Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/97/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: K. L., k.s., so sídlom J. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, správca úpadcu X. B., s.r.o. v konkurze, miesto podnikania B. M. XC/XXXX/ XXX XX Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO - XXXXX/XXXX/Ja zo dňa 06.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.12.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Y. - XXXXX/XXXX/Ja zo dňa 06.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku zastavil konanie o návrhu spoločnosti X. B., s.r.o. v konkurze, so sídlom B. M. XC/XXXX, XXX XX G., podaný prostredníctvom spoločnosti K. L., k.s., ako správcu úpadcu, na preskúmanie rozhodnutia T. úradu G., odboru opravných prostriedkov č. Vo X/XXXX zo dňa 09.11.2016, mimo odvolacieho konania.

2. Uznesením č.k. -43 zo dňa 02.07.2018, právoplatným dňa 27.07.2018, Krajský súd v Bratislave postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“), ktorému bola vec doručená dňa 01.10.2018.

3. Ťažisko svojej argumentácie v správnej žalobe venoval žalobca jeho vnímaniu vzťahu medzi a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „ZKR“).

4. Podľa žalobcu medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúcemu konkurzu. Nakoľko správny poplatok, ktorý žalobca nezaplatil súčasne s jeho vznikom a zapísal ho do evidencie pohľadávok proti oddelenej podstate, sa týkal správneho konania, ktoré priamo súviselo s riadnym výkonom správcovskej funkcie a so správou majetku podliehajúcemu konkurzu, a to tak, že podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa priamo týkal nehnuteľností zapísaných v súpise majetku úpadcu, správny poplatok žalobca zapísal do zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate, pričom tento poplatok zamýšľal uhradiť v zmysle ako pohľadávku proti oddelenej podstate v jej

prihlásenom poradí v čase, keď by disponoval finančnými prostriedkami na úhradu pohľadávok proti podstate. Pohľadávky proti podstate vznikajú po vyhlásení konkurzu priebežne počas konkurzného konania v súvislosti so správou majetku úpadcu, resp. speňažovaním jeho majetku a sú uspokojované individuálne, pričom lehotu na uplatnenie týchto pohľadávok nestanovuje. Ustanovenie rieši poradie splatnosti pohľadávok proti podstate, podľa ktorého je správca úpadcu povinný pohľadávky uspokojiť. Správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu postupne počas priebehu konkurzného konania a preto z hľadiska hospodárnosti má postupné uspokojovanie pohľadávok proti podstate opodstatnenie. Pokiaľ je rozhodnutie správneho orgánu viazané na zaplatenie správneho poplatku, správca sa v prípade nedostatku finančných prostriedkov tvoriacich konkurznú podstatu nemôže domáhať rozhodnutia správneho orgánu, čím je obmedzené jeho právo domáhať sa správneho konania a rozhodnutia. demonštratívne vymedzuje pohľadávky proti podstate, pričom správny poplatok sa v zmysle medzi pohľadávky proti podstate zaraďuje. Preto žalovaný ako orgán verejnej správy je síce oprávnený zastaviť konanie z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku, ale to sa netýka otázky konkurzného konania, nakoľko v zmysle by bol žalobca ako správca úpadcu povinný správny poplatok splatiť tak, ako to ustanovuje zákon a teda podľa poradia na základe evidencie pohľadávok proti podstate. Z tohto dôvodu považuje žalobca zastavenie správneho konania napadnutým rozhodnutím žalovaného za protichodné voči ako osobitnému právnemu predpisu.

5. Žalobca ďalej pokračoval, že jedným z hlavných účelov konkurzného konania je speňaženie majetku zapísaného do súpisu majetku úpadcu. Správca pri speňažovaní postupuje v zmysle , z ktorého vyplýva, že účelom speňažovania je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase s vynaložením čo najnižších nákladov. V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu bolo v súlade s zapísaných do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa celkovo 71 nehnuteľností. V roku 2013 bolo podaných na príslušnom súde 71 žalôb o vylúčenie týchto nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu. V rámci týchto súdnych konaní žalobcovia zneužívajú svoje práva prislúchajúce im ako účastníkom súdnych konaní, nakoľko ich nedôvodne predlžujú neopodstatnenými podaniami. Postup žalobcov v týchto konaniach nemožno vnímať inak, než ako šikanózny výkon práva, resp. zneužitie práva. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vzhľadom k stále živým, prebiehajúcim súdnym konaniam, správca nie je schopný speňažiť nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu. S tým priamo súvisí fakt, že nakoľko doposiaľ neboli nehnuteľnosti speňažené, správca nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli všetky náklady súvisiace s konkurzným konaním a teda aj splatenie pohľadávok proti podstate. Priebežné uspokojovanie pohľadávok proti podstate je teda závislé od finančnej výšky konkurznej podstaty, ktorá je výsledkom speňaženia zložiek zapísaných do súpisu majetku úpadcu. Pokiaľ správca úpadcu z akýchkoľvek dôvodov nemôže majetok úpadcu speňažiť, nemá dostatok financií, ktoré tvoria konkurznú podstatu a teda nie je schopný uspokojiť pohľadávky proti podstate súčasne s ich vznikom.

