Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-48-2020.pdf
PDF · 110.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: Q. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. X, XX XXX Z. K., V. Ž.: F. J., a.s., H.: XX XXX XXX, W. W. I. XX, XXX XX S.- Q. Č. X., zastúpená X.. Y. O., advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX S., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 5.8.2020, pôvodne doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 10.8.2020 pod sp. zn. 22C/24/2020, žiadal určiť, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 5.8.2020, ktorá mu bola daná podľa § 63 ods. l zamestnávateľom (bez uvedenia príslušného písmena Zákonníka práce), je neplatné. Zároveň žiadal priznať náhradu mzdy od 1.4.2020 vo výške priemernej mzdy a náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že u žalovaného pracoval ako vodič na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.7.2019. V zmysle pracovnej zmluvy obsahom jeho pracovnej činnosti bolo rozvoz plynu motorovým vozidlom podľa požiadaviek zákazníkov. V mesiaci jún, presný dátum si nepamätá, mu bola doručená výpoveď zo strany zamestnávateľa, v ktorej sa uvádza ako výpovedný dôvod hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Na pracovnú disciplínu nikdy nebol upozornený, vždy prácu vykonával čestne a svedomito podľa požiadaviek zamestnávateľa, tak aj zákazníkov. Nemá vedomosť o tom, že by niekedy prišla sťažnosť na jeho prácu. Zamestnávateľ mu nikdy ústne ani písomne nič nevytýkal. Vo výpovedi zamestnávateľ len napísal nedodržanie pracovnej doby a nenastúpenie do práce, ale kedy konkrétne, ktorý deň nedodržal pracovnú dobu a ktorý konkrétny deň nenastúpil do práce, neuviedol, pretože taký deň ani nie je. V doručenej výpovedi sa uvádza ako výpovedný dôvod § 63 ods. l ZP, ale bez ďalšieho určenia písmena uvedeného paragrafu. Takto určený výpovedný dôvod je nezákonný a nekonkrétny. Nie je vôbec jasné, z akého dôvodu výpoveď dostal, nakoľko ods. l uvedeného paragrafu zahŕňa viacero dôvodov. Pri takto uvedenom dôvode výpovede môže dôjsť k zámene s iným dôvodom. Ďalej žalobca uviedol, že výpoveď mu bola daná podľa doručeného papiera ku dňu 1.4.2020, avšak na poštovú prepravu ju dal zamestnávateľ až 29.5.2020, t.j. po dvoch mesiacoch od dňa výpovede. Počas týchto dvoch mesiacov s ním vôbec nekomunikoval o výpovedi. Pri telefonických hovoroch sa bavili len o nástupe do práce a o tom, že teraz je obdobie, keď je celkovo menej práce, čo aj chápal a následne mu bol doručený list s výpoveďou , ktorý bol ale daný na prepravu dňa 29.5.2020, ktorý si prebral niekedy v mesiaci jún. Na takto doručenú výpoveď reagoval písomne listom, nakoľko
zamestnávateľ sa s ním odmietol telefonicky baviť a uviedol mu, že sa môže sťažovať, kde chce. List poslal doporučene 10.6.2020, v ktorom nesúhlasil s výpoveďou a už vôbec nie s vymyslenými dôvodmi porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko si svoju prácu vždy plnil svedomito. List sa mu vrátil ako nedoručený. Aj z tohto konania zamestnávateľa vyplýva arogantný, povýšenecký prístup k nemu ako zamestnancovi.
3. K žalobe žalobca predložil listinu označenú ako Skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020, poštovú obálku s dátumom pošty 29.5.2020, obálku s dátumom pošty 10.6.2020.
