Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-151-2019.pdf
PDF · 227.2 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/151/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: G. L., bytom C. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného, sekcie colnej, č. 328966/2019 zo dňa 17.06.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Riaditeľ Colného úradu Trnava (ďalej aj „colný úrad", príp. „disciplinárny orgán prvého stupňa") rozhodnutím č. 51660/2019 zo dňa 03.04.2019 uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa § 49 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe colníkov", príp. „zákon č. 200/1998 Z. z."), na tom skutkovom základe, že žalobca v dňa 09.01.2019 o 14.31 hod., v čase výkonu služby na určenom pracovisku DSS Enviral, Leopoldov, preukázateľne rozposlal hromadnú elektronickú správu dvadsiatim piatim colníkom Stanice colného úradu Senica - centrála, zamestnancom finančnej správy, ktorá svojím charakterom nesúvisela priamo s pracovným, resp. služobným zaradením a povinnosťami, pričom obsah predmetnej elektronickej správy bol v rozpore so služobnou zdvorilosťou a slušnosťou ako takou, na základe čoho riaditeľ colného úradu konštatoval porušenie povinností žalobcom uvedených v § 44 ods. 3 písm. a), e) a h) zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s internými riadiacimi aktmi - čl. III ods. 1, čl. V ods. 1 a 8 písm. b), d) Smernice č. 230/2012/6000200 o používaní prostriedkov IS/IKT (ďalej len „smernica č. 230/2012") a ods. 8, 9, 12, 14, 19, 21 a ods. 24 Smernice č. 24/2015 o etickom kódexe finančnej správy (ďalej len „smernica č. 24/2015), s ktorými bol žalobca riadne oboznámený (so smernicou č. 24/2015 bol žalobca oboznámený dňa 11.12.2015 a so smernicou č. 230/2012 dňa 03.01.2013).
2. S poukazom na obsah administratívneho spisu a na návrh na začatie konania vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia colníka Stanice colného úradu Senica - centrála, zn. 47347/2019 zo dňa 22.01.2019, disciplinárny orgán prvého stupňa konkretizoval, že išlo o mailovú správu s prílohami, v ktorej žalobca okrem iného označil policajta, ktorý mu doručoval predvolanie a následne ho predvádzal k výsluchu, nevhodným spôsobom, konkrétne ho označil za „trtka a aktívneho policajta, ktorý robí nadprácu v prospech páchateľov trest. činu", svojho kolegu žalobca označil za bonzáka a zlodeja, pričom prílohy tohto mailu (fotografia podľa pripojených údajov 12.12.2018 o 21.11 hod. mobilným
telefónom Lenovo A536 a scan služobného mailu, ktorý nebol určený ani žalobcovi, ani nikomu z kolegov, ktorým ho rozposlal) taktiež nesúviseli s jeho služobnými povinnosťami. Na vysvetlenie k uvádzaným skutočnostiam správny orgán prvostupňový orgán uviedol, že dňa 06.12.2018 oznámil colník SCÚ Senica - centrála, por. Bc. Y. F. telefonicky ZVSCÚ Senica - centrála, že na služobnom telefóne pre potreby pracoviska DSS Enviral, prijal telefonický hovor od osoby, ktorá sa predstavila ako príslušník polície a pýtala sa na prítomnosť žalobcu na pracovisku, pričom por. Bc. Y. F. telefonujúcej osobe oznámil, že za účelom zistenia týchto informácií sa má spojiť s priamym nadriadeným a poskytol služobné telefónne číslo na ZVSCÚ Senica - centrála z dôvodu, že VSCÚ Senica - centrála bol v tento deň mimo pracoviska. O uvedenom úkone bol spísaný záznam, ktorý bol zaslaný dňa 06.12.2018 o 16:43 hod. mailom na vedomie VSCÚ Senica - centrála a ZVSCÚ Senica - centrála.
3. Disciplinárny orgán prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na ustanovenia § 43 zákona č. 200/1998 Z. z., § 44 ods. 3 písm. a), e), h) zákona č. 200/1998 Z. z. a na relevantné ustanovenia Smernice č. 230/2012/6000200 o používaní prostriedkov IS/IKT a Smernice č. 24/2015 o etickom kódexe finančnej správy konštatoval, že žalobca ako colník v čase výkonu služby na určenom pracovisku DSS Enviral, Leopoldov, preukázateľne rozposlal hromadnú elektronickú správu 25 zamestnancom Finančnej správy, ktorá svojím charakterom nesúvisela priamo s pracovným/služobným zaradením a povinnosťami. Vo vzťahu k obsahu predmetného mailu správny orgán dôvodil, že je z neho dostatočne zreteľné, že smerom ku kolegovi žalobca použil vyjadrenie osočujúce a v rozpore so služobnou zdvorilosťou, keď tohto kolegu žalobca označil za zlodeja a bonzáka, pričom rovnako nevhodne a v rozpore so služobnou zdvorilosťou sa vyjadril o policajtovi, ktorý žalobcovi doručoval predvolanie a následne ho predvádzal k výsluchu pred vyšetrovateľa, keď tohto označil za „trtka a aktívneho policajta, ktorý robí nadprácu v prospech páchateľov trest. činu."
4. Pri uložení druhu disciplinárneho trestu konajúci disciplinárny orgán prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že žalobcovi bola rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Trnava rozhodnutím č. 567926/2018 zo dňa 31.10.2018 uložená výčitka za porušenie základných povinností colníka podľa § 44 ods. 3 písm. a) a písm. h) zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení so Smernicou č. 230/2012/6000200 o používaní prostriedkov IS/IKT a so Smernicou č. 24/2015 o etickom kódexe finančnej správy, s predpokladom že postačí na nápravu. Zároveň disciplinárny správny orgán pri ukladaní trestu prihliadal aj na povahu protiprávneho konania, okolnosti jeho spáchania, ako aj následky tohto konania, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, pričom konštatoval, že uloženie výčitky neviedlo k náprave a k obnoveniu služobnej disciplína, a preto uložil žalobcovi písomné pokarhanie.
5. Na odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvého stupňa generálny riaditeľ žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 328966/2019 zo dňa 17.06.2019 podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a stotožniac sa so skutkovými a vecnými závermi disciplinárneho orgánu prvej inštancie, odvolaním napadnuté rozhodnutie o uložení písomného pokarhania žalobcovi potvrdil.
6. Ohľadom odvolacej námietky žalobcu, týkajúcej sa udelenia, resp. neudelenia disciplinárneho trestu mjr. G. za snahu o zámerné poškodzovanie práv žalobcu ohľadom cestovných náhrad a trestov voči colníkom porušujúcim smernicu č. 230/2012/6000200, kde podľa názoru žalobcu ide o porušovanie § 5a a aj § 238 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že uvedené problematika nijako nesúvisí s predmetom tohto odvolacieho konania, a preto na tieto odvolací orgán neprihliadal.
7. Udelenie písomného pokarhania žalobcovi žalovaný nevyhodnotil ako žalobcom namietaný mobbing a bossing zo strany vedenia Colného úradu Trnava voči jeho osobe. Žalovaný konštatoval, že za porušenie rovnakých ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. z dôvodu zasielania hromadných e-mailových správ zo strany žalobcu mu už bola uložená rozhodnutím riaditeľa colného úradu výčitka, avšak vzhľadom na zistený skutkový stav v predmetnej veci žalovaný vyhodnotil, že žalobca zjavne nemá snahu v tomto smere urobiť nápravu, čo je zrejmé aj z jeho vyjadrení v predošlých písomnostiach.
8. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že pri vydávaní rozhodnutia o udelení disciplinárneho opatrenia došlo k procesnému pochybeniu u dôvodu uplatnenia práva na odpor podľa čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR", príp. „ústava") voči nadriadenému a to podľa jeho názoru spôsobilo neplatnosť rozhodnutia prvého stupňa, žalovaný uviedol, že jednou z podmienok výkonu uvedeného „práva na
odpor" je skutočnosť, že došlo alebo dochádza k odstraňovaniu demokratického poriadku ľudských práv, pričom realizácia uvedeného práva podľa čl. 32 ústavy nastupuje až v prípade, keď bolo účinné použitie zákonných prostriedkov znemožnené. V prípade žalobcu ako odvolateľa však podľa názoru odvolacieho orgánu nenastala, a teda neexistoval dôvod na uplatnenie práva na odpor, a preto na túto námietku žalovaný disciplinárny orgán druhého stupňa nemohol prihliadať.
9. K požiadavke žalobcu na vylúčenie osôb konkrétnych nadriadených z odvolacieho konania žalovaný uviedol, že túto požiadavku nie je možné po právnej stránke akceptovať, pretože možnosť vylúčenia konkrétnej osoby nadriadeného z konania a rozhodovania vo veci podriadeného colníka z dôvodu podanej námietky zaujatosti v konaní podľa zákona č. 200/1998 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení neupravuje ani nerieši. Odvolací orgán konštatoval, že vzhľadom na subordinačný princíp uplatňovaný v konaní vo veciach služobného pomeru colníkov, keď podľa prenesenej personálnej právomoci rozhodnutia v služobnom pomere vydávajú vo veci vždy príslušní nadriadení, nie je možné tento procesný inštitút ani prakticky uplatňovať.
