Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-24-2020.pdf
PDF · 151.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Areko Group, k.s., so sídlom kancelárie Vrátna 28, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 47 632 836, značka správcu S1689, správca konkurznej podstaty úpadcu: ROYAL TOKAJ SK s.r.o. v konkurze, 076 82 Malá Tŕňa 181, IČO: 36 603 112, zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanej: B. I., E.. XX.XX.XXXX, L.. X. XXX, XXX XX I., zastúpená: JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, 040 01 Košice, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. novembra 2019, č.k. 32NcKR/14/2017-486, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12. novembra 2019, č.k. 32NcKR/14/2017-486 v napadnutom výroku I. a II., teda vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu ROYAL TOKAJ SK s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.
II. R u š í rozsudok v napadnutom výroku III.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu ROYAL TOKAJ SK s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. III. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu 750,- eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu ROYAL TOKAJ SK s.r.o. v konkurze, 076 82 Malá Tŕňa 181, IČO: 36 603 112 sa domáhal na žalovanej úhrady zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur do všeobecnej podstaty úpadcu, titulom porušenia povinnosti žalovanej ako štatutárneho orgánu úpadcu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že správca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 7.2.2016 (správne dňa 7.2.2017, pozn. odvolacieho súdu), sp. zn. 26K/60/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 30/2017 dňa 13.2.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ROYAL TOKAJ SK s.r.o., 076 82 Malá Tŕňa 181, IČO: 36 603 112 (ďalej len dlžník, resp. úpadca). Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 2.11.2016. Štatutárnym orgánom úpadcu sú P. K. a žalovaná, ktorým funkcia konateľov vznikla dňa 12.07.2011. Za spoločnosť konajú a podpisujú žalovaná samostatne alebo P. K. a žalovaná spoločne. Žalovaná, konajúca v mene dlžníka samostatne, porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dlžník bol minimálne od roku 2013 v predĺžení. V priebehu roku 2013 došlo k odpísaniu takmer 30.000,- eur z bankového účtu úpadcu v prospech veriteľa Daňový úrad, pričom ostatní veritelia neboli uspokojení. Bankový účet bol následne zrušený dňa 11.2.2014. Až koncom roku 2016 sa začalo konkurzné konanie na návrh veriteľa Slovenská republika Daňový úrad Košice a vo februári 2017 súd vyhlásil konkurz. Správca v súlade s § 74a ZKR vyzval žalovanú aby zaplatila pokutu 12.500 eur, alebo preukázala, že jej povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nevznikla, alebo osvedčila, že sa jej zbavila. Žalovaná správcovi na výzvu uviedla, že svoju povinnosť neporušila. Poukázala, že obchodný podiel odkúpila od A. K., ktorý bol v roku 2011 zadržaný políciou. Všetky účtovné doklady boli zaistené políciou pred jej ustanovením do funkcie, pričom vyzývala orgány činné v trestnom konaní na ich vrátenie. Ďalej tvrdila, že má vedomosť o tom, že úpadcovi majú byť vyplatené daňové výhody vo vysokých hodnotách. Zároveň neuznala pohľadávky vzniknuté nedoplatkami na daniach pre porušenie zákona pri ich vyrubení. Preto podávala žaloby a odvolania, ale jej argumenty boli ignorované. Daňové nedoplatky neuznala aj z dôvodu zaistenia dokladov, preto nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za porušenie ZKR. Uviedla, že disponuje obrovským množstvom dokladov preukazujúcimi jej tvrdenia. Správca k tejto obrane žalovanej uviedol, že žalovaná nepreukázala, že jej nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a ani neosvedčila, že sa jej zbavila. Žalovaná nevysvetlila titul odkúpenia obchodného podiel a prečo sa dala vymenovať do funkcie v spoločnosti, voči ktorej bolo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin neodvedenia dane a poistného. Žalovaná v čase prevzatia funkcie musela byť uzrozumená, že ak orgány činné v trestnom konaní odobrali všetky účtovné doklady a je vedené trestné konanie pre neodvedenie dane a poistného, bez účtovných