Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Sa-1-2024.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Subarea
26Sa/1/2024
Uznesenie
Správny v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/ X, C. B., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanej: Prokuratúra Slovenskej republiky, zastúpená: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.02.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy - žalovanej Prokuratúry Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava. Iným zásahom žalovanej je podľa žalobcu umožnenie pokračovať v trestnom stíhaní žalobcu ako obvineného v konaní evidovanom pod značkou: ČVS:ORP-387/1-VYS-BB-2020, ktoré Generálna prokuratúra SR eviduje pod značkou IV/1 GPt791/23/1000, napriek tomu, že v trestnom stíhaní podľa žalobcu nie je možné pokračovať a musí byť zastavené, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva, čím sú priamo dotknuté ľudské práva a základné slobody, resp. základné práva a slobody uvádzané žalobcom.
2. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal: 1. zastavenia a nepokračovania v trestnom stíhaní žalobcu ako obvineného v konaní evidovanom pod ČVS: ORP-387/1/VYS-BB-2020 a ktoré Okresná prokuratúra eviduje pod značkou 3Pv 128/20/6601; 2. vyslovenia porušenia základného práva žalobcu konaním Prokuratúry Slovenskej republiky, najmä práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, nezákonným stíhaním žalobcu a 3. uloženia povinnosti Prokuratúre Slovenskej republiky povinnosť uhradiť žalobcovi v lehote 30 dní od rozhodnutia súdu peňažnú kompenzáciu za sťažené spoločenské uplatnenie v dôsledku nezákonného stíhania žalobcu vo výške 15.0000,- Eur. 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
5. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len ,,zákon o prokuratúre“); prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
12. Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre; prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
13. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre; Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
14. Správny súd preskúmaním predmetnej žaloby zistil, že žalobca podal predmetnú žalobu proti „inému zásahu orgánu verejnej správy“, pričom za žalovanú – orgán verejnej správy, ktorý podľa neho tento iný zásah vykonal, označil Prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej aj len ,,prokuratúra“), ktorá podľa neho umožnila pokračovať v trestnom stíhaní žalobcu ako obvineného v konaní evidovanom pod značkou: ČVS:ORP-387/1-VYS-BB-2020, ktoré Generálna prokuratúra SR eviduje pod značkou IV/1 GPt791/23/1000, napriek tomu, že v trestnom stíhaní podľa žalobcu nie je možné pokračovať a musí byť zastavené, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva, čím sú priamo dotknuté ľudské práva a základné slobody, resp. základné práva a slobody uvádzané žalobcom.
15. Pred začatím súdneho prieskumu žalobou napadnutého iného zásahu žalovanej sa správny súd v zmysle citovaného § 97 SSP zaoberal otázkou, či v danej veci boli splnené procesné podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť, pretože ak zistí taký nedostatok procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, nemôže vo veci ďalej konať.
16. Správny súd v rámci splnenia procesných podmienok v danej veci skúmal aj to, či prokuratúra môže byť žalovanou v podanej správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom dospel k záveru, že prokuratúra nie je pasívne procesne legitimovaná, a teda nemôže mať postavenie žalovanej v konaní o predmetnej žalobe. Z ust. § 32 ods. 2 SSP vyplýva, že žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v Druhej hlave Štvrtej časti SSP, a to v § 252 - § 263, kde v ust. § 255 ods. 1 SSP je definovaný žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným v konaniach proti inému zásahu orgánu verejnej správy má byť orgán verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal. Orgány verejnej správy na účely konania podľa Správneho súdneho poriadku sú taxatívne vymenované v § 4 SSP, pričom prokuratúra tu zahrnutá nie je, z čoho vyplýva, že sa nejedná o orgán verejnej správy. Prokuratúra preto nemôže byť v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku v postavení žalovanej.
17. Správny súd tiež poukazuje na dikciu § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre, podľa ktorého je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, pričom pri výkone svojej pôsobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V zmysle § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Prokurátor však nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a teda prokuratúra nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, ale v postavení orgánu ochrany práva, ktoré jej priznáva čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 a § 3 zákona č. 153/2001 Z.z.. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/120/2015 zo dňa 28.09.2016. Z uvedeného preto podľa správneho súdu rovnako vyplýva, že prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, a preto nemôže mať postavenie žalovanej v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa Druhej hlavy Štvrtej časti SSP.
18. Správny súd ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/46/2012 zo dňa 21.08.2013, podľa ktorého: „V predmetnej veci sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť vo verejnom procese konať pred zákonným súdom, pretože rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu v zmysle §§ 244 a nasl. O.s.p. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno Prokuratúru spolu s Ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba Prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prokuratúru nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s tým záverom, že rozhodnutie žalovaného vydávané v trestnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.“ Z uvedeného rozhodnutia vyplýva záver, že prokuratúru nemožno považovať ani za správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
19. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, a to v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovanej, t. j. predmetná žaloba voči žalovanej je neprípustná, a preto nezostalo správnemu súdu iné, než v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP správnu žalobu odmietnuť.
20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Správneho súdu v Banskej Bystrici na Najvyšší správny súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.