10. Rozhodnutie druhého stupňa bolo žalobcovi doručené dňa 17.07.2019.
II. Rozsah a dôvody žaloby
11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Na prejednanie veci nežiadal nariadiť pojednávanie. 12. K elektronickej správe žalobca uviedol, že dňa 09.01.2019 zaslal mail cez Outlook 25 kolegom pracujúcim v daňových skladoch, v ktorého obsahu sa zaoberal tromi podstatnými skutočnosťami, a to opakovaným upozornením na zanechávanie plesnivých potravín v chladničke v Envirale, ďalej upozornil na kolegu, ktorý na osobu žalobcu hlásil vedúcemu pobočky skutočnosti nepodstatné pre výkon služby, upozornil kolegov, že treba aj občas umývať chladničku, najmä z dôvodu, že plesne sa šíria po celej chladničke a adresoval kolegom novoročné blahoželanie. 13. Na vysvetlenie motívu svojho konania uviedol, že kolegovia opakovane zanechávali plesnivé potraviny v spoločnej chladničke, preto boli z jeho strany už po tretí krát upozornení na nebezpečnosť šírenia plesní a zdravotné následky, čo dokumentoval priložením fotografie plesnivej klobásy v prílohe k mailu. Dodal, že na jeho podnet nebola zo strany nadriadených zjednaná náprava, pričom považoval za potrebné spomenúť, že dňa 10.01.2019 pri kontrole pracoviska ukázal žalobca mjr. Q. plesnivý syr v chladničke, načo nadriadený tento syr kázal žalobcovi vyhodiť. Žalobca uviedol, že syr s plesňami vzal domov a vyhotovil fotografiu na manželkinom mobile a následne fotografiu opäť zaslal kolegom mailom cez Outlook. Následne dňa 15.01.2019 npor. D. zaslal kolegom z daňových skladov mail, v ktorom im vo vzťahu osobe žalobcu vyslovil poďakovanie, že sa nechajú znechutiť slaboduchými a ničím nepodloženými urážkami seba, svojich kolegov a svojich rodín a aj naďalej plnia v rámci kolektívu na pracoviskách svoje povinnosti tak, ako najlepšie vedia. 14. Vo vzťahu k vyššie uvádzaným vyjadreniam žalobcu na adresu kolegu por. F. žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že npor. D. sa zaoberal sledovaním jeho osoby nad mieru prípustnú zákonom č. 200/1998 Z. z., podal žalobca v tejto súvislosti podnet mailom dňa 10.01.2019 vedúcemu pobočky mjr. Q.. V tomto požiadal vedúceho, aby npor. D., ktorý bol pracovne nadmieru aktívny, aby zistil a vyšetril osoby, ktoré zanechávaním plesnivých potravín páchajú priestupky na úseku zdravotníctva podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Pri udeľovaní disciplinárneho trestu riaditeľ pplk. W. nezisťoval jednu závažnú a podstatnú skutočnosť - ako sa žalobca dostal k obsahu mailu zo 6. decembra 2018, v ktorom kolega por. F. vedeniu SCÚ Senica oznamoval, že žalobcu telefonicky informoval príslušník PZ. K tomuto mailu sa žalobca podľa jeho vyjadrenia dostal celkom legálnym a zákonným spôsobom - po dovolenke počas vianočných sviatkov po príchode do práce dňa 07.01.2019 si sadol k počítaču na pracovisku Enviral, aby prihlásil svoj príchod elektronicky do aplikácie SAP. Na počítači si žalobca všimol, že je na ňom prihlásený pod svojim heslom kolega por. F.. V tejto súvislosti žalobca dodal, že podľa príslušnej smernice je každý colník povinný pred príchodom do práce elektronicky zaznamenať svoj príchod. Taktiež podľa príslušnej smernice je colník opúšťajúci prácu na počítači odhlásiť sa z počítača, aby nemohol iný kolega pracovať pod jeho osobným číslom a heslom, teda každá práca na počítači vyžaduje od konkrétneho colníka zadanie osobného čísla a hesla, ktoré je povinný chrániť v utajení. Ku kolegovej elektronickej pošte žalobca uviedol, že ráno dňa 07.01.2019 mal kolega por. F. otvorený na čítanie predmetný mail zo 06.12.2018, v ktorom si mohol žalobca voľne
prečítať jeho obsah. Keďže sa týkal jeho osoby, tak si tento mail vytlačil. Žalobca dodal, že osobne by mu nevadilo, že tento kolega telefonát s policajtom nahlásil riadiacim pracovníkom, keby to povedal aj osobne žalobcovi. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že por. F. porušil predmetnú smernicu pri pracovnej činnosti na počítači počas pracovnej doby, v ktorej sa hovorí, že každý pracovník je po ukončení práce z počítača povinný odhlásiť sa. Možno preto riaditeľ nezisťoval prístup žalobcu k tomuto mailu. Žalobca dodal, že tým, že si vytlačil obsah mailu zo dňa 06.12.2018, žiadnu smernicu neporušil. 15. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti, že hoci kolega por. F. porušil príslušnú smernicu, nebol mu udelený žiadny disciplinárny trest. K jeho osobe žalobca pokračoval, že tento kolega bol už pred tým známy tým, že hlásil udalosti z našich pracovísk a roznášal informácie riadiacim pracovníkom, najmä predchádzajúcemu vedúcemu pobočky. Túto svoju „hlásiacu a oznamovaciu" zameranú voči kolegom začal uskutočňovať asi od roku 2008, keď bol kontrolným orgánom z CÚ Trnava prichytený, ako jeden a pol hodinu pred skončením pracovnej doby opustil svojvoľne pracovisko. Takto sa chcel revanšovať vedúcemu za to, že mu za závažné porušenie služobnej disciplíny udelil len výčitku. Taktiež ju vykonával v nádeji, že ho vedúci pobočky pošle medzi prvými na odborné colné vzdelávanie, na ktoré bolo ťažké sa dostať z daňového skladu, pretože colníci z úradov a pobočiek boli vyberaní prednostne. Taktiež bolo po skúsenostiach žalobcu s niektorými kolegami dôležité upozorniť aj na správanie tohto kolegu z dôvodu, že už v minulosti (v roku 2011, keď sme boli všetci traja na spoločnej zmene) bol prichytený s iným kolegom pri krádeži kukurice počas výkonu služby. 16. Žalobca dodal, že zo strany nadriadených ohľadom udržiavania čistoty a bezpečnosti potravín v služobnej chladničke nebola zjednaná žiadna náprava a vo vzťahu k povesti kolegu por. F. žalobca na obhajobu svojich tvrdení na jeho osobu riaditeľovi pplk. W. v písomnosti zo dňa 19.02.2019 doložil dôkazy. 17. Vzhľadom na nezjednanie nápravy v udržiavaní čistoty v chladničke zo strany nadriadeného a vzhľadom na útočné a agresívne vystupovanie voči žalobcovi zo strany nadriadených mjr. Q. a npor. D. voči žalobcovi pri osobnom rozhovore dňa 10.01.2019 na pracovisku ohľadom podania vysvetlenia k mailu žalobcu zo dňa 09.01.2019, mal žalobca za to, že nadriadení považujú hlásenie súkromných udalostí na colníka L. (žalobcu) za vyššiu prioritu než splnenie podmienok na výkon služby colníkov na pracovisku a riešenie problémov ohľadom ohrozovania zdravia plesnivými potravinami. Zároveň to podľa názoru žalobcu dokazuje zaujatosť a zvýšenú sledovanosť osoby žalobcu. 18. Zo subjektívneho hľadiska žalobca považoval za potrebné uviesť aj iné okolnosti, ktoré predchádzali udeleniu písomného pokarhania. Za tieto žalobca označil aj jeho pravidelné podávanie odvolaní proti rozhodnutiam o služobnom plate žalobcu ako aj požiadavku žalobcu na preloženie nočných zmien na denné 8-hodinové pracovné zmeny. V ďalšom texte žalobca ozrejmil dôvody podávania odvolaní proti rozhodnutiam o služobnom plate a dôvody jeho žiadostí o preloženie na denné pracovné zmeny zo zdravotných dôvodov, pretože vyčerpanosť z nočnej práce škodila jeho zdravotnému stavu, pričom poukázal na svoje zdravotné problémy. 19. V nadväznosti na uvedené žalobca dodal, že už v čase rozhodovania o udelení výčitky mal žalobca podozrenie, že zo strany riaditeľa colného úradu pplk. W. sa môže jednať o mobbing a bossing voči osobe žalobcu. Poukazom na ďalšie udalosti mal žalobca uvedené podozrenie za potvrdené v plnom rozsahu, ktoré dokonca podľa názoru žalobcu vyústili až do zneužitia právomoci verejného činiteľa, čo sa považuje za páchanie protispoločenskej činnosti. Ako príklad žalobca uviedol podrobnosti z udalosti zo dňa 25.01.2019, kedy sa žalobca na podnet pplk. W. zúčastnil prieskumného konania zdravotného stavu žalobcu podľa § 213 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalobca dodal, že vyšetrujúca lekárka mu oznámila, že konanie má byť na želanie pplk. W. zamerané na preskúmanie psychického stavu žalobcu. Žalobca vyjadril názor, že na uvedené zameranie vyšetrenia jeho zdravotného stavu nebol žiaden dôvod vyplývajúci zo služobného pomeru a rovnako nebol dôvod na hospitalizáciu žalobcu na Psychiatrickej klinike UNB v Bratislave na základe výroku posudkovej lekárky, pretože v zdravotnom zázname žalobcu sa nenachádzajú žiadne subjektívne ani objektívne nálezy ohľadom diagnózy R 42 - Ošiaľ. K tomuto postupu žalobca vyjadril námietky adresované riaditeľke finančnej správy v sťažnosti odoslanej dňa 31.12.2019. Žalobca s poukazom na obsah služobného hodnotenia (zo dňa 10.06.2019) považuje zneužitie posudkovej lekárky riaditeľom colného úradu a prieskumné konanie zdravotného stavu žalobcu za zastrašovanie a prepustenie jeho osoby zo štátnej služby. Prvým zastrašovacím a šikanóznym úkonom bolo podľa názoru žalobcu práve udelenie výčitky. Ďalšie úkony riaditeľa menovaného colného úradu už podľa názoru žalobcu dokazujú, že hrubým spôsobom porušuje ustanovenie § 5a zákona č. 200/1998 Z. z., čím zasahuje do ústavných a osobnostných práv svojho podriadeného, zneužíva svoju riadiacu právomoc. Žalobca dodal, že z týchto dôvodov bol voči týmto osobám podaný podnet podľa zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach na zabránenie protispoločenskej činnosti. Žalobca
