Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-182-2016.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5C/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: W. H., T.. X.X.XXXX, H. R. T. XX/XX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 1552,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1439,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1439,90 eur od 16.08.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 85 % trov k rukám zástupcu žalobkyne JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, so sídlom Mýtna 48, P.O. Box 205, 811 07 Bratislava, do troch dní od vykonateľnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.06.2016 v jej úprave písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2020 a právoplatným uznesením súdu zo dňa 14.01.2020 č.k. 5C 182/2016 - 43 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 1.552,34 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.552,34 eur od 07.12.2012 do zaplatenia.
2. Žalobu dôvodila tak, že dňa 27.06.2012 uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, (ďalej len „Consumer Finance Holding a.s.“) zmluvu o pôžičke evid. č.20240249, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému pôžičku na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve. Zmluvu žalovaný uzavrel na meno N. I., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž. XX/XXX, D. W., bez jeho vedomia a súhlasu, bez splnomocnenia konať za neho. Za to bol žalovaný odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Spoločnosť Consumer Finance Holding bola s nárokom na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená týmto trestným činom, odkázaná na občianskoprávne konanie. Podľa zmluvy žalovaný mal spoločnosti zaplatiť 20 pravidelných mesačných splátok po 84,67 eur. Podľa čl. 6 bodu 6.2. zmluvných podmienok splátky boli splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, prvá splátka bola splatná mesiac po uzatvorení zmluvy, dňa 20.07.2012. Do podania žaloby žalovaný nezaplatil žiadnu splátku. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky nezaplatil.
3. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto koná za iného bez splnomocnenia, je z takéhoto konania zaviazaný sám. V danom prípade to znamená, že žalovaný je viazaný obsahom zmluvy a
zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa si preto žalobou v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 1.552,34 eur, keďže žalovaný svojim úmyselným trestným konaním spôsobil škodu v tejto výške. Škoda vo výške 1.552,34 eur predstavuje skutočnú škodu, pozostávajúcu z neuhradených splátok. Pozostáva zo sumy 423,35 eur predstavujúcej 5 nezaplatených mesačných splátok splatných v dobe od 20.07.2012 do 20.11.2012, t.j. 5 x 84,67 eur, a sumy 1.128,99 eur ako predčasne zosplatnenej istiny úveru. Aktívna legitimácia žalobkyne v spore vyplýva z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 14.09.2016.
4. Ako dôkazy v spore žalobkyňa označila a spolu so žalobou predložila listiny: zmluvu o pôžičke vrátane zmluvných podmienok, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku datovanú dňom 28.11.2012 spolu s poštovou doručenkou a rovnopis rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 6T 61/2014.
5. Uznesením zo dňa 20.04.2020 č.k. 5C 182/2016-48 súd vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému dňa 15.08.2020. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
6. Súd spor prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 v neprítomnosti oboch sporových strán. Zástupca žalobkyne, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, písomným podaním doručeným súdu dňa 16.11.2020 ospravedlnil svoju neprítomnosť dôvodom zaneprázdnenosti a zásadou hospodárnosti konania. Navrhol, aby súd spor rozhodol v jeho neprítomnosti. Podľa oznámenia pošty žalovaný si predvolanie na pojednávanie doručené mu na aktuálnu adresu trvalého pobytu vedenú v Registri obyvateľov SR v odbernej lehote nevyzdvihol. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel sčasti tak, ako je uvedené vo výroku tohto jeho písomného vyhotovenia. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
7. Žalovaný nepoprel a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o skutočnosti, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. na základe zmluvy zo dňa 27.06.2012 tak, ako ju žalobkyňa špecifikovala v žalobe a v listinnej podobe spolu so žalobou predložila, poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Z listiny označenej ako „ZMLUVA O POŽIČKE“ č. 2024024 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu evidovanú pod č. 20240249, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému pôžičku na kúpu spotrebného tovaru „biela technika-irobot 581, biela technika - lavamat, čierna technika- samsung 46es6710“ vo výške 1.439,90 eur (ďalej len „ zmluva č. 20240249 “). Zmluva obsahuje nasledujúce údaje: „ Kúpna cena (MOC): 2.057 eur“, Akontácia: 617,10 eur, 30%“, „Celková suma Pôžičky: 1.693,40 eur“, „Celková suma Pôžičky bez poistenia: 1.645,60 eur“, „Celkové náklady spotrebiteľa: 205,70 eur“, „Splátka: 82,28 eur“, „Splátka s poistením: 84,67 eur“, „Počet Splátok: 20“, „RPMN :16,86 %, „Ročná úroková sadzba: 16,86%“, „Priemerná hodnota RPMN: 46,52%“, „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 2/2014“ . Súčasťou zmluvy č. 20240249 sú zmluvné podmienky obsiahnuté na rube prvej a ďalších strán písomnej zmluvy.