dokladov nemôže riadne viesť obchodnú spoločnosť, nemá vedomosť o záväzkoch a majetku spoločnosti a nemôže tak vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou. V prípade žalovanej nešlo o ustanovenie krízového manažéra. V roku 2014 jej boli účtovné doklady vrátené, napriek tomu bola žalovaná aj naďalej nečinná. Aj z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Streda nad Bodrogom vyplýva, že viacerí exekútori zriadili exekučné záložné právo na nehnuteľnosti úpadcu (napr. Daňový úrad a Obec Streda nad Bodrogom). Konajúc s odbornou starostlivosťou, už z tejto evidencie sa mohla žalovaná dozvedieť o veriteľoch spoločnosti, mohla osloviť exekútorov uvedených na liste vlastníctva a zistiť výšku vymáhaných pohľadávok. Taktiež z doručených exekučných príkazov sa mohla dozvedieť o pohľadávkach veriteľov. Majúc vedomosť o tom, že jediným majetkom úpadcu je nehnuteľnosť v hodnote 5.000,- eur, ktorý nebude postačovať na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov je spoločnosť predlžená. Žalovaná sa mohla informovať na súde, či sa vedú proti úpadcovi spory, nahliadnuť do spisov a zistiť výšku pohľadávok. Exekučné konania sa viedli voči úpadcovi už v roku 2010. Správca námietky žalovanej, že neuznáva rozhodnutia Daňového úradu o vyrubení dane pre porušenie zákona považoval za nedôvodné, nakoľko tieto sú právoplatné a vykonateľné. Nie je zrejmé ani to, aké „vysoké daňové výhody“, ktoré mali uzdraviť spoločnosť úpadcu očakávala. Daňový úrad Košice prihlásil do konkurzu pohľadávky vo výške 744.077,75 eur, z ktorých zabezpečené pohľadávky predstavovali 232.757,18 eur. Z obchodného registra vyplýva, že žalovaná je konateľkou v 73 spoločnostiach s ručením obmedzeným, teda jej konanie nie je konaním s odbornou starostlivosťou a to vzhľadom na vysoký počet spoločností, kde túto funkciu zastáva. Ak niekto korektne podniká, má čo robiť v jednej obchodnej spoločnosti, aby obstál v stále zvyšujúcej sa hospodárskej súťaži na trhu, sledoval ekonomický vývoj v spoločnosti o majetku a záväzkoch a viedol spoločnosť s odbornou starostlivosťou k dosiahnutiu zisku za prevzatia primeraného rizika.
4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, čo odôvodnila tým, že neporušila žiadnu povinnosť podľa ZKR. Uviedla, že konateľkou a spoločníčkou úpadcu sa stala dňa 6.9.2011 po tom, čo odkúpila obchodný podiel od p. A. K., ktorý bol zadržaný dňa 1.3.2011 orgánmi činnými v trestnom konaní. V uvedenom čase boli zaistené všetky doklady úpadcu a to pred jej ustanovením do funkcie konateľky. Pri zaistení dokladov dňa 1.3.2011 a 2.3.2011 bola prítomná ekonómka spoločnosti, pani W. P., ktorá potvrdila aj to, že doklady 52 spoločností, personálne prepojených s vtedajším konateľom A. K. sa nachádzali
v centrálnej kancelárií v Slovenskom Novom Meste. V období od 1.3.2011 do 30.5.2011 uvedené spoločnosti zastupovala advokátska kancelária Kolesár & Partneri, ktorá splnomocnila Mgr. Ľ. D. na zastupovanie týchto spoločností. Mgr. Ľ. D. mala plnú moc len na daňové úkony, napriek tomu konala v mene týchto spoločností aj v obchodných záležitostiach. Mgr. Ľ. D. na viaceré ústne ako aj písomnú výzvu zo dňa 25.11.2011, aby účtovné ako aj ďalšie doklady odovzdala, nereagovala a v apríli 2013 zomrela. Doposiaľ doklady neboli vrátené a žalovaná ani nemá vedomosť o tom, kde sa nachádzajú. Ohľadom zadržaných dokladov žiadala o poskytnutie informácií aj vtedajší Úrad boja proti korupcii PPZ. Po ustanovení do funkcie konateľky opätovne vyzývala orgány činné v trestnom konaní na ich vydanie. Kompletné doklady tak, ako boli odňaté jej do dnešného dňa neboli vrátené. Z uvedeného dôvodu bola v absolútnej dôkaznej tiesni pri riešení bežnej agendy úpadcu. Podľa informácií, ktoré získala od bývalého konateľa má vedomosť o nevyplatení daňových výhod príslušným správcom dane vo vysokých hodnotách. Zároveň poukázala, že úpadca eviduje záväzky v drvivej väčšine len titulom „nedoplatkov na daniach“, ktoré však neuznáva pre porušenie právnych predpisov pri ich vyrubení a to z hľadiska hmotného aj procesného práva. Rozhodnutia, na základe ktorých sú daňové nedoplatky vymáhané, sú nulitné a úpadca by nebol v úpadku. Ako konateľka vyvinula maximálne úsilie na odstránenie