Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: V.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. W. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Stanislav Ďurica, advokát, so sídlom: Ulica Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti manželovi: V.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. W. XXXX/XX, XXX XX R., o rozvod manželstva, na odvolanie T. B. (manžela) proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 1. júna 2020, č. k.: - 27, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. júla 2020, č. k.: - 34, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Manžel T. B. je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. V rozhodovanej veci navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že s manželom približne tri roky spolu nežijú, ich spolužitie je formálne založené iba na spoločnom bývaní v rodinnom dome. Z manželstva pochádza už plnoletý syn W.. Navrhovateľka poukázala na neveru manžela, čo viedlo ku konfliktným situáciám a nezhodám. Manžel sa k návrhu na výzvu súdu nevyjadril, z pojednávania sa ospravedlnil s tým, že súd môže pojednávať bez jeho prítomnosti. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 17. 8. 1996, z manželstva pochádza syn W., ktorý je už plnoletý. Súd mal preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené viac ako 5 rokov z dôvodu, že manžel nadviazal dlhodobý mimomanželský vzťah. Od tej doby manželia nežijú intímne, spolu nehospodária a každý si žije svojím životom. Súd dospel k záveru, že manželstvo je trvalo vážne rozvrátené a nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto po zistení, že sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva, toto rozviedol a zároveň rozhodol o trovách konania. Na zistený skutočný stav aplikoval Zákona o rodine. 4. Proti rozsudku sa odvolal manžel. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle , a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na , , . Svoju manželku má stále rád a spoločne prežité roky mu dávajú nádej, že manželskú krízu dokážu prekonať. Je ochotný absolvovať aj manželskú poradňu. Za 24 rokov, čo sú manželia, prežili nielen to dobré, ale aj zlé. Hoci existovali hádky a problémy, vždy sa dokázali dohodnúť a našli spoločné riešenie. Spolu vychovávajú 19 ročného syna, ktorý bude pokračovať na vysokej škole a potrebuje oboch rodičov a harmonickú rodinu. Počas manželského spolužitia pracoval a venoval všetko svoje úsilie rodine. Nepije, nefajčí, pracuje a svoje

finančné prostriedky dáva rodine. Priznal, že z jeho strany bola nevera, zároveň dodal, že navrhovateľka má mimomanželský pomer. On svoj mimomanželský pomer ukončil, nakoľko si uvedomil, že urobil chybu. Navrhovateľka odmietla návrh na obnovenie manželského spolužitia. Domnieva sa, že z jej strany ide o skratové konanie a ide o stav zaľúbenosti. 6. Namietal, že na pojednávaní dňa 1. 6. 2020 súd konal napriek tomu, že sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil. Súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti nedal. Napriek tomu súd postupoval podľa . Keďže svoju neprítomnosť náhlymi zdravotnými problémami riadne ospravedlnil, súd mal pojednávanie odročiť. Tým, že bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby v konaní uskutočňoval všetky procesné práva a tým mu znemožnil právo na spravodlivý proces. Keby súd odročil pojednávanie, mohol sa vyjadriť k veci a súd by dospel k záveru, že rozvrat manželstva nie je trvalý a existuje možnosť obnovy manželského spolužitia. 7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka. K námietke o konaní súdu v jeho neprítomnosti uviedla, že súd takto konal výslovne na jeho žiadosť za súčasného ospravedlnenia sa, čím si manžel protirečí. Manžel dal výslovný súhlas na pojednávanie bez jeho účasti, ktorý v rámci odvolania odvoláva, pretože si to zrejme časom rozmyslel. Mal taktiež možnosť písomne sa vyjadriť k podanému návrhu o rozvod manželstva na výzvu súdu a tak naplniť svoje procesné práva. Túto možnosť nevyužil. Súd potom správne postupoval podľa , keď pojednával bez prítomnosti manžela. Jeho tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces z tohto dôvodu, neobstojí. Len účelovo sa snaží o dosiahnutie prieťahov v konaní. 