Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 136.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený splnomocnencom Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava, proti žalovanému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Y. č. XXXX/X, W., o zaplatenie 1.512,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 4. septembra 2019, č.k. 3Csp/213/2017-142, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 542,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 542,20 eur od 31.07.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej zamietajúcej časti výrok II. p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 17,20 %.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 344,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 344,25 eur od 31.07.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. priznal žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,48% a výrokom IV. vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 34, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 544, § 565, § 588 Občianskeho zákonníka ako aj § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, vecne súd dôvodil, že žalobca sa na súde domáhal zaplatenia sumy 1512,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2016 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov ( ceny poskytnutých služieb a zmluvných pokút) zo štyroch zmlúv uzavretých so žalovaným. Dôvodil tým, že uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A8171076, Zmluvu č. A8820698, Zmluvu č. A9647043 a Zmluvu č. A8411297, ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú Všeobecné podmienky a na základe zmlúv vypožičal žalovanému 4 ks SIM kariet, ktoré mu umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a uzavrel so žalovaným aj Dodatky k zmluvám, ktorými mu odpredal mobilné zariadenia a zároveň s ním dohodol zmluvné pokuty, ktoré však nie sú vyššie, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá, výška pokuty tiež zohľadňuje čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti. Keďže žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 349,25 eur, porušil zmluvné povinnosti v zmysle dodatkov k zmluvám a je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 626,38 eur. Žalobca uzavrel so žalovaným aj splátkovú zmluvu, na
základe ktorej sa zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 22,80 eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 547,20 eur, ale ani tieto splátky neuhrádzal riadne, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky v sume 542,20 eur ( po odpísaní pohľadávky v sume 5 eur). Súd dal možnosť žalobcovi v rámci sudcovskej koncentrácie reagovať na predbežné právne posúdenie žalovaných nárokov a tento v súdom určenej lehote doplnil žalobu o skutkové tvrdenia, keď uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje na základe čl. II bodu 2.5 písm. a) Dodatku k Zmluve a uplatňuje si ju preto nie titulom porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného ako sa súd mylne domnieva, ale na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu vo výške 349,25 € za poskytnuté telekomunikačné služby a tým porušil svoje zmluvné povinnosti. Doba viazanosti zohráva úlohu iba pri stanovení výšky zmluvnej pokuty. Na ďalšie ( neskôr doručené) prostriedky procesného útoku žalobcu uvedené v jeho podaní z 13.8.2019 už súd pri rozhodnutí o veci neprihliadal v súlade so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že všetky zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8171076, A8820698, A9647043 a A8411297, od ktorých žalobca odvodzoval svoje nároky, sú uzatvorené podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a sú zmluvami spotrebiteľskými, lebo z postavenia jej zmluvných strán je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaný je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, preto súd právne vzťahy takto vzniknuté posudzoval v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa predpisov občianskoprávnych. Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si splnil dohodnutý záväzok, ale žalovaný nesplnil záväzok zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby, pričom žalovaný nenamietal, žeby mu neboli dodané žalobcom služby za 344,25-eur. Preto súd žalobe v časti o zaplatenie neuhradenej ceny za poskytnuté služby vyhovel a keďže žalovaný nesplnil dlh v zmysle § 559 OZ do lehoty splatnosti uvedenej vo faktúrach, dostal sa do omeškania a súd ho zaviazal aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania odo dňa požadovaného žalobcom.