tohto protiprávneho stavu podávaním množstva žalôb, odvolaní, návrhov na vykonanie dôkazov, predkladaním dôkazov, atď. Nakoľko však úpadca patrí do skupiny spoločností personálne spojených s A. K. a proces daňových kontrol bol koordinovaný ešte Oddelením mimoriadnych daňových kontrol zriadeným pri Daňovom riaditeľstve SR, všetky jej argumenty boli ignorované. Výsledky daňových kontrol boli vopred stanovené a boli pripravené vzorové daňové protokoly. Aj po opakovaných výzvach jej boli zaistené doklady vrátené až dňa 27.6.2014. Keďže nemá presný zoznam zaistených ako aj vrátených dokladov, do dnešného dňa v 52 spoločnostiach, medzi nimi aj v spoločnosti úpadcu, nebolo možné z objektívnych dôvodov účtovne ukončiť rok 2010 z dôvodu chýbajúcich dokladov. Akýkoľvek záver by bol nerelevantný a nepravdivý. Stav, v ktorom sa nachádza úpadca považuje žalovaná stále za protiprávny, daňové nedoplatky neuznáva a z dôvodu zaistenia a straty dokladov úpadcu konaním orgánov činných v trestnom konaní, nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie ZKR, nakoľko ho nijakým spôsobom neporušila. Zdôraznila, že nezavinene nemá k dispozícií doklady spoločnosti (účtovné, daňové atď.). Má dôvodné podozrenie, že záväzky úpadcu vznikli vo vopred vykonštruovanom procese voči A. K. a vykonala všetky úkony na vyplatenie oprávnených daňových výhod a na obranu proti neexistujúcim záväzkom. Z tohto dôvodu uplatňovanie si akejkoľvek zmluvnej pokuty voči jej osobe považuje za cielene likvidačné, no v prvom rade nezákonné a neodôvodnené. Uviedla, že disponuje obrovským množstvom dokladov preukazujúcich vyššie uvedené tvrdenia. Pri obrane všetkých obchodných spoločností personálne spojených s A. K., kde patrí aj úpadca ide o niekoľko tisíc (až desaťtisíce dokumentov).
5. Žalobca v priebehu konania poukázal na to, že z protokolov predložených žalovanou vyplýva, že doklady, ktoré boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní boli vrátené v roku 2014, teda mohli byť podané daňové priznania, pričom žalovaná mala povinnosť viesť riadne účtovníctvo a existovali aj ďalšie skutočnosti, z ktorých bolo zrejmé, že spoločnosť je v úpadku. Samotná žalovaná uviedla, že spoločnosť od roku 2011 nevykonávala žiadnu činnosť, teda od tohto okamihu nemala žiadne príjmy. Z prihlášky nezabezpečenej pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Košice, vyplýva, že je prihlásených 48 pohľadávok na základe rozhodnutí Daňového úradu, alebo Finančného riaditeľstva SR. Právoplatnosť a vykonateľnosť týchto rozhodnutí nastávala od roku 2012 až do roku 2015 vrátane. Aj ďalší veriteľ, obec Streda nad Bodrogom si prihlásila pohľadávku titulom dlhu na dani z nehnuteľnosti za roky 2010 až 2014, pričom daň za rok 2010 bola splatná 10.9.2011. Ďalej uviedol, že zodpovednosť každého z konateľov sa posudzuje samostatne, teda v prípade žalovanej a ďalšej konateľky nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo.
6. Súd prvej inštancie v odseku 9. odôvodnenia rozhodnutia uviedol dôkazy predložené žalobcom a v odseku 10. odôvodnenia rozhodnutia dôkazy predložené žalovanou.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 2.11.2016 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi ROYAL TOKAJ SK s.r.o. a uznesením zo dňa 7.2.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.2.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok tohto úpadcu. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že v rozhodnom období boli konateľmi úpadcu P. K. a žalovaná s tým, že za spoločnosť konajú žalovaná samostatne alebo P. K. a žalovaná spoločne.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.
9. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3, § 4, § 11, § 74a, § 206a ods. 3, § 100 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), ktoré definujú úpadok, povinnosť predchádzaniu úpadku, povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dojednanie o zmluvnej pokute v prípade porušenia takejto povinnosti, procesný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti za oneskorené podanie (resp. nepodanie) návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj dôkaznú povinnosť subjektov na preukázanie dôvodov na vylúčenie ich zodpovednosti.
