Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Čiastočný_rozsudok_5Cpr-18-2020.pdf
PDF · 99.49 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-5Cpr/18/2020
Čiastočný rozsudok
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v spore žalobcu: Bc. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, A. Z. F., zast.: JUDr. Jaroslav Čierny, advokát, Holubyho 51/9, 036 01 Martin, IČO: 42213185, proti žalovanému: SIRS-Akvizície, a.s., Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 50647270, zast. Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom: Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52791777, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čiastočným rozsudkom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi podaním zo dňa 04.05.2020 je neplatné.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.6.2020 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi podaním zo dňa 4.5.2020 je neplatné a náhrady mzdy v sume priemerného zárobku od 25.5.2020 do právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že dňa 18.1.2020 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu SIRS - Development pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu recepčný. Dňa 14.5.2020 u bolo poštou doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 4.5.2020 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že mal hosťa ubytovať na falošný občiansky preukaz a nelegálne prijať peniaze, na ktoré nebol vydaný pokladničný doklad. Žiadneho takého konania sa žalobca nedopustil, preto listom zo dňa 22.5.2020, ktorý bol doručený zamestnávateľovi dňa 25.5.2020 mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo však žalovaný neakceptoval a na doplnenie uviedol, že o svojom konaní mal byť žalobca oboznámený dňa 4.5.2020 kontrolou príslušnej hotelovej izby aj výpoveďou osoby, ktorej mal ubytovanie poskytnúť, čo však nie je pravda.
2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.7.2020 (č.l.28 nasl. spisu) nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, bývalého zamestnanca žalovaného, uvedenými v podanej žalobe, nakoľko skutočnosti týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného sú v žalobe opísané účelovo zavádzajúco a celkovo žalobu žalobcu žalovaný považuje za bezpredmetnú a neopodstatnenú. Žalobca pracoval u žalovaného na pozícii recepčného v Hoteli Slovakia v Žiline, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.01.2020. Žalovaný je vlastníkom Hotela Slovakia, pričom s účinnosťou od 01.04.2020 vykonáva prevádzku tohto zariadenia a prešli na neho aj pracovnoprávne vzťahy povodeného prevádzkovateľa Hotela Slovakia, spoločnosť SIRS - Development, a.s., medzi inými aj z pracovnej zmluvy žalobcu. Dňa 04.05.2020 bol pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca ukončený zo strany žalovaného ako jeho zamestnávateľa okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že počas nočnej pracovnej zmeny, ktorú vykonával dňa 30.04.2020 ubytoval v hoteli SLOVAKIA hosťa bez toho, aby túto skutočnosť riadne a v súlade s jeho pracovnými povinnosťami a pokynmi zamestnávateľa zaevidoval v príslušnom systéme. Súčasne si žalobca za takto poskytnuté ubytovanie ponechal od
uvedenej osoby získané peniaze. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny, interných predpisov zamestnávateľa (žalovaného), ako aj príslušných právnych predpisov upravujúcich jeho povinnosti ako zamestnanca a samotnej spoločnosti žalovaného ako ubytovateľa vo vzťahu k povinne nahlasovaným informáciám o ubytovaných osobách, ktoré bol povinný dodržiavať. Tohto konania sa pritom žalobca dopustil vedome s úmyslom získania vlastného obohatenia. Popísané konanie žalobcu tak bez akýchkoľvek pochybností predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru. Pokiaľ ide o oboznámenie žalobcu s dôvodmi okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru, žalobca zavádza, pokiaľ v žalobe uviedol, že takéto oznámenie mu bolo doručené a že nie je pravdou, že o tomto porušení pracovnej disciplíny a jeho dôsledkoch sa dňa 04.05.2020 nedozvedel. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný sa o tomto konaní žalobcu dozvedel na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, kedy bol týmto orgán upozornený na skutočnosť, že v rámci pátrania OR PZ Žilina po osobe podozrivej zo spáchania trestného činu krádeže, p. T. U., požiadaný na vykonanie previerky, či sa táto osoba nezdržiava v Hoteli Slovakia. Kontrolou vykonanou žalovaným dňa 04.05.2020 bolo zistené, že uvedená osoba nebol a nie je v zozname ubytovaných hostí a rovnako aj to, že v izbe č. 402, napriek tomu, že podľa údajov zo systému hotela nemala byť obsadená, bol niekto ubytovaný. Neskôr žalovaný zistil, že táto izba bola vyradená zo systému rezervácií a nebolo ju tak možné obsadiť iným hosťom hotela. Na základe neskorších informácií bolo zistené, že menovaná hľadaná