8. Žalovaný nepoprel a súd nemal dôvodné pochybnosti ani o skutočnosti, ktorá vyplýva aj z predložených listín, a to že žalovaný na zmluvu č. 20240249 nezaplatil žiadnu splátku. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný zaplatil iba akontáciu, a to dňa 27.06.2012 vo výške 617,10 eur. Podľa listiny označenej ako „Predžalobná upomienka“ datovanej dňom 28.11.2012 a pripojenej poštovej doručenky spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. týmto podaním žalovaného s poukazom na zmluvu a predchádzajúce upozornenia na nesplácanie pôžičky vyzvala na zaplatenie všetkých dohodnutých splátok naraz, celkom na zaplatenie sumy 1.727,28 eur do 3 dní od doručenia listu.
9. Z rozsudku Okresného súdu v Poprade zo dňa 11.01.2016 č.k.6T 61/2014-276 súd zistil, že týmto rozsudkom bol žalovaný uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2012 v predajni AZOR, s.r.o. nachádzajúcej s na Svitskej ceste č. 5035/5, Poprad, uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie č. 12, Kežmarok, IČO 35 923 130, zmluvu o pôžičke č. 20240249 na meno N. I.Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Ž. Č.. XX/XXX, D. W., predmetom ktorej bolo financovanie bielej techniky presne neuvedeného druhu zn. IROBOT 581 a LAVAMAT, ako aj financovanie čiernej techniky presne neuvedeného druhu zn. SAMSUNG 46es6710 v kúpnej cene spolu 2.057 eur, kde pri uzatvorení zmluvy
W. H.Y. uhradil počiatočnú platbu vo výške 617,10 eur a poskytnutý úver zaviazal N. I. uhradiť v 20- tich mesačných splátkach po 84,67 eur, pričom k uzatvoreniu zmluvy predložil občiansky preukaz č. J. XXXXXX vydaný na meno N. I., kartu poistenca vystavenú doposiaľ neznámou poisťovňou na neznáme meno a plnomocenstvo od N. I., pričom N. I. nikdy W. H. nevystavil plnomocenstvo na uzatvorenie takejto zmluvy, teda W. H. týmto konaním uviedol spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na získanie úveru a uvedenej spoločnosti týmto konaním spôsobil škodu na istine 1.645,60 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2016. Podľa obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 6T 61/2014 žalovaný nebol v adhéznom konaní, ktoré bolo súčasťou tohto trestného konania, zaviazaný na náhradu škody spôsobenej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy č. 20240249 stranami, tzn. dňa 27.06.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
17. V prejednávanej veci súd považoval za preukázané, že žalovaný dňa 27.06.2012 uzavrel so spoločnosťou zmluvu o pôžičke č. 20240249, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému peňažné prostriedky na kúpu spotrebného tovaru (bielej a čiernej techniky) vo výške dohodnutej v zmluve, tzn. vo výške 1.439,90 eur. Súd zastáva názor, že zmluva o pôžičke č. 202040249 je svojou právnou povahou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, upravenou cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka a ustanoveniami spotrebiteľského práva (ďalej už len „zmluva o úvere“), pri uzatváraní ktorej žalovaný mal postavenie spotrebiteľa a spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postavenie dodávateľa. Strany netvrdili, a súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali záver, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. mala v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom.
18. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 11.01.2016 sp. zn. 6T 61/2014 bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. tak, že zmluvu uzavrel na meno inej osoby N. I., ktorá mu plnomocenstvo na uzavretie zmluvy nevystavila, čím spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na získanie úveru a týmto konaním jej spôsobil škodu vo výške 1.645,60 eur. Podľa rozsudku žalovaný
týmto konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol týmto trestným rozsudkom právoplatne odsúdený.
19. Podľa cit. ust. § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je pre účely občianskoprávneho konania súdu o náhradu škody vždy záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal a kto ho spáchal. Skutková a právna časť výroku trestného rozhodnutia rieši vždy predovšetkým naplnenie skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti tejto skutkovej a právnej časti výroku trestného rozhodnutia pre občianskoprávne konanie o náhradu škody je daný potom tým, do akej miery sú znaky skutkovej a právnej podstaty trestného činu alebo prečinu súčasne aj okolnosťami významnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody. Skutková a právna podstata výroku trestného rozhodnutia môže riešiť to, či skutkom bola spôsobená škoda a príčinnú súvislosť medzi skutkom páchateľa a škodou. Nerieši však spravidla konkrétny rozsah a výšku spôsobenej škody, a to ani vtedy, ak výška škody je v právoplatnom odsudzujúcom trestnom rozhodnutí presne vyčíslená ako kvalifikačný moment trestného činu (malá škoda, väčšia škoda, značná škoda a pod). Súdy v občianskoprávnom konaní o náhradu škody preto touto časťou výroku trestného rozhodnutia spravidla nie sú viazané.
20. Súd tak v prejednávanej veci v zmysle § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku vychádzal zo skutočnosti, že skutok tak, ako je popísaný v skutkovej vete právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn. 6T 61/2014, bol spáchaný, že tento skutok spáchal žalovaný, a tiež že žalovaný týmto skutkom spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. škodu. Pokiaľ ide o výšku škody uvedenú vo výroku trestného rozsudku ako „škoda na istine vo výške 1.645,60 eur“, súd prijal záver, že touto časťou výroku trestného rozsudku nie je viazaný, a otázku výšky spôsobenej škody učinil predmetom dokazovania.
21. Cit. ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú občianskoprávnu zodpovednosť škodcu za škodu, ktorú je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca, existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného. O všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka pritom ide len vtedy, ak sú súčasne naplnené štyri predpoklady, tzn. vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané) a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním škodcu. Bolo preto na žalobkyni, aby ako poškodená preukázala, aká škoda jej v príčinnej súvislosti s protiprávnym trestným konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený, vznikla.
22. Súd tu len vo vzťahu k zákonným ustanoveniam uvádzaným žalobcom v žalobe dodáva, že pri právnej kvalifikácii nároku v prejednávanej veci vychádzal len zo zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú trestným činom, konštatovanú právoplatným trestným rozsudkom (§ 420 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval aj na ust. § 33 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto koná za iného bez splnomocnenia, je z takéhoto konania zaviazaný sám, a tvrdil, že žalovaný je viazaný obsahom zmluvy o úvere, súd poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie stíha neplatnosťou občianskoprávne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Pre právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sa ocitajú v rozpore s výslovným zákazom alebo príkazom formulovaným v zákone, prípadne obsahovo zo zákona priamo vyplývajúcim. Vznik a plnenie z takýchto právnych úkonov objektívne právo nepripúšťa, tzn. účinky s nimi spojené nemôžu nastať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20Cdo 2662/2003 uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovísk pod č. R 30/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 2705/2006 zo dňa 29.05.2007, a pod.) O takýto prípad sa jedná aj v prejednávanej veci, kedy žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere spáchal trestný čin podvodu, za ktorý bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený. Preto so zmluvou o úvere, ktorá je z dôvodu jej rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nemožno spájať žiadne právne účinky.