10. Z výziev predložených žalovanou, bolo preukázané, že žalovaná ako konateľka úpadcu vykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu dokladov potrebných pre zostavenie účtovnej evidencie spoločnosti.
11. Z výpisov z účtu úpadcu v Č. F. I., a.s. za obdobie od 1.1.2013 do zrušenia účtu (dňa 11.2.2014) vyplýva zostatok na účte 0,38 eur. Z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 12.3.2017, pre k.ú. S. E. I. súd prvej inštancie zistil, že úpadca bol vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX, na parcele č. XXXX. Nehnuteľnosť bola zaťažená záložnými právami Daňového úradu Trebišov, Daňového úradu Košice a Exekútorského úradu Trebišov, súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu. Znaleckým posudkom č. 26/2018 zo dňa 5.7.2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že všeobecná hodnota rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX je 5.893,82 eur.
12. Súd prvej inštancie mal zo zoznamu veriteľov preukázané, že veriteľmi úpadcu sú Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave s pohľadávkou 66,- eur, Východoslovenská energetika, a.s. s pohľadávkou 1.784,19 eur, Slovenská konsolidačná a.s. (predtým Slovenská republika - Daňový úrad Košice) s pohľadávkou 744.077,75 eur a Obec Streda nad Bodrogom s pohľadávkou 1.086,66 eur.
13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že skúmal či žalovaná spĺňala niektorú z podmienok podľa ustanovenia § 74a ods. 5 ZKR, podľa ktorého povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
14. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku, preto liberačný dôvod uvedený v § 74a ods. 5 písm. c) ZKR nebol naplnený. Nebolo preukázané ani to, že by žalovaná ako člen štatutárneho orgánu bola ustanovená počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podala bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistila, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, teda u žalovanej nebola splnená ani podmienka na zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu uvedená v § 74a ods. 5 písm. b) ZKR.
15. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná bola a je oprávnená konať v mene úpadcu samostatne, preto nemohla ani tvrdiť, že k nesplneniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu došlo pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne.
16. Žalovaná sa bránila tvrdením, že konala s odbornou starostlivosťou. Uviedla, že sa snažila získať podklady pre vyhotovenie účtovnej závierky a zistenie finančnej situácie spoločnosti. Objektívne nemohla poznať finančnú a majetkovú situáciu spoločnosti v čase pred a počas zaistenia jej účtovných a iných dokladov orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže nebola jej konateľom. Z predloženého súpisu odňatých vecí nie je možné presne zistiť aké doklady spoločnosti boli zaistené a teda nie je možné ani určiť, či boli vrátené všetky doklady, pričom na základe vrátených dokladov nebolo možné zistiť s odbornou starostlivosťou skutočnú finančnú situáciu spoločnosti, resp. jej predlženie. Ďalej žalovaná namietala, že neuznáva rozhodnutia daňového úradu a tvrdila, že tieto nie sú právoplatné.
17. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že zaistené veci úpadcu (ako aj ďalších spoločností spojených s osobou A. K.) v dňoch 1.3.2011 a 2.3.2011 boli žalovanej vrátené v zmysle uznesenia ČVS:PPZ-169/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 27.6.2014 a návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu ROYAL TOKAJ SK s.r.o. bol podaný Slovenskou republikou - Daňovým úradom Košice dňa 7.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že od vrátenia zaistených vecí žalovanej do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie, počas ktorého žalovaná, ak by konala s odbornou starostlivosťou mohla objektívne zistiť finančný a majetkový stav úpadcu a sama mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
18. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná ako štatutárny orgán viacerých spoločností spojených s osobou A. K., musela mať vedomosti o tom, že aj u iných spoločností boli podané veriteľmi návrhy na vyhlásenie konkurzu. Poukázal na konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/13/2015 vo veci spoločnosti JOMADO s.r.o., IČO: 36 588 547. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/13/2015 zo dňa 16.4.2015, zverejneným v obchodnom dňa 23.4.2015 a konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/13/2015 zo dňa 11.8.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 18.8.2015. Vzhľadom na uvedené si žalovaná musela byť vedomá toho, že ako konateľka spoločností spojených s osobou A. K., aj s prihliadnutím na to, že existujú nezrovnalosti súvisiace s porovnávaním zoznamu odňatých dokladov týmto spoločnostiam a zoznamu dokladov im vrátených, je potrebné vykonať podrobnejšie a dôslednejšie zisťovanie majetkovej a finančnej situácie v týchto spoločnostiach. S vedomím toho, že jej hrozí pokuta za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemala a nemohla sa spoľahnúť len na to, že z vrátených dokladov (bez ďalšieho) nie je možné objektívne zostaviť účtovnú závierku spoločnosti.