mal za to, že vyššie popísané udalosti dotvárajú celkový obraz o nezákonných postupoch vedenia Colného úradu Trnava a nadriadeného orgánu (žalovaného FR SR) voči osobe žalobcu, pričom tieto sa začali prejavovať výrazne po udelení výčitky a po jej udelení nezákonné postupy zo strany finančného riaditeľstva nabrali rýchly spád, prečo možno podľa názoru tvrdiť, že uvádzané skutočnosti sú v priamej príčinnej súvislosti. 20. Žalobca s poukazom na právo colníka na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, zakotvené v ustanovení § 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. viedol, že vedecky aj zdravotnícky je preukázané, že plesnivé potraviny ohrozujú zdravie ostatných ľudí (kolegov), najmä s prihliadnutím na to, že niektorí trpia žalúdočnými problémami. Že sa jedná o závažnú skutočnosť, svedčí podľa názoru žalobcu aj fakt, že zákonodarca jej porušovanie sankcionuje ako priestupok v ustanovení § 29 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 21. Žalobca dôvodil, že v danom prípade sa snažil v zmysle § 44 ods. 3 písm. c) zákona č. 200/1998 Z. z. (podľa ktorého „Colník je povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby alebo hroziacu škodu ....") porušovanie zákona o priestupkoch na úseku zdravotníctva (zanechávanie plesnivých potravín v chladničke) prednostne riešiť s kolegami navzájom, čo je obvyklý spôsob medzi ľuďmi. Žalobca dodal, že okamžité hlásenie tohto problému vedeniu pobočky, bez predchádzajúceho pokusu riešenia medzi kolegami by sa považovalo za udávanie (tzv. bonzovanie), čo medzi ľuďmi vyvoláva negatívne reakcie a taktiež neprispieva k dobrým vzťahom v kolektíve. V nadväznosti na uvedené žalobca dodal, že túto zásadu porušil práve kolega F.. 22. Ku svojmu disciplinárne postihovanému konaniu žalobca uviedol, že toto nevykazuje znaky disciplinárneho previnenia ani priestupku. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že účelom jeho konania bolo upozorniť všetkých kolegov, že zanechávaním plesnivých potravín v chladničke dochádza z ich strany k porušovaniu predpisov na úseku zdravotníctva a zároveň ich vyzvať, aby sa zapojili do umývania chladničky. Žalobca mal za to, že týmto konaním neporušil žiadnu smernicu, nespáchal žiadny priestupok a ani neporušil zákon č. 200/1998 Z. z. 23. Rovnako podľa názoru žalobcu upozornenie na správanie kolegu por. F. nie je porušením smernice, dodal, že mailov s podobným obsahom si zamestnanci vymieňajú bežne, a nikto nedostáva za to tresty. 24. Zároveň mal žalobca za to, že sa nemohol dopustiť porušenia smernice a ani zákona č. 200/1998 Z. z., keď zaslal kolegom oznámenie o protiprávnom konaní ich kolegu F. z minulosti (vyššie spomínané tvrdenie žalobcu ohľadom protiprávneho konania z roku 2011), keď ten istý kolega hlási uskutočnený telefonát s príslušníkom PZ. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že práve z tohto dôvodu bol jeho mail koncipovaný na porovnaní skutočností, že ten istý kolega, ktorý v minulosti hrubým spôsobom porušoval etický kódex colníka a aj zákon č. 200/1998 Z. z., mal potrebu hlásiť udalosti bezvýznamného charakteru pre výkon služby. Žalobca dal do pozornosti, že v relevancii s udelením disciplinárneho trestu žalobcovi je zaujímavé, že kolegovi, ktorý porušil smernicu a umožnil prístup inému kolegovi k jeho údajom, žiadny disciplinárny trest uložený nebol. 25. S poukazom na ustanovenie § 238 zákona č. 200/1998 Z. z., upravujúceho definíciu neplatného právneho úkonu pre účely zákona o štátnej službe colníkov, žalobca namietal, že rozhodnutie riaditeľa pplk. W. o udelení písomného pokarhania možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon, pretože sa jedná o zjavne šikanózny úkon. 26. V nadväznosti na uvedené namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci odvolacím správnym orgánom a dal do pozornosti ustanovenie § 230 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalobca dôvodil, že odvolací orgán je povinný riadne preskúmať všetky skutočnosti, čo zo strany správnych orgánov. Ďalej namietal, že odôvodnenie ohľadom uplatňovania čl. 32 ústavy voči plk. D. je ukážkovým nepochopením jednotlivých článkov ústavy a princípov právneho štátu. Žalobca dodal, že takýto nezákonný postup odvolacieho orgánu, v ktorom bagatelizuje trestnú činnosť z minulosti, spôsobuje nezákonnosť ním vydaného rozhodnutia v odvolacom konaní. 27. Žalobca dal v nadväznosti na citáciu ustanovení § 5a ods. 2 a ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorých: Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. (ods. 2 citovaného ustanovenia) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru (ods. 4 citovaného ustanovenia), taktiež namietal, že pri udeľovaní písomného pokarhania boli zneužité aj niektoré zásady trestania, najmä zásada objektívnosti a spravodlivosti . Ich porušenie podľa názoru žalobcu možno vyvodiť zo skutočnosti, že takmer polovica kolegov počas pracovnej doby porušuje článok V. smernice č. 230/2012 tým spôsobom, že používa internet na svoje osobné a súkromné účely, pričom dosiaľ nebola ani jednému z nich udelená výčitka a ani iný disciplinárny trest.
28. Ďalej žalobca namietal procesné pochybenie v priebehu konania o vydaní rozhodnutia o udelení písomného pokarhania, ku ktorému došlo zo strany konajúceho správneho orgánu tým, že v odvolacom konaní rozhodovala osoba, voči ktorej bol uplatnený čl. 32 ústavy - právo na odpor. Žalobca konkretizoval, že išlo o plk. F. D., ktorý poverený riadením vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie colnej, voči ktorému žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatnil čl. 32 ústavy na základe jeho lživej a klamlivej svedeckej výpovede v súdnom konaní sp. zn. 17C/31/2009 vedenom na Okresnom súde Galanta a jeho predchádzajúcom písomnom vyjadrení pre tento súd, v ktorom zámerne uvádzal o žalobcovi ako colníkovi do roku 2007 zaradenom na Colnom úrade Bratislava lživé a neobjektívne skutočnosti (meritom veci bolo vyvedenie žalobcu z akademickej pôdy príslušníkmi OO PZ v Galante počas štúdia žalobcu na Právnickej fakulte UK v Bratislave). 29. V nadväznosti na uvedené žalobca spomenul udalosť zo dňa 18.06.2019 (po udelení predmetného písomného pokarhania žalobcovi), kedy kolegovia Bc. G. a Bc. H. na základe predloženého listu od vedúceho Odboru inšpekcie na FR SR JUDr. R., požadovali od žalobcu vysvetlenie, ako sa dostal k mailu zo dňa 06.12.2018, ktorý odoslal kolega Bc. F. vedúcemu SCÚ Senica - centrála a jeho zástupcovi. Žalobca dodal, že odmietol podať požadované vysvetlenie z dôvodu, že už mu bolo udelené disciplinárne opatrenie bez toho, aby správny orgán zisťoval túto skutočnosť, a zároveň z dôvodu, že voči JUDr. R. žalobca už v minulosti uplatnil čl. 32 ústavy - právo na odpor za jeho nezákonnú činnosť pri podaní podnetu žalobcom v roku 2013 voči lživej výpovedi plk. D.. 30. S poukazom na uvedené žalobca namietal, že riadiaci pracovníci si prekrúcajú smernice, aby mohli žalobcovi udeľovať disciplinárne tresty, pritom zjavné a hrubé porušovanie služobných predpisov zo strany iných kolegov neriešia, dokonca zatajujú. 31. Žalobca mal za to, že zákonnosť konania o udelení písomného pokarhania je potrebné posudzovať s ohľadom na osoby, ktoré toto konanie iniciovali a uskutočnili, ako aj s ohľadom na predchádzajúce a následné postupy jeho aktérov, t. j. s ohľadom na npor. D. a pplk. W.. Podľa názoru je potrebné v tomto prípade správneho trestania posudzovať ich úmysel a vôľu a pod predchádzajúcim nezákonným konaní je potrebné rozumieť zneužitie prieskumného konania zdravotného stavu žalobcu, ktoré sa ukázalo ako pokus o zatvorenie osoby žalobcu na psychiatriu. Žalobca dodal, že zo záveru tohto hodnotenia vyplýva, že žalobca ako colní nie je schopný vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. V tejto súvislosti žalobca poukázal na svoju argumentáciu z odvolania proti jeho služobnému hodnoteniu z 27.06.2019, v ktorom žalobca uviedol, že toto sa zakladá na prekrúcaní právnych noriem, na lživých písomných podkladoch z Mestskej polície Trnava, na prekrúcaní skutočností o osobe žalobcu a na nepochopení ústavnoprávnych princípov zo strany npor. D. a pplk. W.. 32. Žalobca dal do pozornosti, že vyššie uvedeným nezákonným hodnotením žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, a preto bol voči osobám podpísaným na služobnom hodnotení podaný podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu (oznámením zo dňa 02.07.2019). V danej súvislosti žalobca zdôraznil, že v prípade pplk. W. ide o podozrenie z opätovného vytvárania organizovanej skupiny slúžiacej na likvidáciu nepohodlného podriadeného colníka. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že zo strany pplk. W. a npor. D. ide o protispoločenskú činnosť v zmysle zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach na zamedzenie protispoločenskej činnosti (zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov - správny názov zákona; poznámka správneho súdu). Žalobca dodal, že voči npor. D. a mjr. Q. bola zároveň podaná sťažnosť z 27.07.2019 ministrovi financií. 33. Pre prípad, že by správny súd teoreticky pripustil, že v danom prípade prišlo k porušeniu predmetnej smernice, žalobca mal za to, že je potrebné posudzovať udelenie písomného pokarhania s ohľadom na predchádzajúcu prax pri udeľovaní disciplinárnych trestov v prípade iných colníkov. V tejto súvislosti žalobca namietal, že pri rozhodovaní neboli zohľadnené ním uvádzané skutočnosti a porovnanie protiprávneho konania vyššie postavených colníkov, pričom zopakoval poukaz na postup nadriadených žalobcu v súvislosti s uplatňovaním cestovných náhrad žalobcom, konkrétne na protiprávne konanie npor. D. a kpt. G., ktorí sa zámerne snažia negovať právne nároky žalobcu na cestovné náhrady. 34. Zbytočnosť udelenia písomného pokarhania žalobca vzhliadol aj v porovnaní so zásahom špeciálnej policajnej jednotky pri zatýkaní iného kolegu z SCÚ Senica na stálej službe CÚ Trnava, ktorý bol podozrivý zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupcie počas výkonu služby na diaľnici D2 v minulom roku. Ďalej žalobca poukázal na omnoho závažnejšie previnenie colníka kpt. G. z FR SR z roku 2015, ktorý mal fyzicky inzultovať iného vodiča a za tento úmyselný trestný čin, ktorým inej osobe spôsobil zranenia tváre a následnú práceneschopnosť, nebol potrestaný žiadnym spôsobom. Žalobca dodal, že aj podľa v tom čase platného zákona č. 200/1998 Z. z. sa jednalo o hrubé porušenie povinností colníka, za ktoré mal byť postavený mimo službu, avšak tomuto nebol udelený žiaden disciplinárny trest.
35. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že zákonnosť žalobou napadnutého disciplinárneho konania je spochybnená a možno ho označiť za nezákonné.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
36. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na prejednanie a rozhodnutie veci žiadal nariadiť pojednávanie.
37. Zopakoval skutkové a právne dôvody napadnutého rozhodnutia ako aj procesný postup predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí vo veci uloženia predmetnej výčitky žalobcovi. Mal za to, že disciplinárne konanie prebehlo v súlade so zákonom, vec bola správne právne posúdená, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a preskúmavané rozhodnutia nemajú právne vady odôvodňujúce ich zrušenie.
38. K obsahu žaloby vo všeobecnosti žalovaný uviedol, že žalobca sa jej dôvodnosť snaží podporiť vo vzťahu k predmetu konania a k disciplinárnej zodpovednosti žalobcu nepodstatnými poukazmi na viaceré s vecou nesúvisiace skutočnosti a udalosti, ktoré zaznamenal v jeho bezprostrednom okolí na pracovisku. Žalovaný vyslovil názor, že účelom tejto nepodstatnej argumentácie žalobcu je zrejme snaha odpútať pozornosť od jeho konania, ktoré bolo predmetom uplatnenia disciplinárnej zodpovednosti, a ktorého sa dopustil ako colník v služobnom pomere k štátu.
39. Žalovaný mal za to, že právna argumentácia žalobcu uvedená v podanej žalobe v žiadnom smere neobstojí, svojim obsahom a charakterom nemá relevanciu vo vzťahu k oprávnenosti postupu žalovaného ako aj riaditeľa CÚ Trnava ako príslušného nadriadeného, ktorí vyhodnotili postihované správanie sa žalobcu v rámci výkonu služby dňa 09.01.2019 s tým záverom, že takéto správanie sa žalobcu ako colníka je nevhodné, neprijateľné a nedôstojné a na tomto základe bola voči žalobcovi vyvodená disciplinárna zodpovednosť vo forme uloženia disciplinárneho opatrenia - písomného pokarhania.
40. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že podľa § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Jej porušením vzniká u colníkov disciplinárna zodpovednosť. Ide o disciplinárne previnenie, ktoré je v § 48 ods. 1zákona č. 200/1998 Z. z. definované ako zavinené porušenie povinností colníka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. V tejto súvislosti je potrebné potom zdôrazniť, že každý colník ako príslušník bezpečnostného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojim chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Žalovaný dodal, že týmto spôsobom je potom nevyhnutné hodnotiť aj správanie sa žalobcu v rámci služobného pomeru colníka, ktorý nerešpektujúc základné povinnosti počas výkonu služby dňa 09.01.2019 konal v rozpore so služobnou disciplínou, keď zo služobného mailu (Outlook) v čase o 14:31 hod. rozposlal hromadnú mailovú správu 25 kolegom (colníkom), ktorá okrem iného obsahovala aj skutočnosti nevhodné postavenia žalobcu ako colníka, keď sa tento neprimeraným a nenáležitým spôsobom vyjadroval na adresu iného kolegu colníka, ktorého v maile označil za zlodeja („chodil s otcom kradnúť kukuricu do mlyna v Nitre") a „bonzáka" ako aj príslušníka Policajného zboru, ktorého nazval „policajný trtko (jedná sa o aktívneho policajta, ktorý robí nadprácu v prospech páchateľov trest. činu)". Opísaným konaním boli zo strany žalobcu preukázateľne porušené, interné predpisy finančnej správy, konkrétne smernica č. 230/2012/6000200 o používaní prostriedkov IS/IKT a smernica č. 24/2015 o etickom kódexe finančnej správy (ďalej aj „Etický kódex").
41. Ohľadom osobitostí štátnej služby colníka žalovaný zdôraznil, že služobný pomer žalobcu, ktorý bol v čase spáchania disciplinárneho previnenia v postavení colníka, má špecifický charakter, keď na jednej strane zákon č. 200/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina zamestnancov v súkromnom sektore, ktorých pracovný režim upravuje zákon č. 301/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, resp. iné právne predpisy, a preto je prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie sa nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd", príp. „NS SR"), ktorý vo svojich rozhodnutiach už niekoľkokrát uviedol, že osoby v služobnom pomere k štátu musia byť posudzované oveľa prísnejšie, ako je tomu u bežných civilných ľudí, nakoľko ide o špecifický charakter činnosti v bezpečnostných orgánoch štátu.
42. Podľa názoru žalovaného je nespochybniteľné, že konanie žalobcu, za ktoré bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, bolo konaním, ktoré nie je možné v žiadnom prípade v podmienkach výkonu štátnej služby vo finančnej správe akceptovať, keď prejav žalobcu urobený formou mailovej správy, ktorú odoslal ďalším 25 kolegom v práci, nespĺňal základné požiadavky služobnej zdvorilosti. Vyjadrovanie žalobcu v tejto súvislosti bolo nemiestne a nevhodné jeho postavenia ako colníka, ktorý ako vykonávateľ služby štátu musí predovšetkým okrem iného dbať aj o náležitú kultúrnosť svojho prejavu voči ostatným osobám, kolegov v práci z toho nevynímajúc. Keď žalobca svojím správaním dňa 09.01.2019 porušil služobné povinnosti - elementárnu povinnosť dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti, vrátane porušenia zákazu používať elektronickú poštu na zasielanie hromadných elektronických správ ostatným používateľom, ktoré svojím charakterom nesúvisia priamo s pracovným/služobným zaradením a povinnosťami, musí následne niesť za to zodpovednosť v podobe disciplinárneho postihu.
43. Skutočnosti uvádzané žalobcom, ktoré podľa jeho názoru majú mať príčinnú súvislosť s uložením disciplinárneho trestu (ním podávané odvolania proti rozhodnutiam vo veci služobného platu), je potrebné posudzovať len v rovine jeho subjektívneho názoru bez priamej väzby k vyhodnoteniu jeho protiprávneho konania v danom prípade, ktoré bolo založené na konkrétnom skutkovom základe - rozposlanie hromadného mailu s nevhodným obsahom v rámci výkonu služby. Poukazovanie na výšku osobného príplatku žalobcu, keď ako jediný colník pracujúci v 8 hodinových pracovných zmenách má mať osobný príplatok nižší ako colníci s nerovnomerným rozvrhom pracovného času, žalovaný označil vo vzťahu k uplatneniu disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za absolútne irelevantné.
44. K námietke napádajúcej neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k písomnému pokarhaniu považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie napadnuté žalobcom je individuálnym správnym aktom, a nie právnym úkonom, pri ktorom platí odlišný právny režim. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že pri individuálnych správnych aktoch, ktoré vydali štátne orgány platí prezumpcia ich správnosti, a teda pokiaľ nie je zákonným postupom individuálny správny akt zrušený alebo zmenený, hľadí sa naň ako na bezvadný a vyvoláva zamýšľané právne účinky. Preto uvedenú námietku žalovaný označil za bezpredmetnú.
45. Rovnako tak poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že pri udeľovaní písomného pokarhania boli podľa jeho názoru zneužité aj niektoré zásady trestania, najmä zásada objektívnosti a spravodlivosti, nie je v prípade žalobcu podľa vyjadrenia žalovaného namieste. Ku skutkovému stavu považoval za potrebné uviesť, že žalobcovi bola už v období predchádzajúcom pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia (písomné pokarhanie) za porušenie základných povinností colníka uložená výčitka, a to za približne totožný skutok ako v prípade jeho konania dňa 09.10.2019 (pozn.: dňa 04.07.2018 o 11.55 hod. a o 12.07 hod. a dňa 12.07.2018 o 12.08 hod., o 12.26 hod. a o 12.36 hod. v čase výkonu služby žalobca niekoľkokrát zaslal hromadnú elektronickú správu, ktorá svojím charakterom priamo nesúvisela so služobným zaradením a služobnými povinnosťami žalobcu, predmetné elektronické správy boli súkromnou iniciatívou žalobcu, ktorá nijako nesúvisela s jeho určenými služobnými povinnosťami, ktoré mal v rámci výkonu štátnej služby na danom mieste plniť). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobcom v tom, že v prípade jemu uloženého disciplinárneho opatrenia (písomné pokarhanie) boli v rámci konania zneužité zásady trestania, najmä zásada objektívnosti a spravodlivosti, keď k takémuto disciplinárnemu postihu žalobcu nadriadený pristúpil až následne potom, čo uloženie výčitky za predchádzajúce protiprávne konanie žalobcu s obsahovo totožnými znakmi neviedlo k náprave a k obnoveniu služobnej disciplíny.
46. Za absolútne bez právneho súvisu s predmetom konania žalovaný označil námietky žalobcu, ktorými poukazoval na konanie nadriadených mjr. G. (vedúci pobočky CÚ Trnava) a npor. D. (zástupca vedúceho stanice SCÚ Senica - centrála), keď v súvislosti s ich konaním malo podľa názoru žalobcu dôjsť k porušeniu jeho práv s následkom nezaplatenia cestovných náhrad, pričom konanie týchto osôb má súčasne napĺňať znaky skutkovej podstaty poškodzovania cudzích práv. Ku skutkovému stavu považoval žalovaný za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že žalobca bol prostredníctvom svojho
bezprostredne nadriadeného ako aj viacerými podaniami osobného úradu žalovaného, ktoré boli reakciou na jeho žiadosti o preplatenie cestovných náhrad, upozornený na skutočnosť, že v jeho prípade neboli podmienky na uplatnenie cestovných náhrad splnené, keď uskutočňovanie prepravy z miesta bydliska žalobcu (z F.) do miesta výkonu štátnej služby (do Leopoldova) nie je možné považovať za služobnú cestu v zmysle zákona a výkon štátnej služby, ktorý realizoval v mieste výkonu štátnej služby určenom personálnym rozhodnutím, nemôže byť posudzovaný ako plnenie úloh na služobnej ceste s tomu prislúchajúcimi cestovnými náhradami (pozn.: poskytnutie stravného). Žalovaný dodal, že podľa platnej právnej úpravy sa preprava do miesta výkonu štátnej služby (na pracovisko) posudzuje ako „cesta do zamestnania a späť", a táto sa nepovažuje za výkon štátnej služby. Danú skutočnosť žalobca odmietol akceptovať a naďalej podával samostatné žiadosti, ktorými si uplatňoval preplatenie cestovných náhrad, pričom súčasne bez primeraného dôvodu odmietal prevzatie stravných lístkov v podobe elektronickej karty - karta Callio, ktoré mu poskytol služobný úrad na účely splnenia povinnosti podľa § 133 ods. 2 písm. k) zákona č. 200/1998 Z. z.