4. Okresný súd Košice I. podaním zo dňa 11.8.2020 postúpil vec vedenú pod sp. zn. 22C/24/2020 Okresnému súdu Košice II. ako súdu kauzálne príslušnému na prejedanie a rozhodnutie vo veci. Na Okresnom súde Košice II. bola vec ďalej vedená pod sp.zn. 41Cpr/48/2020.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 28.10.2020, kde navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca podal žalobu oneskorene. Ako vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020, pracovný pomer mal žalobcovi skončiť dňa 1.4.2020. Žalobca podal žalobu až dňa 10.8.2020, t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 77 ZP, t.j. dva mesiace , od kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Lehota pre podanie žaloby by uplynula žalobcovi aj v hypotetickom prípade, že by mu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prvý krát doručené až v poštovej zásielke podanej žalovaným na poštovú prepravu dňa 29.5.2020. Predmetnú poštovú zásielku si totiž žalobca prevzal dňa 1.6. 2020, t.j. pred viac ako dvoma mesiacmi predchádzajúcimi dňu podania žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu došlo v čase, kedy medzi sporovými stranami bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru uplynutím dňa 30.4.2020. Uvedené znamená, že aj keby okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi bolo neplatné a zároveň žalobca včas podal svoju žalobu, tak pracovný pomer žalobcu by skončil najneskôr uplynutím dňa 30.4.2020, pričom žalobca by nemal nárok na náhradu mzdy za mesiac apríl 2020, ani za žiadnu jeho časť, pretože v mesiaci apríl 2020 žalobca nedoručil žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020 žalovaný ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi účinne doručené zo strany žalovaného na pracovisku dňa 1.4.2020, pričom žalobca svojvoľne odmietol listinu prevziať. Len pre poriadok bola uvedená listina žalobcovi doručená opätovne, a to aj s výstupnými dokumentmi z pracovného pomeru poštovou zásielkou odoslanou žalovaným žalobcovi dňa 15.5.2020 (ktorá sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 11.6.2020) a neskôr poštovou zásielkou odoslanou žalovaným žalobcovi dňa 29.5.2020 (prevzatou žalobcom dňa 1.6.2020). Zásielka zo dňa 15.5.2020 bola žalobcovi zasielaná na žalovanému známu adresu žalobcu - U. S. XX, 960 01 Banská Štiavnica. V priebehu plynutia úložnej lehoty žalobca kontaktoval zamestnankyňu žalovaného s tým, že vie, že „má na pošte zásielku od žalovaného, ale keďže sa na uvedenej adrese nezdržiava, žiada o jej opätovné odoslanie na adresu O. X, Z. K.. Uvedenému žalovaný vyhovel a zásielku s rovnakým obsahom žalobcovi zaslal aj dňa 29.5.2020. Ku skutkovým dôvodom pre skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením uviedol, že tieto boli a sú dané. Po uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.3.2020 žalobca nadobudol pocit, akoby do práce viac nemusel chodiť. Žalobca nechodil do práce vôbec, s výnimkou siedmich odpracovaných dní v mesiaci marec a jedného v mesiaci apríl, a to bez toho, že by svoju neprítomnosť ospravedlnil, či ju žalovanému aspoň vopred oznámil. Pri takejto pracovnej disciplíne žalovaný nemal inú možnosť, len skončiť pracovný pomer so žalobcom okamžite. Žalobca si je svojich porušení pracovnej disciplíny veľmi dobre vedomý a okamžité skončenie pracovného pomeru, aj keď si ho odmietol prevziať, fakticky akceptoval. Po 1.4.2020 totiž žalobca do práce už viac neprišiel. Preto ak žalobca dnes tvrdí, že mu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené až v júni 2020, otázka znie: čo robil temer celý apríl a celý máj. Pretože do práce nezavítal ani jediný krát. Zamestnanec, ktorý nevie o tom, že je s nim skončený pracovný pomer, sa správa inač. Podľa žalovaného správanie žalobcu bolo neakceptovateľné, a to nielen pre samotné porušovanie pracovnej disciplíny ako také, ale aj z dôvodu zhubného vplyvu takéhoto správania na ostatný kolektív zamestnancov žalovaného. Časť zamestnancov žalovaného kriticky vnímala pracovnú morálku žalobcu, ktorého navyše v čase, keď mal byť v práci u žalovaného, videli ako rozváža tovar pre konkurenčnú spoločnosť. Na strane druhej, našiel sa aj taký zamestnanec, ktorý si zo správania žalobcu vyvodil záver, že sa rovnako môže správať tiež.
6. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe predložil Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.3.2020, sprievodný list označený ako „Ukončenie pracovného pomeru“ zo dňa 14.5.2020, Podacie lístky, Záznam zo sledovania zásielky zo dňa 29.5.2020, Potvrdenie o zamestnaní zo dňa 1.4.2020, Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaniteľné obdobie 2020, Poštovú obálku s dátumom 15.5.2020,
7. Žalobca v replike zo dňa 10.11.2020 na základe vyjadrenia žalovaného doplnil žalobu. Potvrdil, že dňa 3.3.2020 uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer skončí 3.4.2020. Pri uzatváraní dohody mu zamestnávateľ povedal, aby ju podpísal a že ho bude platiť do konca mesiaca 4/2020, tak ako je uvedené v dohode a následne bude mať nárok na odstupné v zmysle zákona (hovoril, že dva mesiace). Dohodu podpísal a následne, keď sa informoval v mesiaci marec, apríl o robotu a odstupné, bolo mu arogantne povedané, že nedostane nič. Nie je pravdou tvrdenie zamestnávateľa, že nadobudol pocit, že do práce nemusí chodiť. Práve naopak, viackrát sa informoval, že ako ďalej. A až keď bol neodbytný, agresivita a arogancia sa stupňovala, padli vyjadrenia, že nič nedostane, a ani na odstupné nemá nárok. Uviedol, že vždy chodil do práce riadne a včas podľa pokynov a až po podpísaní dohody o ukončení (3.3.2020) nastali problémy. Dohodu podpísal v dobrej viere, chápe menej práce pre firmu a zároveň chcel, aby v zmysle dohody zamestnávateľ dodržal zákon. To sa však nestalo a zamestnávateľ mu dal výpoveď s vymyslenými dôvodmi a formou, ktorú zákon ani neumožňuje (zmätočná výpoveď, kde zamestnávateľ ani neuviedol presný paragraf, podľa ktorého mu výpoveď dáva). Žalobca má stále za to, že výpoveď je neplatná. Žalobca dáva taktiež súhlas na prejednanie veci bez jeho prítomnosti, nakoľko mesto Košice sú pre neho v tejto zložitej dobe veľmi ďaleko.
8. V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 15.11.2020, na ktoré pojednávanie sa žalobca nedostavil. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, len za účasti právneho zástupcu žalovaného.
9. Súd oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, zistil tento skutkový stav:
10. V konaní nebolo sporné, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 17.7.2019, pričom žalobca u žalovaného pracoval ako vodič.
11. Taktiež mal súd preukázané, že dňa 3.3.2020 žalobca a žalovaný najsamprv uzavreli Dohodu o skončení pracovného pomeru , podľa ktorej mal pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončiť dňom 30.4.2020. Z obsahu Dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že dohoda sa uzavrela z dôvodov organizačných zmien v zmysle § 60 ods. l ZP.
12. Z listinného dôkazu zo dňa 1.4.2020 predloženého žalobcom , označeného ako „Skončenie pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. l Zákonníka práce“ vyplýva, že zamestnávateľ jednostranne skončil so žalobcom pracovný pomer ku dňu 1.4.2020. Z obsahu tohto listinného dôkazu ďalej vyplýva, že zamestnávateľ sa rozhodol využiť ustanovenie § 63 ods. l ZP a ukončil so žalobcom pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Dôvodom skončenia pracovného pomeru v zmysle predmetného listinného dôkazu je nedodržiavanie pracovnej doby, nenastúpenie do práce.