osoba bola v danej izbe ubytovaná v Hoteli Slovakia na základe dohody so žalobcom, ktorému za uvedené bola poskytnutá odplata. Tieto okolnosti boli potvrdené samotným hľadaným subjektom. Po zistení uvedených skutočností bol žalobca zo strany žalovaného požiadaný, aby sa toho istého dňa, t.j. 04.05.2020, dostavil na pracovisko, kde bol následne so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený a rovnako aj s okamžitým skončením jeho pracovnému pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa týmto dopustil. Žalobca odmietol uvedené skončenie pracovného pomeru prevziať, čo svojimi podpismi potvrdili prítomní svedkovia, zamestnanci žalovaného a z uvedeného dôvodu žalovaný jedno vyhotovenie príslušného oznámenia žalobcovi zaslal poštou na adresu jeho bydliska spolu s výstupnými dokumentmi. Z predložených dôkazov tak jednoznačne vyplýva záver o tom, že žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Dôvody, pre ktoré žalovaný pristúpil k okamžitého skončeniu pracovného pomeru žalobcu, spočívali v tom, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu, ktorým výrazne závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to výlučne za účelom získania vlastného obohatenia. Nemenej podstatnou je skutočnosť, že tohto konania sa dopustil vo vzťahu k osobe hľadanej políciou SR, čím vystavil žalovaného ako svojho zamestnávateľa riziku hrozby udelenia sankcií za neplnenie si zákonom stanovených povinností.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.7.2020 (č.l. 40 spisu) zotrval na svojom tvrdení, že žiadnu osobu bez nahlásenia do systému hotela neubytoval, ani neprijal financie bez dokladu, nevie nič o vyradení izby č. 402 zo systému. Nemá vedomosť ani o tom, že by niekedy prišiel do kontaktu s osobou T. U.. Ko dôkaz označil kamerový záznam z recepcie hotela zo dň 30.4.2020, kedy mal nočnú zmenu, ktorý potvrdí, že ničoho, čo by zakladalo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nedopustil. Kamera na recepcii sníma pracovníkov ako ja obrazovku počítača. Nadriadenou mu bolo povedané, že mala byť ubyovaná iná osoba sama, a je možné, že táto osoba si načierno ubytovala k sebe na izbu inúosobu bez jej zaeidovania do systému.
4. Podaním doručeným súdu dňa 2.9.2020 (č.l.50 spisu) žalovaný zotrval na svojej argumentácií s tým, že žalobca spochybňuje dôvody okamžitého skončenia jeho pracovnému pomeru, ktoré mu bolo dané žalovaným ako jeho zamestnávateľom, a to z dôvodov popísaných či už v samotnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru, tak aj vo vyjadrení žalovaného predloženého v tomto konaní. Žalobca tvrdí, že sa nedopustil konania, ktoré bolo dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru, t.j. ubytovanie hosťa v Hoteli Slovakia bez jeho evidencie, prijatí odplaty za takto poskytnuté ubytovanie. Žalovaný naďalej trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré v rámci svojho vyjadrenia v konaní uviedol a teda trvá na to, že v danom prípade boli dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu, nakoľko tento sa uvádzaným konaním dopustil zvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Túto skutočnosť žalovaný preukázal predloženými dôkazmi a môže byť preukázaná aj ďalšími dôkazmi, ktoré žalovaný navrhol vykonať (napr. výsluchy iných osôb prítomných pri ukončení pracovného pomeru žalobcu). Vo vzťahu k argumentácii žalobcu poukázal na zjavný rozpor tvrdení žalobcu uvádzaných v podanej žalobe a v následnom vyjadrení, kedy žalobca najskôr uviedol, že nie je pravda, že by bol informovaný o dôvodoch ukončenia jeho pracovného pomeru dňa 04.05.2020, avšak v poslednom vyjadrení uviedol, že nadriadená mu mala povedať, že mala byť ubytovaná iná osoba....
Je tak zrejmé, že žalobca zavádza, pokiaľ spochybňuje tvrdenia žalovaného o okolnostiach, za akých došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru.
5. Na pojednávaní sporové strany zotrvali na svojej právnej aj skutkovej argumentácii poukazujúc na svoje vyjadrenia.
6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom , a to :
- pracovná zmluva medzi stranami sporu ( č.l.3-5 spisu),
- oznámenie o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (č.l.6-7 spisu),
- okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (č.l.8),
- fotokópia obálky doručovanej písomnosti (č.l.9 spisu),
- oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi že trvá na ďalšom zamestnávaní ( č.l.10 spisu) spolu s fotokópiou podacieho lístka ( č.l.11-12 spisu), ako aj s obsahom listín predložených žalovaným :
- okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa ( č.l.31 spisu),
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti od Ministerstva vnútra SR ORPZ v Žiline odbor kriminálnej polície (č.l.32 spisu) spolu s prehľadom ubytovaných hostí za obdobie od 30.04.2020 do 06.05.2020 ( č.l.33-34 spisu),
- výstup zo systému zmena rezervácií (č.l.52 spisu).
7. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami nie je sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.01.2020 v pracovnej pozícií recepčný, pričom pracovná zmluva bola uzavretá s právnym predchodcom žalovaného so spoločnosťou SIRS - Development a.s., keď následne došlo k prechodu práv a povinností na žalovaného, o čom bol žalobca upovedomený Oznámením o prechode práv a povinností zo dňa 02.03.2020. Dňa 4.5.2020 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že : “..dňa 4.5.2020 bolo zistené hrubé porušenie pracovnej disciplíny, na ktorú nás upozornila kriminálna polícia SR. Zamestnanec ubytoval hosťa na falošný občiansky preukaz a nelegálne prijal peniaze, na ktoré nebol vydaný príjmový pokladničný doklad.“ Podľa tvrdení žalovaného bolo Okamžité skončenie pracovného pomeru doručované žalovanému priamo na pracovisku za prítomnosti 2 svedkov(pani Žeková a pán Janura), ktorých podpisy majú byť obsiahnuté na samotnej listine (č.l. 31 spisu) a majú potvrdzovať, že žalobca odmietol prijať doručovanú písomnosť. Následne žalovaný doručoval predmetnú písomnosť prostredníctvom poštového podniku dňa 12.5.2020 (obálka č.l. 9), ktorú si prevzal žalobca dňa 14.5.2020. Žalobca oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to listom zo dňa 22.05.2020 (č.l. 10 spisu) doručenom žalovanému 25.5.2020 (č.l. 13 spisu).
8. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
9. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Je to jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi, pričom k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru musí mať prejav vôle písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi, skutkovo vymedzený musí byť aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu.
10. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zamestnávateľ jednostranným úkonom zo dňa 04.05.2020 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď dňa 04.05.2020 malo byť zistené hrubé porušenie pracovnej disciplíny, na ktorú zamestnávateľa upozornila kriminálna polícia SR, pričom hrubé porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že zamestnanec ubytoval hosťa na falošný občiansky preukaz a nelegálne prijal peniaze, na ktoré nebol vydaný príjmový pokladničný doklad. Možno konštatovať, že zamestnávateľ uplatnil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce). Pokiaľ ide o formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, tento jednostranný úkon je v písomnej forme, bol doručovaný zamestnancovi, a to na pracovisku dňa 04.05.2020, ako to vyplýva z tvrdení žalovaného, uvedené však potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní aj žalobca, že sa dňa 04.05.2020 dostavil na pracovisko, kde obdržal výpoveď od p. M..M., priamej nadriadenej, ktorú výpoveď však nepodpísal, lebo nesúhlasil s tým, čo tam bolo uvedené. Následne mu bolo okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované poštou, zásielku si prebral dňa 14.05.2020.
11. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že zamestnávateľ vykonal pokus o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku dňa 04.05.2020, ktorú listinu žalobca neprebral, z toho dôvodu súd ustálil dátum doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru na 04.05.2020, i keď v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa uvádza, že pracovný pomer skončí dňom prebratím poštovej zásielky. Žaloba bola podaná zamestnancom v lehote podľa § 77 Zákonníka práce.
12. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, tento musí spočívať v závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, pričom právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolnosti konkrétneho prípadu. V zmysle súdnej praxe: „iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného charakteru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011). Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. V prejednávanej veci zavinené porušenie pracovnej disciplíny malo podľa vyjadrenia zamestnávateľa spočívať v tom, že zamestnanec ubytoval hosťa na falošný občiansky preukaz a nelegálne prijal peniaze, na ktoré nebol vydaný príjmový pokladničný doklad. Takéto zavinené porušenie pracovnej disciplíny musí preukázať zamestnávateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. V tejto súvislosti zamestnávateľ poukázal na žiadosť OR PZ v Žiline zo dňa 03.05.2020 (č.l. 32 spisu) o poskytnutie súčinnosti, ktorá mala spočívať vo vykonaní previerky, či sa v hoteli žalovaného nezdržiava osoba menom T. U., resp. či nežiadala o ubytovanie v ubytovacom zariadení žalovaného, zároveň pripojil žalovaný prehľad ubytovaných hostí od 30.04.2020 do 06.05.2020 (č.l. 33 - 34 spisu), ako aj výstup zo systému - zmena rezervácií zo dňa 30.04.2020 (č.l. 52 spisu). Z dôkazov predložených žalovaným nie je možné jednoznačne ustáliť, že zo strany žalobcu malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny spôsobom popísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru. V tomto okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, zamestnávateľ uvádza, že žalobca mal ubytovať hosťa na falošný občiansky preukaz a nelegálne prijať peniaze, na ktoré nebol vydaný príjmový pokladničný doklad, vo
svojom vyjadrení však poukazuje na to, že kontrolou vykonanou žalovaným dňa 04.05.2020 bolo zistené, že uvedená osoba (nie je zrejmé, ktorá osoba, nakoľko táto osoba nie je identifikovaná ani v okamžitom skončení pracovného pomeru) nebola a nie je v zozname ubytovaných hostí, pričom v izbe č. 402, napriek tomu, že podľa údajov zo systému hotela nemala byť obsadená, bol niekto ubytovaný. Žalovaný podľa vlastných tvrdení až neskôr zistil, že táto izba bola vyradená zo systému rezervácií a nebolo ju možné obsadiť iným hosťom hotela a na základe neskorších informácií, ktoré však žalovaný nepredložil, bolo zistené, že menovaná hľadaná osoba (zrejme T. U.) bola v danej izbe ubytovaná v hoteli Slovakia na základe dohody so žalobcom, ktorému za uvedené bola poskytnutá odplata a tieto okolnosti mali byť potvrdené samotným hľadaným subjektom. Na preukázanie týchto tvrdení však žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, pričom žalovaného ako stranu v spore zaťažuje povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, t. j. predkladať dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť. Žalobca poprel uvedené konanie, opakovane zdôrazňoval, že žiadnu osobu bez nahlásenia do systému hotela neubytoval, ani neprijal financie bez dokladu, rovnako nemá vedomosť o vyradení izby č. 402 zo systému, nemá vedomosť o tom, že by prišiel niekedy do kontaktu s osobou menom T. U.. Dôkazom, ktorý by mohol preukázať porušenie povinnosti zo strany zamestnanca, mohol byť kamerový záznam z recepcie hotela zo dňa 30.04.2020, ktorý navrhol vyžiadať samotný žalobca, keď kamera na recepcii sníma pracovníkov, ako aj obrazovku počítača, pričom žalovaný na výzvu súdu uviedol, že nedisponuje predmetným kamerovým záznamom z recepcie hotela zo dňa 30.04.2020, vzhľadom na skutočnosť, že kamerové záznamy uchováva len po dobu stanovenú príslušnými právnymi predpismi, t. j. 15 dní. Dobu uchovávania kamerových záznamov si stanovuje každý prevádzkovateľ, a to v súlade so zásadou minimalizácie uchovávania, keď platí všeobecná zásada neuchovávať videozáznamy z kamier dlhšie, ako je potrebné na splnenie účelu spracúvania. V odôvodnených prípadoch však môžu byť záznamy uchovávané po dobu potrebnú na prešetrenie zaznamenaného konania dotknutej osoby alebo na preukázanie a obhajovanie právnych nárokov prevádzkovateľa (v danom prípade zamestnávateľa) vzniknutých v súvislosti s konaním dotknutej osoby zachytený na kamerovom zázname. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ dňa 04.05.2020, kedy mal ešte k dispozícii kamerové záznamy, mal zistiť konanie svojho zamestnanca, ktoré je v rozpore s internými predpismi, pričom samotný zamestnanec uvedené konanie popieral, mal možnosť zamestnávateľ predmetný záznam zabezpečiť pre potreby ďalšieho konania, keďže zamestnanec sa aktívne bránil a nesúhlasil s dôvodom vymedzeným v okamžitom skončení pracovného pomeru.
13. Zo súčasnej situácie súd nemal za preukázaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a pokiaľ žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 označil ako dôkaz výsluch svedkyne p. F. L., riaditeľky hotela, ktorá mala byť v priamej komunikácii s príslušným vyšetrovacím policajným orgánom a ktorá by mala mať k tomuto aj určité podklady, bolo povinnosťou žalovaného tieto dôkazy označiť, v zmysle uznesenia tunajšieho súdu 5Cpr/18/2020 - 21 zo dňa 11.06.2020.
14. Za danej dôkaznej situácie, kedy žalovaný nepreukázal zavinené porušenie povinnosti zo strany zamestnanca, súd potom žalobe vyhovel a čiastočným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi podaním zo dňa 04.05.2020 je neplatné.
15. O ďalšom uplatnenom nároku (náhrada mzdy) ako aj o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti čiastočného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.