Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-92-2011.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/92/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobkyne U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. V., L. XXXX/X, t.č. bytom I. republika, M. XXX/X, XXX XX P., v konaní zastúpená JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Ul. Stavebná 1, proti žalovanému Ľubomír Žolčák - ŽOLÍK, s miestom podnikania Prešov, Ul. Kpt. Nálepku 5, IČO: 37 643 703, v konaní zastúpený JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Košice, Krmanova 16, o náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 361,25 € spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 4.9.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom z a s t a v u j e .
III/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%, ktoré je žalovaný p o v i n n ý nahradiť žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2011 žiadala žalobkyňa určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré jej dal žalovaný listom zo dňa 1.2.2011 a priznať náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 1.2.2011 do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo kým sa rozhodne o skončení pracovného pomeru. V priebehu konania uvedenú sumu vyčíslila na čiastku 4.972,29 € spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm od 1.2.2011 do zaplatenia.
2. Okresný súd Zvolen rozhodol čiastočným rozsudkom dňa 28.2.2019 tak, že určil skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným listom zo dňa 1.2.2011 je neplatné. Z dôvodu podaného odvolania žalovaným vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý čiastočný rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.2.2019 potvrdil. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňom 4.9.2020.
2. Okrem vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru žiadala žalobkyňa priznať aj náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru s tým, že vychádzala z výplatných pások za obdobie január až december 2010. Z uvedených výplatných pások špecifikovala náhradu mzdy, nakoľko výplatnými páskami za obdobie január 2011 a nasledujúcich nedisponovala. Aj, keď splatnosť jednotlivých náhrad mzdy nastala najneskôr na konci príslušného mesiaca, žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania len od 1.2.2011 s výškou úrokovej sadzby v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov - Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z.. Celkovo žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 4.972,29 € spolu so zákonným úrokom z omeškania.
3. Žalovaný zaslal vyjadrenie k nároku žalobkyne titulom náhrady mzdy s tým, že poukazoval na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Potvrdil, že žalobkyňa zaslala nesúhlas s výpoveďou zo dňa 31.3.2011. Nežiadala však, aby ju zamestnávateľ aj naďalej zamestnával v dôsledku čoho nemožno list žalobkyne zo dňa 31.3.2011 chápať ako oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, tak ako to upravuje ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Vzhľadom ku absencii jednostranného právneho úkonu žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, mal žalovaný za to, že pre určenie začiatku obdobia, za ktoré má nahradiť žalobkyni mzdu je rozhodujúce doručenie žaloby zo strany súdu. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným bol uzavretý na dobu určitú do 3.9.2011, kde uplynutím dňa 3.9.2011 došlo ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom a to uplynutím času. To znamená, že žalobkyni prislúcha nárok na náhradu mzdy len za obdobie počnúc dňom, ktorým bola žaloba žalovanému doručená do 3.9.2011. Súčasne právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.
4. Žalobca na pojednávaní dňa 5.11.2020 po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného zobral čiastočne žalobu o zaplatenie sumy prevyšujúcej čiastku 361,25 € späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Súčasne zobral žalobu späť aj v časti príslušenstva, kde úrok z omeškania žiadal od 4.9.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru a to zo sumy 361,25 €. Pri špecifikácii nároku titulom náhrady mzdy vychádzal zo mzdových listov s tým, že žaloba bola žalovanému doručená 5.8.2011 a pracovný pomer skončil 3.9.2011. Za mesiac august to znamená nárok za 18 dní, spolu vo výške 341,10 € a za mesiac september vo výške 20,15 €. Spolu žiadal priznať 361,25 €.
5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd žiadal od žalovaného súhlas so zastavením konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný doručil podaním dňa 5.11.2020 súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením konania. Opätovne zdôraznil, že žalobkyni prislúcha náhrada mzdy len za obdobie počnúc dňom, v ktorom bola žaloba žalovanému doručená do dňa 3.9.2011, pretože týmto dňom skončil pracovný pomer jej uplynutím.
6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na dispozíciu žalobcu s časťou žalobného nároku, súd postupoval podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP a konanie pre späťvzatie žaloby nad uplatňovanú sumu 361,25 € s príslušenstvom zastavil. Žalovaný s čiastočným zastavením konania pre späťvzatie časti nároku súhlasil.
9. Predmetom konania tak zostal nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď bola žalovanému doručená zo strany súdu žaloba až do 3.9.2011 kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru jeho uplynutím.