13. Z fotokópie poštovej obálky adresovanej žalobcovi na adresu Q. V., O. X, XXX XX Z. I. (na ktorej je uvedený dátum podania 29.5.2020) a ktorá bola predložená do spisu žalobcom na jednej strane a zo Záznamu zo sledovania zásielky zo dňa 29.5.2020 podacie číslo Y. (U. U. G. V. J. G. P. XX.X.XXXX V. Č. Y. XXXXXXXXX) vyplýva, že zásielka zo dňa 29.5.2020 bola doručená žalobcovi dňa 1.6.2020 o 12.40 hod. (ide o zásielku podanú na pošte Košice 18 dňa 29.5.2020 o 10.40).
14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení:
15. Podľa ust. § 81 písm. a), Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. 16. Podľa ust. § 47 ods. l písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
17. Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
18. Podľa ust. § 63 ods. l Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu , alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou , alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s nim zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre mene závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
19. Podľa ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
20. Podľa ust. § 68 ods. l Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
21. Podľa ust. § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
22. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom o okamžité skončenie pracovného pomeru a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
23. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
24. Podľa ust. § 79 ods. l, 4 a 5 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa , keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do rasu, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
25. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd uzavrel: 26. Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 1.4.2020 (ktorá mu bola daná podľa § 63 ods. l ZP) a zároveň náhrady mzdy od 1.4.2020 vo výške priemernej mzdy. Na druhej strane žalovaný, čo sa týka listiny označenej ako „Skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020 , vo vyjadrení k žalobe zdôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným.
27. V okolnostiach prejednávanej veci nespornou skutočnosťou je len Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.3.2020, na základe ktorej mal skončiť z organizačných dôvodov pracovný pomer žalobcu u žalovaného ku dňu 30.4.2020.
28. V posudzovanej veci považuje súd za spornú skutočnosť, akým spôsobom hodlal žalovaný so žalobcom skončiť pracovný pomer , či výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, nakoľko listina zo dňa 1.4.2020 označená ako „Skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. l Zákonníka práce“ je zmätočná. Súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný hodlal so žalobcom na základe listiny zo dňa 1.4.2020 označenej ako „Skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. l ZP“ skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. l Zákonníka práce, nie je zrejmé, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia § 63 ods. l Zákonníka práce hodlal žalovaný so žalobcom skončiť pracovný pomer. Tým, že žalovaný citoval ust. § 63 ods. l Zákonníka práce, malo by sa jednať o výpoveď. Na druhej strane vychádzajúc z obsahu listiny zo dňa 1.4.2020 označenej ako „Skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. l ZP“, svojim obsahom, keďže ide o jednostranné skončenie pracovného pomeru, súdu pripomína skôr Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného (keďže vyjadrenie žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tvorí aj výlučnú obranu žalovaného). O okamžitom skončení pracovného pomeru však pojednávajú ustanovenia § 68 ods. l Zákonníka práce.
29. V okolnostiach posudzovanej veci je ďalej nesporné, že listina zo dňa 1.4.2020 o skončení pracovného pomeru žalobcovi, bola žalobcovi doručená. Súd však konštatuje, že rozhodujúci je dátum doručenia listiny o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, od ktorého dátumu sa odvíjajú ďalšie skutočnosti súvisiace s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru a jeho uplatnenia na súde v zákonnej lehote. Či to bolo 1.4.2020 (kedy podľa žalovaného mal žalobca odmietnuť prevziať Skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020 údajne za prítomnosti svedkov , ktorých však žalovaný neoznačil) alebo až dňa 1.6.2020 (kedy bola podľa potvrdenia pošty zásielka zo dňa 29.5.2020 žalobcovi doručená).
30. Súd považuje za nespornú skutočnosť, že listina zo dňa 1.4.2020, ktorou žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom, je zmätočná, nemá náležitosti tak výpovede, ako aj okamžitého skončenia pracovného pomeru.