19. Účtovná závierka je síce takým podkladom, z ktorého je možné spoľahlivo zistiť, či je alebo nie je spoločnosť v predlžení, ale nie je jediným, resp. výlučným dôkazom na preukázanie alebo zistenie týchto skutočností. Žalovaná mohla vyžiadať účtovné doklady za predchádzajúce účtovné obdobia od daňového úradu, mohla dať vyhotoviť znalecký posudok a vykonať zisťovania majetku úpadcu v príslušných a dostupných registroch (napr. v katastri nehnuteľností, na dopravnom inšpektoráte a pod.). Mohla tiež zisťovať záväzky úpadcu u príslušných správcoch dane (daňový úrad, obec a pod.), u poskytovateľoch služieb, u dodávateľoch médií (vody, elektrickej energie a plynu), v sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a pod.
20. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná síce preukázala, že žiadala orgány činné v trestnom konaní o vrátenie dokladov, resp. vecí odňatých spoločnostiam spojeným s osobou A. K., nepreukázala však, že by vykonala akúkoľvek inú činnosť spojenú so zisťovaním finančnej a majetkovej situácie spoločnosti úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné konštatovať, že žalovaná ako konateľka spoločnosti konala s odbornou starostlivosťou. Taktiež žalovaná nepreukázala, že by podala riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatným rozhodnutiam daňových úradov, alebo že by sa domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov na súde.
21. Z dôkazov predložených žalobcom na preukázanie finančnej a majetkovej situácie úpadcu (najmä prihlášok pohľadávok veriteľov Obce Streda nad Bodrogom a Slovenskej republiky - Daňového úradu Košice, vrátane ich príloh a listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. E. I.) vyplýva, že spoločnosť bola v roku 2014 v predlžení. Jediným majetkom spoločnosti bola nehnuteľnosť, ktorej hodnota podľa znaleckého posudku zo dňa 5.7.2018 bola 5.893,82 eur, pričom jej záväzky na základe zoznamu veriteľov predstavovali viac ako 745.000,- eur. Spoločnosť od roku 2011 nevykonávala žiadnu činnosť, teda nebolo možné ani očakávať zlepšenie jej situácie s poukazom na vykonávanie činnosti, resp. správu majetku.
22. Žalovaná pri vykonávaní funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou mala a mohla dať vyhotoviť účtovnú závierku a daňové priznanie k 31.12.2015 s tým, že v zmysle daňových predpisov tieto mohli byť predložené najneskôr k 30.6.2016. Návrh na vyhlásenie konkurzu teda mala žalovaná podať najneskôr 30.7.2016, čo však neurobila. Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bol podaný Slovenskou republikou - Daňovým úradom Košice až dňa 7.10.2016.
23. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovanou predložené dôkazy: e-mail z 21.4.2010 spolu s prílohou - Protokolom Daňového úradu Trebišov, Záznam Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.j. VI/320/271/3352/2010 zo dňa 23.4.2010, Závery č. 4/2010 z porady riaditeľov DÚ Košice a vedúcich oddelení DR SR pracoviska Košice, konanej dňa 26.4.2010 v priestoroch Domu hostí Košice, e-mailovú komunikáciu z 13.1.2010 (16.09.2009), e-mailovú komunikáciu z 25.11.2010 (8.4.2010 a 16.9.2009), Závery č. 5/2010 z porady riaditeľov DÚ Košice a vedúcich oddelení DR SR pracoviska Košice, konanej dňa 17.6.2010 v priestoroch Domu hostí Košice, nemajú vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovanej vo vzťahu k porušeniu povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na úpadcu, nakoľko pochádzajú z obdobia predchádzajúceho vzniku jej funkcie konateľa v spoločnosti úpadcu.
24. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pre konanie nebolo významné to, že úpadca má aj ďalšieho konateľa, nakoľko povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa posudzuje vo vzťahu ku každému konateľovi spoločnosti samostatne. Navyše žalovaná je oprávnená konať v mene spoločnosti úpadcu samostatne, pričom druhá konateľka P. K. môže konať iba spoločne so žalovanou.
25. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že by konala s odbornou starostlivosťou, resp. že by boli u nej naplnené liberačné dôvody na zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ust. § 74a ods. 5 ZKR, preto žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 12.500,- eur podľa § 11 ods. 2 ZKR.
26. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
27. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Žalovaná odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky /§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy viacero skutočností aj napriek tomu, že ich uviedol v samotnom rozsudku, ktorý považuje za rozporuplný. Opätovne poukázala, že sa stala spoločníčkou a konateľkou úpadcu potom, ako jej partnera, Mikuláša Varehu vzali do väzby. V tom čase boli zaistené všetky doklady, ktoré mala spoločnosť k dispozícii, ako aj doklady iných spoločností. Ako štatutárny orgán spoločnosti vyzývala orgány činné v trestnom konaní ale aj daňový úrad na vrátenie účtovných dokladov, čo sa udialo až v roku 2014, nie však v celistvosti, ako boli v roku 2011 zaistené.
Konštatovala, že vyvinula maximálne úsilie, aby všetky účtovné doklady spoločnosti získala a to podávaním žalôb, odvolaniami a inými i opakovanými podaniami, avšak bezúspešne. V konaní predložila dôkazy, že spoločnosti personálne prepojené s A. K. boli koordinované zo strany daňových orgánov s cieľom sťažiť ich obranu, ktorú mal riadiť vtedajší riaditeľ Daňového úradu JUDr. K., ktorý je rodinne prepojený s konateľom a spoločníkom advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje žalobcu. Ďalej uviedla, že predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch, výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Za daného stavu ani doposiaľ nie je možné zostaviť účtovnú závierku, pretože nie sú k dispozícii potrebné doklady. Nie je preto možné, aby aj konkurzný správca riadne ukončil konkurz úpadcu bez toho, aby tieto doklady zabezpečil. Poukázala na to, že aj podľa § 3 ods. 3 ZKR sa pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku. Znalecký posudok pritom nie je možné chápať v zúženom zmysle ale aj ako posudok účtovných dokladov, ktorý takisto nie je možné vypracovať, pokiaľ účtovné doklady nie sú k dispozícii. Súd prvej inštancie pritom doklady predložené žalovanou nespochybnil, dokonca uviedol, že vykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu dokladov potrebných pre zostavenie účtovnej evidencie, ktoré boli nevyhnutné na posúdenie finančnej situácie spoločnosti a potreby podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. V konaní zároveň neboli splnené procesné podmienky pre úspešné uplatnenie žaloby z dôvodu, že žalovanou mala byť aj druhá konateľka, nakoľko ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Ďalej uviedla, že v prípade úpadcu JOMADO s.r.o., kde je taktiež konateľkou, súd takúto žalobu správcu konkurznej podstaty zamietol. Štátne orgány dostali nielen úpadcu, ale aj ďalšie spoločnosti do ťažkostí a následne od nich vyžadujú splnenie zákonných povinností bez toho, aby im to umožnili, pričom žalovaná nemôže reálne zodpovedať za stav, ktorí spôsobili svojou činnosťou. Ak by zostavila účtovnú závierku len z čiastočných dokladov, mohlo by dôjsť k porušeniu trestného zákona.
28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že v konaní o zodpovednosti za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas je totiž dôkazné bremeno obrátené, to znamená, že nezaťažuje žalobcu ale osoby, voči ktorým správca vyvodzuje zodpovednosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od roku 2014 bol jediným majetkom dlžníka staničný bufet, ktorého hodnota bola určená znalcom na sumu cca 5.900,- eur a dlžník nevykonával dlhodobo žiadnu činnosť, z ktorej by mohol dosahovať príjmy a nadobúdať majetok. Zároveň z prihlášok konkurzných veriteľov - Daňového úradu Košice a obce Streda nad Bodrogom bola preukázaná tak pluralita veriteľov dlžníka, ako aj to, že hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku, t.j. úpadok dlžníka. Procesná obrana žalovanej bola postavená len na tvrdení, že návrh na vyhlásenie konkurzu nepodala z dôvodu, že nemala k dispozícii kompletnú účtovnú dokumentáciu dlžníka. Žalovaná účelovo vyberá z odôvodnenia napadnutého rozsudku tie časti, ktoré po ich vytrhnutí z kontextu vyznievajú tak, že súd prvej inštancie sa s jej argumentáciou stotožnil, čo sa však nezakladá na pravde. Žalovaná pritom neosvedčila žiadny z liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 ZKR.
