Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-53-2020.pdf
PDF · 109.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. A. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
N. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom mesto D., nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
1/ obžalovaný počas toho, ako býval v spoločnej domácnosti s družkou K. T. a jej deťmi, maloletou A.H. nar. XX.XX.XXXX, maloletou S.H., nar. XX.XX.XXXX a maloletou V.H., nar. XX.XX.XXXX, v byte v bytovom dome na ulici U. XXX/XX v D., od presne nezisteného obdobia mesiaca jún 2016 do 26.03.2018 takmer každý deň počas dňa nútil
- poškodenú maloletú A.H., nar.06.07.2010 k tomu, aby spolu so svojimi sestrami kľačala v kúte izby alebo stála otočená tvárou ku stene s predpaženými rukami, kedy nemohla ísť na WC, ani sa napiť a v prípade, že sa otočila alebo zložila dolu ruky, ju udrel rukou po tvári, v presne nezistený deň ju v počte najmenej päťkrát udrel päsťou do oblasti chrbta, čím jej spôsobil hematómy, opakovane ju bíjaval varechou alebo opaskom po rôznych častiach tela, opakovane ju bil drevenou rúčkou z metly po zadku, udieral ju rukami po nohách a hlave, čím svojim správaním nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život, vystavoval ju k heteroagresivite, čo viedlo k tomu, že maloletá A.H. má s osobou obžalovaného spojené rôzne nepríjemné, bolestivé spomienky, vyvolával v nej strach a obavy, čo malo za následok, že sa u poškodenej mal. A.H., nar.06.07.2010 rozvinul syndróm týraného, zneužívaného a zanedbaného dieťaťa a maloletá A.H. vykazuje zmiešané poruchy správania a emočné poruchy,
- poškodenú maloletú S.H., nar. 19.01.2012 k tomu, aby spolu so svojimi sestrami kľačala v kúte izby alebo stála otočená tvárou ku stene s predpaženými rukami, kedy nemohla ísť na WC, ani sa napiť a v prípade, že sa otočila alebo zložila dolu ruky, ju udrel rukou po tvári, v presne nezistený deň ju chytil za ruku a nohu, hodil ju na zem, kam dopadla dolu tvárou, následkom čoho jej tiekla krv z oblasti nosa, ktorú jej sám potom utrel do trička, opakovane ju bíjaval varechou alebo opaskom po rôznych častiach tela, bil ju drevenou rúčkou z metly po zadku, udieral ju rukami po nohách a hlave, čím svojim správaním nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život, kedy bola vystavovaná k heteroagresivite, čo malo za následok, že sa u poškodenej mal. S.H., nar. 19.01.2012 rozvinul syndróm týraného, zneužívaného a zanedbaného dieťaťa, kedy maloletá traumatizujúce zážitky vytesňuje z vedomia,
- poškodenú maloletú V.H., nar.26.03.2013 k tomu, aby spolu so svojimi sestrami kľačala v kúte izby alebo stála otočená tvárou ku stene s predpaženými rukami, kedy nemohla ísť na WC, ani sa napiť a v prípade, že sa otočila alebo zložila dolu ruky, ju udrel rukou po tvári, v presne nezistený deň, keď takto kľačala s predpaženými rukami a jednu z nich dala na krátku dobu dolu z dôvodu toho, že ju už ruka bolela, sotil do nej a potom ju chytil za hlavu a udrel jej ju o dvere, následkom čoho jej z nosa tiekla
krv, opakovane ju bíjaval varechou alebo opaskom po rôznych častiach tela, bil ju drevenou rúčkou z metly po zadku, udieral ju rukami po nohách a hlave, čím svojim správaním nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život, kedy bola vystavovaná k heteroagresivite, čo malo za následok, že sa u poškodenej maloletej V.H., nar.26.03.2013 rozvinul syndróm týraného, zneužívaného a zanedbaného dieťaťa a maloletá vykazuje vo svojom správaní a prežívaní Reaktívnu poruchu príchylnosti,
2/ obžalovaný počas toho, ako býval v spoločnej domácnosti s družkou K. T. a jej deťmi, maloletou A.H. nar.XX.XX.XXXX, maloletou S.H., nar. XX.XX.XXXX a maloletou V.H., nar.XX.XX.XXXX, v byte v bytovom dome na ulici U. XXX/XX v D., v presne nezistené dni v období od mesiaca jún 2016 do 26.03.2018 keď matka maloletých detí nebola doma
- maloletej A.H., nar. 06.07.2010 minimálne dvakrát prikázal, keď ležal obnažený v posteli, aby k nemu prišla, sadla si na posteľ, chytala do rúk jeho pohlavný úd a držala ho a ukázal jej, ako ho má opakovanými pohybmi ruky stimulovať až pokiaľ jej nepovedal, že má prestať, čo aj poškodená A.H. dvakrát urobila a držala pohlavný úd obžalovaného a rukami ho stimulovala,
- maloletej S.H. nar. 19.01.2012 opakovane v presne nestotožnenom počte prikázal, keď ležal obnažený v posteli, aby k nemu prišla, vyzliekla sa od pása dolu, sadla si na jeho obnažené telo, čo aj poškodená S.H. urobila, dotýkal sa jej pošvy, ukázal jej, ako má panvou stimulovať jeho pohlavný úd, tiež jej ukázal, ako mu má opakovanými pohybmi rúk stimulovať pohlavnú úd, pokiaľ jej sám nepovedal, že má prestať, čo aj poškodená S.H. z obavy v presne nestotožnenom počte viackrát urobila, a panvou a rukami obžalovanému stimulovala pohlavný úd,