31. Žalobou podľa ustanovenia § 77 môže zamestnanec aj zamestnávateľ uplatniť na súde neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného pomeru. Je to výlučný spôsob, ktorým môžu zamestnanec i zamestnávateľ dosiahnuť neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Ak takáto žaloba nie je podaná, končí sa pracovný pomer podľa právneho úkonu, ktorý nebol napadnutý a to aj v prípade, ak by takýto právny úkon bol inak neplatný. V tomto prípade nie je podstatné, či zamestnanec trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je uvedená v § 36 ods. l Zákonníka práce ako lehota prekluzívna, čo znamená, že pri jej nedodržaní dochádza k zániku práva.
32. V okolnostiach prípadu súd považoval za potrebné v prvom rade ustáliť, kedy žalovaný žalobcovi doručil listinu zo dňa 1.4.2020 o skončení pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného. Zo skutočností popísaných v žalobe a v replike žalobcu je nesporné, že výpoveď mu bola doručená v mesiaci jún 2020, pričom presný deň si žalobca nepamätá, taktiež doložil fotokópiu obálky s dátumom odoslania 29.5.2020. Z obsahu spisu (z vyjadrenia žalovaného) vyplýva, že pôvodne žalovaný žalobcovi doručoval zásielku na jemu známu trvalého pobytu: U. S. XX, XXX XX O. Š. (H. R. B., B. J. G. Q. Q. U. U. XXXX U. G. J., V. o zdaniteľnej mzde za rok 2019), pričom uvedená skutočnosť vyplýva zo Sprievodného listu zo dňa 14.5.2020 v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Zásielka bola podaná na prepravu dňa 15.5.2020. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že žalobca požiadal o doručenie zásielky na ním oznámenú adresu: O. X, XXX XX Z. I.. Žalobca uvedenú skutočnosť nepoprel. Zo záznamu zo sledovania zásielky zo dňa 29.5.2020 podacie číslo RF133691377 , predloženého žalovaným, mal súd preukázané, že zásielka bola podaná na pošte Košice 18 dňa 29.5.2020 o 10.40 hod. , zásielka v preprave bola 29.5.2020 o 18.57 hod., zásielka prevzatá na doručenie dňa 1.6.2020 o 7.14 hod. a nakoniec zásielka doručená adresátovi dňa 1.6.2020 o 12.40 hod. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd uzavrel, že najneskoršie bolo Skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020 doručené žalovaným žalobcovi dňa 1.6.2020 (keďže súd nemal preukázané doručenie skončenia pracovného pomeru skôr, ešte dňa 1.4.2020, kedy podľa žalovaného mal žalobca odmietnuť prevzatie písomnosti).
33. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na Okresný súd Košice (neuviedol však ktorému súdu adresuje žalobu), pričom žalobu podal na pošte Z. K. dňa 7.8.2020. Okresnému súdu Košice I. bola žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru doručená dňa 10.8.2020. S poukazom na ust. § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého sa žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podáva na súd v lehote dvoch mesiacov, odo dňa , keď sa mal pracovný pomer skončiť, súd uzavrel, že žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na poštu až dňa 7.8.2020 (súdu doručená 10.8.2020), t.j. po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončiť. Súd dodáva, že lehota ustanovená v § 77 Zákonníka práce je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že pri jej nedodržaní dochádza k zániku práva. K zániku práva dochádza aj v prípade, ak by takýto právny úkon bol neplatný , čo je podľa názoru súdu i prípad žalobcu. Je nesporné, že listina zo dňa 1.4.2020 , ktorou žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom je neplatná, nakoľko je zmätočná, nemá náležitosti ani výpovede, ani okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer (či výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru). Avšak tým, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote podľa ust. § 77 Zákonníka práce, ktorá je prekluzívneho charakteru, z dôvodu jej nedodržania došlo k zániku práva ( a to aj v prípade, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2020 je neplatné).
34. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. l CSP ( podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP ( podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).
36. V okolnostiach posudzovanej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Na druhej strane žalobca si síce v žalobe uplatnil trovy konania, bol však v celom rozsahu neúspešný, preto na náhradu trov konania nemá nárok, ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli. V posudzovanej veci súd taktiež nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ § 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.