4. Vo zvyšku však súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú a nepriznal mu peňažnú čiastku za nezaplatené splátky 542,20 eur ani zmluvné pokuty v čiastke 626,38 eur. K prvému nepriznanému nároku súd uviedol, že z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo zmluvy A88820698 zo dňa 21.7.2015 vyvodil, že v tejto boli upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného ohľadom kúpy hnuteľnej veci a zmluva bola uzavretá podľa § 588 OZ. Touto kúpnou zmluvou žalobca ponúkol žalovanému hnuteľnú vec MT Sony Xperia M4 Agua white za kúpnu cenu 1,-euro a žalovaný návrh akceptoval a podpisom potvrdil prevzatie predmetu kúpy. Žalobca sa podľa žaloby nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny z tejto zmluvy, nebol spor o tom, žeby žalovaný dohodnutú kúpnu cenu 1,- euro neuhradil. Prehlásenie žalovaného o jeho vedomosti o bežnej maloobchodnej (spotrebiteľskej ) cene o MT vo výške 290,-eur bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH nemá pre uzavretie kúpnej zmluvy žiadny právny význam. Podľa § 565 OZ môžu veriteľ (žalobca) a dlžník (žalovaný) dohodnúť, že dlžník bude dlh plniť v splátkach, avšak vyžaduje sa, aby v prvom rade vzniklo veriteľovi právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky, plnenie ktorej s dlžníkom bolo dohodnuté v splátkach. Tá je predpokladom, aby veriteľ mohol uplatniť právo požadovať splnenie celého dlhu naraz a u spotrebiteľskej zmluvy má veriteľ povinnosti voči spotrebiteľovi aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splátkach predložená žalobcom ( kde žalobca so žalovaným dohodol, že kúpne ceny sú povolené žalovanému splácať postupne, obsahuje v jej čl. 2 podmienku pre zaplatenie splátky, a to že žalobca bude žalovanému po skončení každého celého zúčtovacieho obdobia zasielať výzvy k zaplateniu splátok. Lehota splatnosti bola dohodnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť kúpnu cenu s DPH vo výške 547,20 eur v jednotlivých dohodnutých splátkach vo výške 22,80 eur do 14 dní od vystavenia výzvy na úhradu splátky alebo v dlhšej lehote splatnosti, s tým, že bolo dohodnuté, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky alebo zvyšku nezaplatenej pohľadávky a žalobcovi vzniká právo uplatňovať voči žalovanému celú pohľadávku alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade, ak žalovaný nedodrží dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Sám žalobca ako veriteľ navrhol podmienku ( a žalovaný ju prijal), podľa ktorej má žalovaný plniť splátku až po tom, čo ho žalobca na úhradu vyzve. Súd vyvodil, že žalobca tým, že nepredložil dôkaz, že vyzval žalovaného v zmysle dohody o splátkach na jej zaplatenie, nepreukázal, že sa splátky stali zročnými. Bez výzvy žalobcu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s platením splátok kúpnej ceny a nemohol porušiť povinnosť zaplatiť ju včas. Včasné plnenie zo strany žalovaného v danom prípade záviselo od jeho určenia žalobcom. Keďže žalobca nepreukázal, že splnil povinnosť určiť čas na plnenie splátky dlžníkovi, nemožno vyvodiť, že sa žalovaný s plnením splátok dostať do omeškania. Na splnenie uvedenej povinnosti žalobcu nepostačovalo ani predloženie pokusu o pokonávku zo dňa 20.6.2016, v
ktorom žalobca uvádza nezaplatenú kúpnu cenu 109,-eur a má ísť o omeškanie žalovaného viac ako tri mesiace, keďže v žalobe chýba skutkové tvrdenie, kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Bez dôkazu, výzvy žalobcu žalovanému, je nepreukázané aj tvrdenie žalobcu o omeškaní žalovaného majúcom trvať viac ako tri mesiace. Ako dospel žalobca k výpočtu, že žalovaný dlží 109,-eur a z akého dôvodu vyzýva žalovaného na jednorazové zaplatenie práve sumy 433,20-eur, ktoré majú byť zostatkom všetkých nezaplatených splátok zvyšnej kúpnej ceny, z ktorých zmlúv predložených na dôkaz, z ktorých dodatkov predložených na dôkaz alebo či sa výzva týka iba tej dohody o splátkach, ktorú predložil žalobca z ním predloženej dohody o splátkach, to v žalobe žalobca netvrdí. Súd pritom nie je povinný zostavovať si skutkové tvrdenia z predložených dôkazov, nahrádzal by tým v sporovom konaní povinnosť uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
5. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd konštatoval, že z ustanovenia § 544 OZ je nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť presne a jednoznačne určená a konkretizovaná aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. V danom prípade bolo dohodnuté, ktoré konkrétne porušenia záväzkov zo strany žalovaného zmluvné pokuty zabezpečujú, avšak žalobca v žalobe netvrdí ( súd z dôvodu, že žalobca nedoplnil žalobu v rámci sudcovskej koncentrácie neberie v úvahu jeho tvrdenie, že mu patrí zmluvná pokuta za nesplnenie povinnosti žalovaného riadne a včas zaplatiť cenu za služby zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb v dobe viazanosti vo výške 349,25 eur), kedy nastalo podľa dohodnutých podmienok porušenie povinnosti žalovaného. Skutkovým tvrdením žalobcu je, že odpredal žalovanému MT s dohodnutou zmluvnou pokutou, že žalovaný nezaplatil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti, iné skutkové tvrdenia, kedy k porušeniu došlo žalovaným žalobca neuvádza, hoci tieto chýbajúce skutkové tvrdenia sú práve rozhodné pre posúdenie nároku žalobcu. Žalobca tvrdí, že má nárok od žalovaného na zaplatenie sumy 349,25-eur, ale iba všeobecne uvádza, že ide o porušenie zmluvných povinností v zmysle dodatkov k zmluvám A8820698, č. 9647043 a č. 8411297. Žalobca síce splnil povinnosť označiť dôkazy, ale splnenie povinnosti je nedostatočné vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam a k tomu, čo pre seba zo zmlúv a z dodatkov vyvodzuje ako právo na splnenie záväzkov žalovaného. Povinnosť skutkových tvrdení nemôže byť nahradená iba odkazom na dôkazy, preto súd zamietol žalobu v časti zmluvných pokút vo výške 626,38 eur zo zmlúv č. A9647043 a A8411297, zo zmluvy č. A 8171076 žalobca zmluvnú pokutu nežaloval. Nárok žalobcu u zľavy z kúpnej ceny hnuteľnej veci A8820698 v podstate z právneho inštitútu zmluvnej pokuty nemá oporu. Žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 204,71 eur, pretože žalovanému ako kupujúcemu nevznikla žiadna iná povinnosť ako zaplatiť kúpnu cenu MT vo výške 1,-eur a zmluvná pokuta nie je platne dohodnutá. Pre nepriznanie zmluvných pokút, neoberal sa súd tým, či došlo alebo nedošlo zo strany žalobcu k ich pomernému znižovaniu. O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., a úspešnejšej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v spore s tým, že . o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
6. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti ( výrok II) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nepriznal žalobcovi časť uplatneného nároku na zaplatenie neuhradených splátok za zariadenie vo výške 542,20 eur s príslušenstvom titulom Dohody o splátkach zo dňa 27.01.2016, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach po 22,80 eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 547,20 eur. Odvolateľ dôvodil, že tým, že žalovaný neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia, porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky v sume 542,20 eur. Súd prvej inštancie ako dôvod nepriznania uvedeného nároku uviedol, že z dôkazov nevyplýva, kedy sa jednotlivé splátky stali splatné a že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by žalovaného v zmysle dohody o splátkach vyzval na jej zaplatenie, teda nedokázal, že sa jednotlivé splátky stali zročnými. Súd mal za to, že bez výzvy žalobcu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Žalobca však vo svojom vyjadrení zo dňa 12.08.2019 uviedol, že v zmysle čl. II bod 2.1 dohody o splátkach žalobca posielal výzvy na zaplatenie žalovanému po skončení každého celého zúčtovacieho obdobia, ktoré mu po uzatvorení tejto dohody bolo pridelené žalobcom. V zmysle predmetného článku je stanovené, že zúčtovacie obdobie nepresiahne 31 za sebou nasledujúcich kalendárnych dní. Žalovaný je povinný platiť jednotlivé splátky v lehote splatnosti, ktorá je 14 dní od vystavenia výzvy na úhradu splátky, pokiaľ nie je vo výzve uvedená dlhšia lehota splatnosti. Zároveň sa strany dohodli, že nezaplatenie prvej časti kúpnej ceny alebo ktorejkoľvek splátky zvyšnej časti kúpnej ceny riadne a včas žalovaným, sa považuje za podstatné porušenie dohody o splátkach. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia príkladmo predložil aj dôkaz označený ako „údaje o splátkach na zariadenie“, ktorým žalobca preukazuje, že vyzval