47. K námietkam napádajúcim v súvislosti s vydaním preskúmavaného rozhodnutia šikanózny výkon práva a pokračujúci mobbing a bossing v prípade osoby žalobcu, ďalej porušenie § 5a zákona č. 200/1998 Z. z. a zneužívanie riadiacej právomoci nadriadenými, žalovaný uviedol, že takéto argumenty žalobcu nemajú žiadny právny základ. Subjektívne vnímanie daných skutočnosti žalobcom nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť správneho konania týkajúceho sa vyhodnotenia jeho správania sa dňa 09.01.2019 v rámci výkonu služby. Taktiež nie je možné akceptovať námietku žalobcu, ktorou tvrdí, že pri udelení písomného pokarhania malo dôjsť k závažnému procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu, keď v odvolacom konaní rozhodovala osoba, voči ktorej bol uplatnený čl. 32 Ústavy SR - právo na odpor. K možnosti použitia tohto právneho inštitútu v prípade žalobcu žalovaný uviedol, že právo na odpor zakotvené v čl. 32 Ústavy SR a tiež v čl. 23 Listiny základných práv a slobôd je osobitým právnym inštitútom, ktorý umožňuje uskutočnenie verejného politického disentu. Ius resistendi je zo svojej povahy inštitútom legálnym. Z ústavy vyplýva, že realizácia práva na odpor nastupuje až v prípade, keď bolo účinné použitie zákonných prostriedkov znemožnené. Jednou z podmienok začatia výkonu tohto práva je skutočnosť, že došlo alebo dochádza k odstraňovaniu demokratického poriadku ľudských práv. Uvedená podmienka vypovedá o tom, že režim, proti ktorému má odpor smerovať, už nezastáva demokratické hodnoty. Ústava bližšie nešpecifikuje, ako občania môžu uplatniť svoje právo na odpor a aké prostriedky by mohli použiť. Z ústavného textu však možno vyvodiť, že toto svoje právo môžu uplatniť iba v prípade, ak bude ohrozený demokratický poriadok ľudských práv a slobôd ako celok a ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Právo na odpor preto nemožno využiť, keď sú porušené jednotlivé práva a slobody.
48. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že uplatňovanie práva na odpor žalobcom (ako jednotlivcom) je v jeho prípade bez reálneho právneho základu a nie je možné naň v žiadnom kontexte v súvislosti s konaním vo veci služobného pomeru žalobcu prihliadať.
49. K požiadavke žalobcu na vylúčenie ním označených osôb z konania o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia zo dňa 14.04.2019 (okrem iných napr. plk. D.), žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter a povahu rozhodovania v služobnom pomere colníka, nebolo možné tejto požiadavke žalobcu vyhovieť, keď samotný zákon č. 200/1998 Z. z. inštitút vylúčenia osoby z konania neupravuje, a teda nepripúšťa ani možnosť vylúčiť určitú osobu nadriadeného z konania a rozhodovania vo veci podriadeného colníka.
50. Žalovaný dodal, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie riaditeľa CÚ Trnava, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, je vecne a právne správne, bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a námietky uvádzané žalobcom nezaložili dôvod nezákonnosti rozhodnutí.
51. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej správnej žaloby s doplnením, že žalovaný vo svojom vyjadrení nedokázal vyvrátiť podozrenia vykonávania šikanóznych úkonov voči osobe žalobcu počas výkonu služby. Súbor týchto šikanóznych úkonov vyvrcholil do páchania protispoločenskej činnosti, pričom jej výsledkom bolo nezákonné prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ktoré bolo odôvodnené opäť prekrúcaním skutkového stavu a aj príslušných právnych noriem. Žalobca dodal, že osoby vykonávajúce činnú službu v ozbrojenom zbore ako riadiace kádre, ktoré sa snažia svojho podriadeného hospitalizovať (zatvoriť) na psychiatrickom oddelení len z
dôvodu, že sa domáha svojich práv a právnych nárokov, okrem páchania trestnej činnosti zároveň aj odstraňujú demokratický poriadok základných práv a slobôd.
52. Podaním zo dňa 27.11.2019, nazvaným Predloženie a doplnenie dôkazu, žalobca oznámil, že dňa 22.10.2019 mu bola doručená písomnosť Oznámenie o začatí konania vo veci služobného pomeru č. 507357/2019 z 02.10.2019, z ktorej vyplýva, že riaditeľ CÚ Trnava pplk. W. začína voči žalobcovi opäť disciplinárne konanie z dôvodu podozrenia z porušenia základných povinností colníka, ktorých sa mal žalobca dopustiť tým spôsobom, že sa odmietol vyjadriť k písomnosti Oznámenie o porušení služobnej disciplíny ppor. G. L. č. 419510/2019 z 19.07.2019 odoslanej z Odboru inšpekcie a vnútornej kontroly FR SR. Žalobca uviedol, že zo skutkového stavu vyplýva, že dňa 18.06.2019 0 8:50 hod. zamestnanci Oddelenia organizačného (konkrétne Bc. G. a Bc. E. H.) mu predložili na prečítanie Žiadosť o písomné vyjadrenie, ktorou Inšpekcia FR SR požiadala žalobcu o písomné vyjadrenie vo veci hromadne rozposlaného mailu zo dňa 09.01.2019 (o 14:31 hod.). Konkrétne žiadali, akým spôsobom sa žalobca dostal k predmetnému mailu, ktorý odoslal kolega F. dňa 06.12.2018 zástupcovi vedúceho SCÚ Senica - centrála npor. D. ako svojmu nadriadenému. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti, že skutkový stav ohľadom tohto mailu je uvedený aj v žalobnom návrhu z 01.09.2019.
53. V nadväznosti na uvedené žalobca vyjadril názor, že začatie disciplinárneho konania svedčí aj o ďalšej skutočnosti - pokračovanie mobbingu a bosingu zo strany pplk. W. voči žalobcovi. T. pplk. W. už v čase spisovania písomnosti č. 507357/2019 z 02.10.2019 mal k dispozícii Rozhodnutie o odvolaní voči služobnému hodnoteniu č. 476263/2019 zo dňa 26.08.2019, ktorým plk. D. potvrdil nezákonné a lživé služobné hodnotenie osoby žalobcu, a na základe ktorého bol žalobca dňa 21.10.2019 následne prepustený zo štátnej služby, aj tak začínal pplk. W. nové disciplinárne konanie. Podľa názoru žalobcu z uvedeného postupu vyplýva, že pplk. W., hoci vedel, že nestihne ukončiť toto nezákonné disciplinárne konanie pred prepustením žalobcu, napriek tomu toto konanie začal. Takéto postupy svedčia o pomstychtivosti, zákernosti, mobbingu, bossingu a páchaní protispoločenskej činnosti z jeho strany voči podriadenému. Toto konštatovanie možno uplatniť aj voči plk. R.. Ak si súd položí otázku, aký bol skutočný dôvod na zisťovanie uvedených skutočností až po udelení písomného pokarhania a zoberie v úvahu skutočnosť, že plk. R. za jeho nezákonnú činnosť (zakrývanie trestnej činnosti plk. D.) žalobca žiadal pri každom odvolaní vylúčiť z poradnej komisie, potom súd by mal dospieť k rovnakému názoru ako v prípade nezákonného konania pplk. W..
54. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu v duplike uviedol, že oznámenie o začatí konania vo veci služobného pomeru č. 507357/2019 z 02.10.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2019, sa týkalo disciplinárneho posúdenia konania žalobcu, ktorého sa mal dopustiť dňa 18.06.2019, pričom predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie v disciplinárnom konaní vedenom voči žalobcovi v súvislosti s jeho konaním, ktorého sa žalobca dopustil dňa 09.01.2019, t. j. ide o dve úplne rozdielne disciplinárne previnenia, ktoré sa v zmysle zákona posudzovali samostatne. V ostatnom zotrval žalovaný na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe ako aj na návrhu na zamietnutie správnej žaloby ako nedôvodnej.
IV. Relevantná právna úprava
55. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
56. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
57. Podľa § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
58. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
59. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
60. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
61. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
62. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
63. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom úrade finančnej správy alebo colných úradoch (ďalej len „orgán štátnej správy v oblasti colníctva").
65. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie aj výkon duchovnej služby a pastoračnej služby. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
66. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený na výkon štátnej služby.
67. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. služobný pomer sa zakladá k štátu.
68. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.
69. Podľa § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány.
70. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. služobným úradom na účely tohto zákona je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
71. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra, prezidenta finančnej správy (ďalej len „prezident"), viceprezidenta finančnej správy (ďalej len „viceprezident") alebo
o nadriadeného colníkov zaradených mimo priameho výkonu štátnej služby uvedeného v § 86 ods. 5, ktorého právne postavenie ustanovuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov.
72. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.1b)
73. Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
74. Podľa § 5a ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)
75. Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
76. Podľa § 5a ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka.
77. Podľa § 5a ods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z. na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
78. Podľa § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. služobná disciplína spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadenia, príkazmi a pokynmi nadriadených.
79. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. colník je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
80. Podľa § 44 ods. 3 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. colník je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom.
81. Podľa § 44 ods. 3 písm. h) zákona č. 200/1998 Z. z. colník je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.
82. Podľa § 45 zákona č. 200/1998 Z. z. nadriadený je povinný a) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov, b) zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení, c) odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností, d) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne, e) zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
f) zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby colníka.
83. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
84. Podľa § 50 zákona č. 200/1998 Z. z., ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
85. Podľa § 224 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e), prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222.
86. Podľa § 236a zákona č. 200/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou výkonu rozhodnutia.
87. Podľa ods. 1 smernice č. 230/2012 finančná správa poskytuje zamestnancom možnosť používania elektronickej pošty na komunikáciu medzi zamestnancami a externými subjektmi. Elektronickú poštu je zamestnanec povinný využívať výlučne na plnenie pracovných/služobných úloh. Ak nie je ustanovené inak, zamestnanec je povinný pristupovať k správam a úlohám zaslaných prostredníctvom elektronickej pošty od vedúcich zamestnancov, resp. v rámci projektového riadenia v rámci ich projektového útvaru, ako k plnohodnotným pracovným, resp. služobným úlohám a povinnostiam.
88. Podľa odseku 8 písm. b) smernice č. 230/2012 je zakázané používať elektronickú poštu na zasielanie hromadných elektronických správ ostatným používateľom, ktoré svojím charakterom nesúvisia priamo s pracovným/služobným zaradením a povinnosťami.
