objektívne nemohol plniť záväzky v kalendárnom mesiaci október 2016 v rozsahu 226 hodín a november 2016 v rozsahu 2 012 hodín v prospech žalovaného a v tom istom rozsahu v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. Uvedené vyplýva aj z oznámenia spoločnosti Solesi S.pA. doručeného súdu dňa 22. 05. 2018, v ktorom sa uvádza, že nemajú vedomosť o tom, že by žalobca pracoval v prospech spoločnosti Solesi v mene spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. v mesiaci september 2015 až november 2016. V nadväznosti na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na mieste výkonu práce sa zdržiaval, resp. pracoval v mesiaci október 2016 v rozsahu 440 hodín a v mesiaci november 2016 v rozsahu 424 hodín. Uvedenú skutočnosť bolo možné preukázať vykonaním zamietnutého dôkazu. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne preniesol dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, aby preukázal, že nedošlo k vykonaniu prác žalobcom. Poukázal na to, že pokiaľ by táto skutočnosť bola pravdivá, žalobca by musel byť pracovne činný každý pracovný deň 20 hodín, resp. 14 hodín. Žalovaný považuje tieto žalobcom tvrdené skutočnosti za objektívne nesplniteľné a žalobca ich nijakým spôsobom v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania tak nebolo žalobcom preukázané, že vykonával práce súbežne pre žalovaného aj pre spoločnosť EUREX GROUP s. r. o.. Žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že by strávil na pracovisku v kalendárnom mesiaci október 440 hodín resp. v kalendárnom mesiaci november 424 hodín, ktoré následne vyfakturoval žalovanému, resp. spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., v dôsledku čoho žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný uviedol, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. postúpila pohľadávku na žalovaného za odplatu vo výške 4 960 eur, pričom o postúpení pohľadávky upovedomila spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. žalobcu listom, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03. 07. 2018. V tomto smere žalovaný predložil odvolaciemu súdu podľa ods. d) nový dôkaz, ktorý z objektívnych dôvodov nemohol byť žalovaným predložený v prvoinštančnom konaní, keďže v tom čase ešte neexistoval. Novou skutočnosťou, ktorá z objektívnych dôvodov nemohla byť predložená súdu v prvoinštančnom konaní je listinný dôkaz označený ako „Jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 31. 05. 2019“, ktorý bol žalobcovi zaslaný prostredníctvom pošty dňa 06. 06. 2019. Žalovaný si jednostranným zápočtom započítal časť pohľadávky vo výške istiny 4 390 eur a jej príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania vo výške 9 % p. a. voči pohľadávke žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto súdnom konaní vo výške istiny 4 390 eur a jej príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania vo výške 9 % p. a. S poukazom na uvedené došlo k zániku pohľadávky žalobcu jednostranným započítaním. Záverom žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, konštatujúc, že samotné prevzatie a podpísanie určitých faktúr bez ďalšieho nie je možné posudzovať ako akceptáciu a prejav uznania nároku uvedeného v týchto faktúrach. Ing. Q. z titulu výkonu funkcie konateľa žalovaného, ale aj výkonu funkcie konateľa v iných obchodných spoločnostiach, prichádza denne do styku s rozsiahlou zmluvnou agendou a množstvom rôznych dokumentov a faktúr. Pri takomto objeme zmluvných vzťahov nie je objektívne možné kontrolovať každú jednotlivú faktúru. Žalovaný je toho názoru, že v prípade podpísania a prevzatia nedôvodne vystavenej faktúry od ktorejkoľvek osoby, bez ďalšieho nezakladá povinnosť žalovaného uhrádzať takéto nedôvodne vystavené faktúry.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pracuje ako živnostník, a preto nie je vylúčené, že musí pracovať len pre jednu firmu, na základe uvedeného sa s Ing. Q. dohodli na spolupráci aj s firmou EUREX GROUP s. r. o., ktorá v tom čase pracovala pre firmu ET Group s. r. o., pričom Ing. Q. bola konateľkou spoločnosti ET Group s. r. o. a taktiež konala za spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. S poukazom na uvedené musela vedieť a byť si vedomá, že predmet činnosti, ako aj miesto činnosti je pri oboch zmluvách rovnaký. Vzhľadom na to, že na stavbe E. pracovali súčasne firmy ET Group, s. r. o. a EUREX GROUP s. r. o. a náplňou práce ako stavbyvedúceho bolo organizovať pracovníkov daných firiem pracujúcich na jednom diele, nerozlišoval, či ide o pracovníkov pracujúcich pre firmu ET Group s. r. o. alebo EUREX GROUP s. r. o. S ohľadom na povahu činnosti stavbyvedúceho je objektívne možné a skutočne pravdivé, že vykonával činnosti stavbyvedúceho pre obe spoločnosti, ktoré sa podieľali na vykonaní totožného diela. Ak by to nebolo možné, žalovaný by

nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Súpisy vykonaných prác a odpracovaných hodín žalobcom v mene žalovaného v prospech spoločnosti Solesi S.p.A. za sporné obdobie podpísané spoločnosťou Solesi S.p.A. a žalovaným je toho dôkazom. Pokiaľ išlo o zamietnutý návrh na vykonanie dôkazu, mal za to, že tento dôkaz by nepreukázal žiadnu novú skutočnosť dôležitú pre konanie. Dôkazom by boli preukázané iba časy vstupu a výstupu žalobcu, ale nie počet skutočne odpracovaných hodín. Dôkazné bremeno na existenciu bezdôvodného obohatenia a na splnenie podmienok vzniku započítania spôsobilej pohľadávky v spore zaťažovalo žalovaného. Faktúry za obidve spoločnosti preberala Ing. Q. a činnosť stavbyvedúceho vykonával pre žalovaného aj pre spoločnosť EUREX GROUP s. r. o., a to aj počas mesiacov, za ktoré boli vystavené faktúry, ktoré žalovaný uhradil. Žalovaný uvedené nikdy nerozporoval, čím uznal možnosť vykonávať činnosť stavbyvedúceho pre obidve spoločnosti naraz. Postup žalovaného považoval za špekulatívny a výlučne s cieľom neoprávnene dosiahnuť domnelý zánik pohľadávky žalobcu uplatnenej voči žalovanému v predmetnom konaní. Tento postup sa začína objavovať až po doručení dôkazu výpisu dochádzky od spoločnosti Solesi S.p.A., ktorá jednoznačne preukázala opodstatnenosť žalovanej pohľadávky zo strany žalobcu. Predmetné postúpenie pohľadávky a následné započítanie považuje za špekulatívne a za absolútne neplatný právny úkon. Domnelé pohľadávky vzniknuté z údajného bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. označil za neexistujúce, pretože k plneniu zo strany žalobcu pre spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. v období máj 2016 až september 2016 došlo, a teda zmluvu o postúpení pohľadávky a na ňu sa viažuce právne úkony považoval za neplatné. Účelnosť vyplýva aj z toho, že vytvorenie pohľadávky a postúpenie bolo žalobcovi doručené v ten istý deň, a to 03. 07. 2018, kedy mu bolo doručené postúpenie pohľadávky z 30. 08. 2018, započítanie pohľadávky z 11. 06. 2018 a generálne plnomocenstvo zo dňa 16. 11. 2017. Poukázal na to, že jednostranný zápočet bol urobený na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 16. 11. 2017, ktorým splnomocniteľ EUREX GROUP s. r. o. splnomocnil Ing. L. Q. na zastúpenie splnomocniteľa na všetky právne úkony, ktoré právne zastúpenie má znaky prokúry. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou je neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s . Postúpenie pohľadávky bolo vytvorené s cieľom neoprávnene vysporiadať sporné pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Predložený jednostranný zápočet neuvádza žiadnu novú skutočnosť, je vytvorený za účelom odvolania, ide o ďalší pokus neoprávnene vysporiadať sporné pohľadávky. Jednostranný zápočet zo dňa 11. 06. 2018 je totožný s jednostranným zápočtom zo dňa 31. 05. 2019 okrem rozdielu v dátume. V tomto prípade ide o zneužitie práva a súčasne ide o nedôvodné prieťahy v spore. Zápočet zo dňa 31. 05. 2019 nespĺňa zákonné predpoklady nevyhnuté pre započítanie, tento je zmätočný, žalovaný v ňom uvádza, že pohľadávku žalobcu uplatnenú v konaní neuznáva. V tomto smere poukázal na článok na portáli V. zo dňa 17. 09. 2019 o finančných problémoch žalovaného zo strany spoločnosti Solesi. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že Ing. Q. ako štatutárny orgán by mala kontrolovať všetky listiny, ktoré podpisuje a skutočnosť, že neplní svoje povinnosti, nie je dôvodom pre vznik bezdôvodného obohatenia. Ak by aj podpísanie a prevzatie faktúr nezakladalo povinnosť žalovaného uhradiť nedôvodne vystavené faktúry, Ing. Q. faktúry nielenže prevzala a podpísala, ale aj vyplatila, pričom nikdy nekontrolovala dôvodnosť vystavených faktúr.

7. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

12. Prvá odvolacia námietka žalovaného sa týkala zamietnutia ním navrhnutého dôkazu, ktorým žiadal vykonať dopyt na Slovenské elektrárne, a. s. za účelom oznámenia času vstupu a výstupu žalobcu do D. E. v mesiacoch január 2016 až december 2016 v prospech spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade tohto dôkazu nešlo o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný predložil včas a súčasne nešlo o dôkaz, ktorého vykonaním by boli zistené skutočnosti relevantné pre konanie. Ustanovenia až 154 predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v , pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

13. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania

14. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

15. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí

17. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Koncentrácia tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku ( ). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť.

19. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Predmetné ustanovenie formou demonštratívneho výpočtu uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Práve z tohto dôvodu je súd povinný poučiť v prípadoch podľa a o sudcovskej koncentrácii konania. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania.

20. Predloženie prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v druhá veta . Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Neaplikuje sa, ak osobitná úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k druhá veta je v označenom zmysle ustanovenie . Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe ( a ) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe ( ), sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa . Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť veci). Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v , podľa ktorého môže súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie ustanovuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný mohol uplatniť návrh na vykonanie tohto dôkazu už skôr ako po prednesení záverečnej reči na pojednávaní dňa 19. 03. 2019. Keďže neexistujú osobitné dôvody, platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až v záverečnej reči nebolo včasné. Súd prvej inštancie pri zamietnutí návrhu na vykonanie tohto dôkazu správne zohľadnil aj to, že skutočnosť, ktorá mala byť uvedeným dôkazom preukázaná, bola známa žalovanému už skôr, lebo už v podaní zo dňa 25. 07. 2017 namietal, že žalobca nemohol objektívne vykonávať práce pre obe spoločnosti.

22. V konaní nebolo sporné, že žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu tak k spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., ako aj k žalovanému, v dôsledku čoho nemožno vylúčiť skutočnosť, že ako živnostník bude pracovať pre viac spoločnosti. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril zmluvu o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E.. XX/XXXX dňa 07. 06. 2016 so spoločnosťou EUREX GROUP a rovnaký deň aj zmluvu o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX so žalovaným s tým, že zmluvy za obidve spoločnosti podpísala Ing. Q., ktorá bola konateľkou žalovaného a súčasne pracovala aj pre spoločnosť EUREX GROUP s. r. o., a preto si musela byť vedomá, že predmet činnosti, ako aj miesto činnosti je pri oboch zmluvách rovnaký, a že žalobca bude vykonávať práce súčasne v ten istý čas, na tom istom mieste a s rovnakým predmetom činnosti pre obe spoločnosti naraz. Obsah zmlúv bol totožný s rozdielom v osobe objednávateľa a v hodinovej sadzbe. Odvolací súd s ohľadom na povahu činnosti žalobcu ako stavbyvedúceho pre obdive spoločnosti považoval za objektívne možné, že žalobca vykonával túto činnosť pre obidve spoločnosti, keďže tieto spoločnosti sa podieľali na vykonávaní totožného diela. Argument žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa na mieste výkonu práce zdržiaval, resp. pracoval v mesiaci október 2016 v rozsahu 440 hodín a v mesiaci november 2016 v rozsahu 424 hodín, ani podľa

názoru odvolacieho súdu neobstojí. Žalobca sa preto v konaní dôvodne domáhal zaplatenia faktúr za práce vykonané v prospech žalovaného za mesiace október 2016 a november 2016.

23. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v jednostrannom započítaní postúpenej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, kompenzačnej námietke in eventum, je potrebné súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je treba rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie s tým, že ak sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Dôkazné bremeno na existenciu bezdôvodného obohatenia a splnenia podmienok na vznik započítania spôsobilej pohľadávky zaťažovalo žalovaného. Podľa skutkových tvrdení žalovaného bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor spoločnosti EUREX GROUP s. r. o. predstavovalo sumu 4 960 eur, ktorá pozostávala z úhrad žalobcových faktúr č. 16121 zo dňa 30. 06. 2016 vo výške 1 145 eur, č. 16146 zo dňa 01. 08. 2016 vo výške 1 145 eur, č. 16194 zo dňa 30. 09. 2016 vo výške 870 eur, č. 16215 zo dňa 31. 05. 2016 vo výške 565 eur, č. 16216 zo dňa 31. 08. 2016 vo výške 1 235 eur, pričom všetky boli vystavené na základe zmluvy o vykonávaní montážnych a pomocných technických prác pri dostavbe E č. XX/XXXX uzavretej so spoločnosťou EUREX GROUP s. r. o. s tým, že bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť z dôvodu, že žalobca si svoje záväzky zo zmluvy o dielo nesplnil. S ohľadom na tieto skutkové tvrdenia bolo na žalovanom, aby preukázal existenciu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., keďže len samotné poukazovanie na tieto faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávky a jednostranný zápočet zo strany spoločnosti EUREX GROUP, s. r. o. na preukázanie existencie bezdôvodného obohatenia nepostačuje. Napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na žalovanom, žalobca bol ten, kto v konaní navrhol vypočuť konateľku žalovaného Ing. Q. za účelom ozrejmenia skutočností, ktoré sa mali týkať jednak uzatvorených zmlúv, preberania faktúr a aj ich vyplácania. Konateľka žalovaného sa však pojednávania nezúčastnila, hoci naň bola riadne a včas predvolaná. Bez ohľadu na jej neúčasť bolo v konaní nepochybne preukázané, že spoločnosť EUREX GROUP s. r. o. všetky žalobcom vystavené faktúry prijala a uhradila, voči žalobcovi si neuplatnila žiadne vady diela, ani opravu, či doplnenie predmetných faktúr, nevyužila možnosť odstúpiť od zmluvy, prípadne ju vypovedať. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie postúpenej pohľadávky takisto zaťažovalo žalovaného, keďže práve on si ju započítal s následkom zániku pohľadávky žalobcu, avšak ani toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor spoločnosti EUREX GROUP s. r. o., t. j. že žalobca neoprávnene fakturoval práce pre spoločnosť EUREX GROUP, s. r. o., ktoré mu táto uhradila, hoci žalobca údajne záväzok zo zmluvného vzťahu nesplnil. Podľa názoru odvolacieho súdu bola práve táto skutočnosť pre posúdenie veci právne významná a ďalšie úvahy súdu prvej inštancie o tom, že v čase započítania by táto „pohľadávka“ nebola splatná, v dôsledku čoho by nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávky žalobcu jednostranným zápočtom žalovaného vykonaným listom zo dňa 11. 06. 2018, doručeným žalobcovi dňa 03. 07. 2018, už len podporovali správnosť jeho záverov. K zvráteniu konečného verdiktu prvoinštančného súdu nemohlo prispieť ani to, že žalovaný k podanému odvolaniu pripojil ako „novotu“ v odvolacom konaní podľa jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 31. 05. 2019, ktorý v prvoinštančnom konaní nemohol predložiť. Vychádzajúc z dátumu jeho vyhotovenia je zrejmé, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (19. 03. 2019) neexistoval, no z jeho obsahu takisto jasne vyplýva, že sa žalovaný voči žalovanej pohľadávke opätovne pokúsil jednostranne započítať pohľadávku vzniknutú z údajného bezdôvodného obohatenia žalobcu, ktorého existenciu pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal. Odvolací súd preto na túto „novotu “ neprihliadal a obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa plneniu prisúdenej pohľadávky.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s . V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.