29. Žalovaná odvolaciu repliku nepodala, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu jej bola doručená dňa 23.5.2020.
30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.
31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd uvádza, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. Nedostatok podmienok konania vedie k zastaveniu konania.
33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
36. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
37. Podľa § 3 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (ods. 1). Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať (ods. 3).
38. Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
39. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou
na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
40. Podľa § 74a ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili (ods. 1). Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom (ods. 2). Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť (ods. 4). Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu (ods. 5).
41. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 2.11.2016 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi ROYAL TOKAJ SK s.r.o. a uznesením zo dňa 7.2.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.2.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok tohto úpadcu. V rozhodnom období, potrebnom pre ustálenie vzniku zodpovednosti konateľa v posudzovanom spore v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, vykonávala pôsobnosť štatutárneho orgánu v súvislosti s podaním, resp. nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu P. K. a žalovaná spoločne alebo žalovaná samostatne, ktorá bola teda osobou právne zodpovednou za podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Žalovanej vznikla funkcia konateľa úpadcu od 12.7.2011 a je ňou aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.
42. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR v spojení s ustanovením § 74a ods. 1 ZKR vyplýva, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta, ktorú možno vymáhať od všetkých alebo len od niektorých, alebo len od ktoréhokoľvek povinného. Osobou, ktorá je oprávnená iniciovať vyvodenie zodpovednosti dlžníka, resp. osôb, ktoré majú povinnosť podať návrh v jeho mene (štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka) je správca. Pri označení osôb, vo vzťahu ku ktorým môže byť zodpovednosť vyvodená, spolupôsobí veriteľský výbor, ktorý má právo označiť osoby, pri ktorých sa domnieva, že toto právo by malo byť voči nim vyvodené, a teda pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty by mala byť voči nim uplatnená. V prípade uplatňovania nároku na súde voči viacerým osobám súčasne majú žalovaní postavenie samostatných procesných spoločníkov. Z uvedeného dôvodu námietka žalovanej, že v konaní mala byť žalovaná aj ďalšia konateľka z dôvodu nerozlučného procesného spoločenstva /odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p./ je nedôvodná, keďže je na správcovi konkurznej podstaty ako žalobcovi, ktorý posúdi s odbornou starostlivosťou, ktorý konateľ porušil povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR, resp. od ktorého z viacerých povinných osôb bude túto zmluvnú pokutu vymáhať.
43. Podstatnou spornou otázkou v posudzovanom spore je, či žalovaná konala s odbornou starostlivosťou, čo by ju podľa § 74a ods. 5 ZKR zbavilo zodpovednosti. Povinnosť osvedčovať existenciu liberačných dôvodov pritom zaťažuje žalovaného konateľa.
44. Posúdenie, či určité konanie je alebo nie je konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ZKR, je právnou otázkou. Súčasťou riešenia tejto otázky je však aj posudzovanie predpokladaných vplyvov určitých úkonov, ich užitočnosť a vhodnosť v daných súvislostiach, ďalej možnosti konajúcich osôb tieto vplyvy svojich úkonov predvídať.
45. Podľa čl. 8 základných princípov C.s.p. sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.
46. Ak sa teda žalovaná dovolávala toho, že postupovala s odbornou starostlivosťou, je jej povinnosťou tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že jej konanie zodpovedá § 7 ZKR. Žalovaná je teda povinná tvrdiť a dokázať, že jej rozhodnutie pokračovať aj naďalej v podnikateľskej činnosti ako doposiaľ, bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovanej ako konateľa spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne opodstatňuje jej rozhodnutie nepodať návrh na konkurz.
47. Predovšetkým je potrebné, aby konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným konal so starostlivosťou primeranou funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie spoločnosti (§ 134 Obchodného zákonníka) a ktorý môže v mene spoločnosti urobiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné, a okrem valného zhromaždenia spoločnosti nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho; rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať.