žalovaného na úhradu prvej splátky kúpnej ceny z 24 splátok a z tohto dokumentu vyplýva, že bol vystavený dňa 09.02.2016, pričom lehota splatnosti na splátku mobilného zariadenia vo výške 22,80 eur bola stanovená do 24.02.2016, teda bola dlhšia ako 14 dní. Žalovaný sa dostal do omeškania už so zaplatením prvej splátky zvyšnej časti kúpnej ceny. Nakoľko došlo po pokuse o pokonávku k odpisu časti pohľadávky vo výške 5 eur, uplatnil si žalobou žalobca titulom neuhradených splátok za zariadenie nárok na zaplatenie iba sumy 542,20 eur. Na uvedené vyjadrenie žalobcu súd pre zmeškanie sudcovskej lehoty neprihliadal. Žalobca má však za to, že na tejto skutočnosti nič nemení, že s právnou argumentáciou súdu sa nie je možné stotožniť a neobstojí, nakoľko žalobca riadne vyzval žalovaného na úhradu splátok za zariadenie a splnil si svoju zmluvnú povinnosť, čo riadne uviedol už v žalobe a uvedená skutočnosť vyplýva aj z pokusu o pokonávku a predložených faktúr. Pokiaľ ide o nepriznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 626,38 eur, dôvodom jeho nepriznania bolo, že žalobca v žalobe netvrdí kedy nastalo podľa podmienok dohodnutých v zmluvách a dodatkoch porušenie povinnosti žalovaného. Súd tiež uviedol, že v zmysle predložených listinných dôkazov žalobcom je uplatňovaná zmluvná pokuta naviazaná na dobu zmluvnej viazanosti u ktorej chýba dôkaz, že došlo k porušeniu doby viazanosti žalovaným a doba viazanosti nie je uvedená ako dôvod ukončenia zmluvy so žalovaným. K tomuto tvrdeniu súdu žalobca vo vyjadreniach, na ktoré súd neprihliadal, uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje na základe článku II bodu 2.5 písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, čiže uplatňuje si zmluvnú pokutu nie titulom porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného ako sa súd mylne domnieval, ale na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu vo výške 349,25 eur za poskytnuté telekomunikačné služby, čím porušil svoje zmluvné povinnosti stanovené v zmysle dodatku k zmluve. Doba viazanosti zohráva úlohu pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, nakoľko sa pri nej uplatňuje časový aspekt. S končiacou sa dobou viazanosti sa znižuje aj výška uplatňovanej pokuty, čiže zohľadňuje sa koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Zároveň právo na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, prerušením či obmedzením poskytovania služieb). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.168,58 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 31.07.2016 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech iba čiastočne.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3Csp/213/2017 bolo zaplatenie sumy 1.512,83 eur s príslušenstvom. Suma uplatnená žalobou pozostávala z peňažnej čiastky 344,25 eur ako neuhradenej ceny za poskytnuté služby na základe uzavretých zmlúv o elektronických komunikáciách, peňažnej čiastky 542,20 eur ako neuhradenej časti kúpnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenia a peňažnej čiastky 626,38 eur ako zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, keď výrokom II zamietol žalobou uplatnený nárok na neuhradenú časť kúpnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenia 542,20 eur aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 626,38 eur s príslušenstvom, rovnako je predmetom odvolacieho konania aj preskúmanie správnosti závislého výroku III o náhrade trov konania.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na zmluvnú pokutu vo výške 626,38 eur vecne správne, zatiaľ čo vo zvyšku napadnutý rozsudok treba zmeniť.
11. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 626,38 eur, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že v dohode o zmluvnej pokute bolo síce presne dohodnuté, ktoré konkrétne porušenia záväzkov zo strany žalovaného zmluvné pokuty zabezpečujú, avšak žalobca v žalobe netvrdil, kedy nastalo podľa dohodnutých podmienok porušenie povinnosti žalovaného, skutkovým tvrdením žalobcu bolo iba to, že žalovaný nezaplatil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti, iné skutkové tvrdenia neuviedol, pričom povinnosť skutkových tvrdení nemôže byť nahradená iba odkazom na dôkazy. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že vo vyjadrení, na ktoré súd neprihliadal, uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje na základe článku II bodu 2.5 písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, čiže uplatňuje si zmluvnú pokutu nie titulom porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného ako sa súd mylne domnieval, ale na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu vo výške 349,25 eur za poskytnuté telekomunikačné služby.
12. Odvolací súd zistil, že už z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas ( čo priamo žalobca uvádza v žalobe: Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 349,25 eur, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k zmluvám č. A8820698, č. A9647043, č. A8411297 časť práva a povinnosti podniku a účastníka, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 626,38 eur.) Uvedenému zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvy a dodatky k nej z pohľadu prípadného ukončenia alebo neukončenia zmluvného vzťahu.