10. Súčasťou žaloby je list žalobkyne adresovaný 31.3.2011 z Kladna označený ako „Nesúhlas s výpoveďou“. Žalobkyňa v ňom uvádza, že výpoveď, ktorú od žalovaného dostala nepovažuje za platnú a má za to, že je v rozpore so zákonníkom práce. V liste žiadala o neodkladné opravenie, nakoľko je v rozpore so zákonníkom práce a došlo aj k hrubému porušeniu jej práv. V opačnom prípade si bude nároky uplatňovať súdnou cestou.
11. Zo spisu bolo zistené, že žaloba spolu s listinami a predvolaním na termín bola žalovanému doručená 5.8.2011.
12. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Z predložených listín a vyjadrení žalobkyne vyplýva, že okrem určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou žiadala priznať aj nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru. Po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok, ktorý v konaní uplatňovala predstavoval náhradu mzdy za mesiac august 2011 od 5.8.2011, kedy preukázateľne žalovaný zistil, že sa žalobkyňa domáha neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a ďalej toho, aby ju zamestnávateľ aj naďalej zamestnával do 3.9.2011 kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú medzi stranami sporu. Žalobkyňa vyčíslila nárok na náhradu mzdy z podkladov a výplatných pások, ktoré mala k dispozícii s tým, že pri augustovej mzde vychádzala z predchádzajúceho obdobia a rovnako aj pri septembrovej mzde. V mesiaci august tak prichádzalo do úvahy 22 dní, kde na deň mzda vyšla 18,95 €, spolu 341,10 € a v septembri 3 pracovné dni, kde za september prináležalo žalobkyni 20,15 €. Spolu tak žiadala priznať 361,25 €. Okrem dlžnej istiny titulom náhrady mzdy za obdobie od 5.8.2011 do 3.9.2011 žiadala priznať aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru v zákonom stanovenej maximálnej výške 9,5% ročne. Žalovaný spochybňoval pôvodne uplatňovaný nárok žalobkyňou na náhradu mzdy, pričom poukazoval, že list, ktorý adresovala žalobkyňa žalovanému 31.3.2011 nie je možné považovať v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce o oznámenie žalobkyne žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Preto s poukazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky mal za to, že nárok na náhradu mzdy vznikol žalobkyni až od doručenia žaloby, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel po prvýkrát. Preukázateľne bola žaloba doručená 5.8.2011. Ďalej žalovaný namietal dĺžku a dobu, po ktorú prináleží žalobkyni nárok na náhradu mzdy s tým, že pracovný pomer bol podľa pracovnej zmluvy uzavretý na dobu určitú od 2.9.2010 do 3.9.2011. To znamená, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru u žalobkyni trval do 3.9.2011. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu tieto argumenty akceptovala a v dôsledku týchto argumentov zobrala čiastočne žalobu späť. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal výšku náhrady mzdy, ktorú si žalobkyňa v konaní uplatňovala. Keďže žalovaný výšku a ani spôsob určenia výšky náhrady mzdy nespochybnil a v konaní nenamietal, súd vychádzal z listín a tvrdení uvádzaných žalobkyňou a žalobe v časti nároku, na ktorom zotrvávala vyhovel. Zaviazal žalovaného na náhradu mzdy vo výške 361,25 € za obdobie od 5.8.2011 do 3.9.2011, ako aj na úroku z omeškania z dlžnej sumy od 4.9.2011 do zaplatenia, kde výška úrokovej sadzby v zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala k prvému dňu omeškania súdom priznaných 9,5% ročne.
16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V konaní bola žalobkyňa úspešná v nároku o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Tu jej prináleží nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to 100%. V nároku náhrady mzdy bola čiastočne úspešná s tým, že žalovaný mal vo väčšej časti úspech. Došlo tu k čiastočnému späťvzatiu žaloby, kde súd pri uplatňovaní trov konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a mal za to, že
k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá si uplatňovala nárok na náhradu mzdy, nie v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobkyňa pôvodne chcela 4.972,-- €, dostala 361,-- €. Pri druhom nároku bol teda úspešnejší žalovaný a ak by uplatňovala nárok na náhradu mzdy samostatnou žalobou, tu mal úspech žalovaný 85%. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania len v polovici s tým, že pri prvom nároku mala úspech v plnej výške v rozsahu 100%. O výške trov konania tak bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s tým, že nárok na náhradu trov konania bol žalobkyni priznaný vo výške 50% vzhľadom na čiastočný neúspech v nároku uplatňovanom titulom náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).