6. Následkom nezaplatenia správneho poplatku je v súlade s zastavenie konania. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že zapísanie tohto poplatku do evidencie pohľadávok proti podstate neznamená opomenutie tejto pohľadávky, ale len to, že pohľadávka bude splatená v čase, keď bude správca disponovať takými finančnými prostriedkami, aby ju splatiť mohol, berúc ohľad na jej poradie v evidencii pohľadávok proti podstate. Aj keď žalovaný konal v zmysle a konanie zastavil, nebral do úvahy ako osobitný právny predpis vo veciach konkurzného konania. Žalovaný bol v tomto prípade povinný brať do úvahy toto ustanovenie a pokračovať v konaní s vedomosťou, že žalobca správny poplatok uhradí tak, ako to definuje . Tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím konanie zastavil, spôsobil žalobcovi odopretie práva na inú právnu ochranu, čím došlo k porušeniu (ďalej len „“).

7. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -42, podľa ktorého pokiaľ orgány verejnej moci nekonajú a nerozhodujú v súlade s platnými právnymi predpismi, nesprávne ich vykladajú a aplikujú, dochádza tým k porušeniu princípu právnej istoty osoby, ktorá sa domáha svojho práva prostredníctvom orgánu verejnej moci. Princíp právnej istoty je jeden z hlavných pilierov právneho štátu a porušenie toho princípu znamená aj porušenie , ktorý definuje Slovenskú republiku ako demokratický, zvrchovaný a právny štát. Žalobca preto vníma zastavenie konania a neposkytnutie právnej ochrany žalovaným ako porušenie jeho právnej istoty. Žalovaný nekonal a neposúdil vec z hľadiska platných právnych predpisov, keďže nebral na zreteľ žalobcu v postavení správcu konkurznej podstaty a z toho vyplývajúcich osobitných ustanovení.

8. V nadväznosti na vyššie prezentovanú argumentáciu, nežiadajúc na prejednanie správnej žaloby nariadenie pojednávania, navrhol žalobca správnemu súdu, aby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na názore, že jeho rozhodnutie napadnuté správnou žalobou je vecne správne a je aj správne odôvodnené, keď žalovaný v odôvodnení poukázal na , z ktorého ustanovení pri rozhodovaní vychádzal, a uviedol, ako tieto ustanovenia vyložil. Žalovaný v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia na podporu správnosti výkladu, z ktorého vychádzal, komparujúc s inou právnou úpravou, poukázal aj na o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Hoci podľa správca podľa osobitného predpisu je oslobodený od súdnych poplatkov, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu. Správca ustanovený podľa však nie je uvedený medzi osobami oslobodenými od platenia správnych poplatkov podľa č.

10. Žalovaný poukázal na , podľa ktorého poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že poplatok nie je splatný až v budúcnosti ako uvádza žalobca. Žalovaný zdôraznil, že podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Aj preto bolo nutné v súlade so zákonom konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zastaviť z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku. Podľa totiž daňové úrady vykonávajú v správnych orgánoch vo svojej územnej pôsobnosti, okrem odseku 1, kontrolu správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov a v správnych orgánoch, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, kontrolu správnosti a včasnosti platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidencie poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Ak by tento postup žalovaný opomenul, tak by sa vystavil riziku uloženia pokuty až do výšky 166 Eur zo strany daňového úradu.

11. Záverom vyjadrenia k správnej žalobe uzavrel žalovaný, že z ustanovení nepochybne vyplýva, kto je poplatníkom, kedy vzniká poplatková povinnosť, aj to, aké sú následky nezaplatenia správneho poplatku v stanovenej lehote a teda správny orgán bol povinný riadiť sa zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou. Zopakoval základné tézy svojej argumentácie, pričom zdôraznil, že ak by sa akceptoval právny názor žalovaného, znemožnilo by to správcom konkurznej podstaty v nebonitných konkurzoch domáhať sa svojich práv iba z dôvodu, že v konkurznej podstate nie je dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie správneho poplatku.