13. V konaní neboli pochybnosti o tom, že žalobca si uplatňuje nároky zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré sa spravujú nielen ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Takto je potrebné pristupovať i k výkladu ustanovení predložených zmlúv a ich dodatkov v časti dojednanej zmluvnej pokuty. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
14. Žalobcom uplatňované zmluvné pokuty sa zakladajú na bode 2.5 dodatkov k zmluvám. Už z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy a bod 2.5 dodatkov sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluvy a dodatky sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickými štandardizovanými formulárovými zmluvami, ktorých obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Z obsahu zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, do zmlúv a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah, vrátane ustanovenia bodu 2.5. Odvolací súd pripomína, že v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje ( pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku) za dojednanú individuálne. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ. Rovnako čl. 3 ods. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa. Na túto skutočnosť musí v prípade sporu prihliadať aj súd a ak sa takýto dôkaz nepredloží, nejde o zmluvu dojednanú individuálne. V danom prípade z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca predložil či navrhol dôkazy, ktorými by preukázal individuálne dojednanie ustanovení o zmluvnej pokute, pričom z obsahu zmlúv, ktoré predložil, sa takýto výklad nepodáva. Preto je potrebné vychádzať z toho, že ustanovenia o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané a bolo dôvodné podrobiť ich súdnej kontrole z hľadiska ich neprijateľnosti.
15. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Súd pri posudzovaní primeranosti prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu ako dôsledok toho, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čomu zodpovedá ust. bodu 2.5 písm. a) dodatku. Tento zakotvuje zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti účastníka včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosti uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosti uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku ( a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku. Z uvedenej formulácie potom plynie, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa už súdna prax ustálila na názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V ustanovení, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu sa však nezohľadňuje ani dĺžka omeškania ani výška dlhu, či dôsledky, aké má porušenie pre žalobcu. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž v danom prípade nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Žalobca je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom. Nárok na zmluvnú pokutu by takto vznikol aj v prípade krátkodobého omeškania s akoukoľvek minimálnou sumou, čo len sotva možno považovať za adekvátny spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý by zohľadňoval rozsah a intenzitu porušenia. Takto paušálne formulovaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty sa podľa ďalších ustanovení bodu 2.5 znižuje. Postupné znižovanie totiž závisí od dĺžky trvania zmluvného vzťahu a doby viazanosti. Pokiaľ spotrebiteľ poruší svoje peňažné záväzky na počiatku zmluvného vzťahu hoci aj len v nepatrnom rozsahu, bude ho stíhať zmluvná pokuta v plnej výške. Toto znižovanie teda nijakým spôsobom nezohľadňuje hodnotu zabezpečovanej povinnosti, keďže tá môže byť v prípade omeškania s nepatrnou sumou minimálna. Znižovanie opäť nie je vôbec závislé od rozsahu a intenzity porušenia povinností spotrebiteľa obsiahnutých v bode 2.5 písm. a) dodatku. Mechanické vypočítavanie zmluvnej pokuty, ktoré závisí len od objektívnej právnej skutočnosti (plynutie času) a nezohľadňuje okolnosti konkrétneho prípadu, bude vždy spojené s rizikom, že výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná zabezpečovanej povinnosti. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
16. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že bod 2.5 písm. a) dodatkov k zmluvám je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu a v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a práve z uvedeného dôvodu preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať. Bolo potom namieste, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 626,38 eur s príslušenstvom potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti, i keď z iných dôvodov, než urobil prvoinštančný súd.
17. V časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 542,20 eur ako neuhradenej kúpnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenia odvolací súd však už nepovažoval rozhodnutie za správne. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v danom prípade záver prvoinštančného súdu znel, že žalobca nepreukázal, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok kúpnej ceny, keď žalobca nepredložil dôkaz o tom, že si sám splnil povinnosť určiť čas na plnenie splátky dlžníkovi. Bez výzvy žalobcu sa podľa názoru prvoinštančného súdu žalovaný nemohol dostať do omeškania, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Na písomné vyjadrenie žalobcu doručené dňa 13.08.2019 po uplynutí súdom určenej lehoty, prvoinštančný súd pri rozhodovaní neprihliadol, ktorú skutočnosť odvolateľ v odvolaní iba konštatoval avšak nenamietal, a preto odvolací súd nemal dôvod zaoberať sa týmto procesným postupom súdu, ktorého správnosť odvolateľ nijako nespochybnil. Prvoinštančný súd pri posudzovaní
tohto nároku žalobcu vychádzal teda len z obsahu žaloby a k nej pripojených dôkazov, a dospel k záveru, že sumu žalobcovi priznať nemožno, pretože z predložených dôkazov nevyplýva, kedy sa jednotlivé splátky stali splatné.
18. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca v žalobe tvrdil, že odpredal žalovanému zariadenie ( Samsung Galaxy S6 Edge Plus Black) za 550 eur a žalovaný mu zostal dlžný na kúpnej cene 542,20 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca pripojil listinné dôkazy - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A 9647043, Dodatok k tejto zmluve ( v ktorom si dohodli predaj zariadenia Samsung Galaxy S6 Edge Plus Black za kúpnu cenu 550 eur žalovanému), Dohodu o splátkach č. A 9647043 zo dňa 27.01.2016, v ktorej sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že žalovaný predmet kúpy žalobcovi splatí v dohodnutých splátkach a to prvú časť kúpnej ceny v sume 2,8 eur bez zbytočného odkladu po uzatvorení tejto Dohody a zvyšnú časť kúpnej ceny 547,20 eur v 24 mesačných splátkach po 22,8 eur.
19. Z Dohody o splátkach zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že strany si ohľadom splatnosti splátok dohodli režim v čl. 2, bode 2.1. Podľa tohto bodu bol žalovaný ako kupujúci povinný platiť jednotlivé mesačné splátky na základe výzvy zaslanej mu žalobcom, ktorý sa zaviazal zasielať výzvy na zaplatenie jednotlivých mesačných splátok žalovanému po skončení každého celého zúčtovacieho obdobia, ktoré mu bude po uzatvorení tejto Dohody pridelené žalobcom. Zúčtovacie obdobie nepresiahne 31 za sebou nasledujúcich kalendárnych dní. Bolo dohodnuté, že kupujúci je povinný platiť jednotlivé splátky v lehote splatnosti, ktorá je 14 dní od vystavenia výzvy na úhradu splátky, pokiaľ nie je vo výzve uvedená dlhšia lehota splatnosti. Strany sa v bode 2.3 dohodli, že celá nezaplatená zvyšná časť kúpnej ceny sa stáva splatnou a teda žalobca je oprávnený žiadať jej zaplatenie o.i. v prípade, ak kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky zvyšnej časti kúpnej ceny po dobu minimálne troch mesiacov a v takom prípade sa stáva celá nezaplatená časť zvyšnej kúpnej ceny splatnou 15 dní odo dňa doručenia upozornenia kupujúcemu, že podnik si uplatní právo na zaplatenie celej nezaplatenej časti, alebo v iný neskorší dátum, určený v uvedenom upozornení.
20. Žalobca k žalobe pripojil ako dôkaz aj Pokus o pokonávku zo dňa 20.06.2016, adresovaný žalovanému, kde žalovanému pripomína, že voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 109,00 eur, ktorá zahŕňa nezaplatené splátky zvyšnej časti kúpnej ceny za zariadenie po splatnosti, so zaplatením ktorých je žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace a zároveň obsahujúci upozornenie, že ak najneskôr do 15 dní od doručenia tohto upozornenia nezaplatí túto dlžnú sumu, stratí výhodu splátok a žalobca požaduje aj jednorazové zaplatenie všetkých zostávajúcich splátok kúpnej ceny za zariadenie vo výške 433,20 eur. Podľa priloženej doručenky žalovaný neprevzal zásielku v úložnej lehote a 12.07.2016 bola vrátená odosielateľovi.
21. Žalobca nepripojil k žalobe ako dôkaz výzvy na úhradu splátky, ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle Dohody o splátkach žalovanému zasielať a podľa názoru súdu prvej inštancie tak nepreukázal, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, z ktorého dôvodu súd žalobu o zaplatenie sumy 542,20 eur zamietol. Odvolací súd sa ale s týmto záverom nestotožnil.