89. Podľa odseku 2 smernice č. 24/2015 cieľom smernice o etickom kódexe finančnej správy je upraviť pravidlá správania sa colníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme, na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy pri plnení služobných alebo pracovných povinností, a to v súlade so základnými všeobecne uznávanými a uplatňovanými pravidlami a hodnotami spoločenského styku.
90. Podľa odseku 8 smernice č. 24/2015 zamestnanci plnia svoje úlohy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ústavnými zákonmi, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a internými riadiacimi aktmi.
91. Podľa odseku 9 smernice č. 24/2015 zamestnanci vo vzťahu k iným osobám prejavujú profesionalitu, ochotu, zodpovednosť, poctivosť, diskrétnosť, zdvorilosť a úctu bez ohľadu na osobné záujmy alebo niektorý z dôvodov porušenia zásady rovnakého zaobchádzania ustanovený osobitným predpisom.
92. Podľa odseku 12 smernice č. 24/2015 zamestnanci nešíria a nesprostredkúvajú nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť a dobré meno finančnej správy alebo ostatných zamestnancov.
93. Podľa odseku 14 smernice č. 24/2015 zamestnanci nepoužívajú majetok štátu na činnosti poškodzujúce dobré meno finančnej správy, vo svoj osobný prospech alebo v prospech iných osôb.
94. Podľa odseku 19 písm. c) smernice č. 24/2015 zamestnanci sa navzájom k sebe správajú zdvorilo, v súlade so zásadami slušného správania a bez prejavov nadradenosti, najmä udržiavajú na pracovisku zdvorilé a korektné vzťahy.
95. Podľa odseku 21 smernice č. 24/2015 colníci okrem pravidiel správania uvedených v odsekoch 19 a 20 tejto smernice dodržiavajú aj pravidlá služobnej zdvorilosti, ktoré sú definované v odsekoch 22 až 45 tejto smernice.
96. Podľa odseku 24 smernice č. 24/2015 colníci si v služobnom styku preukazujú vzájomné porozumenie, úctu a prejavujú nevyhnutnú súčinnosť a potrebnú pomoc pri plnení služobných úloh. Pritom dbajú na kultúrnosť prejavu a vystupovania v súlade s ich postavením.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
97. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
98. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 22.01.2019, bol na Colný úrad Trnava doručený návrh priameho nadriadeného žalobcu, zn. 47347/2019, SCÚ SE zo dňa 22.01.2019, na začatie konania vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia žalobcu, t. j. colníka v stálej štátnej službe, zaradeného vo funkcii odborný colný referent Stanice colného úradu Senica - centrála, služobného úradu Trnava, miesto výkonu štátnej služby Leopoldov. Oznámenie o začatí konania vo veci služobného pomeru č. 51646/2018 zo dňa 08.02.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 15.02.2019, kedy sa voči žalobcovi začalo viesť disciplinárne konanie vo veci podozrenia z porušenia povinností žalobcom uvedených v § 44 ods. 3 písm. a), e) a h) zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s internými riadiacimi aktmi - čl. III ods. 1, čl. V ods. 1 a 8 písm. b), d) smernice č. 230/2012 a ods. 8, 9, 12, 14, 19, 21 a ods. 24 smernice č. 24/2015 (Etického kódexu). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol so smernicou č. 24/2015 oboznámený dňa 11.12.2015 a so smernicou č. 230/2012 dňa 03.01.2013. V oznámení o začatí konania vo veci služobného pomeru bola zároveň zo strany konajúceho správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi daná možnosť podľa § 52 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. vyjadriť sa k veci, ktorú žalobca nevyužil a k veci sa nevyjadril.
99. V rámci konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia prvého stupňa - riaditeľa Colného úradu Trnava č. 51660/2019 zo dňa 03.04.2019, bolo preukázané, že žalobca v dňa 09.01.2019 o 14.31 hod., v čase výkonu služby na určenom pracovisku DSS Enviral, Leopoldov, preukázateľne rozposlal hromadnú elektronickú správu dvadsiatim piatim colníkom Stanice colného úradu Senica - centrála, zamestnancom finančnej správy, ktorá svojím charakterom nesúvisela priamo s pracovným, resp. služobným zaradením a povinnosťami, pričom obsah predmetnej elektronickej správy bol v rozpore so služobnou zdvorilosťou a slušnosťou. Išlo o mailovú správu s prílohami, v ktorej žalobca okrem iného označil príslušníka Policajného zboru, ktorý mu doručoval predvolanie a následne ho predvádzal k výsluchu, nevhodným spôsobom, konkrétne ho označil za „trtka a aktívneho policajta, ktorý robí nadprácu v prospech páchateľov trest. činu", ďalej svojho kolegu colníka por. Bc. Y. F. (prostredníctvom textu v maile a prílohy č. 2 k tomuto mailu) žalobca označil za bonzáka a zlodeja vyjadrením „chodil s otcom kradnúť kukuricu do mlyna v Nitre", pričom prílohy tohto mailu (fotografia podľa pripojených údajov 12.12.2018 o 21.11 hod. mobilným telefónom Lenovo A536 a scan služobného mailu, ktorý nebol určený ani žalobcovi, ani nikomu z kolegov, ktorým ho rozposlal) taktiež nesúviseli s jeho služobnými povinnosťami. Zaslaniu uvedeného mailu žalobcom predchádzala udalosť zo dňa 06.12.2018, kedy colník SCÚ Senica - centrála, por. Bc. Y. F. telefonicky oznámil ZVSCÚ Senica - centrála, že na služobnom telefóne pre potreby pracoviska DSS Enviral, prijal telefonický hovor od osoby, ktorá sa predstavila ako príslušník polície a pýtala sa na prítomnosť žalobcu na pracovisku, pričom por. Bc. Y. F. telefonujúcej osobe oznámil, že za účelom zistenia týchto informácií sa má spojiť s priamym nadriadeným a poskytol služobné telefónne číslo na ZVSCÚ Senica - centrála z dôvodu, že VSCÚ Senica - centrála, pretože žalobca bol v tento deň mimo pracoviska. O uvedenom úkone bol spísaný záznam, ktorý bol zaslaný dňa 06.12.2018 o 16:43 hod. mailom na vedomie VSCÚ Senica - centrála a ZVSCÚ Senica - centrála. V mailovej správe, zaslanej na vedomie nadriadenému npor. D. D., o prijatí telefonického hovoru od príslušníka Policajného zboru colník por. F. okrem iného uviedol, že policajt sa
zaujímal o kolegu (žalobcu), či je v zamestnaní, kedy bude v práci a aká je jeho pracovná doba, pričom do mailu tiež uviedol, že mu chce niečo osobne doručiť, dodajúc „...doslova povedal, že sa zatajuje. Následne ma poprosil, aby som ho nevaroval."
100. Po vykonanom dokazovaní v spojení so súhlasným vyjadrením komisie pre preskúmanie disciplinárnych previnení colníkov zo dňa 25.03.2019 vydal riaditeľ Colného úradu Trnava, ako disciplinárny orgán prvého stupňa, rozhodnutie č. 51660/2019 zo dňa 03.04.2019, ktorým podľa § 49 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. uložil žalobcovi opatrenie - písomné pokarhanie. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca včas odvolal. Generálny riaditeľ sekcie colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako príslušný disciplinárny orgán druhého stupňa, rozhodol o odvolaní žalobcu po predchádzajúcom prerokovaní odvolania v poradnej komisii dňa 13.06.2019 žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.06.2019, ktorým rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Trnava potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
101. Ďalej z obsahu administratívneho spisu a z podaní adresovaných správnemu súdu v predmetnej veci vyplýva, že medzi účastníkmi nie sú sporné skutkové zistenia ohľadom konania žalobcu kvalifikovaného ako porušenie služobnej disciplíny colníkov. Žalobca poslanie hromadnej elektronickej správy nepopieral, naopak, v preskúmavanom disciplinárnom konaní a v správnej žalobe ozrejmuje motív a ciele sporného konania.
102. Žalobca v správnej žalobe napáda predovšetkým nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, nesprávnu kvalifikáciu predmetného konania žalobcu ako porušenie služobnej disciplíny, šikanózny postup voči jeho osobe zo strany nadriadených v predmetnom konaní a zneužitie zásad trestania, najmä zásady objektívnosti a spravodlivosti.
103. Svoje konanie žalobca nepovažuje za disciplinárne previnenie, ale za spôsob riešenia problémov so zanechávaním plesnivých potravín a umývaním spoločnej chladničky na pracovisku, ktorými je neustále zo strany kolegov zanechávajúcich v chladničke plesnivé potraviny porušovaný zákon o priestupkoch na úseku zdravotníctva. Zároveň postihovaným konaním (zaslaním mailu v časti inkriminovaného vyjadrenia na adresu kolegu colníka a príslušníka Policajného zboru) poukazoval na protiprávne konanie dotknutého kolegu colníka v minulosti ako aj na jeho konanie porušujúce interné predpisy, pretože k jeho mailu zaslanému týmto kolegom nadriadenému ohľadne prijatia telefonátu príslušníka PZ dňa 06.12.2018 sa žalobca dostal z dôvodu nezabezpečenia prístupu k elektronickej pošte a k počítaču dotknutým kolegom, pretože tento nezabezpečil v súlade s internými predpismi heslom, čím porušil služobnú povinnosť, za ktorú však nebol kolega por. F. vôbec potrestaný. Rovnako zaslanie novoročného priania kolegom v predmetnom maile nepovažuje žalobca za naplnenie skutkovej podstaty disciplinárnych previnení, ktoré sú mu v napadnutých rozhodnutiach kladené za vinu. S poukazom na rôzne previnenia a protiprávne konania v žalobe menovaných ako aj všeobecne uvádzaných kolegov proti služobnej disciplíne bez ich následného adekvátneho disciplinárneho postihu zo strany nadriadených, žalobca udelenie predmetného disciplinárneho opatrenia považuje za šikanózny úkon voči jeho osobe, s cieľom zbaviť sa nepohodlného colníka za to, že uplatňuje svoje práva (okrem iného žiadosťami o preloženie na denné 8-hodinové pracovné zmeny a uplatňovaním práva na cestovné náhrady) žiadosťami na zabezpečenie podmienok nevyhnutných na riadny výkon štátnej služby, príp. plní si oznamovaciu povinnosť voči nadriadeným za účelom odstránenia porúch a nedostatkov ohrozujúcich a sťažujúcich výkon štátnej služby (s poukazom na § 44 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 3 písm. c/ zákona č. 200/1998 Z. z.), ako aj za to, že žalobca poukazuje na porušovanie zákona o priestupkoch, porušovanie služobnej disciplíny, Etického kódexu a na protiprávne konanie iných kolegov colníkov, ktorí mali byť taktiež disciplinárne potrestaní, avšak neboli.