- maloletej V.H. nar.26.03.2013 opakovane v presne nestotožnenom počte prikázal, keď ležal obnažený v posteli, aby k nemu prišla, vyzliekla sa od pása dolu, sadla si na jeho obnažené telo, pritom ako ležal v posteli sa svojim pohlavným údom a rukou dotýkal jej pošvy, tiež jej ukázal, ako mu má opakovanými pohybmi rúk a panvou stimulovať pohlavný úd, až pokiaľ jej sám nepovedal, že má prestať, čo aj poškodená S.H. z obavy v presne nestotožnenom počte viackrát urobila, a panvou a rukami obžalovanému stimulovala pohlavný úd, čím obžalovaný za účelom svojho sexuálneho uspokojenia, svojim konaním zneužil nízky vek poškodených maloletých A.H., nar. XX.XX.XXXX, S.H., nar. XX.XX.XXXX a V.H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý poznal, ich neskúsenosť, odkázanosť a bezbrannosť, z dôvodu toho, že poškodené boli z jeho strany v období od mesiaca jún 2016 do 26.03.2018 opakovane vystavované k heteroagresivite, pričom sa jednalo o rôzne fyzické násilie, trestanie a vulgarizmy, ktoré viedli k tomu, že maloleté mali s osobou obžalovaného spojené rôzne nepríjemné, bolestivé spomienky z vyvolávania strachu a obavy, neboli schopné klásť odpor jeho sexuálnym požiadavkám, následkom čoho sa u poškodených maloletých A.H., S.H. a V.H., z dôvodu opakovaného sexuálneho zneužívania rozvinul syndróm sexuálne zneužívaného dieťaťa,
t e d a :
v bode 1/
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
v bode 2/
iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - využitím jej neskúsenosti a odkázanosti a na viacerých osobách a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe - na osobe, ktorá s páchateľom žila v spoločnej domácnosti,
č í m s p á c h a l :
v bode 1/
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona,
v bode 2/
pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g/, písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 9, ods. 12 Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o súhrnnom treste uložený obžalovanému N. A. trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/99/2019-96 zo dňa 30.03.2020, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému N. A. dňa 27.10.2020 a súčasne zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k. 5T/79/2019-179 zo dňa 10.10.2019, právoplatným dňa 29.01.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 25.08.2020 na Okresnom súde Partizánske obžalobu pod č.k. Pv/349/19/3305-82 na N. A. v bode 1/ obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 9 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ predmetnej obžaloby.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 14.10.2020, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania oboch skutkov obžalobou mu kladených za vinu, mrzí ho to, čo urobil deťom a už sa takých vecí nedopustí. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov,
- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu a zároveň mu bolo vysvetlené, že prichádza u neho do úvahy použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada) a tiež, či si je vedomý, že prichádza u neho do úvahy ukladanie súhrnného trestu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe právne kvalifikujú v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a v bode 2/ ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie
prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutkov nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020 dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. č. 43/2020 zo dňa 22.06.2020 (č.l. 459-462) a znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. č. 39/2020 zo dňa 06.08.2020 (č.l. 448-458) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to opatrenie o ustanovení obhajcu z č.l. 132, uznesenie o ustanovení opatrovníka mal. poškodeným z č.l. 144, lustrácia v CDB z č.l. 495-497, lustrácia ZVJS z č.l. 499, lustrácia CESDaP z č.l. 508-510, odpis z RT z č.l. 572, správa na obžalovaného z ÚVV Ilava + skrátený výpis klienta z č.l. 584-585 a oboznámením podstatnej časti pripojených spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/99/2019 a Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/79/2019.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s obžalobným návrhom prokurátora) v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona a v bode 2/ ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 9 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutky obžalobou mu kladené za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska formy zavinenia ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.