13. Žalobca následne oznámil správnemu súdu skutočnosť relevantnú pre právne posúdenie jeho argumentácie v správnej žalobe, ktorou skutočnosťou je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -52 zo dňa 31.10.2018, kde v obdobnej veci Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie najmä z dôvodu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s faktom, že žalobca ako správca konkurznej podstaty postupuje v zmysle osobitného predpisu a tým znemožnil správcovi poskytnutie právnej ochrany, ktorú mu garantuje napriek tomu, že žalobca postupoval v zmysle .

14. Na repliku žalobcu podal žalovaný dupliku, v ktorej zdôraznil základné body svojej argumentácie.

15. Následne žalovaný predložil správnemu súdu rovnopis rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -108 zo dňa 20.02.2019, v ktorom Krajský súd v Bratislave riešil totožnú právnu otázku (zastavenie konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pre nezaplatenie správneho poplatku) medzi totožnými účastníkmi. Dopytom na Krajský súd v Bratislave

správny súd zistil, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -108 zo dňa 20.02.2019 kasačnou sťažnosťou napadnutý nebol.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, vychádzajúc z absencie požiadavky účastníkov na nariadenie pojednávania, majúc za to, že skutkové ani právne súvislosti prípadu a zrozumiteľne prezentovaná písomná argumentácia účastníkov konania prejednanie veci na pojednávaní nevyžadujú.

19. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 17.01.2017 bol žalovanému doručený podnet žalobcu „na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva vydaného Okresným úradom Trenčín, odbor opravných prostriedkov, zo dňa 09.11.2016, Vo X/XXXX.“

20. Žalovaný výzvou č. Y.-XXXX/XXXX/Ja zo dňa 26.09.2017 vyzval žalobcu na zaplatenie správneho poplatku v sume 165,50 Eur do 15-dní od doručenia výzvy s poučením o následku zastavenia konania, ak poplatok nebude zaplatený a informáciou, že proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie správneho poplatku sa nemožno odvolať. Výzva na zaplatenie správneho poplatku bola žalobcovi doručená dňa 05.10.2017.

21. Na výzvu na zaplatenie správneho poplatku odpovedal žalobca podaním zo dňa 05.10.2017 citáciou ustanovenia zákona , pričom uviedol, že pohľadávka na správnom poplatku vo výške 165,50 Eur bola zapísaná do zoznamu pohľadávok proti podstate, pričom táto pohľadávka bude uhradená v zmysle v jej prihlásenom poradí v čase, keď bude správca disponovať finančnými prostriedkami na úhradu pohľadávok proti podstate.

22. Dňa 06.11.2017 vydal žalovaný rozhodnutie č. Y.-XXXXX/XXXX/Ja, ktorým podľa konanie o návrhu spoločnosti X. B., s.r.o. v konkurze, so sídlom Pod M. XC/XXXX, XXX XX G., podaný prostredníctvom spoločnosti K. L., k.s., ako správcu úpadcu, na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. Vo X/XXXX zo dňa 09.11.2016, mimo odvolacieho konania, zastavil z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.11.2017.

23. Podľa predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v správnych poplatkov (ďalej len ""). Sadzobník tvorí prílohu, ktorá je súčasťou tohto zákona.

24. Podľa poplatníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa poplatky určené v pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková

povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.

26. Podľa ak poplatky splatné podľa tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.

27. Podľa položky 1 ods. 2 správnych poplatkov návrh na obnovu konania alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na orgáne štátnej správy, ak tento podáva právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie 165,50 eura.