104. S poukazom na obsah predmetnej hromadnej správy zasielanej žalobcom dňa 09.01.2019 o 14:31 hod. (príloha k úradnému záznamu č. 19520/2019 zo dňa 11.01.2019 - č. l. 11 v administratívnom spise, resp. č. l. 10 v administratívnom spise) správny súd považuje za potrebné uviesť, že ako dôvod porušenia služobnej disciplíny disciplinárny orgán nevyhodnotil obsah predmetnej elektronickej správy ako celku, t. j. v časti obsahujúcej novoročné prianie, ani upozornenia žalobcu ohľadom potreby udržovania čistoty v spoločnej chladničke.
105. Predmetom disciplinárneho konania bol text správy, v ktorom sa žalobca vyjadroval na adresu kolegu colníka por. Y. F. a na adresu príslušníka Policajného zboru, ktorý si vo vzťahu k žalobcovi
plnil služobné povinnosti v súvislosti so zabezpečením procesných úkonov v konaní vedenom so žalobcom (či už doručovanie úradnej alebo súdnej písomnosti alebo predvedenie na procesný úkon, čo vo vzťahu k posúdeniu disciplinárnej zodpovednosti žalobcu nie je podstatné). Doručovanie úradných zásielok a zabezpečovanie účasti svedkov alebo účastníkov administratívnych alebo súdnych konaní (predvedenie) je bežným inštitútom podľa jednotlivých procesných kódexov, preto nie je namieste znevažovať hanlivými vyjadreniami príslušníkov Policajného zboru za ich prácu a plnenie si služobných povinností vykonávaných v spolupráci s inými orgánmi verejnej správy. Rovnako nemožno tolerovať hromadne zverejňované (príp. formou ohovárania) hanlivé a obviňujúce vyjadrenia (pokiaľ nejde o oznámenie príslušným orgánom skutočností odôvodňujúcich podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia, priestupku alebo trestného činu určitou osobou) od colníka v služobnom pomere k štátu (ako príslušníka finančnej správy) na adresu iného kolegu, prípadne tretích osôb stojacich mimo služobný pomer.
106. Pokiaľ ide o charakter predmetného konania žalobcu, tento je potrebné posudzovať v kontexte obsahu zaslanej hromadnej správy a počtu zamestnancov finančnej správy, ktorým bola elektronická správa zaslaná. S prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom hromadnej správy boli hanlivé a osočujúce vyjadrenia na kolegu colníka a na príslušníka Policajného zboru, nemožno tieto správy vyhodnotiť ako súvisiace s výkonom služby colníka a s plnením pracovných povinností a taktiež ich obsah možno vyhodnotiť ako porušenie Etického kódexu prekročením hraníc služobnej zdvorilosti, slušného správania a narúšajúce dobré meno finančnej správy a dotknutých osôb. S prihliadnutím na účel zriadenia finančnej colnej správy, na účel plnenia jej zverených úloh vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, spôsobu jej riadenia ako aj úpravy služobnej disciplíny, zasielanie hromadných správ tohto typu je neprípustné nie len vo všeobecnosti, ale o to viac je neprípustné takéto konanie colníkov v služobnom pomere, na ktorých sa vzťahujú prísnejšie kritériá služobnej disciplíny ako na iné neprofesionálne profesie (s výnimkou všetkých ozbrojených zborov zriadených štátom, príp. zamestnancov v civilnej štátnej službe).
107. Prípadný rázny nesúhlas s postupom kolegu colníka a pobúrenie, príp. znepokojenie žalobcu zo zistenia, že kolega colník podal nadriadenému správu o prijatí telefonickej žiadosti príslušníka Policajného zboru o informáciu o prítomnosti žalobcu na pracovisku, požadovanú v súvislosti s plnením jeho služobných povinností v rámci poskytovania súčinnosti pri niektorých procesných úkonoch, zrejme v konaní vedenom so žalobcom, nebolo liberačným ani tolerovateľným dôvodom na nevyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi zo strany jeho nadriadených (§ 45 písm. c/ v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.).
108. Za daných okolností prípadu ako účinnú obranu žalobcu, príp. poľahčujúcu okolnosť nebolo možné vyhodnotiť ani žalobcom namietanú skutočnosť, že kolega por. F. si neuzamkol prístup na pracovný počítač, čo žalobcovi umožnilo využiť prístup do kolegovej elektronickej pošty a prečítať si správu adresovanú nadriadenému ohľadom zisťovania prítomnosti žalobcu na pracovisku príslušníkom Policajného zboru. Riešenie nesplnenia si povinnosti colníka uzamknúť prístup počítača heslom je v kompetencii nadriadeného a vo vzťahu k následnému konaniu žalobcu, ktorým sa dopustil predmetného disciplinárneho previnenia, je vyvodenie, resp. nevyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči kolegovi žalobcu irelevantná. Pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu nie je poľahčujúcou ani právne významnou okolnosťou skutočnosť, že sa k predmetnej správe kolegu dostal z dôvodu neuzamknutia počítača heslom po ukončení služby alebo pred opustením pracoviska.
109. Len na okraj správny súd dodáva, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu o opomenutí nadriadeného zisťovať dôvody a okolnosti, za ktorých sa žalobca dostal k obsahu mailových správ kolegu, pretože z obsahu administratívneho spisu (úradný záznam nadriadeného žalobcu zo dňa 11.01.2019, návrh na začatie konania vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia colníka SCÚ Senica - centrála zo dňa 22.01.2019) vyplýva, že v rámci objasňovania dôvodov predmetného vyjadrenia a konania žalobcu na adresu kolegu, bol žalobca nadriadeným vyzvaný, aby sa ospravedlnil kolegovi colníkovi za osočujúce tvrdenia na jeho osobu alebo aby žalobca predložil o pravdivosti svojich tvrdení dôkazy a zároveň bol žalobca zo strany nadriadeného dopytovaný na spôsob, ako sa dostal k mailu, ktorý mu nebol určený (nachádzajúci sa elektronickej pošte kolegu na jeho počítači), avšak žalobca sa k spôsobu zistenia obsahu mailu, zasielaného kolegom z jeho elektronickej pošty, nevyjadril a žiadne vysvetlenie nepodal.
110. V kontexte žalobných dôvodov taktiež neobstojí argumentácia žalobcu, poukazujúca na rôzne žalobcom tvrdené disciplinárne previnenia colníkov alebo protiprávne konanie iných osôb, pretože
v danom prípade je pre posúdenie jeho disciplinárnej zodpovednosti relevantné konkrétne konanie žalobcu, napĺňajúce znaky porušenia služobnej disciplíny. Žalobca, ako colník so služobným pomerom k štátu, je viazaný prísahou (§ 17 zákona o štátnej službe colníkov), okrem iného aj na dodržiavanie služobnej disciplíny, pričom jej dodržiavanie patrí v zmysle § 44 ods. 3 písm. h) zákona č. 200/1998 Z. z. zákona o štátnej službe colníkov k jeho základným povinnostiam. Dodržiavanie služobnej disciplíny zahŕňa, okrem dôsledného dodržiavania všeobecne záväzných právnych noriem vyššej právnej sily, aj dôsledné dodržiavanie služobnej prísahy, rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov nadriadených (§ 43 zákona o štátnej službe colníkov), medzi ktoré možno zaradiť aj interné riadiace akty ako smernice upravujúce rôzne kompetencie, práva a povinnosti colníkov na jednotlivých stupňoch riadenia či už horizontálne alebo vertikálne v rôznych oblastiach plnenia úloh a činností spojených s výkonom finančnej správy na úseku colníctva, vrátane interného riadiaceho aktu upravujúceho etický kódex a pravidlá správania sa colníkov v služobnom styku ako aj všeobecne.
111. S povinnosťou dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny colníkom korešpondujú povinnosti a oprávnenia nadriadeného kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov, viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne, odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností, pričom nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia (§ 45 a § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov).
112. Teda disciplinárne orgány vedením preskúmavaného disciplinárneho konania a vydaním napadnutých rozhodnutí oboch stupňov neprekročili medze ústavnej zásady legality vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ich disciplinárne rozhodnutia nemožno posudzovať ako platné, príp. neplatné právne úkony (ako právne úkony súkromnoprávnej povahy), ale ako individuálne správne akty, vydávané na základe zákona a preskúmateľné v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov správneho (verejného) práva. Rovnako možno vo vzťahu k spôsobu vedenia disciplinárneho konania a k postihnutiu disciplinárneho previnenia žalobcu konštatovať, že tieto neboli svojvoľným uplatňovaním disciplinárnej právomoci príslušných nadriadených žalobcu voči jeho osobe, ani šikanóznym aktom sledujúcim zamedzeniu uplatňovania si služobných nárokov zo strany žalobcu voči finančnej správe a zamestnávateľovi (napr. ohľadom nesúhlasu žalobcu s nevyplácaním uplatneného cestovného, príp. nepreradenia žalobcu na ním navrhované denné služobné zmeny).
113. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na účely účinnej obrany colníka voči postupom nadriadených a na účinné uplatňovanie jeho peňažných nárokov zo služobného pomeru alebo na presadenie antidiskriminačného zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou, slúžia právne inštitúty podľa zákona č. 200/1998 Z. z. (napr. odvolanie podľa § 31 ods. 2 a atď.) a podľa osobitných právnych predpisov. Rozposielanie hromadných elektronických správ, obsahujúcich nepodložené hanlivé vyjadrenia a obvinenia kolegov a tretích osôb, alebo riešenie súkromných záležitostí a názorov colníka, nie je spôsob výkonu funkcie colníka ani plnením jemu zverených úloh, ktoré by bolo možné v pohľadu udržania služobnej disciplíny tolerovať.