Zo záverov znaleckého posudku RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. č. 43/2020, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality zo dňa 22.06.2020 okrem iného vyplýva, že vykonaným falopletyzmografickým (PPG) vyšetrením obžalovaného bola zistená jednoznačná preferencia (uprednostnenie) dospelých heterosexuálych objektov v PPG vyšetrení reprezentovaných pozitívnymi erektilnými odozvami na podnety s obsahmi dospelých sexuálnych objektov, pričom v popredí sa nachádzajú podnety zobrazujúce koitálne aktivity. Úzkostné negatívne detumescencie sa nenachádzajú ani pri pedofilných prezentáciách, čo môže svedčiť pre zníženú racionálnu kontrolu vo vzťahu k odmietaniu pedofilných objektov ako sociálne neprijateľného správania. PPG nález poukazuje na prítomnosť jednoznačne menšinového pozitívneho príspevku pedofilných foriem (nahé deti a deti v erotických pózach) uspokojovania pohlavného pudu k priebehu erektilnej penilnej aktivite. Takýto priebeh PPG nie je typický v zmysle diagnostikovania pedofílie. V kontexte posudzovaného prípadu týmto PPG vyšetrením však bola podporená zrozumiteľnosť ohľadom opísaného konania v zmysle vyšetrovaného skutku.
Zo záverov znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. č. 39/2020, zo dňa 06.08.2020 okrem iného vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutkov netrpel duševnou chorobou v úzkom slova zmysle. Z psychiatrického hľadiska možno v jeho prípade hovoriť o zmiešanej poruche osobnosti, pričom ide o stav trvalý. U obžalovaného boli zistené patologické osobnostné rysy, jeho osobnosť je menej diferencovaná, jednoduchšia, v dimenzii introverzia-extroverzia s posunom v smere extroverzie, egocentrická, s uvoľnenou, racionálne nespoľahlivo zvládanou emotivitou a s evidentnou nezdržanlivosťou. Miera prispôsobivosti je nižšia, najmä v afektívne napätých situáciách sú očakávateľné neadekvátne prejavy. Agresivita obžalovaného je zvýraznená, s možnými prejavmi fyzickej agresie ako reakcie aj na menej významné podnety. Obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou. Zo sexuologického hľadiska, i na základe prevedeného falopletyzmografického vyšetrenia sa u obžalovaného jedná o jedinca s nezrelou psychosexualitou, zníženou stabilitou v preferencii sexuálnych objektov. Jeho abnormná osobnostná štruktúra sa premieta aj do jeho intímnej oblasti a sexuality, súčasťou jeho temperamentu sa javí aj sklon k necitlivej a povrchnej interakcii. Obžalovaný v čase spáchania skutkov mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol ovládať svoje konanie. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatricko-sexuologického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť. Znalecký ústav nenavrhol uloženie ochranného opatrenia u obžalovaného.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného (č.l. 584) vyplýva, že tento je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie denného režimu a ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok a čistotu, hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, číta knihy. Obžalovaný neprejavil záujem o zaradenie do práce. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie a telefonovaním. Záverom sa v správe konštatuje, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby obžalovaného je zatiaľ bezproblémový.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, má deväť detí, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky (v jednom prípade proti občianskemu spolunažívaniu a v jednom prípade porušil zákaz fajčenia). Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že do súčasnosti bol päťkrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť i nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/79/2019 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 5T/79/2019-179 zo dňa 10.10.2019, právoplatným dňa 29.01.2020 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (skutok páchaný v období od 30.07.2014 do 30.09.2019), za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/99/2019 vyplýva, že obžalovaný bol (spolu s ďalšími dvoma osobami) trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/99/2019-96 zo dňa 30.03.2020, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému N. A. dňa 27.10.2020 (vo vzťahu k nemu prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu) uznaný vinným z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (skutok zo dňa 03.09.2018), za čo mu bol uložený v zmysle § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 36 mesiacov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 5T/79/2019-179 zo dňa 10.10.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd aplikoval ustanovenie § 34 Trestného zákona ako aj § 38 Trestného zákona pričom u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaných skutkov a svoj čin úprimne oľutoval) a taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Súd u obžalovaného (narozdiel od názoru prokurátora) nezistil aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov), nakoľko okolnosť spáchania viacerých trestných činov ovplyvňujúca trestnú sadzbu, sa v predmetnej veci u obžalovaného odrazila v použití ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada). Keďže obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine za oba skutky obžalobou mu kladené za vinu, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu za najprísnejšie trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v