48. Žalovaná sa bránila aj tým, že zachoval takúto odbornú starostlivosť, keďže z dôvodu absencie účtovníctva spoločnosti, ktoré bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní sa nemohla dozvedieť o predĺžení úpadcu a toto účtovníctvo žiadala následne vydať. Podľa odvolacieho súdu púhe výzvy na vrátenie účtovníctva pritom nemôžu svedčiť o takej odbornej starostlivosti, ktorá sa dala v posudzovanom prípade vynaložiť. Žalovaná nepreukázala v konaní, že nedisponovala aj prípadne ďalšou evidenciou spoločnosti o jej záväzkoch a majetku, resp. nevyvinula ďalšie úsilie na zistenie finančnej situácie účtovnej jednotky. Žalovaná si mohla zaobstarať potrebné informácie a podklady v trestnom konaní postupom podľa § 69 Trestného zákona, teda mala právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Pritom zaistená účtovná evidencia sa mohla vzťahovať iba za obdobie do 3/2011, nie aj po tomto dátume. Žalovaná zároveň iba tvrdila, že Mgr. Ľ. D. disponovala účtovnými dokladmi a úradnými listinami úpadcu do 31.5.2011, čo však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala.
49. Správne uviedol súd prvej inštancie, že účtovná závierka je síce takým podkladom, z ktorého je možné spoľahlivo zistiť, či je alebo nie je spoločnosť v predlžení, ale nie je jediným, resp. výlučným dôkazom na preukázanie alebo zistenie týchto skutočností. Stav majetku úpadcu bol vedený aj v príslušných verejných registroch. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa finančnej kondície úpadcu bolo možné zistiť aj z on-line verejne prístupných databáz, teda žalovaná si mohol preveriť stav záväzkov úpadcu a to minimálne z internetových databáz dlžníkov Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk, zdravotných poisťovní, platiteľov DPH na internetovej stránke Finančnej správy www.financnasprava.sk ako aj preveriť stav exekučných konaní na https://obcan.justice.sk/vstup/exekucie. Žalobca pritom
preukázal, že jediným majetkom spoločnosti bola nehnuteľnosť, ktorej hodnota podľa znaleckého posudku zo dňa 5.7.2018 bola 5.893,82 eur, pričom jej záväzky na základe zoznamu veriteľov predstavovali viac ako 745.000,- eur. Spoločnosť zároveň od roku 2011 nevykonávala žiadnu činnosť.
50. Odvolací súd zároveň udáva, že len všeobecné tvrdenia žalovanej o tom, že úpadcovi majú byť vyplatené daňové výhody vo vysokých hodnotách je ťažko predstaviteľný. Bolo teda povinnosťou žalovanej dokázať konkrétne okolnosti, ktoré by túto reálnosť potvrdzovali, teda ktoré by preukázali, že úpadca by dosahoval zisk, ktorý by reálne postačoval na uspokojovanie jeho veriteľov.
51. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že minimálne od vrátenia zaistených vecí žalovanej na základe uznesenia ČVS:PPZ-169/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 27.6.2014 do podania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 7.10.2016 uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie, počas ktorého žalovaná, ak by konala s odbornou starostlivosťou mohla objektívne zistiť finančný a majetkový stav úpadcu a sama mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Účtovnú závierku a daňové priznanie spoločnosti k 31.12.2015 mohli byť predložené najneskôr k 30.6.2016 a návrh na vyhlásenie konkurzu mala žalovaná podať najneskôr 30.7.2016 (do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení), čo však neurobila.
52. V konaní o uložení povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR je pritom irelevantné z akých dôvodov, resp. konaním akých subjektov došlo k samotnému úpadku dlžníka.
53. K námietke žalovanej, že v inom konaní, sp.zn. 32NcKR/8/2016 jej dal súd za pravdu a žalobu zamietol, odvolací súd udáva, že v konaní žalobcu (správcu konkurznej podstaty úpadcu JOMADO s.r.o.) proti žalovanej o zaplatenie 10.000,- eur, sp.zn. 32NcKR/8/2016 išlo o spor po skutkovej a právnej stránke odlišný. V uvedenom konaní sa spor týkal iného úpadcu, kde sa konkurzné konanie začalo a bol vyhlásený konkurz v roku 2015, teda právna úprava účinná od 1.1.2016 sa na predmetný spor nevzťahovala.
54. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚSSR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04).
55. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovanú na úhradu zmluvnej pokuty 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, keď dospel k záveru, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej podľa § 11 ods. 2 ZKR tým, že nepodala včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a žalovaná zároveň nepreukázala, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčila, že sa jej zbavila.
56. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
57. Odvolanie žalovanej však bolo dôvodné proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu 750,- eur, na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
58. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu (zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).
59. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, čo vyplýva z Rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice zo dňa 22.11.2018.
60. Keďže žalovaná je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušiť.
61. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).