28. Podľa začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

29. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

30. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý

kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

31. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

32. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

33. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospelej k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. V rámci posudzovania predmetu súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil aj s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -108 zo dňa 20.02.2019, v ktorom bola posudzovaná rovnaká právna otázka (zastavenie konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pre nezaplatenie správneho poplatku) medzi tými istými účastníkmi. Keďže správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s tam vysloveným právnym názorom ako aj obsahom právnej argumentácie, formou citácie uvádza dôvody, ktoré pri riešení spornej otázky Krajský súd v Bratislave vyjadril nasledovne: „ spája vznik poplatkovej povinnosti s podaním podnetu na úkon alebo konanie, v tomto prípade podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ( ). Výnimku z poplatkovej povinnosti tvoria prípady uvedené v ustanovení citovaného zákona (oslobodenie od správnych poplatkov), o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde, preto bol žalobca povinný zaplatiť správny poplatok v správnej výške spolu s podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ak poplatník (žalobca) nezaplatí správny poplatok pri vzniku poplatkovej povinnosti, mu umožňuje zaplatiť správny poplatok ešte neskôr, a to na základe písomnej výzvy správneho orgánu podľa , ktorá obsahuje lehotu na zaplatenie správneho poplatku. Následkom nezaplatenia správneho poplatku v lehote je zastavenie konania, o čom musí byť poplatník poučený.“ „....Žalobca v uvedenej lehote správny poplatok nezaplatil súc poučený o následku jeho nezaplatenia. pri márnom uplynutí lehoty na zaplatenie správneho poplatku neumožňuje opakované (ďalšie) poskytnutie lehoty na zaplatenie správneho poplatku, ale s touto skutočnosťou spája zastavenie konania. Lehota na zaplatenie správneho poplatku v trvaní 15 dní určená v je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť. ju určuje fixne, výslovným numerickým spôsobom bez použitia slovného spojenia „najmenej x dní“. Rozdielna právna úprava z hľadiska charakteru lehôt na zaplatenie súdneho poplatku je obsiahnutá v , ktorý ju upravuje ako sudcovskú lehotu s možnosťou jej predĺženia, o tento prípad však v režime nejde. Preto márne uplynutie 15-dňovej zákonnej lehoty na zaplatenie správneho poplatku má za následok jedine zastavenie konania. Nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu o možnom budúcom zaplatení správneho poplatku v bližšie neurčenom časovom horizonte, ktorý je viazaný výlučne na negarantované disponovanie finančnými prostriedkami v rámci konkurznej podstaty. Pohľadávka na správnom poplatku však nie je prednostnou pohľadávkou uspokojovanou v konkurze, ale je až na 11. mieste v rámci rozpätia uspokojovaných pohľadávok, v rámci hierarchie pohľadávok nemôže byť uprednostnená, keďže to zákon neumožňuje ( ). Začatie konkurzného konania ( ) nemá za následok prerušenie lehoty na zaplatenie správneho poplatku ani konania o podnete. Správca dokonca nie je oslobodený od platenia správneho poplatku (túto skutočnosť nemožno zamieňať s oslobodením správcu od platenia súdneho poplatku podľa ). a č. sú právnymi predpismi rovnakej právnej sily, ktoré možno v ich vzájomnom vzťahu definovať ako lex

generalis () a lex specialis (č. ); tento vzťah možno ustáliť v otázke plynutia lehôt na zaplatenie správneho poplatku a v otázke oslobodenia od správnych poplatkov. všeobecne upravuje konkurzné konania bez konkrétnej zmienky k správnym poplatkom a nemožno ju zistiť ani v ustanovení upravujúcom účinky začatia konkurzného konania. osobitne upravuje splatnosť správnych poplatkov zakotvením fixnej zákonnej lehoty na jeho zaplatenie, následok jeho nezaplatenia a neoslobodenie správcu od platenia správnych poplatkov. Komparáciou s ďalším právnym predpisom v poplatkovej oblasti - - správny súd dospel k záveru, že zákonodarca nemal úmysel oslobodiť správcu od platenia správnych poplatkov, keďže v skoršej a inej právnej úprave súdnych poplatkov tak urobil a výslovne to v upravil, nie však už v “

35. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. -108 zo dňa 20.02.2019 ďalej uviedol: „Správny súd v súvislosti so vznikom poplatkovej povinnosti poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti súdnych poplatkov aplikovateľnú aj na správne poplatky z hľadiska charakteru poplatkovej povinnosti. ESĽP nikdy nevylučoval možnosť, že záujmy riadneho výkonu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu spočívajúceho v súdnom (správnom) poplatku. Požiadavku zaplatiť súdne poplatky v súdnom konaní nemožno považovať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napríklad rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko zo dňa 19.6.2011, č. sťažnosti 28249/95, § 54,60; Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko zo dňa 19.12.1997, Reports of Judgments and Decisions 1997-VIII, str. 2955, § 33; rozsudok vo veci Tolstoy - Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo zo dňa 13.7.1995, Séria A, č. 316-B, str. 80-81, § a nasl.). Preto zastavením konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu v mimo odvolacom konaní pre nezaplatenie správneho poplatku nemohlo dôjsť k porušeniu SR. Správny súd ďalej skúmal, či napadnutým rozhodnutím o zastavení konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže byť žalobca dotknutý na jeho subjektívnych právach, ktorým by mala byť poskytovaná súdna ochrana podľa SR a . Podstatou predmetnej veci je konanie o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania. Mimo odvolacie konanie nemožno považovať za mimoriadny opravný prostriedok ako je napríklad obnova konania, pretože účastníci konania nie sú legitimovaní na začatie preskúmavacieho mimo odvolacieho konania podaním návrhu. Ide o právny nástroj, ktorý patrí len správnemu orgánu a nachádza vyjadrenie v inštančnej hierarchii správnych orgánov. Jeho zmyslom je umožniť riešiť prípady, kedy verejná správa rozhodla v rozpore s právnymi predpismi. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa zaoberá rovnakým predmetom ako súdne preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov, teda zákonnosťou rozhodnutia správneho orgánu. Preskúmanie právoplatného meritórneho rozhodnutia v mimo odvolacom konaní možno iniciovať buď z vlastného podnetu správneho orgánu alebo z podnetu kohokoľvek iného, teda účastníka správneho konania, ale aj iného subjektu potenciálne nedotknutého rozhodnutím, no aj v tomto prípade sa k začatiu mimo odvolacieho konania vyžaduje kladné stanovisko príslušného správneho orgánu. Podnet osoby na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní je právnym úkonom, ktorý je prejavom jej iniciatívy a záujmu dosiahnuť nápravu a odstránenie nezákonného stavu vo verejnej správe. Podnet však v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako návrh na začatie konania ( SP), pretože nezakladá právny nárok osoby, ktorá ho podala, aby správny orgán z úradnej moci vždy po podaní podnetu preskúmal rozhodnutie v procesnom postupe podľa a nasl. SP. Z tohto dôvodu nemožno podnet kvalifikovať ani ako mimoriadny opravný prostriedok. Vybavenie podnetu správnym orgánom najbližšie vyššieho stupňa nadriadeným správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nepodlieha režimu konania podľa Správneho poriadku. Správny orgán po oboznámení sa s obsahom podnetu môže dospieť k záveru, že nezistil dôvod na preskúmanie právoplatného rozhodnutia a oznámi to osobe, ktorá podnet podala. Urobí tak aj v prípade opačného záveru o dôvodnosti preskúmania rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Vyrozumenie osoby, ktorá podala podnet, je len informovaním o výsledku postupu, nie je však rozhodnutím. Ak však správny orgán dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania z úradnej moci podľa druhá veta SP. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že „predštádium“ mimo odvolacieho preskúmavacieho konania v podobe podnetu na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, ktorého dôvodnosť správny orgán len posudzuje, bez začatia samotného konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ešte nezasahuje do hmotnoprávnej sféry žalobcu tým, žeby zakladal, menil alebo rušil jeho práva, právom chránené záujmy alebo ukladal povinnosti, prípadne sa ich priamo dotýkal. Nemožno opomenúť, že

subjekt podávajúci podnet nemá právny nárok, aby správny orgán jeho podnetu vyhovel a začal z úradnej povinnosti mimo odvolacie konanie podľa § 18 ods. 2 druhá veta SP. Preto v tomto procesnom štádiu nedochádza k zásahu do práv žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani zastavenie konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní pre nezaplatenie správneho poplatku. Samozrejme, tento záver správneho súdu o nedotknutí na právach žalobcu rozhodnutím o zastavení správneho konania pre nezaplatenie správneho poplatku sa vzťahuje na konkrétnu právnu vec posudzovanú individuálne v podmienkach konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nemožno ho zamieňať s rozhodnutím správneho orgánu o zastavení konania z iného právneho dôvodu a v inej skutkovej situácii. Správny súd si je vedomý rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -72 zo dňa 31.10.2018, no vo veci nepostupoval rovnako, keďže v citovanom rozsudku sa správny súd nezaoberal komparáciou , č. a č. “

36. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil ústavne konformnou aplikáciou S poukazom na citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -108 zo dňa 20.02.2019 považuje správny súd žalobné námietky žalobcu za nedôvodné. Tieto neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

38. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.