22. Odvolací súd mal za to, že žalobca nepochybne preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S6 Edge Plus Black za kúpnu cenu 550 eur, tento predmet kúpy bol žalovanému odovzdaný a žalovaný sa zaviazal splatiť kúpnu cenu 550 eur v dohodnutých splátkach. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný z kúpnej ceny zostal dlžný sumu 542,20 eur, bolo na žalovanom, aby súdu preukázal, že kúpnu cenu zaplatil. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril, nezúčastnil sa pojednávania a neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné ( § 151 ods. 1 C.s.p.). Bolo preto treba považovať tvrdenia žalobcu za nesporné, a to tak tvrdenie žalobcu o omeškaní žalovaného s platením splátok, v dôsledku čoho došlo k predčasnému zosplatneniu celého zvyšku kúpnej ceny, ako aj tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný doposiaľ neuhradil zvyšok kúpnej ceny v sume 542,20 eur. Za uvedenej situácie, nakoľko súd nemal zo strany žalovaného preukázané uhradenie ceny ním zakúpeného tovaru, skutočnosť, či žalobca zasielal výzvy, je pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nepodstatná, žalovaný bol povinný kúpnu cenu za tovar zaplatiť a to aj v prípade, ak by žalobca svoju povinnosť zaslať mu výzvu opomenul ( čo však z obsahu spisu nijako nevyplýva, žalobca len výzvu ako dôkaz nedoložil). Strany si dohodli mesačnú periodicitu splátok a dĺžku zúčtovacieho obdobia maximálne 31 za sebou nasledujúcich kalendárnych dní, splatnosť splátok mala byť 14 dní od vystavenia výzvy žalobcu, takže
žalovaný mal platiť splátky spravidla 14. dňa nasledovného mesiaca po zúčtovaní ( jedine ak by mu žalobca vo výzve uviedol dlhšiu lehotu splatnosti). Dohoda o splátkach bola uzavretá dňa 27.01.2016 a pri počte dohodnutých mesačných splátok 24 mala byť kúpna cena zariadenia ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie dňa 04.09.2019 dávno splatená. V danom prípade však ale odvolací súd, ako už uviedol vyššie, považoval tvrdenia žalobcu za nesporné ( vrátane tvrdenia o predčasnom zosplatnení dlhu) a nevidel žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by takto uplatnenú sumu nemal žalobcovi priznať. Žalobca si svoj záväzok z kúpnej zmluvy splnil, predmet kúpy žalovanému odovzdal ale žalovaný z dohodnutej kúpnej ceny 550 eur zaplatil iba 7,80 eur. Keďže žalovaný prestal splátky za zariadenie riadne a včas uhrádzať, v dôsledku toho sa podľa bodu 2.3 písm. a) Dohody o splátkach v súlade s § 565 OZ stal celý dlh splatným 15. dňom odo dňa doručenia upozornenia na tento následok. Upozornenie bolo odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného, odkiaľ sa zásielka žalobcovi vrátila 12.07.2016, teda do sféry vplyvu žalovaného došla najneskôr 11.07.2016, čo treba považovať za moment doručenia upozornenia podľa § 45 ods. 1 OZ. Celý dlh týkajúci sa zvyšku kúpnej ceny zariadení sa tak stal splatným 26.07.2016.
23. Keďže žalovaný nesplnil svoju peňažnú povinnosť dostal sa do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu a žalobca má nárok aj na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vzhľadom na aktuálnu sadzbu ECB vo výške 5 % ročne. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil v zákonom stanovenej výške, ale od neskoršieho dátumu (od 31.07.2016). Takto uplatnený nárok na úrok z omeškania nevybočuje z rámca citovaných právnych predpisov, a je preto odôvodnený a súd mu aj v tejto časti vyhovel.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže pokiaľ ide o sumu 542,20 eur s príslušenstvom odvolacie dôvody žalobcu boli vyhodnotené ako dôvodné, odvolací súd za použitia ustanovenia § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe vyhovel.
25. Zároveň odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania, teda prvoinštančného aj odvolacieho a to v súlade s § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v spore prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.512,83 eur a súd mu priznal z toho 886,45 eur ( 344,25 + 542,20 ), žalovaný bol úspešný v sume 626,33 eur, teda čistý úspech žalobcu predstavuje 17,2 % ( 58,60% - 41,40%). Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).