23. Podľa cit. ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného. Skutočná škoda tak predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a v hodnote majetku po spôsobení škody. Skutočnú škodu v prejednávanej veci tak predstavuje istina poskytnutého úveru vo výške 1.439,10 eur, ktorá ako bolo v konaní preukázané,
bola spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. žalovanému formou uhradenia kúpnej ceny zníženej o akontáciu za spotrebný tovar poskytnutá. Táto istina predstavuje peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanému reálne poskytnuté, a o ktoré sa majetok spoločnosti ako poškodenej zmenšil. Keďže v konaní nebolo preukázané ani čiastočné uhradenie tejto istiny úveru, súd považoval za dôvodný záver, že žalovaný spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. spôsobil skutočnú škodu vo výške zodpovedajúcej celej výške istiny úveru, tzn. vo výške 1.439,10 eur.
24. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia škody vo výške 1.552,34 eur. Výšku požadovanej škody dôvodila sumou neuhradených splátok s tým, že suma 1.552,34 eur pozostáva zo sumy 423,35 eur predstavujúcej 5 nezaplatených mesačných splátok splatných v dobe od 20.07.2012 do 20.11.2012 (5 x 84,67 eur), a sumy 1.128,99 eur ako predčasne zosplatnenej istiny úveru. Žalovaná suma teda vychádzajúc zo zmluvy o úvere okrem istiny úveru zahŕňa aj úroky dohodnuté za úver a dohodnuté poistné za poistenie splácania úveru.
25. Okrem skutočnej škody poškodený má nárok aj na náhradu ušlého zisku. Ušlý zisk, teda to, čo poškodenému ušlo, predstavuje ujmu poškodeného spočívajúcu v tom, že v dôsledku protiprávneho konania škodcu nedôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Pritom nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného. V danej veci žalovaný zmluvu o úvere podvodne uzavrel na meno inej osoby, a nezaplatil ani jednu splátku uvedenú v zmluve. Teda nezaplatil ani istinu úveru. Z týchto skutočnosti možno vyvodiť, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal vôľu zmluvu o úvere uzavrieť, nemal vôľu poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, a nemal ani vôľu dohodnúť a zaplatiť úroky za úver a poistenie pre prípad nesplácania úveru. V danej veci nie je zrejmé, či by žalovaný bol vôbec uzavrel riadnu zmluvu o úvere so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., prípadne či mal možnosť zmluvu o úvere za rovnakých podmienok uzavrieť s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu s úvermi. Aj v prípade, ak by žalovaný bol mal vôľu zmluvu o úvere riadne uzavrieť, nie je zrejmé, či a aké úroky by bol dohodol, či by bol dohodol aj poistenie úveru a v akej výške. Pokiaľ ide o poistné, ide o samostatný nárok na náhradu škody. Úroky za úver predstavujú príslušenstvo pohľadávky na zaplatenie istiny, ktoré sa preto spravuje tiež ustanoveniami o náhrade škody. Bolo na žalobkyni, aby nárok na zaplatenie úrokov za úver a poistného preukázala okolnosťami, nasvedčujúcimi tomu, že k takémuto zisku by skutočne bolo došlo, a že sa nejedná iba o akúsi pravdepodobnosť zvýšenia jej majetku. Takéto okolnosti žalobkyňa v konaní ničím nepreukázala. Preto súd nárok na zaplatenie škody vo výške prevyšujúcej nevrátenú istinu úveru z dôvodu nepreukázania, že v dôsledku trestného činu žalovaného spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vznikla škoda aj vo forme ušlého zisku, nepovažoval za dôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.