dohadovacom konaní. Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Zároveň súd zistil, že predmetné skutky obžalovanému kladené za vinu v tejto trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T/53/2020 sú v súbehu s inými trestnými činmi obžalovaného, a to v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/79/2019 a trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/99/2019, nakoľko sa ich obžalovaný dopustil pred vyhlásením v poradí prvého odsudzujúceho rozhodnutia z nich, ktorým bol trestný rozkaz Okresného súdu Nitra č.k. 5T/79/2019-179 zo dňa 10.10.2019 (doručený obžalovanému dňa 20.01.2020), právoplatný dňa 29.01.2020. Z tohto dôvodu prichádzalo u obžalovaného do úvahy uloženie súhrnného trestu za všetky tieto trestné činy. V danom prípade sa obžalovaný svojimi skutkami dopustil štyroch trestných činov (dva prečiny a dva zločiny) a z nich najprísnejšie trestný je zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona s trestnou sadzbou 7 rokov až 15 rokov. V prípade obžalovaného išlo teda o súbeh troch úmyselných trestných činov a jedného nedbanlivostného trestného činu, z ktorých dva boli prečiny a dva zločiny spáchané viacerými skutkami, a teda v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona došlo k uplatneniu tzv. asperačnej zásady, pri ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu (teda zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby) o jednu tretinu (upravená trestná sadzba 7 rokov až 20 rokov a pri postupe podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona je táto sadzba 56 mesiacov až 20 rokov). Preto súd obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 66 mesiacov nepodmienečne (v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona pri zachovaní pravidla, že súhrnný trest nemôže byť miernejší, ako trest uložený skorším rozhodnutím), ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na závažnosť spáchaných trestných činov, na ich následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania predmetných skutkov a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti. Súd zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine za spáchané skutky obžalobou mu kladené za vinu, čím neodvolateľne stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom, ktorú okolnosť premietol do uloženého trestu a túto okolnosť považoval za významnú i z hľadiska dokazovania, kedy obžalovaný „odbremenil“ prokurátora od dokazovania jeho viny na hlavnom pojednávaní. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle ktorej bol obžalovaný hodnotený kladne, ako bezproblémový, nekonfliktný, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a nariadenia uložené nadriadenými, jeho doterajší priebeh výkonu väzby bol bezproblémový. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz päťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť i nepodmienečnými trestami odňatia slobody a prihliadol i na skutočnosť, že bol dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom v jednom prípade išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Prihliadol i na závery znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, v zmysle ktorého bola u obžalovaného zistená zmiešaná porucha osobnosti, pričom ide o stav trvalý. V posudku sa tiež konštatovalo, že pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatricko-sexuologického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, pričom znalecký ústav nenavrhol uloženie ochranného opatrenia u obžalovaného. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.
Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním predmetných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Nakoľko súd ukladal súhrnný trest, zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil skoršie výroky o trestoch uložených obžalovanému skoršími rozhodnutiami súdov, a to výrok o súhrnnom treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/99/2019-96 zo dňa 30.03.2020, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému dňa 27.10.2020 a tiež výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k. 5T/79/2019-179 zo dňa 10.10.2019, právoplatným dňa 29.01.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).