114. Rovnako nie je dôvodom na toleranciu predmetného konania žalobcu ani domnelé uplatnenie práva na odpor (ius resistendi) podľa čl. 32 Ústavy SR zo strany žalobcu voči svojim nadriadeným alebo voči finančnej správe. Tento inštitút občianskej neposlušnosti tvorí súčasť ústavných zákonov mnohých vyspelých demokracií, pričom, tak ako i v Ústave Slovenskej republiky a v čl. 23 Listiny základných práv a slobôd, je osobitným právnym inštitútom, ktorý umožňuje uskutočnenie verejného politického disentu. Má však charakter kolektívneho práva občanov štátu v prípade zlyhania riadneho fungovania a plnenia funkcií ústavných orgánov štátu a je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. Konkrétne, podľa čl. 32 Ústavy SR občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Teda toto právo je možné uplatniť kolektívne, občanmi Slovenskej republiky a rozhodne nie je právnym základom pre anarchiu alebo pre ospravedlnenie nerešpektovania právoplatných a vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej moci, príp. exekučných titulov alebo pre nerešpektovanie zákonom ustanovených postupov na ochranu a uplatňovanie práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred príslušnými súdmi alebo pred orgánmi verejnej správy, na ktorých konanie a postupy sa vzťahujú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy a procesné kódexy, upravujúce práva a povinnosti konajúcich orgánov, ako aj účastníkov tých ktorých konaní a zároveň aj možnosti, podmienky a postupy
revidovania rozhodnutí a opatrení vydaných v súdnych a administratívnych konaniach v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
115. Pokiaľ ide konkrétne o žalobcom tvrdené uplatnenie práva na odpor podľa čl. 32 Ústavy SR v minulosti voči JUDr. R. žalobcom, ako aj voči nadriadenému plk. D., podľa tvrdenia žalobcu z dôvodu jeho lživých vyjadrení na adresu žalobcu vo svedeckej výpovedi v konaní pred Okresným súdom Galanta v civilnej veci, správny súd s poukazom na vyššie uvedené podmienky uplatňovania inštitútu ústavného práva na odpor dodáva, že z dôvodu explicitného vylúčenia aplikácie Správneho poriadku v konaniach vo veciach služobného pomeru ustanovením § 236a zákona č. 200/1998 Z. z., dôvody žalobcom tvrdeného uplatnenia práva na odpor voči JUDr. R. a plk. D. nemožno pre účely disciplinárneho konania posúdiť podľa obsahu ani ako námietky predpojatosti podľa Správneho poriadku (§ 9 a nasl. citovaného zákona). Osobitý charakter štátnej služby colníkov a zákonnej úpravy ich služobnej disciplíny, spôsob striktného vertikálneho riadenia finančnej správy na úseku colníctva a povinností nadriadených voči podriadeným colníkom pri zabezpečovaní plnenia úloh vo vzťahu k štátu, inštitút námietky zaujatosti zo strany colníka v konaní o jeho služobnom pomere nepripúšťa. Len na dôvažok správny súd dodáva, že žalobca vo vzťahu k plk. D. nepreukázal, že by jeho tvrdenia v rámci svedeckej výpovede v predmetnom súdnom konaní príslušný súd vyhodnotil ako lživé, nepravdivé alebo že by bolo na základe žalobcom namietanej svedeckej výpovede nadriadeného začaté príslušné konanie pre ohováranie žalobcu alebo pre podanie krivého svedectva v konaní pred súdom.
116. S prihliadnutím na sporný obsah zasielanej elektronickej hromadnej správy možno konštatovať, že disciplinárne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili konanie žalobcu ako konanie porušujúce služobnú disciplínu a predmetný skutok podradili pod konkrétne zákonné ustanovenia zákona o štátnej službe colníkov a ustanovenia interných noriem upravujúcich postupy a disciplínu príslušníkov finančnej správy v oblasti colníctva (smernica č. 230/2012 a smernica č. 24/2015 - Etický kódex). Rovnako možno konštatovať, že o uložení disciplinárneho opatrenia - písomného pokarhania žalobcovi (a to najmiernejšieho trestu podľa § 49 zákona č. 200/1998 Z. z.) rozhodovali v oboch stupňoch disciplinárneho konania správne orgány na to zo zákona a na základe interných riadiacich aktov oprávnené, pričom vo vzťahu k žalobcovi a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu dodržali procesný postup upravujúci konanie vo veciach služobného pomeru podľa § 220 a nasl. zákona o štátnej službe colníkov, dbajúc na zachovanie procesných práv žalobcu v duchu zásad administratívneho trestania, ktorý sa mal možnosť oboznámiť s dôvodmi disciplinárneho konania vedeného voči jeho osobe, s dôkazmi a podkladmi pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a mal právo podávať vyjadrenia k prejednávanej veci a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zároveň možno konštatovať, že disciplinárne orgány na zistený skutkový stav správne aplikovali príslušné ustanovenia upravujúce služobnú disciplínu colníkov v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zákona o štátnej službe colníkov a na nápravu žalobcu zvolili, po nenaplnení účelu skôr uloženej výčitky žalobcovi za jeho obdobné disciplinárne previnenie, uloženie najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia podľa § 49 písm. a) zákona o štátnej službe colníkov, písomné pokarhanie.
117. V neposlednom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie nadriadeného vydané v rámci jeho disciplinárnej právomoci v disciplinárnom konaní vedenom voči podriadenému colníkovi, nie je právnym úkonom podľa § 237 zákona o štátnej službe colníkov, a preto námietka, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia je absolútne neplatným právnym úkonom, nemôže byť vyhodnotená inak, ako nedôvodná. Vydanie rozhodnutia v rámci disciplinárneho konania nie je právnym úkonom súkromnoprávneho charakteru ani prejavom vôle ako takým, ale je to vrchnostenský jednostranný správny individuálny akt nadriadeného voči podriadenému colníkovi, ktorým nadriadený v rámci svojej právomoci plní povinnosti (§ 45 písm. c/ v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.) uložené mu zákonom o štátnej službe colníkov za účelom zabezpečenia disciplíny podriadených a s tým spojeného plnenia úloh na úseku finančnej správy. Rozhodnutie vo veci disciplinárneho trestania je výsledkom zákonom upraveného procesného postupu a jeho zákonnosť ako individuálneho správneho aktu podlieha podľa zákonom stanovených podmienok preskúmaniu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
118. K poukazu žalobcu na porušovanie služobnej disciplíny inými colníkmi, ktorých disciplinárne previnenia z pohľadu žalobcu príslušní nadriadení disciplinárne nestíhali ani neriešili, správny súd uvádza, že konanie iných colníkov a kolegov žalobcu, prípadne postup nadriadeného pri vyvodzovaní
disciplinárnej zodpovednosti voči iným colníkom, nie je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tejto veci.
119. Vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu v tejto veci nebolo medzi stranami sporné a správny súd v tejto veci neuplatňuje sankčnú moderáciu (§ 198 SSP), pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného v predmetnom disciplinárnom konaní, v ktorom je pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za porušenie služobnej disciplíny podstatné konkrétne postihované konanie žalobcu, ktorého sa dopustil pri plnení povinností v rámci výkonu štátnej služby, resp. v čase výkonu štátnej služby. Protiprávne konanie alebo disciplinárne previnenie ostatných žalobcom menovaných alebo neurčito označených colníkov, vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti preskúmavaného administratívneho konania a správnosti a proporcionality vyvodenia dôsledkov disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za predmetné porušenia služobnej disciplíny, nie je v tomto ohľade relevantné. Rovnako, pre posúdenie zákonnosti preskúmavaných administratívnych rozhodnutí a disciplinárneho konania predchádzajúceho ich vydaniu na základe konkrétneho konania žalobcu (predmetného porušenia služobnej disciplíny), nie sú relevantné ani dôvody a závery prípadných následných administratívnych konaní vedených vo veciach služobného pomeru žalobcu v postavení colníka.
120. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výkonom jeho štátnej služby colníka namieta šikanózne zaobchádzanie s jeho osobou zo strany nadriadených, prípadne sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, mohol (môže) využiť v zmysle ustanovenia § 5a ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov (resp. podľa § 75 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zákonom stanovené prostriedky právnej ochrany. Rovnako nie je predmetom prejednávanej veci žalobcom tvrdené zanedbanie povinností nadriadených, vyplývajúcich im z ustanovenia § 45 a 46 zákona o štátnej službe colníkov tým, že voči iným colníkom nevyvodili dôsledky z porušovania služobných povinností a služobnej disciplíny, hoci žalobcovi bolo za predmetné porušenie služobnej disciplíny uložené disciplinárne opatrenie. Na zisťovanie, objasňovanie a odstraňovanie žalobcom naznačených nežiadúcich javov pri plnení povinností nadriadenými slúžia inštitúty vnútornej kontroly v rámci finančnej správy, prípadne kontroly zo strany nadriadených inštitúcií.
121. Jedným z účelov ukladania disciplinárnych opatrení je zabezpečiť naplnenie generálnej a individuálnej prevencie vo vzťahu k dodržiavaniu služobnej disciplíny colníkmi, aby dôsledne, riadne a svedomito dodržiavali služobnú disciplínu a plnili si služobné povinnosti, pričom nadriadeným zo zákona vyplýva povinnosť riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov, zabezpečovať, aby podriadení boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených colníkov viesť k služobnej disciplíne, oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností (§ 45 zákona o štátnej službe colníkov).
122. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú a podzákonnú úpravu práv a povinností colníkov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, správny súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí oboch stupňov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, konštatuje, že správne orgány pri ukladaní disciplinárneho opatrenia podľa § 49 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. žalobcovi za zistené porušenie služobnej disciplíny colníka dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý bez pochybností preukazoval, že žalobca v čase a spôsobom špecifikovanom v rozhodnutí prvého stupňa porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 44 ods. 3 písm. a), e), h) zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s internými riadiacimi aktmi - smernicou č. 230/2012 o používaní prostriedkov IS/IKT a smernicou č. 24/2015 o etickom kódexe finančnej správy, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený.
123. Zároveň správny súd konštatuje, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia podľa § 49 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z., s prihliadnutím na predchádzajúce právoplatné udelenie výčitky žalobcovi podľa § 50 a nasl. citovaného zákona, ako miernejšieho disciplinárneho prostriedku, ktorý však neviedol k náprave služobnej disciplíny žalobcu v postavení colníka, nadriadený uložil žalobcovi primerané disciplinárne opatrenie, ktoré je zo zákonom stanovených opatrení najmiernejšie, pričom viedol disciplinárne konanie v súlade so zákonom o štátnej službe colníkov a so zásadami disciplinárneho konania a ukladania disciplinárnych opatrení, pričom dbal na zachovanie procesných práv žalobcu.
124. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny súd nezistil také žalobcom namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaných disciplinárnych rozhodnutí, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
125. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
126. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).