26. Na podporu svojho záveru v otázke nepreukázania ušlého zisku súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Napr., podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012: „...právna povaha nároku žalobcu bola determinovaná už v trestnom konaní, v ktorom došlo k právoplatnému prisúdeniu istiny (ako náhrady škody). So zreteľom na vyššie uvedené, aj právna povaha ďalšieho predmetu konania - úrokov a úrokov z omeškania - ktoré súčasne reprezentujú výšku ušlého zisku žalobcu, sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Preto pre posúdenie právnej povahy zostávajúcej časti predmetu súdneho konania nebol dôvod vychádzať z iných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. zo skutočnosti, že ide o plnenie zo zmluvy (prípadne o plnenie z bezdôvodného obohatenia a pod.). Totiž, nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo. Nemožno tiež opomenúť, že predmetná škoda vznikla následkom trestného činu podvodu, v situácií, že žalovaný už pri uzavretí zmluvy o pôžičke nemal v úmysle ju vrátiť. Ak nemal v úmysle vrátiť istinu, nemožno uvažovať s tým, že mal v úmysle platiť akékoľvek úroky z istiny; vôľa žalovaného v tomto smere neexistovala...V predmetnej veci súdy správne posúdili tak predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, jej rozsah, ako aj moment, kedy sa žalovaný dostal do omeškania (§ 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Obč. zák.). Ich názor na výšku ušlého zisku reprezentovaného výškou úrokov v období, za ktoré žalobcovi neboli priznané (vymedzenom v mimoriadnom dovolaní) je taktiež správny, keď výsledky vykonaného dokazovania neposkytli dostatočný podklad pre záver, že žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o pôžičke aj s iným subjektom za rovnakých podmienok ako so žalovaným a zo zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným 13. 11. 2001 nebolo možné vychádzať (pre jej neplatnosť). Za týchto okolností nárok (v zamietajúcej časti) nebol náležite v súdnom konaní preukázaný. Dovolací súd preto dospel k záveru, že súdy správne použili aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorá rieši otázku úrokov z omeškania uverejnenú pod číslom 4 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v zošite 5/2002, pričom treba zdôrazniť, že pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Obč. zák. (ako správne konštatuje odvolací súd)“.
27. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobe o zaplatenie náhrady škody vyhovel iba sčasti, a to čo do výšky 1.439,90 eur, ktorá predstavuje skutočnú škodu, ktorá v dôsledku trestného činu žalovaného spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vznikla. Súd zastáva názor, že aktívna legitimácie žalobkyne v spore vyplýva z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 14.09.2016.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací prepis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. Z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
32. V prejednávanej veci čas plnenia náhrady škody nie je určený dohodou, ani právnym predpisom. Preto splatnosť nároku na náhradu škody je treba posudzovať podľa cit. ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Za výzvu veriteľa adresovanú žalovanému na zaplatenie priznanej náhrady škody súd považoval žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 15.08.2020. Preto súd žalobkyni priznal úroky z omeškania so zaplatením náhrady škody od prvého dňa nasledujúceho po doručení žaloby, tzn. odo dňa 16.08.2020 do zaplatenia, vo výške stanovenej cit. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. Z. účinnom od 1.2.2013, tzn. vo výške 5% ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu aj v časti zaplatenie úrokov z omeškania považoval za nedôvodnú.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
37. Strany boli v spore úspešné sčasti. Preto súd vychádzajúc z pomeru úspechu priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomernej časti, a to v rozsahu 85 % trov. Žalobkyňa bola úspešná v časti istiny vo výške 1.439,90 eur. Neúspech mala v časti o zaplatenie istiny vo výške 112,44 eur. To predstavuje pomer úspechu a neúspechu žalobkyne 92,5 % : 7,5 %. Preto žalobkyni prislúcha náhrada trov v rozsahu predstavujúcom rozdiel medzi úspechom a neúspechom, tzn. v rozsahu 85 % (92,5 % - 7,5%). O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Súd
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu výnimočného ustanovenia o náhrade trov konania v danej veci (§ 357 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).