8. Keby aj pripustila možnosť zrušenia rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, skutkové zistenia ohľadom vážneho narušenia a trvalého rozvratu vo svojej podstate zostanú nezmenené a prvostupňový súd znovu dospeje k tým istým záverom, ktoré vyplynuli z doterajšieho vykonaného dokazovania, ktorých dôsledkom bude rozvod manželstva. Z jej pohľadu vzhľadom na dlhodobý a hlboký rozvrat manželstva neprichádza do úvahy manželom navrhované absolvovanie manželskej poradne. Návrh na rozvod manželstva podala po starostlivej úvahe a jej rozhodnutie je neodvrátiteľné a nemenné. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj napriek opačnému tvrdeniu manžela a niet nástroja, ktorým by bolo možné manželské spolužitie obnoviť. Podanie odvolania manželom považuje za úskočné konanie v snahe čo najdlhšie predlžovať stav agónie v spolužití dvoch odcudzených ľudí a tým snahu znepríjemňovať jej osobný život, spôsobovať jej psychické trápenie, čo manžel dokazuje aj svojím aktuálnym správaním voči nej po podaní rozvodu, keď sa jej manžel vyhráža v zmysle, „že rozvod nebude jednoduchý, že on sa o to postará“. Manželovi nejde o zachovanie, resp. obnovu funkčného spolužitia manželov, ale len o naplnenie sebeckých záujmov. Formálne existujúci stav v manželstve znášala práve kvôli synovi do dovŕšenia jeho plnoletosti. Práve kvôli nemu podstupovala ťaživú atmosféru. V žiadnom prípade z jej strany nejde o skratové konanie v stave zaľúbenosti. Z tohto dôvodu žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov konania podľa a podľa v plnom rozsahu. 9. V replike manžel zotrval na svojom stanovisku, pričom zdôraznil, že neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil a v žiadnom prípade súhlas nedal. Vyjadril presvedčenie, že spoločnými silami s navrhovateľkou vedia preklenúť existujúce antagonizmy a obnoviť ich manželské spolužitie. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. , 66 a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , . 11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením, až na to, že odvolací súd nepovažuje za vhodné, aby rozhodujúci prvoinštančný súd aplikoval latinské termíny do rozsudkov, ktoré sú určené predovšetkým účastníkom konania. Nie je povinnosťou účastníka dohľadávať použité latinské výrazy, pričom ich v kontexte použitia ani nemusí správne pochopiť. Vznesené námietky manžela odvolací súd nepovažuje za dôvodné. 13. Manžel v odvolaní namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dňa 4. mája 2020 vytýčil termín pojednávania na 1. júna 2020 11.00 hodine. Manželovi bol termín pojednávania doručený dňa 12. 5. 2020. Zároveň v predvolaní bol vyzvaný na to, aby sa v lehote 10 dní od doručenia k veci vyjadril. Žalovaný sa k veci nevyjadril, hoci mu táto možnosť bola daná. Až 1. júna 2020, teda v deň pojednávania,

manžel súdu odoslal ospravedlnenie neúčasti na súdnom konaní. V ospravedlnení uviedol, že na pojednávaní sa nemôže zúčastniť z dôvodu práceneschopnosti, o čom priložil lekárske potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Odvolací súd konštatuje, že manžel nepredložil súdu potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, potvrdil len lekárske potvrdenie, podľa ktorého bol na odbornom internom vyšetrení 1. 6. 2020, ktoré bolo vydané tento istý deň. Zároveň požiadal súd o ospravedlnenie jeho účasti na tomto pojednávaní a na konanie v jeho neprítomnosti. Z tohto ospravedlnenia vyplýva, že manžel sa ospravedlnil z neúčasti, pojednávanie nežiadal odročiť, pričom doslovne uviedol: „Týmto žiadam vážený súd o ospravedlnenie mojej účasti na uvedenom pojednávaní a konanie v mojej neprítomnosti.“ Okresný súd správne posúdil prejav manžela tak, že akceptoval jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyvodil z neho, že nemá námietky proti konaniu a súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti. Manžel sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní, z tejto listiny nevyplýva, že žiada odročiť pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti. Naviac, bližšie neuviedol, či na toto vyšetrenie bol už vopred objednaný, lebo ak áno, túto skutočnosť mohol uviesť oveľa skôr, ako v deň pojednávania. Tiež nie je presvedčivé, že sa potvrdenie vydáva na celý deň, hoci išlo o interné vyšetrenie. 14. Podľa ust. pojednávanie sa môže odročiť len z vážnych dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Z podania manžela nevyplýva, že by podal návrh na odročenie pojednávania. Z pojednávania sa riadne ospravedlnil, čo nebránilo súdu postupovať v súlade s . V zmysle strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť. Okrem toho, že manžel nenavrhol odročenie pojednávania, nie je zrejmé, či dôvod oznámil bezodkladne, prečo ospravedlnenie zaslal až v deň pojednávania. Odvolací súd poukazuje na to, že nová právna úprava odročenia pojednávania si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ uviedol, že odročovanie pojednávaní podľa predchádzajúcej právnej úpravy predstavovalo jeden z kľúčových problémov slovenského civilného procesu, preto nová právna úprava sprísňuje podmienky odročovania pojednávaní. 15. Odvolací súd poukazuje na judikatúru, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. februára 2013, sp. zn. , podľa ktorého procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle. Podľa nej možno postupovať aj za platnosti . Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. platí, že súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia skôr uvedených predpokladov. Podľa unesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Ak účastník toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. 16. Manžel nevyužil ani možnosť vyjadrenia sa k veci, tvrdí, že je možné obnoviť manželstvo, hoci vo vyjadrení navrhovateľka považuje stav za konečný. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu procesných práv manžela pri procesnom postupe prvoinštančného súdu. 17. Z hľadiska posúdenia predpokladov pre rozvod manželstva okresný súd vychádzal zo zisteného skutočného stavu veci, pričom mal preukázané, že nastal trvalý rozvrat, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľka predovšetkým poukázala na neveru manžela, ktorý túto zistenú skutočnosť ani nepopiera. Bolo preukázané, že manželstvo bez dodržiavania Zákona o rodine nemá žiadnu perspektívu. Podľa tohto ustanovenia manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom na ľahkovážny postoj manžela k manželstvu došlo k vážnemu narušeniu dôvery, preto nemožno vyžadovať na navrhovateľke, aby v takomto zväzku zotrvala. Došlo k porušeniu povinnosti byť si verný, ako aj vytvárať zdravé rodinné prostredie. Ak manžel navrhol, aby si každý z manželov žil vlastný život, konal proti zmyslu manželstva a proti vyššie uvedenej právnej úprave v ZR. Bolo preukázané, že ide len o formálne manželstvo, z manželstva už nepochádzajú maloleté deti, navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jednoznačne vyjadrila svoje stanovisko, preto nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia. Odvolací súd rozsudok považuje za správny, námietky manžela uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.

18. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia , a , keď o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V zásade v nesporovom konaní platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. však pripúšťa výnimky, a to v až 55 . V rozhodovanom prípade ide o takúto výnimku. 19. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V konaní o rozvod manželstva dáva súdu možnosť priznať náhradu trov konania tomu z manželov, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahov medzi manželmi a pod. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. , pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že manžel bol v konaní pasívny, pred rozhodnutím vo veci sa nevyjadril, z pojednávania sa ospravedlnil. Až v odvolaní namieta, že manželské spolužitie je možné obnoviť, čo navrhovateľka poprela, zotrvala na svojom stanovisku z pojednávania. Odvolací súd preto považuje za spravodlivé, aby manžel navrhovateľke nahradil trovy odvolacieho konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu. 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).